Pôrod, prirodzený proces sprevádzajúci ľudstvo od nepamäti, prešiel v priebehu storočí výraznými zmenami v prístupe a starostlivosti o matku a dieťa. Tento článok sa zameriava na pôrodníctvo na Slovensku s dôrazom na 19. storočie, pričom skúma historické aspekty, úmrtnosť pri pôrode a vplyv tradičných praktík.
Pôrod v minulosti: Tradície, povery a rola babíc
V minulosti bol pôrod prísne ženskou záležitosťou, odohrávajúcou sa v domácom prostredí pod dohľadom ceduľových babíc. Muži mali vstup prísne zakázaný, s výnimkou komplikovaných pôrodov, kedy mohli pomôcť manželove nohavice. Príchod nového člena rodiny sa zvyčajne oslavoval v krčme.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej boli tehotenstvo a pôrod v minulosti spojené s prísnymi pravidlami a poverami. Gravidná žena musela dostať všetko, čo potrebovala a na čo mala chuť, inak hrozil potrat alebo narodenie dieťaťa s hendikepom. Kolovali aj povery, napríklad zákaz pozerania sa do ohňa, aby sa dieťaťu nenarodil "oheň" (kožné ochorenie), alebo zákaz upreného pohľadu na zvieratá, aby dieťa nezískalo animálne črty. Matky túžiace po kučeravom dieťati mali pred pôrodom ukradnúť šúľok kukurice.
Pred pôrodom sa nekonali žiadne špeciálne prípravy, všetko prichádzalo prirodzene. Tehotné ženy pracovali do poslednej chvíle, vyhýbali sa iba dvíhaniu ťažkých vecí. Vďaka tomu bolo ich telo lepšie fyzicky prispôsobené na pôrod.
Pri pôrode asistovali babice, ktoré mali v spoločnosti silné postavenie a rodičky im dôverovali. Babice sa starali o ženu počas tehotenstva, pôrodu a o dieťa do jedného roku. V podstate boli gynekologičkami, pôrodníčkami aj pediatričkami. V 17. storočí existovali na Slovensku špeciálne školenia pre babice, organizované Trnavskou univerzitou. Tieto "ceduľové" babice sa učili základy anatómie a hygienické zásady. Výučba prebiehala v národných jazykoch alebo dialektoch, aby bola pre ne zrozumiteľná.
Prečítajte si tiež: Štatistiky materskej úmrtnosti
K pôrodu sa lekár volal len pri komplikáciách. Bežný pôrod zvládli babice. Až do polovice 20. storočia sa rodilo doma, nie poležiačky, ale na pôrodných stoličkách bez dna. Žena na stoličke sedela a vďaka gravitácii ľahšie porodila. Babice chytali novorodencov do pripravenej plachty. Ak žena nemohla porodiť, postavili ju na stôl a skočila, aby sa dieťa vplyvom gravitácie pohlo. Dôležitú úlohu hrala symbolika: žena nemala mať na sebe nič zviazané, musela si rozpustiť vlasy a dať dolu prstene či retiazky. Pri ťažkom pôrode mohol asistovať aj muž, ktorý si rodiacu ženu vzal do náručia. Verilo sa, že jeho prítomnosť pôrod urýchli a zmierni bolesť. Ak muž fyzicky nebol prítomný, rodičke sa položili na brucho jeho nohavice, čo malo pôrod urýchliť.
Vysoká úmrtnosť novorodencov v 19. storočí
Odvrátenou tvárou pôrodov pred sto rokmi bola vysoká úmrtnosť novorodencov. Podľa výskumu Pavla Tišliara a Branislava Šprochu tvorili novorodenecké úmrtia až do polovice 20. storočia takmer tretinu všetkých úmrtí. V roku 1900 zomrelo takmer 9-tisíc novorodencov z celkového počtu viac ako 111-tisíc narodených, čo zodpovedá zhruba 8 percentám. Pre porovnanie, v roku 2018 zomrelo 173 novo narodených detí z celkového počtu viac ako 57-tisíc, úmrtnosť tak klesla na 0,3 percenta. Ženy tak síce porodili aj 15 detí, nie všetky však prežili. Hovorilo sa, že keď dožili do jedného roka, tak prežijú.
Deti zomierali aj na ochorenia, ktoré sú dnes liečiteľné, ako osýpky, zápal pľúc či ovčie kiahne. Časté boli epidémie moru a cholery. Dôvodom úmrtí bolo aj vykrvácanie rodičky. Samostatnou kapitolou bola hygiena, ktorá závisela od babice. Niektoré na čistotu dbali, iné prišli k pôrodu rovno z maštale, ani ruky si neumyli. Na dezinfekciu sa okrem horúcej vody a alkoholu používali aj podomácky vyrobené mydlá z prasacích koží alebo piesok zmiešaný s popol.
Návšteva lekára bola pre sedliakov drahá záležitosť. Uprednostnili kúpu kúska poľa pred zaplatením lekárovi, hovoriac si: "Pán Boh dal, Pán Boh vzal."
Očista po pôrode: Prekračovanie vedra
Pojem šestonedelie poznali aj naši predkovia. Žene sa po pôrode hovorilo „šestonedieľka“, čo bolo odvodené od šiestich týždňov, počas ktorých sa mala matka zotaviť. Na konci tohto obdobia sa konal krst a očistný obrad. Verilo sa, že po pôrode je žena nečistá a musí sa očistiť. Po pôrode išla žena na "vádzku", ktorá mala dve roviny: ľudovú a cirkevnú. Pri ľudovej musela trikrát prekročiť vedro so žeravými uhlíkmi pred kostolom. Pri cirkevnej sa kňaz trikrát pomodlil a žena s horiacou sviečkou obišla trikrát oltár.
Prečítajte si tiež: Riziká pôrodu v rozvojových krajinách
Neplodnosť a mágia
Kedysi sa ženy vydávali a rodili podstatne skôr ako dnes. Dvadsaťročné dievčatá boli považované za staré dievky, do manželstva vstupovali 16-17 ročné. Potomok sa očakával do roka. Ak neprišiel, začali sa šíriť fámy a neplodnosť sa pripisovala ženám. Praktizovali sa rôzne úkony spojené s mágiou a poverami, ako napríklad kúpeľ s bylinkami, do ktorého sa primiešal prášok z vysušenej placenty prvorodičky.
Vývoj pôrodníctva a znižovanie úmrtnosti
Pôrod bol v minulosti jedným z najnebezpečnejších okamihov v živote ženy. Bez modernej medicíny, ultrazvuku či anestézie sa budúce mamy museli spoliehať len na múdrosť skúsených žien, ľudové tradície a prírodné metódy. Rodilo sa doma, často iba pri svetle sviečok, v obklopení pôrodných babíc a rodiny.
Už v starovekom Egypte pomáhali rodičkám skúsené ženy, ktoré používali bylinky, masáže a špeciálne polohy na uľahčenie pôrodu. V stredoveku rodila väčšina žien doma za pomoci babíc, pretože nemocnice boli vzácne a často nebezpečné kvôli infekciám. Od 17. storočia sa už pôrodníctvo začalo rozvíjať ako medicínsky odbor, ale mnoho žien stále uprednostňovalo babice. Kým v starších časoch ženy rodili v podrepe alebo na špeciálnych pôrodných stoličkách, v 18. storočí sa začalo uprednostňovať rodenie v ľahu, no veľakrát to spôsobovalo závažné komplikácie. V 19. storočí sa spustilo používanie prvých anestetík. V 20. storočí sa postupne prechádzalo na moderné pôrodníctvo. Organizovali sa predpôrodné kurzy a viac sa dbalo na hygienu. Sterilizácia nástrojov a zlepšená hygiena výrazne znížili úmrtnosť matiek aj detí, ale predísť tragédiám pomohlo aj to, že sa viac začalo rodiť v nemocniciach.
K dramatickému zníženiu novorodeneckej úmrtnosti prispelo najmä zavedenie kardiotokografie, vyšetrenia, ktoré monitoruje akciu srdca plodu a kontrakčnú činnosť maternice. Ďalšia vymoženosť, ktorá zmenila pôrodníctvo, bolo zavedenie ultrazvuku.
Súčasné trendy v pôrodníctve
V druhej polovici 20. storočia nastali v pôrodníctve výrazné zmeny. Otvorili sa pôrodné sály pre otcov, zaviedli sa nové spôsoby tlmenia bolesti, ako napríklad epidurálna analgézia. Po revolúcii sa začala preferovať laktácia ako najprirodzenejší a najzdravší spôsob výživy novorodenca. V posledných rokoch sa venuje pozornosť aj skorému prikladaniu dieťaťa k prsníku, tzv. bondingu, ktorý zlepšuje produkciu mlieka. Upúšťa sa od preventívnych nástrihov hrádze.
Prečítajte si tiež: Kompresné pančuchy a obdobie po pôrode
Skrátila sa aj doba hospitalizácie po pôrode. Zásadným rozdielom oproti minulosti je vyšší priemerný vek prvorodičiek, čo prináša aj komplikácie. Stúpa počet umelých oplodnení, pravdepodobnosť potratu či pôrodu mŕtveho plodu a riziko genetického postihnutia plodu. Komplikácie sa netýkajú iba tehotenstva, ale aj samotného pôrodu, ktorý nezriedka treba ukončiť operačne.
Dnešné ženy môžu rodiť viacerými spôsobmi, najbezpečnejším je vaginálny pôrod. Deti narodené cisárskym rezom majú väčšie problémy s popôrodnou adaptáciou a viac ťažkostí s dýchacím systémom.
Čo sa týka pôrodov v nemocnici, ženy nemusia rodiť poležiačky. Moderné postele im umožňujú byť v sede alebo polosede. Alternatívne metódy, ako pôrod do vody, sa všeobecne neujali.
V niektorých európskych štátoch sa tešia popularite domáce pôrody, ktoré sú však spájané s mnohými rizikami. Na Slovensku nie sú vytvorené podmienky pre domáce pôrody.
Tragické prípady úmrtí novorodencov a rodičiek
Žiaľ, aj v súčasnosti sa vyskytujú tragické prípady úmrtí novorodencov a rodičiek. Príčiny sú rôzne, od vrodených chýb dieťaťa, cez komplikácie pri pôrode, až po zanedbanie starostlivosti. Tieto prípady poukazujú na to, že pôrod je stále rizikovým procesom a vyžaduje si kvalitnú lekársku starostlivosť.