Vývoj reči u dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva. Rodičia s nadšením očakávajú prvé úsmevy, prvé zuby, prvé kroky a samozrejme, prvé slová svojho dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, kedy a ako dieťa začína džavotať, aké faktory tento proces ovplyvňujú a ako ho môžu rodičia podporovať.
Všetko sa Začína v Maternici
Už počas vnútromaternicového vývinu sa dieťa pripravuje na komunikáciu. Sluch sa vyvíja a dieťa reaguje na vonkajšie zvukové podnety už od 19. týždňa tehotenstva. Rodičia môžu s drobčekom komunikovať dotýkaním sa bruška, hladkaním a rozprávaním. Aj čítanie nahlas prispieva k budovaniu základov slovnej zásoby dieťaťa. Dôležité je vytvárať harmonické prostredie bez hádok a kriku, pretože aj rozladenosť rodičov môže dieťa vnímať.
Prvé Chvíle po Narodení
Po narodení je dôležité, aby dieťa cítilo teplo tela rodičov, ich pohladenie, tlkot srdca a počulo ich hlas. Týmto spôsobom sa buduje pocit bezpečia a lásky, ktorý je základom pre ďalšiu komunikáciu.
Súlad Slov a Činov
V útlom veku dieťa vníma predovšetkým spôsob komunikácie, a až potom jej obsah. Preto je dôležité, aby verbálna komunikácia (to, čo hovoríme) bola v súlade s neverbálnou komunikáciou (to, čo robíme, ako sa správame, melódia, tempo, intenzita a citové zafarbenie).
Čo Môžete Urobiť?
- Hovorte s dieťaťom tvárou v tvár: Sledujte jeho tvár a umožnite mu sledovať tú vašu (vzdialenosť cca 20 cm), pracujte s mimikou.
- Hovorte pomaly a zaujímavo: Pracujte s melódiou a intenzitou hlasu.
- Nemystifikujte dieťa: Popisujte dieťaťu reálne situácie, ktoré sú okolo neho, stále pamätajte na vyššie uvedený súlad.
Začiatky Vzájomnej Komunikácie
V prípravnom, predrečovom období vývinu sú dôležité neverbálne a verbálne aktivity.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k noseniu detí vpredu
Neverbálne Aktivity
Satie, žuvanie, prehĺtanie a úsmev pripravujú a precvičujú artikulačné orgány na zložitejšiu činnosť, akou je reč. Úsmev sa objavuje okolo druhého mesiaca a je jedným z prvých dôležitých komunikačných prostriedkov.
Verbálne Aktivity
Krik, džavot a bľabotanie sú prvými verbálnymi prejavmi dieťaťa.
Čo Môžete Urobiť?
- Pozerajte sa na dieťa zblízka (cca 20 cm) z očí do očí: Využívajte mimiku - ľudská tvár má pre dieťa zvláštnu príťažlivú silu, najmä ak sa hýbe - grimasy, žmurkanie, úsmev… to všetko je pre dieťa zaujímavé a cenné.
- Hovorte na dieťa: Pracujte s hlasom. Využívajte pritom rôzne melódie a intenzitu hlasu.
Prejavy Komunikácie
Krik
Dieťa ním najprv reaguje na akúkoľvek zmenu, neskôr jeho prostredníctvom aj upútava pozornosť a snaží sa o komunikáciu. Krik začína byť citovo zafarbený a rodičia čoskoro spoznajú, kedy ním dieťa vyjadruje spokojnosť a kedy je tomu naopak.
Čo Môžete Urobiť?
Nenechávajte dieťa kričať bez odozvy. Krik má vždy svoj dôvod. Aj keď je tým dôvodom len dožadovanie sa prítomnosti niekoho ďalšieho. Reakcia v štýle "nech si precvičí pľúca, necháme ho vyplakať" a pod., nie sú na mieste. Aspoň pokiaľ ide o dobré základy komunikácie.
Džavot
Je to akési jemné chrčanie, mrmlanie a mľaskanie, ktoré však už tiež nesie prvky komunikácie, ak dieťa dostáva spätné reakcie. Niekedy sa o ňom hovorí ako o pudovom bľabotaní.
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
Bľabotanie
Môžeme rozlíšiť pudové a napodobivé bľabotanie. Odborníci tvrdia, že pudové bľabotanie je obyčajná hra s hovoridlami. Aj tá však súvisí nielen s prípravou hovoridiel na reč, je to ich malá rozcvička, ale aj s komunikáciou. Ak túto hru s dieťaťom hráte, je pre nich zaujímavejšia, zábavnejšia, trvá dlhšie a dieťa teda rýchlejšie prechádza do ďalšieho štádia zvaného napodobivé bľabotanie.
Napodobivé bľabotanie sa objavuje medzi 6. a 8. mesiacom a viac ako hlásky dieťa napodobňuje najmä melódiu a rytmus reči. Pozoruje pohyby hovoridiel osôb, ktoré s ním komunikujú. Prebieha sluchová kontrola - dieťa sa počúva.
Pozor!
Jedná sa o prvé dôležité obdobie, kedy si rodičia môžu všimnúť odchýlky vo vývine. Pudové bľabotanie a džavot sa objavuje aj u nepočujúcich detí, zatiaľ čo napodobivé bľabotanie iba u detí počujúcich! Ak teda po 6. mesiaci dieťa džavotať a verbálne komunikovať úplne prestáva, prípadne iba kričí, je čas sa poradiť s odborníkom - pediatrom, prípadne lekárom na ORL.
Nie Vždy Dieťa Robí to, Čo si Myslíme…
Sledujte svoje deti 3-5 minút bez toho, aby ste im zasahovali do ich činnosti. Najprv sami pre seba, v duchu si skúste komentovať, čo vidíte, čo dieťa robí. Neskôr to skúšajte nahlas. Jednoducho povedzte, čo vidíte. POZOR! Komentujte, čo vidíte, nie čo si myslíte, že dieťa robí! Rodičia majú sklony vidieť cieľ, nie akciu.
Vývin Reči do 1. Roku
Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu odborníci poukazujú na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný?" Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha spontánny potrat a rekonvalescencia
Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba.
Odborníci poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky.
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. V istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť.
Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou.
Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa.
Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!.
Vývin Reči od 1. Roku do 3. Roku
Prvý rok sme zakončili tým, že sa u detí začínajú objavovať prvé slová. Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom je typické tým, že sa výrazne zlepšuje porozumenie dieťaťa a dieťa používa čoraz väčšie množstvo prvých slov a gest. Tým, že deti začínajú chodiť a čoraz viac začínajú objavovať nový svet okolo seba, nastáva aj mnoho nových situácií, keď musia s rodičom komunikovať. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď porozumenie dieťaťa záviselo od toho, či situáciu dobre pozná (vete „Obujeme si topánky“ napríklad rozumelo iba vtedy, keď ste sa opakovane obúvali pri dverách), teraz už deti začínajú rozumieť slovám bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú.
V 18. Ako je to s ich vlastnou komunikáciou a hovorením? Prvé slová, ktoré deti hovoria okolo jedného roka, vôbec nemusia znieť ako slová, ktoré používajú dospelé osoby. Deti v tomto veku veľmi rady robia zvuky zvierat (mú, beéé) alebo dopravných prostriedkov (šššš, úúú). Často skracujú reálne slová - da (daj), de (dedo). Prvé slová sú zaujímavé aj tým, že často označujú viaceré podobné veci, osoby alebo udalosti. Veľmi často počuť slová „toto, tam, to, tu“. Deti v tomto období komunikujú okrem prvých slov aj mnohými gestami. Okolo 15. Zatiaľ čo na začiatku prvého roka hovoria deti približne jedno až šestnásť prvých slov, vo svojich 18. mesiacoch ich už hovoria 50 - 70 a používajú 15 rôznych gest. Poznajú predmety, ktoré sú v ich okolí, oblečenie, ktoré si obliekajú, mená blízkych ľudí alebo ukážu na jednotlivé časti svojho tela. Vedia pomocou gest a prvých slov odpovedať na otázky - Kto? Čo?
Je to obdobie, keď sa jednoslovné výpovede rozšíria na dvojslovné vety a deti začnú používať zjednodušenú gramatiku. Deti začnú tvoriť dvojslovné výpovede až potom, keď sa v ich aktívnej slovnej zásobe nachádza približne 50 slov, kombinujú slovo a gesto (ukážu prstom na čaj a povedia „daj“), kombinujú dve gestá spolu a v hre spájajú dve činnosti (napr. Deti začínajú tvoriť prvé dvojslovné vety prilepovaním slov k sebe, napríklad: „Hači ne. Tam haji. Z ich reči je zjavné, že ku koncu obdobia začínajú vnímať a používať množné číslo (množstvo) a minulý čas (papava - papala, pijo - pilo, hajau - hajal). Zatiaľ čo v predchádzajúcom období vedeli odpovedať na otázku „Kde je?“, v tomto období ju už začínajú dospelým klásť samy. Pre koniec tohto obdobia je typické, že deti hovoria o sebe samom, ale aj o iných ľuďoch a veciach v tretej osobe („papá“, „hajá“, „ide“) a komentujú, čo práve tu a teraz robia.
Na začiatku tohto obdobia používajú deti veľa jednoslovných a dvojslovných spojení, čoskoro ich však rozvinú do prvých trojslovných viet. Tesne predtým, ako sa objavia trojslovné vety, deti začnú používať kombináciu troch gest alebo spájať tri činnosti v jednej hre (dieťa si napr. Deti sa zároveň začínajú pýtať: „Čo je to? Kto je to? Objavujú sa u nich čoraz častejšie prídavné mená (malý, studený, pekný) a zámená (my, ty, ja, mne, ti). Dôležitým slovesom je (ne)chcem. Ak nepoznajú slovo, vymyslia si vlastné (napr. „lozítko, pichatko, čarovník“). Ešte stále sa môže stať, že deti striedajú JA a svoje meno. Detí začínajú ďakovať a prosiť. Rozumejú čoraz dlhším inštrukciám („Vezmi bábiku a maca a daj im papať“).
je obdobím rozvinutých viet a súvetí. Deti zdokonaľujú časovanie slovies (ide, sedel, bude robiť), skloňovanie podstatných mien, prídavných mien aj zámen (chlapca, peknému, Šiminkovej), používajú čoraz viac predložiek (z - papiera, zo, pod - stolom), pre - babku, od - tety, vedľa - tata, o - Barborke, po - rozprávke) aj spojok (napr. Typická pre toto obdobie je otázka „Prečo?“. Slovná zásoba prudko rastie. Na konci tretieho roka majú preto aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov.
Džavotanie u Detí s Poruchou Sluchu
Ako sme už spomenuli, začiatky hovorenej reči sú u detí s poruchou sluchu rovnaké ako u počujúcich detí, dieťa hrkúta aj džavoce. Dokonca aj dieťa, ktoré skoro nič nepočuje, vydáva okolo do siedmeho mesiaca džavotavé zvuky. Ak dieťa nemá dostatočný sluch na to, aby počulo iných alebo seba, tak džavotať postupne prestáva alebo džavoce veľmi málo. Je to preto, lebo človek je „nastavený“ na odozvu - dieťa sa učí rozprávať na základe toho, čo počuje okolo seba, a zároveň na základe toho, že počuje zvuky, ktoré samo vydáva. Z toho vyplýva, že na to, aby sa u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu vyvíjala reč a sluch v správnom čase a čo najviac prirodzene, malo by dieťa dostať kvalitné načúvacie prístroje už v období okolo pol roka. Na základe toho, čo dieťa počuje alebo zrakom vidí (v prípade posunkového jazyka), sa potom začnú vytvárať v mozgu tzv. jazykové prepojenia.
Faktory Ovplyvňujúce Vývin Reči
Vývin reči dieťaťa ovplyvňuje mnoho faktorov, vrátane:
- Veľkosti straty sluchu: Čím menšia strata sluchu, tým väčšiu šancu dieťa má, že započuje reč okolo seba a následne ju začne aj opakovať.
- Talentu dieťaťa: Jeho schopnosti vyťažiť z napodobňovania, počúvania a odzerania čo najviac.
- Povahy dieťaťa: Introvert, extrovert.
- Pridruženého postihnutia dieťaťa: Mentálne, telesné, poruchy učenia a pamäti…
- Častosti komunikácie v rodine dieťaťa: Rodina, v ktorej členovia počas dňa málo navzájom hovoria a väčšinu času trávia individuálne v izbe alebo pred televízorom a počítačom, nie je prostredím, ktoré by podporovalo rečový vývin dieťaťa. Ak dieťa komunikáciu (orálnu alebo posunkovú) pravidelne nevidí a nezažíva, tak sa o ňu ani nepokúša.
- Zhody ostatných členov rodiny na komunikačnej metóde. V niektorých rodinách sa stáva, že jeden z rodičov by rád posunkoval, ale druhý rodič alebo starí rodičia posunkovanie odmietajú. Takýto rozkol vedie k tomu, že dieťa nebude mať dostatok príležitostí naučiť sa efektívne posunky vidieť, ale ani využívať, pretože mu časť rodiny nebude rozumieť.
Ako Stimulovať Reč Dieťaťa?
- Komunikujte s dieťaťom: Opakujte slovíčka, pomenovávajte veci, predmety, ktoré dieťa zaujímajú, s ktorými sa hrá, ktoré momentálne vidí… Ak sa naučí jednoduché slová, pridávať k nim ďalšie…
- Čítajte dieťaťu: Nakúpte obrázkové knižky, ukazujte deťom farby a zvieratká a rozprávajte im pri tom, ako sa nazývajú. Skvelé sú aj detské encyklopédie, kde môžete drobcovi čítať o všetkom, čo je na obrázkoch.
- Hrajte sa s dieťaťom: Ukazujte, vysvetľujte a komunikujte.
- Podporujte hru s rovesníkmi: Priateľské väzby, pocit spolupatričnosti a túžba po hre priaznivo ovplyvňujú rozvoj pasívnej i aktívnej slovnej zásoby vášho drobčeka.
Kedy Zbystriť Pozornosť?
Ak dieťa nerozpráva vo veku troch rokov, treba dvíhať varovný prst. Netreba to brať na ľahkú váhu. Môže sa ešte rozhovoriť a dobehnúť svojich rovesníkov, ale stáva sa i to, že nie. Preto neriskujte! Môže ísť o narušený vývin reči - tzv. dysfáziu, pri ktorej detičky hovoria málo, nesprávne, neisto, reči často nerozumejú. K tomu sa potom neskôr môže pridať rozumové zaostávanie, problémy v škole a podobne. Včas podchytiť a správne diagnostikovať tento problém je teda viac ako potrebné a dôležité.
Prvé Slová Dieťaťa
Prvé slová detí sú krátke, často opakujúce sa slabiky, nemusia sa ani podobať na ozajstné slová. Zväčša vyjadrujú niečo, čo dieťa chce a fascinuje. Dokonca môžu mať viacero významov: "ta" - môže byť blikajúce a vrčiace autíčko, i svietiaca sviečka… S vystretým ukazovákom to môže znamenať, že chce ísť tam, istým smerom…
Zoznam Desiatich Najbežnejších Prvých Slovíčok
- Havo
- Či-či
- Viac
- Bábo
- Balón
- Kač-kač
- Brum-brum
- Mliečko
- Baba
- Ešte