Vplyv Úzkosti na Vzťah s Dieťaťom: Cesta k Harmónii a Pochopeniu

Výchova detí je jednou z najnáročnejších úloh, ktorým v živote čelíme. Pre mnohých rodičov však túto úlohu ešte zhoršuje úzkosť, ktorá môže ovplyvniť spôsob, akým vnímajú a reagujú na situácie s deťmi. Úzkosť, či už je to obava o bezpečnosť svojich detí, strach z náhlej straty alebo jednoducho obavy o ich budúcnosť, je častým spoločníkom mnohých rodičov.

Úzkosť ako súčasť rodičovstva

Pre mnohých z nás úzkosť spôsobuje, že nedokážeme správne odhadnúť riziko. Naše obavy a strachy sa môžu premietať v našej mysli ako príbehy. Tieto príbehy interpretujeme ako pravdivé. Ako niečo, čo sa určite stane. Hlavným rozdielom vo výchove detí medzi rodičmi, ktorí majú úzkosť, a tými, ktorí ju nemajú, je prístup k riziku. Keď sme úzkostní, často sa zacyklíme v katastrofických myšlienkach a predpokladáme to najhoršie. Následne sa potom môžeme snažiť odstrániť všetko riziko zo života našich detí.

Mnohí rodičia sa stretávajú s úzkosťou v rôznych situáciách počas výchovy svojich detí. Zdrojmi úzkosti môžu byť finančné ťažkosti, nedostatok podpory zo strany okolia alebo tlak na to byť dokonalými rodičmi. Niekedy sa stane, že naše deti začnú internalizovať našu úzkosť a začnú vyvíjať svoju vlastnú. Môžu si myslieť, že ich to chráni. Pre rodičov, ktorí sa cítia ovplyvnení úzkosťou pri výchove svojich detí, je dôležité si uvedomiť a pomenovať svoje pocity. Ak si pocity a myšlienky, ktoré sa v tom momente objavia pomenujeme ako úzkosť, ľahšie sa nám s nimi bude pracovať. Ak nabehneme na ich vlnu a zacyklíme sa v katastrofických scenároch, veľmi prospešné to pre nás nebude. Je dôležité vidieť veci z rôznych perspektív. Môžeme sa tiež snažiť prijať bežné, všedné momenty počas dňa. Nie každý moment musí byť výnimočný. Ak máme odvahu, môžeme pracovať na tom, aby sme sa vystavili veciam, ktoré nás desia.

Vplyv úzkosti matky na vzťah s dieťaťom po predčasnom pôrode

Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko, postarať sa o mamu.

V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou. Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.

Prečítajte si tiež: Zvládanie rozchodu a starostlivosť o seba

Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.

Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa…

Najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:

• Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
• Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
• Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti.
• Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
• Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
• Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.

Ako zvládnuť náročnú situáciu: Tipy pre rodičov

1. Odborná pomoc: Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode. Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícií psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo môže využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú ponúka združenie malíček.
2. Pohyb: Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele. Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca. V prípade núdze stačí na odbúranie napätia aspoň vybehnúť po schodoch, či hodiť vankúš o zem a podobne.
3. Dych: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Existujú rôzne dychové cvičenia. Jedným z príkladov je riadené dýchanie. Pri zavretých očiach sa niekoľko krát nadýchneme a dlho, zhlboka a dôkladne vydýchneme. Doba trvania výdychu je aspoň dvojnásobok nadýchnutia. Dychové cvičenia sú nenáročné pomôcky. Je možné ich vykonávať takmer kdekoľvek a kedykoľvek, umožňujú rýchlu obnovu energie a koncentrácie. Intenzívne využitie výdychového prúdu sa dá využiť aj pri „zanadávaní si“.
4. Získať odstup: Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu - možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka. Na toto je možné využiť aj príbehy iných rodičov a ich predčasne narodených detí na stránke združenia malíček.
5. Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres. Okrem kontaktu s ľuďmi je často účinný aj kontakt so zvieraťom.
6. Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Vďaka humoru je možné prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania. V dôvernom vzťahu a s osobou, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty, môže byť nápomocný. Nie je však možné nasilu sa doň nútiť.
7. Kompenzácia: Jedná sa o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Skrátka niečo v zmysle „urobiť si radosť“. Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.

Tri rýchle tipy pre blízkych - ako komunikovať s niekým, kto je v ťažkej situácií:

• Vypočuť si druhého so záujmom a prejavenou empatiou. Uznať jeho pocity. Napríklad „Je to ťažká situácia, ako sa cítiš?
• V prípade, keď nevieme, čo máme povedať, je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácií povedať.
• Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.

Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň

V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií.

Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.

Prečítajte si tiež: Efektívne schudnutie po rozchode

Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Po prepustení do domácej starostlivosti vás už neobmedzuje režim oddelenia, a tak ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje. Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou. A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.

Dôsledky emocionálnej nedostupnosti matky: Hlbší pohľad

Emocionálna nedostupnosť matky môže viesť k rozsiahlym a trvalým problémom vo vývoji a živote dieťaťa. Dôsledky sa prejavujú v rôznych oblastiach, od emocionálnej regulácie a sociálnych interakcií až po kognitívne funkcie a fyzické zdravie.

Emocionálna regulácia a duševné zdravie

Deti, ktoré vyrastajú s emocionálne nedostupnými matkami, majú často ťažkosti s rozpoznávaním, vyjadrovaním a regulovaním svojich emócií. Nedostatočná podpora a validácia ich pocitov v detstve vedie k tomu, že sa cítia zmätené, odcudzené a neschopné zvládať stres a negatívne emócie. To môže viesť k rozvoju rôznych duševných porúch, ako sú:

• Úzkostné poruchy: Neustály pocit neistoty a ohrozenia vedie k generalizovanej úzkosti, panickým atakám a sociálnej úzkosti.
• Depresívne poruchy: Pocity osamelosti, beznádeje a nízkeho sebavedomia prispievajú k rozvoju depresie.
• Poruchy príjmu potravy: Používanie jedla ako náhrady za emocionálnu podporu a kontrolu.
• Poruchy osobnosti: Vznik hraničnej poruchy osobnosti (BPD) alebo narcistickej poruchy osobnosti (NPD) ako dôsledok narušeného vývoja identity a vzťahov.

Sociálne interakcie a vzťahy

Emocionálna nedostupnosť matky má negatívny vplyv na schopnosť dieťaťa vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy. Deti sa učia o vzťahoch prostredníctvom interakcií so svojimi primárnymi opatrovateľmi, a ak je táto interakcia narušená, dieťa si osvojuje nezdravé vzorce správania. Medzi problémy v sociálnych interakciách a vzťahoch patria:

• Problémy s dôverou: Neschopnosť dôverovať iným ľuďom v dôsledku zrady a sklamania v detstve.
• Strach z intimity: Obava z emocionálnej blízkosti a zraniteľnosti.
• Neisté vzťahové štýly: Rozvoj ambivalentného, vyhýbavého alebo dezorganizovaného vzťahového štýlu.
• Opakovanie nezdravých vzorcov: Vyhľadávanie partnerov, ktorí pripomínajú emocionálne nedostupnú matku, a opakovanie nezdravých vzorcov správania.
• Sociálna izolácia: Pocity osamelosti a odcudzenia vedú k vyhýbaniu sa sociálnym interakciám.

Kognitívne funkcie a výkon

Emocionálna nedostupnosť matky môže ovplyvniť aj kognitívne funkcie a výkon dieťaťa. Stres a úzkosť, ktoré sú spojené s narušeným vzťahom s matkou, môžu negatívne ovplyvniť pozornosť, pamäť a schopnosť učiť sa. Deti s emocionálne nedostupnými matkami môžu mať:

Prečítajte si tiež: Vzťah s partnerom, ktorý má deti

• Problémy s koncentráciou: Ťažkosti so sústredením sa na úlohy a udržaním pozornosti.
• Poruchy učenia: Problémy s čítaním, písaním a matematikou.
• Nízky akademický výkon: Znížený úspech v škole a na univerzite.
• Problémy s riešením problémov: Ťažkosti s logickým myslením a riešením problémov.
• Nedostatok kreativity: Znížená schopnosť kreatívneho myslenia a vyjadrovania.

Fyzické zdravie

Výskumy ukazujú, že emocionálna nedostupnosť matky môže mať negatívny vplyv aj na fyzické zdravie dieťaťa. Stres a úzkosť, ktoré sú spojené s narušeným vzťahom s matkou, môžu oslabiť imunitný systém a zvýšiť riziko vzniku rôznych ochorení.

• Oslabený imunitný systém: Zvýšená náchylnosť na infekcie a choroby.
• Chronické ochorenia: Zvýšené riziko vzniku chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka a autoimunitné ochorenia.
• Problémy so spánkom: Nespavosť a iné poruchy spánku.
• Problémy s trávením: Tráviace ťažkosti, ako sú bolesti brucha, hnačka a zápcha.
• Zvýšené riziko obezity: Prejedanie sa ako reakcia na stres a emocionálnu nepohodu.

Možnosti intervencie a liečby

Našťastie, existujú rôzne možnosti intervencie a liečby, ktoré môžu pomôcť ľuďom, ktorí vyrastali s emocionálne nedostupnými matkami. Terapia, podpora a sebapoznanie sú kľúčové pre uzdravenie a rozvoj zdravších vzorcov správania.

Psychoterapia

Psychoterapia je účinný spôsob, ako spracovať emocionálne zranenia a rozvíjať zdravšie vzorce správania. Rôzne terapeutické prístupy, ako sú kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), dialekticko-behaviorálna terapia (DBT) a psychodynamická terapia, môžu pomôcť ľuďom:

• Identifikovať a spracovať traumatické zážitky: Pomôcť ľuďom pochopiť a spracovať bolestivé spomienky a emócie.
• Rozvíjať zdravšie vzorce myslenia a správania: Naučiť sa efektívnejšie zvládať stres, regulovať emócie a riešiť problémy.
• Zlepšiť vzťahové schopnosti: Naučiť sa vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy.
• Zvýšiť sebavedomie a sebaúctu: Rozvíjať pozitívny obraz o sebe a svojej hodnote.
• Zlepšiť emocionálnu reguláciu: Naučiť sa rozpoznávať, vyjadrovať a regulovať svoje emócie.

Skupinová terapia

Skupinová terapia poskytuje ľuďom možnosť zdieľať svoje skúsenosti s inými, ktorí prežili podobné situácie. Podpora a porozumenie od iných ľudí môže byť veľmi liečivé a posilňujúce. Skupinová terapia môže pomôcť ľuďom:

• Cítiť sa menej osamelo: Zistiť, že nie sú sami so svojimi problémami.
• Získať podporu a porozumenie: Zdieľať svoje skúsenosti s inými, ktorí ich chápu.
• Naučiť sa nové spôsoby zvládania: Získať rady a tipy od iných ľudí.
• Zlepšiť sociálne schopnosti: Naučiť sa komunikovať a interagovať s inými ľuďmi.
• Zvýšiť sebavedomie: Získať pozitívnu spätnú väzbu od iných ľudí.

Podporné skupiny

Podporné skupiny sú neformálne skupiny ľudí, ktorí sa stretávajú, aby zdieľali svoje skúsenosti a poskytovali si navzájom podporu. Podporné skupiny môžu byť užitočné pre ľudí, ktorí hľadajú porozumenie a podporu od iných, ktorí prežili podobné situácie. Podporné skupiny môžu pomôcť ľuďom:

• Cítiť sa menej osamelo: Zistiť, že nie sú sami so svojimi problémami.
• Získať podporu a porozumenie: Zdieľať svoje skúsenosti s inými, ktorí ich chápu.
• Naučiť sa nové spôsoby zvládania: Získať rady a tipy od iných ľudí.
• Zlepšiť sociálne schopnosti: Naučiť sa komunikovať a interagovať s inými ľuďmi.
• Zvýšiť sebavedomie: Získať pozitívnu spätnú väzbu od iných ľudí.

Sebapoznanie a starostlivosť o seba

Sebapoznanie a starostlivosť o seba sú dôležité pre uzdravenie a rozvoj zdravšieho života. Sebapoznanie zahŕňa pochopenie svojich emócií, potrieb a vzorcov správania. Starostlivosť o seba zahŕňa aktivity, ktoré podporujú fyzické, emocionálne a duševné zdravie. Medzi aktivity, ktoré podporujú sebapoznanie a starostlivosť o seba, patria:

• Meditácia a mindfulness: Zameranie sa na prítomný okamih a rozvíjanie vedomia o svojich myšlienkach a emóciách.
• Joga a cvičenie: Fyzická aktivita, ktorá podporuje fyzické a emocionálne zdravie.
• Písanie denníka: Zaznamenávanie svojich myšlienok a emócií.
• Umenie a kreativita: Vyjadrovanie svojich emócií prostredníctvom umenia a kreativity.
• Čas strávený v prírode: Pobyt v prírode, ktorý podporuje duševné a emocionálne zdravie.
• Zdravá strava a spánok: Starostlivosť o svoje fyzické potreby.
• Stanovenie hraníc: Naučiť sa hovoriť "nie" a chrániť svoj čas a energiu.

Prevencia emocionálnej nedostupnosti matky

Prevencia emocionálnej nedostupnosti matky je kľúčová pre zabezpečenie zdravého vývoja detí. Podpora matiek a rodín, vzdelávanie o rodičovstve a duševnom zdraví, a skorá intervencia v prípade problémov môžu pomôcť predchádzať emocionálnej nedostupnosti a jej negatívnym dôsledkom.

Podpora matiek a rodín

Podpora matiek a rodín je dôležitá pre zabezpečenie zdravého vývoja detí. Podpora môže zahŕňať:

• Finančnú pomoc: Poskytovanie finančnej pomoci rodinám v núdzi.
• Dostupnú starostlivosť o deti: Zabezpečenie dostupnej starostlivosti o deti, aby matky mohli pracovať alebo študovať.
• Podporu v rodičovstve: Poskytovanie vzdelávania a podpory v oblasti rodičovstva.
• Prístup k duševnému zdraviu: Zabezpečenie prístupu k službám duševného zdravia pre matky a rodiny.
• Sociálnu podporu: Poskytovanie sociálnej podpory a sietí pre matky a rodiny.

Vzdelávanie o rodičovstve a duševnom zdraví

Vzdelávanie o rodičovstve a duševnom zdraví môže pomôcť budúcim rodičom pripraviť sa na rodičovstvo a rozpoznať príznaky duševných problémov. Vzdelávanie môže zahŕňať:

• Kurzy prípravy na rodičovstvo: Poskytovanie informácií a zručností potrebných pre rodičovstvo.
• Vzdelávanie o duševnom zdraví: Poskytovanie informácií o duševných problémoch a ich liečbe.
• Vzdelávanie o vývoji dieťaťa: Poskytovanie informácií o vývoji dieťaťa a jeho potrebách.
• Vzdelávanie o vzťahoch: Poskytovanie informácií o zdravých vzťahoch a komunikácii.

Skorá intervencia

Skorá intervencia v prípade problémov môže pomôcť predchádzať emocionálnej nedostupnosti a jej negatívnym dôsledkom. Skorá intervencia môže zahŕňať:

• Skríning duševného zdravia: Skríning matiek na príznaky duševných problémov počas tehotenstva a po pôrode.
• Intervencie pre matky s duševnými problémami: Poskytovanie psychoterapie, farmakoterapie a iných intervencií pre matky s duševnými problémami.
• Intervencie pre rodiny v kríze: Poskytovanie rodinnej terapie a iných intervencií pre rodiny v kríze.
• Programy pre rodičov: Poskytovanie programov pre rodičov, ktoré podporujú zdravé rodičovské správanie a vzťahy.

Komunikačné bariéry medzi rodičom a dieťaťom

Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom zohráva kľúčovú úlohu vo formovaní zdravého vzťahu, emocionálneho vývinu a celkovej psychickej pohody dieťaťa. Napriek tomu, že ide o jeden z najprirodzenejších vzťahov, v ktorom by mala byť otvorená komunikácia samozrejmosťou, v praxi často narážame na rôzne bariéry, ktoré efektívnu komunikáciu sťažujú. Cieľom je identifikovať a pochopiť najčastejšie komunikačné prekážky medzi rodičom a dieťaťom, poukázať na ich príčiny a ponúknuť riešenia, ako ich prekonať.

1. Konštruktívna kritika verzus deštruktívna kritika

Konštruktívna kritika je poskytnutie spätnej väzby, ktorá môže byť pre dieťa užitočná a motivujúca. Záleží však na tom, ako je formulovaná, akým spôsobom je vyjadrená a či je objektívna. Rodič, ktorý dieťa často kritizuje, je presvedčený o tom, že by sa dieťa bez jeho kritiky nezlepšilo. Neverí v silu osobnej skúsenosti a vnútornej motivácie dieťaťa, z ktorej by mohlo dieťa rásť a napredovať. Domnieva sa, že kritika dieťa posúva vpred. Opak je však pravdou. Nevhodná forma kritiky v dieťati vyvoláva vzdor alebo úzkosť. Príklad: „Asi som si to mal urobiť sám. Pozri ako to vyzerá.“

2. Prezývky a nálepky

Ďalšími komunikačnými bariérami, ktoré patria do kategórie posudzovania, sú prezývky a nálepky. Nálepkovanie je sociálno-psychologický a komunikačný jav, pri ktorom niekomu priradíme zjednodušený, často stereotypný pojem alebo výraz, tzv. „nálepku“. Táto nálepka potom ovplyvňuje, ako danú osobu vnímame a ako s ňou zaobchádzame. Príklad: „Ty si taký lenivec!“ alebo „No, jasné. Nálepkovanie môže ovplyvniť správanie dieťaťa. Ak je dieťa napríklad často označované za zlé, sebecké alebo klamára, môže sa takým aj stať. Dieťa, ktoré dostáva nálepky alebo je opakovane negatívne posudzované, sa môže cítiť menejcenné, nesebavedomé, nedostatočné.

3. Pochvala a jej riziká

Pochvala je vo všeobecnosti považovaná za užitočnú. Rodič môže pochvalou u dieťaťa posilniť žiaduce správanie, oceniť výkon či uznať pozitívne vlastnosti. Pochvala je forma spätnej väzby, ktorá podporuje sebadôveru, sebaúctu a rozvíja motiváciu. Posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Pochvala by však mala byť úprimná a konkrétna. Aj pochvala má svoje riziká a to v prípadoch, keď je príliš častá alebo manipulatívna. Nadmerná pochvala môže viesť k závislosti na uznaní druhých namiesto potešenia dieťaťa z vlastného napredovania, ktoré je poháňané vnútornou motiváciou. Príklad: „Ty si moje múdre dievčatko. Neužitočné je aj chválenie vzhľadu, schopností a intelektu. Takto chválené dieťa sa naučí spoliehať na svoje prednosti a nedostatočne rozvíja svoj potenciál. Dieťa chválené za odvahu, úsilie a odhodlanie je aktívnejšie a úspešnejšie. Jeho nastavenie mysle na rast ho motivuje púšťať sa do náročnejších úloh a nových výziev. Príklad: „Oceňujem, že si to nevzdal.“

4. Príkazy a ich vplyv na dieťa

Príkazy sú súčasťou rodičovskej komunikácie, najmä v situáciách, kde je potrebné jasne zadať úlohu, zabezpečiť poriadok alebo dosiahnuť cieľ. Ich účinnosť závisí od spôsobu podania. Príkazy môžu byť formulované konštruktívne a vyjadrené rešpektujúco. Ak sú však vyslovené necitlivo, nátlakovo alebo nemajú zmysel, sú vnímané negatívne. Autoritatívne príkazy prehlbujú pocit nerovnosti, podradenosti a rodič by mal vedieť, že môžu u dieťaťa vyvolať odpor, hnev či protest, a to najmä v dospievajúcom veku. Príkazy nepodporujú spoluprácu a stávajú sa príčinou mocenských bojov medzi rodičmi a deťmi.

5. Hrozby a ich negatívne dôsledky

Hrozby rodičov sú formou negatívnej komunikácie, pri ktorej rodič vyjadruje sankciu alebo trest, ktorý nastane, ak dieťa nesplní určitú požiadavku alebo sa nezačne správať žiaducim spôsobom. Hrozby majú za cieľ vynútiť poslušnosť prostredníctvom strachu, tlaku alebo obavy z následkov. Dieťa nemení svoje správanie z dôvodu pochopenia, ale zo strachu pred trestom. To môže viesť k úzkosti, zníženiu dôvery a narušeniu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia, ktorí sa uchyľujú k hrozbám, sú presvedčení v ich účinnosť. Účinok, ktorý však rodičia vidia, je krátkodobý. Príklad: „Počítam do troch…“ Namiesto hrozieb je vhodnejšie stanoviť hranice alebo viesť dialóg. Nechať dieťa niesť prirodzené alebo logické dôsledky. Dieťa sa tak učí niesť si zodpovednosť za svoje správanie, rastie na vlastných chybách a stáva sa samostatné.

6. Moralizovanie a jeho dopad na dieťa

Moralizovanie by sa dalo charakterizovať ako poúčanie. Rodičovské moralizovanie je spôsob komunikácie, pri ktorom rodič dieťaťu opakovane vysvetľuje, čo je správne a čo nie, často s dôrazom na morálne, hodnotové alebo spoločensky prijateľné normy. Napriek tomu, že cieľom tejto jednostrannej komunikácie je formovanie správania a charakteru dieťaťa, teda snaha vychovať múdre a slušné dieťa, moralizovanie môže mať neželaný výchovný účinok. Rodič často nepočúva dieťa, ale mentorskou formou vysvetľuje, ako sa má správať. Snaží sa ovládať činy dieťaťa varovaním a upozorňovaním na negatívne dôsledky. Dieťa sa stáva pasívnym poslucháčom bez priestoru na vyjadrenie svojho pohľadu. Príklad: „Už by si mal vedieť, že slušný chalan takto nevykrikuje…“ Rodičovské moralizovanie je bežné, avšak často neúčinné. Namiesto toho, aby viedlo k zmene správania, vytvára nevôľu alebo pocit hanby. Efektívnejšie je viesť dialóg, ísť dieťaťu príkladom a nechať ho učiť sa z vlastnej skúsenosti. Poskytnúť mu podporu a dôverovať mu, že je schopné zmeniť svoje správanie na základe sebauvedomenia.

#

tags: #utiect #zo #vztahu #kde #je #dieta