Ústavná starostlivosť o deti je komplexná téma, ktorá sa dotýka práv a ochrany najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o tejto problematike na Slovensku, s prihliadnutím na historický vývoj, legislatívny rámec, fungovanie detských domovov a prebiehajúce transformačné zmeny, ako aj alternatívne formy starostlivosti o ohrozené deti. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený obraz o ústavnej starostlivosti, ktorý zohľadňuje jej rôzne aspekty a kontexty.
Historický kontext ústavnej starostlivosti
História ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku je rozsiahla téma, ktorá presahuje rámec bežnej sociálnej problematiky. Dotýka sa dejín sirotincov, ich zakladateľov, výchovno-vzdelávacích cieľov, konfesionálnych ambícií, zamestnancov a v neposlednom rade aj finančného zabezpečenia. Hoci život samotných sirôt a ich každodenná realita v týchto ústavoch by si zaslúžili viac pozornosti, knižné publikácie zamerané na túto tému poskytujú cenné poznatky o širšom kontexte ústavnej starostlivosti.
Vplyv reforiem Márie Terézie
Panovanie Márie Terézie (1740-1780) bolo pre Uhorsko obdobím významných zmien. Jej reformná politika sa zvyčajne delí na dve časti, pričom prvá (1740-1763) bola poznačená rakúsko-pruskými vojnami a druhá (1763-1780) sa niesla v znamení rozsiahlych reforiem. Tieto reformy mali za cieľ modernizovať Uhorsko a dotkli sa aj oblasti starostlivosti o siroty. Pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“.
Siroty ako nástroj politiky a dobročinnosti
V ranom novoveku boli siroty vnímané aj ako nástroj rodovej politiky aristokracie. Okrem toho sa do starostlivosti o ne zapájali rôzne subjekty - od jednotlivcov a spolkov až po cirkevné organizácie. Postupne sa tento systém vyvíjal smerom k sociálnej politike štátu, ktorá zohľadňovala potreby sirôt z rôznych spoločenských vrstiev, vrátane aristokratických, poddanských, meštianskych a robotníckych rodín. Všetci aktéri, ktorí pomáhali sirotám, bojovali o ich budúcnosť a snažili sa im zabezpečiť čo najlepšie podmienky.
Úloha meštianstva v modernizačných procesoch
V období prechodu od stavovskej k občianskej spoločnosti (1780-1918) zohrávalo meštianstvo v Uhorsku významnú úlohu v modernizačných procesoch. Spolky, ktoré mešťania zakladali, sa venovali dobročinnosti a svojpomoci, čo malo pozitívny vplyv aj na situáciu sirôt. Aktivity meštianstva tak prispeli k rozvoju občianskej spoločnosti a k zlepšeniu starostlivosti o zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Prečítajte si tiež: Všetko o Riadnej Starostlivosti o Dieťa
Príklad z praxe: Gomboš a sirotská pokladnica
Príkladom z praxe je prípad bratislavského richtára Michala Gomboša a kauza deficitu sirotskej pokladnice. Tento prípad poukazuje na problematiku správy finančných prostriedkov určených pre siroty a na dôležitosť transparentnosti a zodpovednosti pri nakladaní s nimi.
Zákonodarstvo a inštitucionálne zmeny
Kniha o ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku sa zaoberá aj zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende. Sleduje prechod od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu, ktorá mala za cieľ zabezpečiť sirotám lepšiu ochranu a starostlivosť. Jednotlivé kapitoly knihy osvetľujú situáciu sirôt z rôznych spoločenských vrstiev a dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri bojovali o dieťa.
Súčasný právny rámec ústavnej starostlivosti na Slovensku
V slovenskej spoločnosti sa právami a ochranou dieťaťa zaoberajú dva základné zákony: Zákon NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Obidve právne normy nadväzujú na medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov o ochrane ohrozených detí a má preto širokú podporu.
Základným právnym predpisom upravujúcim oblasť rodinného práva na Slovensku je Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Tento zákon definuje ústavnú starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej starostlivosti o dieťa, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Formy starostlivosti o ohrozené deti
Jedným z prvoradých práv dieťaťa je právo vyrastať vo funkčnej rodine. Najprirodzenejším spôsobom riešenia situácie ohrozeného dieťaťa je ozdravenie rodinného prostredia. V zmysle zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. z usporiadania foriem náhradnej starostlivosti vyplýva, že treba uprednostniť prostredie, ktoré je dieťaťu známe a blízke. Takým je rodina príbuzných dieťaťa, ktorí dieťa poznajú a majú k nemu citový vzťah.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa manželky
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu.
Uprednostnenie príbuzného dieťaťa
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa súd vymedzí osobe, ktorej bolo dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností k dieťaťu. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené. Rodičia sú zákonnými zástupcami dieťaťa, ich rodičovské práva sú obmedzené v oblasti výchovy, rozhodujú o dieťati v podstatných veciach a majú k nemu vyživovaciu povinnosť.
Umiestnenie u príbuzných preferuje náhradná osobná starostlivosť, ktorá je uvedená ako prvá v poradí. Ak dieťa nemá vhodných príbuzných, hľadá sa iná vhodná rodina ochotná a spôsobilá vytvoriť dieťaťu domov, ktorou je pestúnska rodina.
Podmienky pre zverenie do NOS
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.
Prečítajte si tiež: VšZP: Pomoc pre rodiny s deťmi
Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS
Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje § 48 zákona o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. V oblasti náhradných rodinnoprávnych vzťahov má pestúnska starostlivosť osobitné postavenie. Riadi, kontroluje a hmotnou podporou ju zabezpečuje štát poskytovaním finančných príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v zmysle zákona č. 627/2005 Z. z..
Je starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti, rodičia zastupujú dieťa v podstatných veciach, majú obmedzené právo výchovy a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu im zostáva. Vzhľadom k tomu, že dieťaťu v pestúnskej starostlivosti štát poskytuje opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, výživné od rodičov určené rozsudkom súdu prechádza na štát. Pestúni majú právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach.
Pestúnska starostlivosť vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti jednej fyzickej osobe, prípadne do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pred rozhodnutím súdu môže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dočasne zveriť dieťa do starostlivosti budúceho pestúna, ak ide o dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť iba so súhlasom rodičov, čím vzniká nárok na opakované príspevky pestúnskej starostlivosti.
Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením.
Kto sa môže stať pestúnom?
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Práva a povinnosti pestúna
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Medzinárodné osvojenie
Je špecifická forma poskytovania rodinnej starostlivosti. Osvojenie v cudzej krajine je možné považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa, ak dieťa nemôže byť dané do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo v rodine osvojiteľa, lebo nie je možné starať sa o neho iným, vhodným spôsobom v krajine pôvodu. Základným cieľom medzištátneho osvojenia je získanie výhody stálej rodiny pre dieťa, o ktoré sa nestarajú vlastní rodičia a nie je možné nájsť mu vhodnú náhradnú rodinu vo vlastnej krajine.
Základným legislatívnym východiskom pre medzištátne osvojenie sú dva medzinárodné dohovory upravujúce medzištátne osvojenie, a to Dohovor Organizácie Spojených Národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Dohovor Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993. Obidva dohovory zdôrazňujú princípy poskytovania rodinného prostredia dieťaťa najskôr vo vlastnej rodine a až potom v inej krajine. Dohovory zdôrazňujú, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa a potreba jeho ochrany.
Ústavná starostlivosť ako krajné riešenie
Ústavná starostlivosť je krajným výchovným opatrením, ako zabezpečiť ochranu dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny. Nariaďuje sa iba v zákonom stanovených prípadoch. Predpokladom na nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a nie je možné dieťa zveriť do inej vhodnejšej formy náhradnej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch možno ústavnú výchovu nariadiť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali žiadne iné výchovné opatrenia. Ústavná starostlivosť trvá do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, z dôležitých dôvodov ju možno predĺžiť na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Zákon o rodine deklaruje právo dieťaťa vyrastať v rodine: „Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Zákon o rodine priznáva rodičom právo na výchovu svojho dieťaťa, keď hovorí: „ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa“. Toto ustanovenie je prejavom snahy zachovať prirodzené podmienky pre výchovu dieťaťa, podaním pomocnej ruky zlyhávajúcim rodičom, aby vyhľadali odbornú pomoc. Je prejavom nového pohľadu na zlyhávajúcu rodinu. Zákon ju nevylučuje zo starostlivosti o dieťa. Zákon uznáva právo dieťaťa vyrastať vo svojej rodine, tým že jej dáva primeranú lehotu na úpravu pomerov a šancu opätovne vychovávať svoje dieťa.
Posledným a krajným riešením je umiestnenie dieťaťa v zariadení ústavnej starostlivosti. Je upravená v § 45 - 47 zákona o rodine.
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak:
- Výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená.
- Iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.
- Rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov.
- Maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Dôležité je zdôrazniť, že nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov sa nepovažujú za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa. Súd musí v rozhodnutí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené, a prihliada na záujem dieťaťa, najmä na citové väzby k súrodencom.
Priebeh a ukončenie ústavnej starostlivosti
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, určí im primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov. Ak rodičia úpravu zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Zariadenia ústavnej starostlivosti na Slovensku
Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Na Slovensku je 85 detských domovov, z ktorých 65 je štátnych (zriadených úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny) a 20 je neštátnych.
Transformácia detských domovov
Detské domovy prechádzajú v posledných rokoch transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú:
- Vytváranie samostatných skupín.
- Zmena veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami.
- Zriaďovanie samostatných skupín v samostatných rodinných domoch alebo bytoch.
Samostatné skupiny sú zriadené v samostatnom rodinnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom. Starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova. Existujú aj špecializované samostatné skupiny, napríklad pre deti so zdravotným postihnutím.
Profesionálne rodiny
Profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova. Profesionálny rodič je zamestnancom detského domova, ktorý sa stará o zverené deti vo svojej domácnosti. Záujemca o profesionálne rodičovstvo musí spĺňať kvalifikačné i osobnostné predpoklady a absolvovať prípravu (60 hodín, resp. 40 hodín, ak spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad). Detský domov poskytuje profesionálnemu rodičovi mesačne finančné prostriedky na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie.
Je dôležité zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je napr. pestúnska starostlivosť. Medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah.
Špecializované skupiny pre deti so zdravotným postihnutím
Niektoré detské domovy majú špecializované skupiny pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Postihnutie býva často kombinované, teda nie len telesné, ale aj na mentálnej, psychickej a zmyslovej úrovni. Starostlivosť v týchto skupinách zabezpečujú zdravotné sestry, špeciálni pedagógovia a opatrovateľky. Deti sa aktívne zapájajú do spoločenského života v rámci svojich možností.
Príprava na osamostatnenie
Detský domov podľa zákona č. 305/2005 Z.z. pripravuje dieťa na osamostatnenie podľa jeho potrieb a možností. Príprava začína už vo veku 15 rokov, ak návrat dieťaťa do biologickej rodiny nie je možný a samo dieťa odmieta náhradnú starostlivosť. Záväzná je minimálne rok pred dosiahnutím plnoletosti a ukončením nariadenej ústavnej starostlivosti. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku.
Centrá pre deti a rodiny
Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.
Pri výkone predbežného opatrenia v centre pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa.
Ústavná starostlivosť o choré deti
"Pediatria je neskoré dieťa medicíny - ako samostatná disciplína sa objavila až v druhej polovici 19. storočia. Aj ústavná starostlivosť o choré deti vznikla až v období priemyselnej revolúcie," … Pediatria je neskoré dieťa medicíny - ako samostatná disciplína sa objavila až v druhej polovici 19. storočia. Aj ústavná starostlivosť o choré deti vznikla až v období priemyselnej revolúcie, v roku 1802, keď Napoleon svojím dekrétom založil prvú detskú nemocnicu v Paríži. Čoskoro ju nasledovali ďalšie detské nemocnice v iných veľkých mestách. Vďaka iniciatíve a aktivite Dobročinného ženského spolku začala v 50-tych rokoch 19.
Pediatria ako samostatný odbor
Podobne ako celý náš okolitý svet, aj pediatria sa stáva čoraz zložitejšou a komplexnejšou, jej odborné poznatky sa z roku na rok neudržateľne rozširujú. Tento dynamický vývoj si žiada pripraviť kompaktnú monografiu, ktorá odráža najnovšie poznatky bez toho aby svojím rozsahom preťažila čitateľa. Obsah a jednotné didaktické spracovanie celej knihy umožní rýchle zhodnotenie zdravotného stavu dieťaťa a prispeje k riešeniu štandardných aj urgentných situácii. Cieľom výučby pediatrickej propedeutiky je, aby študenti pochopili význam a postavenie tohto odboru v rámci súčasnej klinickej medicíny, aby získali možnosť osvojiť si základné vyšetrovacie postupy u novorodencov, dojčiat a detí a aby ovládli dôležitejšie príznaky a klinické prejavy chorôb počas včasných vývojových etáp života jedinca. Zvláštny dôraz sa kladie na komplexný prístup k zdravému či chorému dieťaťu, ktorý integruje také zložky ako je empatické počúvanie, schopnosť získať anamnestické údaje od detí a ich rodičov, resp. Before a physician can effectively talk to and examine a child, she/he needs to understand children and their development. Children are anatomically and physiologically different from adults, and many techniques for assessment, physical findings, and abnormalities in young patients differ as well. We intend to help medical students to assess child development at various ages and to distinguish normal from abnormal symptoms and signs. Our goal is to integrate the essential elements of clinical care, such as empathic listening and the ability to interview children and their caregivers, with particular clinical examination strategies pertinent to newborns, infants or children.
tags: #ustavna #starostlivost #o #dieta #kniha