V dnešnej dobe sa rola otca v rodine neustále vyvíja a nadobúda nové rozmery. Flexibilita v práci a meniace sa spoločenské normy umožňujú otcom tráviť viac času s deťmi, čo má významný vplyv na ich vývoj. Rastúci počet otcov na rodičovskej dovolenke prispieva k rovnocennejšiemu rozdeleniu rodinných povinností a posilňuje ich aktívnu úlohu vo výchove. Tento článok sa zameriava na význam otca v živote dieťaťa, analyzuje štúdie, ktoré potvrdzujú jeho dôležitosť, a skúma rôzne aspekty otcovstva v modernej spoločnosti.
Význam otca v ranom detstve
Prítomnosť otca už od narodenia, najmä v prvých troch rokoch života dieťaťa, má zásadný vplyv na tvorbu vzťahovej väzby, teda pripútania. Spoločné aktivity, ako sú hra, športovanie a prechádzky, podporujú kognitívny vývoj a jazykové schopnosti detí. Otcovia sa so svojimi deťmi hrajú inak ako matky, čo deťom prináša rôzne skúsenosti a rozvíja odlišné zručnosti.
Otec ako vzor a autorita
Otec je pre syna prvým a najdôležitejším mužským vzorom. Ukazuje mu, ako byť mužom, riešiť problémy a správať sa v rôznych situáciách. Tým sa buduje silná a pozitívna identita chlapca, ktorý sa učí pozorovaním a napodobňovaním správania aj postojov svojho otca. Štúdie naznačujú, že chlapci, ktorí majú pozitívne vzory v otcovi, majú vyššiu sebadôveru a lepšie sociálne zručnosti.
Otec je prvým mužom v živote dcéry, ktorý jej ukazuje, ako sa k nej majú a smú iní muži v neskoršom období správať. Aj dievčatá majú tendenciu modelovať svoje správanie podľa správania svojich otcov, najmä vo vzťahu k iným ľuďom, sebavedomia a hodnôt. Otcovia môžu svojím príkladom ukázať dcéram, ako sa správať v sociálnych situáciách, ako prejavovať emócie a ako riešiť konflikty. Ich prítomnosť a interakcie s dcérami môžu posilniť ich sebavedomie a sebaúctu, čo má pozitívny vplyv na ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy a dosahovať úspech vo viacerých oblastiach života.
Moderný otec a jeho rola v rodine
Moderný otec sa často snaží byť aktívnym a angažovaným rodičom. Prijíma rolu nielen živiteľa, ale aj starostlivého a podporujúceho člena rodiny. Silné stránky moderného otca zahŕňajú empatiu, schopnosť vyjadrovať lásku a podporu a aktívne zapojenie sa do každodenných činností rodinného života. Rodičia by mali byť tímovými hráčmi v oblasti nastavovania hraníc a definovania pravidiel spolužitia. Deti potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby sa cítili bezpečne a naučili sa, čo je správne a čo nie. Konzistentné pravidlá a jasné očakávania pomáhajú deťom rozvíjať sebakontrolu a disciplínu. Efektívne rodičovstvo zahŕňa používanie pozitívnej disciplíny, kde sa dieťa učí dôsledkom svojich činov v bezpečnom a podpornom prostredí.
Prečítajte si tiež: Vplyv genetiky na zdravie
Hra otca s deťmi a jej význam
Hra otcov s deťmi hrá kľúčovú úlohu pri budovaní väzby medzi nimi. Otcovia by mali mať na svoje deti veku primerané a realistické požiadavky a nároky. Mali by ich podporovať a povzbudzovať, aby si definovali ciele, ktoré chcú dosiahnuť, povzbudzovať ich v dosahovaní týchto cieľov, viesť ich, aby prekonávali svoje strachy, aby sa zlepšovali a posúvali svoje hranice. Otcovia by mali byť vo výchove tými, ktorí sú menej spokojní. Štúdie ukazujú, že deti, ktorým sa kladú realistické požiadavky, sú motivovanejšie a sebavedomejšie.
Vplyv otca na vývin dieťaťa
Aktívni a angažovaní otcovia majú významný vplyv na kognitívny, emocionálny aj sociálny vývin svojich potomkov. Ich prítomnosť a zapojenie sa do každodenných aktivít, ako sú hra, učenie a starostlivosť, podporujú zdravý emocionálny a kognitívny vývoj detí. Angažovaní otcovia prispievajú k pocitu bezpečia a stability, čo je kľúčové pre vývoj sebaúcty a sebavedomia dieťaťa.
Štúdie o vplyve otca
Štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré sa viac podobajú na svojich otcov, sú menej chorľavé, majú menej astmatických záchvatov a ich návštevy pohotovosti či nemocnice sú ojedinelé. Ak otec vidí vlastnú podobu vo svojom potomkovi, má tendenciu venovať mu viac času, čo spravidla vedie k zlepšeniu zdravotného stavu detí.
Univerzita v Minnesote sa venovala obdobiu detského dospievania a zistila, že otcovia majú obrovský vplyv na výchovu a formáciu svojich detí. U detí so zainteresovanými otcami je nižšia pravdepodobnosť, že porušia zákony alebo sa vykašlú na štúdium. Ak majú s otcom blízky vzťah, vyhýbajú sa rizikovému sexu, usilujú sa o zdravé vzťahy a častejšie sa im podarí zohnať lepšie platenú prácu. Je nepravdepodobné, že sa stanú bezdomovcami a s väčšou pravdepodobnosťou budú mať už vo veku troch rokov vyššie skóre IQ než ich rovesníci.
Sociológ Peter Amath z Pennsylvánskej štátnej univerzity uviedol, že "keď sa otcovia aktívne zapájajú do života svojich detí, tie sa lepšie vyvíjajú". "Efekt otca" je zastrešujúcim termínom pre výhody otcovskej prítomnosti a znásobuje sa, ak sa otec podieľa na rodinnom živote aktívne. Dôležitá je kvalita času stráveného s deťmi, nie iba množstvo.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Starostlivosť o 8-mesačné bábätko
Otcovia a genetické predispozície
Otcovia sú viac ako len darcovia spermií. Moderná medicína vyvrátila automatické vnímanie matky ako hlavného vplyvu na zdravie plodu. Štúdie naznačujú, že muži, ktorí pred počatím pili, budú mať s veľkou pravdepodobnosťou deti holdujúce alkoholu a že nekvalitná strava sa môže negatívne podpísať na vývoj bábätka v brušku.
Rola otca v rôznych obdobiach života dieťaťa
Posledných niekoľko desaťročí výskumu naznačuje, že čím skôr sa otec začne podieľať na živote dieťaťa, tým lepšie. Zapojeným otcom nemusí byť iba ten, kto žije s rodinou spolu, ale aj rozvedený. Nikdy by však nemal skĺznuť do situácie, že si začne lásku dieťaťa kupovať. Otcovia, ktorí žijú s deťmi spoločne, by zase nemali zaspať na vavrínoch. To, že otec sedí pred televízorom alebo jednoducho je „niekde okolo“, deťom určite nezvýši IQ ani ich neochráni pre rizikovým sexuálnym správaním. "Nie je dôležité byť v blízkosti, dôležité je zapájať sa," hovorí sociologička Suzanne Carlson.
Jedným z kľúčových faktorov je aj blízky vzťah. Otcovia, ktorí trávia s deťmi veľa času, ale sú odmietaví alebo urážajúci, majú tendenciu negatívne vplývať na potomstvo. Keď dojčatá prechádzajú vo veku okolo jedného roka, „efekt otca“ je najvýraznejší. Štúdie naznačujú, že keď sa otcovia zapájajú do každodenných úloh, má to na dieťa veľmi pozitívny vplyv.
Potreba otca pre synov a dcéry
Synovia potrebujú otcov na rozvíjanie ich sociálnych zručností. Jedna veľká štúdia s takmer 9 000 dospelými potvrdila, že smrť otca ovplyvňuje synov silnejšie než dcéry. Väčšina štúdií naznačuje, že až kým deti nenarazia na pubertu, účinok „efektu otca“ je zhruba rovnaký pre chlapcov a dievčatá. Ale keď zúria hormóny, mení sa to. V tomto období má zainteresovaný otec vplyv najmä na dcéru - tej, ktorá má s otcom silný vzťah, hrozí menej sexuálnych rizík. "Mnohé minulé štúdie našli spojenie medzi putom otca s dcérou. Zaínteresovaný otec je k deťom srdečný, zmysluplne s nimi komunikuje, pomáha im pri domácich úlohách, zúčastňuje sa na ich športových podujatiach, školských akciách a podobne, málokedy deti uráža a k fyzickému trestu sa uchýli naozaj iba výnimočne. "Vo vzťahu k dcéram si nájdu čas na to, aby si ich vypočuli, dozvedeli sa niečo o ich živote, aby mali prehľad o dôležitých udalostiach v ňom a poskytli im emocionálnu podporu, aby ich mohli ochrániť pred skorým a neobmedzeným sexuálnym správaním," hovorí odborníčka. Pre synov by mal byť otec vzorom v správaní sa k ženám, k ostatným ľuďom a rozvíjať v nich zručnosti a odvahu. Otcovia nemusia byť dokonalí, ak sa však snažia byť súčasťou života detí, je to viditeľné.
Neprítomnosť otca a jej dôsledky
Deti z rodín bez otca majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú kriminálnikmi, kým dovŕšia vek 30 rokov. Vplyv na budovanie si identity a pozície v rodine, sociálnych vzťahov má nielen absencia otca, ale aj načasovanie jeho odchodu z rodiny. Rovnako to však platilo u chlapcov, ktorí síce vyrastali s otcom, no jeho vplyv bol škodlivý.
Prečítajte si tiež: Slobodné matky na Slovensku: Práva a nároky
Absencia otca má vplyv aj na prehlbujúcu sa chudobu rodín, zvyšuje riziko zneužívania týchto detí, emocionálnych problémov, akademických neúspechov. V rodinách bez otca vyrastajú podľa štúdií aj emocionálne „vzdialené“ deti. Matky sa tak menej sústreďujú na potreby detí, čo ovplyvňuje aj emocionálne napojenie z oboch strán, čo redukuje schopnosť detí emocionálne dôverovať ľuďom, teda vplýva na ich sociálne vzťahy.
Deti si mnohokrát myslia, že celá situácia je ich vina, čím trpí aj schopnosť empatie. Autorita otca znamená prevenciu pred nevhodným, kriminálnym správaním, nepriateľstvom a agresivitou. Syn bez otca nemá pocit bezpečia, chýba mu blízky a intenzívny vzťah so vzorom, je menej schopný nájsť si dobré miesto medzi kamarátmi či spolužiakmi a je citlivejší na potrebu rešpektu medzi rovesníkmi, čo je základ pre násilné správanie.
Viac rodičovskej starostlivosti znamenalo menej nevhodného či násilníckeho správania a menej pitia u chlapcov, spoločné rodinné večere znamenali menej nevhodného správania u dievčat, naopak ponechanie detí samých doma, bez kontroly znamenalo vyššiu pravdepodobnosť, že dievčatá budú fajčiť.
Podľa niektorých odborníkov je „deficit otca“ vážnym verejným zdravotným problémom. Otec má väčší dopad na vývoj detí než napríklad rasa, chudoba alebo sociálna trieda. Deti bez otca sa cítia opustené, neisté, cítia sebanenávisť, majú problémy so sociálnym uznaním, nadviazaním priateľských vzťahov, sú nešťastné, úzkostlivé, prežívajú mnoho strachov.
Viac ako polovica detí, ktoré neskončia školu, pochádza z rodiny bez otca. Pochádzajú odtiaľ aj deti, ktoré opustia školu vo veku 16 rokov. Tri štvrtiny mladých chlapcov za mrežami pochádza z rodiny bez otca. Absencia otca znamená podľa štúdií aj viac tínedžerských tehotenstiev a promiskuitu pred dosiahnutím veku 16 rokov. Dcéry egocentricky považujú stratu otca (opustenie rodiny) ako odmietnutie, často preto viac požívajú návykové látky, alkohol, viac fajčia, experimentujú s drogami, cítia potrebu byť objektom sexuálneho uspokojenia mužov. 90% detí, ktoré utiekli z domova, sú bez otcov. Deti vykazujú viac psychosomatických problémov, trpia chronickou bolesťou, bolesťami hlavy, žalúdka, úzkosťami, depresiami, suicidálnymi myšlienkami, hrozí vyššie riziko sexuálneho, emocionálneho a fyzického zneužívania. Skôr nadväzujú vzťahy a skôr ich aj končia, majú vyššie riziko, že ostanú nezamestnané alebo budú mať nižší príjem.
EQ a rola otca
Neviazaná zábava s otcom zvyšuje deťom emocionálny kvocient (emocionálnu inteligenciu), pretože deti počas toho vypúšťajú agresiu, učia sa uvedomovať si a stanoviť hranice, socializujú sa, interaktívne správajú, učia sa kontrolovať emócie vo vysoko-dôvernom prostredí. Relaxujú, pociťujú šťastie a spokojnosť, učia sa schopnosti navigovať vzťahy, súťažiť a vysporiadať sa so stresom. Deti v tomto bláznení „bojujú“ s oveľa silnejším dospelým, porážajú ho alebo oni sú porazené, čo posilňuje koncentráciu a buduje sebavedomie - hru s otcom mozog rozpoznáva ako malý stresor. Zvyšuje sa tep, tlak, mozog myslí, že bojuje, preto vylučuje látku spôsobujúcu plastické zmeny na mozgu súvisiace s učením a pamäťou, stimulujú sa nové neurónové spojenia a vývoj jazyka, schopnosti logicky premýšľať. Deti sú navyše fyzicky fit, cítia sa milované a spokojné. S agresiou pri tomto hraní majú skúsenosť v rámci emocionálne bezpečného spojenia s otcom. Rovnako to učí deti, že zlyhanie, neúspech je len dočasný (keď ho tatkovia porazia) a zvíťazí ten, kto je odolný a vytrvalý. Neúspech je výzva. Deti sa učia kooperácii, ak cítia bolesť, rýchlo sa z nej vystrábia (veď hra s tatkom je zábavná), učia sa prevziať na seba riziko, pracovať s humorom, manažovať stres - čo ich neskôr chráni pred depresiou.
Sebavedomie otca a jeho vplyv na dieťa
Otec v rodine pre vyššie spomínané činnosti a aktivity pôsobí ako dobrý priateľ, ktorý deti vedie na ceste životom a pomáha, ak to potrebujú. Pre deti je tento vrúcny, srdečný vzťah dôležitý. Oxfordská univerzita robila výskum, v ktorom otcovia vítajúci otcovstvo a pozitívne sa vnímajúci ako otcovia mali šťastnejšie deti, ktoré sa cítili sebavedomo a pociťovali vyššiu sebaúctu. Ak sa muž cítil sebavedomo ako otec, ak si samého seba cenil ako otca v rodine, u detí týchto otcov vyšla o 28% nižšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním v období pred adolescenciou. Otec takto fungoval aj ako veľká emocionálna podpora pre matku, čo malo pozitívny vplyv na jej prípadnú depresiu a úzkosti, teda mentálne zdravie (emocionálnu stabilitu), ktoré malo zase vplyv na problémy so správaním u detí. Tým pádom sebavedomý otec - šťastnejšia matka - šťastné a sebavedomé deti.
Potreba vzťahov pre dieťa
Pre to, aby sa dieťa mohlo normálne psychicky vyvíjať, potrebuje vzťahy. Dieťa od najútlejšieho veku jasne rozlišuje medzi mužom a ženou a potrebuje každého z nich na niečo iné. Máme aj záznamy o tom, že dieťa už v maternici komunikuje s otcom. Matka dáva teplo, otec dáva svetlo. Matka dáva bezpečie dovnútra, otec dáva bezpečie navonok. Z bezpečia, ktoré prináša vzťah, dieťa získava vnútornú rovnováhu, v ktorej môže optimálne rozvinúť svoje schopnosti. Deti, ktorým chýba vzťah s otcom, prežívajú strach, neistotu.
Aktívna prítomnosť otca
Najväčšiu hodnotu pre dieťa má sila každodenných pozitívnych skúseností. Ak otec s dieťaťom pravidelne trávia spolu čas a je im spolu dobre, dieťa prežíva lásku, prijatie, radosť, bezpečie a nadobúda vzťahovú väzbu, z ktorej potom ďalej žije a ktorú potom neskôr môže dávať ďalej. Prítomnosť otca teda musí byť aktívna. Najkľúčovejšie obdobie pre vzťah dieťaťa s otcom je rané detstvo, ktoré je, žiaľ, nesmierne podceňované otcami. Druhé obdobie, kedy dieťa nutne potrebuje vzťah s otcom, je puberta. Je to obdobie hľadania identity, dieťa hľadá odpoveď na otázku Kto som? A odpovede na ňu má prinášať v prvom rade otec.
Rozdiely medzi otcom syna a otcom dcéry
Synovi má otec veľmi často hovoriť „Máš na to!“. Syn to potrebuje vedieť, tam pramení jeho zodpovednosť, hrdosť a viera v samého seba. Dcére má otec hovoriť, „Si moja krásna princezná!“, aby mala ženskú sebaistotu. A obom má často hovoriť „Som na Teba hrdý!“.
Hranice vo výchove
Dieťa, ktoré popri bezpodmienečnej láske nedostáva aj hranice, je nervózne, zmätené, nevie, čo je dobré a čo je zlé. Kladieme naň viac zodpovednosti, než je schopné uniesť a ono potom „nevie, čo od dobroty“. Naopak, dieťa, ktoré dostáva len hranice bez lásky, je v podstate týrané a má sklony samo byť tyranom pre ostatných. Tieto dva aspekty, pravá i ľavá ruka, musia byť vo vzájomnej symbióze. Rodičia sa musia navzájom rešpektovať a tolerovať, pretože muž niekedy používa iné výchovné prístupy a reaguje inak ako žena, a naopak. Otec nikdy nesmie ubližovať, ale jeho spôsob hranice môže byť iný, ako u ženy.
Ako môže žena pomôcť mužovi byť dobrým otcom
V lepšom prípade manželka túži pomôcť mužovi byť dobrým otcom. Najťažšie to majú muži, ktorí sami nemali dobrých otcov. Neveria si, neveria v svoje schopnosti, v svoju mužnosť, a čo je najťažšie, nevedia prijať zodpovednosť - za seba, za partnerku, za rodinu, boja sa rodiny a utekajú z nej. Žena môže v takomto prípade mužovi doplniť citovú istotu a povzbudzovať ho. Môže mu nájsť iného muža, ktorý ho bude formovať. Ona ho ako muža nevychová, to musí urobiť iný muž. Nemôže pre neho urobiť viac, ako mu pomôcť nájsť takéhoto muža. Niektoré veci totiž musí chlap pochopiť len od chlapa.
Náhrada otca
Otca, teda muža, môže vo výchove nahradiť len iný muž. Žena ani pri najlepšej vôli muža nemôže a nevie nahradiť. Otca môže nahradiť starý otec, strýko, starší brat, učiteľ, tréner, dobrý kňaz, rehoľník. Dieťa potrebuje na svoju výchovu obe ruky - pravú dáva otec, teda muž, ľavú dáva matka, teda žena.
Spoločnosť a otcovstvo
Je potrebné meniť filozofiu v spoločnosti, ktorá budí dojem, že výchova detí nie je hodná muža. Snaží sa presviedčať, že skutočný muž má byť veľmi silný, má mať veľa frajeriek a silné autá. Dieťa tam vypadáva, akoby dieťa bolo záťažou muža. Nie je to len kvôli slabému finančnému ohodnoteniu, ale aj preto, že v dnešnej spoločnosti sa muž učiteľ cíti menejcenný.
Dôležitosť prítomnej chvíle
Nie každému otcovi okolnosti dovoľujú byť s deťmi každý deň. I tu platí, že pre dieťa je najdôležitejší vnútorný pocit zo vzťahu s otcom. Ak aj otec je na týždňovke, ale dieťa vníma, že otec ho miluje, je to pre neho menej ničivé, ako by malo vnímať, že je mu ľahostajné. Čaro a krása prítomnej chvíle sú v takýchto prípadoch kľúčové. Keď je otec s dieťaťom, nech je s ním naplno - nech hľadá, čo ho baví, kde sa cíti bezpečne, nech začne postupne vnikať do jeho sveta. A tak postupne môže vzťah rásť. Deti veľmi túžia po otcovi. Ak by bolo dieťa spočiatku nedôverčivé, v hĺbke prirodzene túži po otcovi a vzťahu s ním.
Dôležitosť každodennej reality
Rodičia vo všeobecnosti veľmi podceňujú silu každodennej reality. Hľadajú terapeutov, psychológov, psychiatrov pre svoje deti. Avšak viac než sto liekov je liečivejšie, ak sa dieťa doma denne cíti prijaté, milované a je mu s rodičmi dobre. Modlitba rodiča za svoje dieťa, nad ktorým má autoritu priamo od Boha, je oveľa účinnejšia ako modlitba kohokoľvek iného a nedá sa ničím nahradiť.
Čo v prípade, že sa otec „spamätá“ neskôr?
Človek dokáže dobehnúť veľmi veľa, ale nie všetko. Najmä rané detstvo sa neskutočne ťažko dobieha. Vo veľkej miere záleží na tom, ako to dieťa subjektívne vníma. Deti dokážu žiť so stratou otca, ak vedia, že ich otec miloval, kým mohol a bol by ich miloval, ak by mu niečo v tom nezabránilo, napríklad choroba či smrť. Naopak, ak otec trebárs aj žije, ale nie je prítomný alebo je prítomný pasívne, jednoducho nemá s dieťaťom vzťah, tak ten pocit nemilovanosti je pre dieťa veľmi ničivý. Tu zohráva dôležitú úlohu odpustenie. Odpustiť otcovi je ťažšie, ale prináša to oveľa väčšie výsledky, čo sa týka zmeny v živote dieťaťa.
Definícia otca
Otec by mal byť pre dieťa aj sprievodcom, ktorý mu vytvára bezpečie a napodobňuje mu Božiu lásku, a tak ho vedie detstvom, aby raz mohlo vyletieť do života. Ktosi to tak krásne opísal dvoma slovami - korene a krídla. A práve to je to, čo má muž dať dieťaťu. Korene, to je moja minulosť, to odkiaľ som vyrástol. A práve to, dobré i zlé, mi má otec pomôcť spracovať a prijať.