Dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku od rodičov, aby sa dobre vyrovnalo so svetom. Očný kontakt je rozhodujúci pre komunikáciu a citové potreby dieťaťa a je prvotným prostriedkom prejavovania lásky. Dieťa používa kontakt očami v styku s rodičmi a ostatnými ľuďmi, aby sa citovo nasýtilo.
Význam zrakového kontaktu
Pohľad do očí môže mať pre dieťa viac významov. Zrakový kontakt je príjemný, ak ho sprevádzajú milé slová, prívetivý výraz tváre alebo úsmev. Rodičia sa pozerajú na svoje deti len za určitých podmienok, napríklad keď mu chcú niečo naznačiť. Očami prejavujú radosť, hrdosť, ale aj pokarhanie, príkazy, zákazy alebo kritiku. Kontakt očami v takýchto chvíľach vyjadruje lásku, ktorá si kladie podmienky. To môže fungovať len u malého dieťaťa, lebo sa bojí a je poddajné.
S dieťaťom je nutné nadväzovať zrakový kontakt aj v bežných situáciách, aby necítilo, že má len výchovný charakter. Aj keď dieťa hlboko milujete, je nutné, aby ste s ním nadväzovali primeraný zrakový kontakt. Ak tomu tak nie je, prijíma nesprávnu informáciu o sebe a necíti, že ho milujete úprimne a bezpodmienečne. Ak sa rodičia svojim deťom nepozerajú do očí, je to pre ne veľmi kruté. Vedomé popretie zrakového kontaktu je pre dieťa bolestnejšie ako fyzický trest. Môže to byť pre dieťa jedna z udalostí, na ktorú nikdy nezabudne. Svoju lásku by sme však deťom nemali prejavovať na základe toho, či sa nám ich správanie páči alebo nie. Lásku by sme mali prejavovať stále bez ohľadu na situáciu a so zlým správaním by sme sa mali vedieť vyrovnať inými spôsobmi, ktoré neovplyvňujú láskyplný vzťah.
Vplyv rodičovského zrakového kontaktu na dieťa
Deti sa učia používať zrakový kontakt od rodičov. Ak sa rodičia pozerajú dieťaťu do očí láskyplným a pozitívnym pohľadom, bude to robiť tiež. Ak používajú zrakový kontakt na to, aby vyjadrili svoje nepríjemné pocity, bude to tak robiť aj dieťa. Ak má dieťa vyhýbavý pohľad, ťažšie nadväzuje priateľské vzťahy. Vrstovníci ho budú odmietať a nebudú ho mať radi. Menej obľúbené deti sa pozerajú na iných len úchytkom a potom sa pozrú dolu, vľavo či vpravo. Tieto deti sa často cítia nemilované a odmietané. Na jednej strane si dieťa svoj zlozvyk neuvedomuje a na druhej strane sa mu ťažko mení, ak jeho rodičia nezmenia svoj spôsob kontaktu očami tiež. A ak sa pokúsia urobiť zmenu, tak je vhodné ju urobiť čo najskôr, kým dieťa nie je veľmi veľké.
„Stály, vrelý a príjemný očný kontakt zo strany rodičov môže s dieťaťom urobiť zázraky,“ píše Dr. Ross Cambell vo svojej knihe Potřebuji tvou lásku - Co můžeš udělat pro své dítě. Výskum zistil, že riziko citového poškodenia býva väčšie než fyzické poškodenie.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Výskumy o vplyve citového odmietania na deti
Dr. Ross Cambell vo svojej knihe píše aj o výskume, v ktorom odborníci študovali zvláštny fenomén, ktorý spočíval v tom, že v určitom období sa dieťaťu zastavil vývoj. Deje sa to približne v období 6 - 12 mesiacov. Dieťa prestáva jesť, zrazu je ku všetkému ľahostajné a môže aj zomrieť bez akejkoľvek príčiny. Všetky vyšetrenia však ukazujú normálne výsledky. Prečo deti strácajú chuť žiť? Vo väčšine prípadov vedci zistili, že rodičia dieťa odmietali, a to často i v podvedomí. Neboli schopní sa vedome vyrovnať so svojimi odmietavými citmi voči deťom, a tak sa tieto negatívne city podvedome premietli do ich správania. Vedci zistili, že títo rodičia sa vyhýbali zrakovému i fyzickému kontaktu so svojím dieťaťom. Tiež sa potvrdilo, že si svedomite plnili ďalšie rodičovské povinnosti. Starali sa o jedlo, oblečenie a podobne.
Ďalší výskum sa uskutočnil počas druhej svetovej vojny, keď Nemci zaútočili na Londýn. Veľa malých detí bolo prevezených z mesta do dedín. Rodičia ostali v Londýne. O deti bolo výborne postarané. Mali dostatok jedla, oblečenia a pohodlie. No v dedinách bolo málo ľudí, ktorí by sa im venovali po citovej stránke. Chýbal im očný i fyzický kontakt. A tak mnohé z týchto detí boli po určitej dobe citovo narušené. Zistilo sa, že riziko citového poškodenia bolo väčšie než fyzické poškodenie.
Vplyv zrakového kontaktu na úzkosť a učenie
Dr. Ross Cambell píše, že mierna až stredná citová deprivácia môže mať za následok problémy so zrakovým kontaktom. Extrémne úzkostlivé dieťa máva tiež problémy v prístupe k dospelým ľuďom a často aj k vrstovníkom. Dieťa, ktoré má citové potreby uspokojené, sa dokáže k dospelému priblížiť bez problémov. Ide priamo k nemu, nadväzuje kontakt očami a povie, čo chce. V opačnom prípade sa bojí priblížiť a ak sa už priblíži, rozpráva veľmi váhavo. Tieto deti majú neskôr aj problémy s učením, pretože žijú vo veľkom napätí. Dr. Ross Cambell odporúča učiteľom, keď majú v triede takéto dieťa, aby sa často posadili priamo pred dieťa, rozprávali sa s ním, dotýkali sa ho a pokúšali sa nadviazať očný kontakt v primeranej miere tak, ako to dokáže dieťa prijať. Výskumy ukazujú, že ak učiteľ postupne naplní citové potreby dieťaťa, jeho prospech sa začne zlepšovať.
Kedy začínajú deti pozorovať okolitý svet?
Deti začínajú pozorovať okolitý svet vo veku 2 - 4 týždňov. Ľudská tvár je jeden z prvých obrazov, ktoré deti sledujú. „Keď má dieťa 6 - 8 dní, ľahko môžete vidieť, že jeho oči niečo hľadajú. Hľadajú vaše oči. Už v tomto období života sa potrebujú citovo nasýtiť. Osud dieťaťa a jeho vzťah k svetu, jeho city voči svetu sa formujú v najútlejšom detstve,“ upozorňuje Dr. Ross Cambell. Väčšina vedcov sa zhoduje v tom, že základy osobnosti, spôsob myslenia a reči či ďalšie povahové rysy sa u dieťaťa ustália do veku 5 rokov. A tak nikdy nie je príliš skoro na to, aby sme deti milovali stálou, vrelou a pevnou láskou. Dieťa potrebuje rodičovskú bezpodmienečnú lásku, aby sa mohlo dobre vyrovnať s dnešným svetom.
Farba očí u bábätiek a kedy sa ustáli
Všetky svetlé deti sa rodia so svetlými očami, ktoré vyzerajú ako modré. Je to preto, že oko stále nemá dostatok pigmentu. Napríklad deti v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike majú už krátko po narodení tmavé oči. Farbu očí dieťaťa určuje množstvo pigmentu - melanínu - v očnej dúhovke. Dúhovka je veľmi dôležitá časť oka, ktorá obklopuje zrenicu a zabraňuje prieniku svetla mimo zrenice. Je to časť oka, ktorá určuje jeho farebnosť. Tú ovplyvňujú účinky okolitého rozptýleného svetla. Vďaka nemu vidíme tri základné farby očí - modré, zelené a hnedé a ich rôzne odtiene.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Melanín sa začína tvoriť až po pôrode, preto sa všetky deti narodia so svetlými očami, ktoré postupne podľa výšky hladiny vyprodukovaného melanínu tmavnú, až sa ustália na takej farbe, na ktorú boli geneticky naprogramované. Konečná farba sa stabilizuje medzi prvým a tretím rokom života dieťaťa. V priebehu života sa však jej odtieň môže zmeniť. Je to spôsobené vplyvom hormónov.
Najrozšírenejšou farbou očí je hnedá. Má ich viac ako polovica ľudí na planéte. Pôvodne mali všetci ľudia na svete hnedé oči, no pred 10 000 až 6 000 rokmi genetická mutácia spôsobila, že vznikli viaceré farby očí. Napríklad modrú farbu má asi len 150 miliónov ľudí. Najčastejšie sa vyskytujú v severnej Európe a v baltskej oblasti.
Škúlenie u bábätiek
U malých bábätiek je normálne, že im občas "utečie" očko. Majú ešte slabé očné svaly. Ak zabiehanie (škúlenie) pretrváva po prvom roku života, treba navštíviť očného lekára. Prípadne, ak chcete byť kľudnejšia, môžete na to upozorniť lekárku na poradni. Ak sa škúlenie neupraví samo do roka, treba ísť k očnému.
Vplyv laserových operácií očí
Laserové operácie očí sú moderným riešením na korekciu krátkozrakosti, ďalekozrakosti a astigmatizmu. Bezpečne zlepšujú zrak a eliminujú potrebu okuliarov či šošoviek. Očná chyba sa ustáli spravidla medzi 20. a 25. rokom života v súvislosti s ukončením rastu a jej stupeň sa viac menej nemení. Práve po ustálení dioptrií je vhodný čas absolvovať laserovú operáciu očí. Dioptrická chyba vhodná na laserovú operáciu sa pohybuje od cca +2 do -10 dioptrií a môže byť kombinovaná aj s odstránením astigmatizmu.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku