Pracujúci rodičia majú možnosť zvýšiť svoj čistý príjem prostredníctvom uplatnenia daňového bonusu na dieťa. Avšak, táto výhoda je určená pre každé dieťa len raz za dané obdobie. Opakované uplatňovanie daňového bonusu na to isté dieťa vedie k neoprávnenému kráteniu dane a môže mať právne dôsledky. Tento článok sa zameriava na problematiku neoprávneného uplatnenia daňového bonusu na dieťa, súvisiace rozsudky a dôsledky, ako aj na spôsoby, ako sa vyhnúť takýmto situáciám.
Daňový bonus na dieťa: Základné informácie
Daňový bonus umožňuje rodičom znížiť si daň z príjmu o určitú sumu za každé vyživované dieťa, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V roku 2025 ide o čiastku do výšky 100 eur mesačne pre vyživované dieťa do 15 rokov a 50 eur mesačne pre vyživované dieťa nad 15 rokov. Táto suma však môže byť aj nižšia, a to v prípade daňovníkov s nízkym alebo vysokým základom dane. Okrem toho je potrebné splniť aj ďalšie podmienky, ako napríklad to, že vyživované dieťa nesmie byť staršie ako 18 rokov a zároveň musí študovať.
V roku 2022, ktorého sa týkal výskum, si daňový bonus na dieťa uplatnilo 608 tisíc ľudí v celkovej výške 544 miliónov eur. Ďalšou podmienkou jeho poberania je to, že na každé dieťa je možné uplatniť si daňový bonus len raz za dané obdobie. Dochádza však k jej porušovaniu, čo pri mesačnej sume 100 eur môže viesť k ročnému dlhu na dani z príjmu až vo výške 1 200 eur pri jednom dieťati alebo 2 400 eur pri dvoch deťoch.
Dôvody neoprávneného uplatnenia daňového bonusu
K neoprávnenému uplatneniu daňového bonusu dochádza najmä v dvoch prípadoch:
- Duplicitné uplatnenie dvoma opatrovníkmi: V prvom prípade dochádza k uplatneniu daňového bonusu na rovnaké dieťa dvomi rôznymi opatrovníkmi v rovnakom čase. Daňový bonus si môže na dané dieťa uplatniť matka, otec alebo iná oprávnená osoba, avšak za jeden kalendárny mesiac môže ísť vždy len o jedného daňovníka. Ak sa opatrovníci nedohodnú inak, zákon stanovuje poradie, v ktorom majú na toto zvýhodnenie nárok. V prípade, že si daňový bonus uplatnil za rovnaké obdobie aj druhý opatrovník, hoci aj nevedome, jedná sa o duplicitné uplatnenie tohto zvýhodnenia.
- Duplicitné uplatnenie jedným daňovníkom: V druhom prípade ide zase o uplatnenie daňového bonusu na rovnaké dieťa jedným daňovníkom dvoma rôznymi spôsobmi. Daňovníci si totiž môžu uplatniť daňový bonus na dieťa u svojho zamestnávateľa, ktorý ho daňovníkovi vypláca počas zdaňovacieho obdobia. Ak následne podajú daňové priznanie, v ktorom neuvedú výšku daňového bonusu už priznaného a vyplateného zamestnávateľom, dochádza taktiež k duplicitnému uplatneniu tohto zvýhodnenia.
Experimenty finančnej správy a ich výsledky
Finančná správa v spolupráci s odborníkmi uskutočnila dva experimenty s cieľom zistiť, ako efektívne riešiť prípady neoprávneného uplatnenia daňového bonusu. Cieľom bolo osloviť daňovníkov so žiadosťou o vrátenie sumy, na ktorú nemali nárok.
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Výsledky experimentov ukázali, že zaslanie upozornenia zvýšilo mieru vrátenia o viac ako 35 percentuálnych bodov a jeho istejšie formulovanie o ďalších vyše 10 percentuálnych bodov. Pri takmer 6 000 prípadoch ročne je teda možné takýmto znením listov získať späť až 1,7 milióna eur.
V prvom experimente sa testoval efekt zaslania upozornenia v prípade nesprávneho uplatnenia daňového bonusu na dieťa. Upozornenia boli zasielané tým opatrovníkom, ktorí si daňový bonus uplatnili nesprávne v rokoch 2018 až 2020. Výslednú vzorku tvorilo 1 160 jednotlivých daňovníkov, ktorí si uplatnili daňový bonus na dieťa u zamestnávateľa aj v daňovom priznaní, a 2 292 dvojíc daňovníkov, ktoré si uplatnili daňový bonus na rovnaké dieťa v rovnakom čase. Rozosielanie listov prebehlo v decembri 2022. Jedna časť adresátov bola zaradená do testovacej skupiny a bol jej v rámci experimentu zaslaný základný list (T1). Druhá časť bola naopak zaradená do kontrolnej skupiny bez listu (T0). Adresátov sme do skupín zaradili stratifikovaným náhodným výberom na základe pohlavia, veku, miesta bydliska, veľkosti obce, disponibilného príjmu, dlžnej sumy a toho, či si daňový bonus nesprávne uplatnili len v jednom roku alebo vo viacerých.
V druhom experimente sa testovali ďalšie verzie upozornení v porovnaní so základným listom, ktorý sa posielal v prvom kole. V prípade dvojíc sa taktiež skúmalo pohlavie adresáta, a teda do akej miery záleží na tom, či sme upozornenie zaslali mužovi alebo žene. V rámci tohto kola boli oslovení opatrovníci, ktorí si daňový bonus uplatnili nesprávne v roku 2022. Výslednú vzorku tvorilo 898 jednotlivých daňovníkov, ktorí si uplatnili daňový bonus na dieťa u zamestnávateľa aj v daňovom priznaní, a 4 695 dvojíc daňovníkov, ktoré si uplatnili daňový bonus na rovnaké dieťa v rovnakom čase. V januári 2024 boli odoslané štyri typy listov. Prvá skupina dostala základný list, ktorý bol odosielaný aj v prvom experimente (T1). Druhá skupina dostala list obsahujúci istejšie vyjadrenia, ktorý jednoznačne pomenovával situáciu bez podmieňovacích formulácií (T2). Tretia skupina dostala list obsahujúci dodatočné vyjadrenie, že nadmerným čerpaním daňového bonusu na dieťa vzniká dlh voči finančnej správe, ktorý je rovnakým dlhom ako nezaplatenie dane (T3). Posledná skupina kombinovala dve predchádzajúce modifikácie s cieľom otestovať ich vzájomnú interakciu (T4).
Typy listov použité v experimente
- Základný list (T1): Obsahoval informáciu o tom, že si daňovník pravdepodobne uplatnil daňový bonus vo vyššej sume, ako ustanovuje zákon. Okrem toho informoval o potrebe nápravy tejto situácie do stanoveného termínu, a to podaním daňového priznania a zaplatením vzniknutého rozdielu. Nasledovali informácie o rôznych spôsoboch podania daňového priznania a možnosti získať ďalšie informácie na informačnej linke finančnej správy spolu s užitočnými odkazmi a QR kódmi. Na zadnej strane bolo vymenovaných niekoľko relevantných pravidiel k uplatneniu daňového bonusu na dieťa a inštrukcie k vyplneniu daňového priznania a zaplateniu vzniknutého rozdielu.
- Istejšia formulácia (T2): V liste s istejšou formuláciou bolo odstránené slovo „pravdepodobne“ a ďalšie výrazy vyjadrujúce nejednoznačnosť ohľadom situácie, v ktorej sa adresát nachádza, ako napríklad: „Ak ste si uplatnili daňový bonus správne, považujte tento list za informatívny.“ Nová formulácia predchádzala pochybnostiam adresáta, či sa ho situácia týka a či je nutné na ňu reagovať. To mohlo ovplyvniť vnímanú pravdepodobnosť, že dlžná suma bude vymáhaná, a tým zvýšiť pravdepodobnosť jej vrátenia. Istejšie formulácie navyše viedli k stručnejšiemu a jednoduchšiemu listu, ktorý znižoval potrebu dodatočných úkonov v podobe overenia, či sa to daného adresáta skutočne týka.
- Pomenovanie dlhu (T3): V listoch s pomenovaním dlhu bol pridaný dodatočný odstavec so žiadosťou, aby si adresát neuplatňoval daňový bonus, na ktorý nemá nárok. V ďalšej vete ho okrem toho informoval, že neoprávnene uplatnený daňový bonus je dlhom voči štátu rovnako ako úmyselne nepriznaná a nezaplatená daň.
- Kombinovaný list (T4): Posledný list kombinoval odstránenie nejednoznačných výrazov s dodatočným pomenovaním dlhu.
Výsledky experimentov a ich interpretácia
Daňoví poplatníci, ktorí dostali základný list, zareagovali opravou daňového priznania výrazne častejšie ako tí, ktorí v rámci experimentu žiadny list nedostali. V skupine adresátov, ktorí si uplatnili daňový bonus na dieťa u zamestnávateľa aj v daňovom priznaní, túto chybu nenapravil žiaden adresát, ktorý na ňu nebol upozornený listom (T0). Urobilo tak však viac ako 37 % adresátov upozornených základným listom (T1). V prípade dvoch daňovníkov uplatňujúcich si daňový bonus na rovnaké dieťa v rovnakom období došlo k náprave u menej ako pol percenta adresátov, ktorí na to neboli upozornení listom (T0). Na druhej strane z tých, ktorí dostali základný list (T1), vrátilo nadmerne čerpaný daňový bonus viac ako 36 % adresátov.
Tí daňovníci, ktorí dostali list s istejšou formuláciou (T2), vrátili neoprávnene čerpaný daňový bonus ešte častejšie. V prípade jednotlivcov, ktorí si daňový bonus na dieťa uplatnili dvakrát, ho vrátilo o 15 percentuálnych bodov viac osôb oproti skupine so základným listom. Takisto v prípade dvojíc, ktoré si uplatnili daňový bonus na rovnaké dieťa v rovnakom období, mala skupina s istejšou formuláciou o 11 percentuálnych bodov vyššiu mieru nápravy.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
List s pomenovaním dlhu (T3) mal výrazne slabší efekt. Zvýšil síce mieru nápravy nadmerného čerpania o 3 percentuálne body oproti základnému listu, ale tento výsledok bol len slabo signifikantný. Spojenie obidvoch nástrojov navyše neviedlo k vyššiemu efektu, ale naopak k nižšiemu. Kombinovaný list (T4) totiž zvýšil reakciu oproti základnému listu iba o 9 percentuálnych bodov, čo je výrazne menej ako v prípade istejších vyjadrení.
List sa okrem toho oplatí posielať skôr mužom, keďže v prípade dvoch opatrovníkov uplatňujúcich si daňový bonus na rovnaké dieťa došlo k náprave až o 4 percentuálne body častejšie, ak bol adresátom listu muž. Je to pravdepodobne z toho dôvodu, že na daňový bonus má nárok v prvom rade matka a až potom otec. Daňový bonus vrátili častejšie aj starší ľudia s väčšou dlžnou sumou a vyšším disponibilným príjmom. Naopak menej často ľudia, ktorí si ho nesprávne uplatnili v rámci oboch kôl experimentu.
Priemerná vrátená suma u tých daňovníkov, ktorí na list zareagovali, bola v prvom experimente 580 eur u dvakrát si uplatňujúcich jednotlivcov a 561 eur u súčasne si uplatňujúcich dvojíc. Prvý experiment tak priniesol 625 tisíc eur. V druhom experimente dvakrát uplatňujúci jednotlivci vrátili v priemere 731 eur a súčasne uplatňujúce dvojice 617 eur. Prínos druhého experimentu bol teda 1,5 milióna eur. Pri použití najúčinnejšieho listu s istejšou formuláciou (T2) vo všetkých prípadoch by mohol pravidelný ročný prínos listovej kampane tvoriť až 1,7 milióna eur. Vyššia celková suma vyplýva z toho, že na list s istejšou formuláciou reaguje vyšší počet daňovníkov ako na ostatné varianty listov.
Vzhľadom na jeho najvyššiu účinnosť sa odporúča v budúcnosti využívať list obsahujúci istejšie vyjadrenia, ktorý jednoznačne pomenováva situáciu bez podmieňovacích formulácií (T2). Toto je obzvlášť relevantné v súčasnosti, keď je výška daňového bonusu na maloleté dieťa vyššia ako v rokoch 2018 až 2022. Neoprávnené poberanie daňového bonusu tak môže viesť k väčším stratám na dani z príjmu v porovnaní s predošlými rokmi.
Dôsledky neoprávneného uplatnenia daňového bonusu
Neoprávnené uplatnenie daňového bonusu na dieťa má niekoľko závažných dôsledkov:
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
- Daňový nedoplatok: Daňovník, ktorý si neoprávnene uplatnil daňový bonus, je povinný vrátiť štátu sumu, o ktorú si neoprávnene znížil daň z príjmu.
- Sankcie: Správca dane môže uložiť daňovníkovi pokutu za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku. Výška pokuty sa určuje individuálne, pričom sa zohľadňuje závažnosť a dĺžka trvania porušenia zákona.
- Úroky z omeškania: Ak daňovník nevráti daňový nedoplatok včas, správca dane mu vyrubí úroky z omeškania.
- Daňová kontrola: V prípade podozrenia na neoprávnené uplatnenie daňového bonusu môže správca dane vykonať daňovú kontrolu.
Pokuty a penále v daňovom konaní
V prípade, že daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie po „začatí“ daňovej kontroly, t.j. po doručení oznámenia o začatí daňovej kontroly, ukladá sa pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a). Výška pokuty sa počíta ako násobok 2 X ZUS ECB ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v DDP a sumou uvedenou v predchádzajúcom daňovom priznaní.
Ak dvojnásobok ZUS ECB nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 7% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom DDP podané do uplynutia 15 dní po doručení oznámenia o začatí daňovej kontroly a sumou uvedenou v predchádzajúcom DP, DDP. V zmysle § 155 ods. 1. Ustanovenie § 155 ods. 1 písm. Pokuta sa počíta ako 3 x ZUS ECB ročne z vyrubenej sumy.
V prípade podania DP na DPH za 01/2016, kde si daňovník uplatnil NO vo výške 1000 eur (priznanie podané v lehote 25.2.2016) a správca dane doručil oznámenie o začatí daňovej kontroly dňa 10.4.2016 (v lehote na vrátenie NO), pričom po vykonanej kontrole nebol nepriznaný NO a bola zistená vlastná daňová povinnosť v sume 500 eur (právoplatne vyrubený rozdiel 1000 (oproti DDP), pokuta za podanie DDP sa neuloží, pretože NO uplatnený v DP nebol vrátený (išlo by o správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2, ale vzhľadom na § 155 ods. 8 písm. Pretože, že bol správcom dane vyrubený rozdiel, ukladá sa pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a).
Ako sa vyhnúť neoprávnenému uplatneniu daňového bonusu
Aby sa daňovníci vyhli neoprávnenému uplatneniu daňového bonusu na dieťa a súvisiacim problémom, je potrebné dodržiavať nasledovné zásady:
- Informovanosť: Dôkladne sa oboznámiť s podmienkami uplatnenia daňového bonusu na dieťa, ktoré sú stanovené v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
- Dohoda medzi opatrovníkmi: V prípade, že dieťa vyživujú viacerí daňovníci, je potrebné sa dohodnúť, kto si daňový bonus uplatní. Ak sa nedohodnú, daňový bonus sa uplatní v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
- Kontrola údajov: Pred podaním daňového priznania skontrolovať, či nebol daňový bonus už uplatnený u zamestnávateľa.
- Konzultácia s odborníkom: V prípade nejasností sa obrátiť na daňového poradcu alebo správcu dane.
Príklad: Rozvedení rodičia majú spoločné dieťa, ktoré bolo súdom zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec dieťaťa sa oň však stará, stretáva sa s ním v čase určenom súdom. Matka nepracuje a nemá žiadny zdaniteľný príjem. Daňový bonus si môže daňovník uplatniť na nezaopatrené dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Zo skutočnosti, že je dieťa zverené do starostlivosti matke vyplýva, že nie je splnená podmienka žitia dieťaťa v spoločnej domácnosti s otcom. Ani napriek súhlasu matky s uplatnením daňového bonusu otcom dieťaťa, nie je možné nárok uplatniť. Ak by sa zmenilo rozhodnutie súdu, napr.
Daňové priznanie a opravné povinnosti
Niekedy objektívne, inokedy aj subjektívne dôvody môžu priviesť daňovníka k omylu alebo vytvoria situáciu, že je potrebné opraviť, doplniť, prípadne upresniť už podané daňové priznanie. Je mylné správať sa ako „mŕtvy chrobák“ s vedomím, že správca dane možno na chybu v daňovom priznaní nepríde. Ak sa daňovník dozvie, že urobil chybu pri podaní daňového priznania, netreba čakať, kým to zistí správca dane, ale radšej podať dodatočné daňové priznanie. Takúto opravnú povinnosť má daňovník vždy v prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť mala byť vyššia, ako ju vyčíslil v riadnom daňovom priznaní.
Očakávanie, či to prejde bez povšimnutia správcu dane, môže daňovníka prekvapiť až v piatom roku po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré takáto chyba vznikla. Plniť si povinnosti peňažnej i nepeňažnej povahy vyplývajúce z daňových zákonov, a tým sa vyhnúť sankčným úrokom alebo pokute nazývaným v daňovom konaní aj správne delikty alebo si ich znížiť na minimum, sa oplatí. Každý zodpovedný podnikateľ si tak môže ušetriť zbytočne vynaložené peňažné prostriedky na sankcie, ktoré by mu správca dane uložil zaplatiť rozhodnutím, pretože tak musí konať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.
Povinnosť podať riadne, opravné a dodatočné daňové priznanie
Povinnosť podať daňové priznanie fyzickým osobám v zákonnej lehote upravuje § 32 zákona o dani z príjmov (niekedy pomenované ako riadne daňové priznanie), pričom procesne podávanie opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon o správe daní a poplatkov s novelizáciou účinnou od 1. 9. 2007 a účinnosťou pre povinnosti aj za zdaňovacie obdobie roku 2007, ak sa nezačalo daňové konanie podľa zákona o správe daní účinného do 31. 8. Podľa § 49 zákona o dani z príjmov riadne a opravné daňové priznanie má povinnosť podať daňovník v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov.
Ak je podané daňové priznanie neúplné alebo chybné, resp. nesprávne a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinnosť podať príslušnému správcovi dane dodatočné priznanie do konca nasledujúceho mesiaca po takomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné priznanie týka. Dôležité je označenie, že ide o dodatočné priznanie, čo daňovník vyznačí na prvej strane tlačiva daňového priznania krížikom. Správca dane už ďalej akceptuje po termíne podania takéhoto priznania len toto posledné priznanie a aj vykonanie daňovej kontroly sa riadi posúdením rozdielu medzi zisteniami správcu dane a posledným dodatočným daňovým priznaním, čo má opäť vplyv na výšku možných sankcií.
Dodatočné daňové priznanie je povinnosť podať vždy na daň vyššiu. Vzhľadom na zánik práva vyrubiť daň však môže daňovník uvažovať tak, že dodatočné daňové priznanie nepodá a bude očakávať, že nebude mať daňovú kontrolu alebo zanikne právo na vyrubenie dane v súlade s § 45 zákona o správe daní.
Dodatočné daňové priznanie, ak daňová povinnosť bola stanovená právoplatným rozhodnutím
Podľa § 39 ods. 4 zákona o správe daní správca dane nebude akceptovať podané dodatočné daňové priznanie po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly, a to až do jej skončenia. Za kontrolované zdaňovacie obdobie daňovník nemôže podať dodatočné daňové priznanie po uplynutí jedného roku od ukončenia daňovej kontroly.
V prípade, že daňový subjekt na základe vykonanej vlastnej dokladovej kontroly, resp. auditu zistí rozdiel medzi riadnym daňovým priznaním a závermi daňovej kontroly, je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to len v tých prípadoch, ak zistený rozdiel vyplýva z dokladov, ktoré neboli predmetom vykonanej daňovej kontroly a v lehote do jedného roka po ukončení kontroly.