Prvé mesiace života dieťaťa sú plné prekvapení a nových objavov. Jednou z rozkošných situácií, ktorú si rodičia často všímajú, je tvorba bubliniek na perách bábätka. Čo to znamená, prečo sa to deje a ako to súvisí s vývojom reči?
Bublinky na perách: Prečo ich bábätká robia?
Ak ste si všimli, že vaše bábätko robí ústami bublinky, nemusíte sa obávať. Vo veku od 4 do 7 mesiacov začínajú deti experimentovať s ústami a skúšať, čo z nich vyjde. Tvorba bublín zo slín je súčasťou tohto procesu. Bábätko v tomto veku trávi viac času brblaním a učí sa napodobňovať zvuky. V skutočnosti ide o prvé pokusy dieťaťa o rozprávanie, preto by sme ho v tom mali podporovať.
Mnohé mamičky to pripisujú prerezávajúcim sa zúbkom alebo snahe dieťaťa zabaviť sa. Ani jedno, ani druhé nie je tak úplne pravda. Tieto bublinky sú podstatne dôležitejšie.
Sliny a zúbky: Dôležitá súčasť vývoja reči
Najčastejšie začínajú bábätká vyfukovať bublinky a slintať vo fáze, keď sa začínajú objavovať zuby. Vtedy, priam automaticky, viac pozornosti venujú práve ústam. Vďaka zúbkom sa vytvárajú aj vhodné podmienky pre reč a príjem pevných jedál.
Väčšine detí prvý zúbok narastie vo veku okolo 6 mesiacov a všetkých 20 zubov budú mať zhruba ako 30-mesačné. Takže môžete očakávať, že vaše dieťa bude „bublinkovať“ už od pol roka alebo ešte skôr.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať kočík pre dieťa
Sliny sa bábätkám výraznejšie tvoria približne od 2 mesiacov, vďaka ním môžu tvoriť tieto penivé bubliny. Najskôr to môžu skutočne náhodne - skúšajú svoje schopnosti a možnosti.
Ako podporiť dieťa v tomto období?
Komunikujte s dieťaťom, napodobňujte ho, uvidíte, že radi trénujú a navyše kedykoľvek a kdekoľvek. Vďaka tréningu, precvičovaniu svalov i hlasiviek sa učia sa vydávať zvuky, robiť ústami rôzne pohyby, precvičujú si aj jemnú motoriku. Takže, popri všetkých tých čudných veciach, ktoré pre svoje dieťa robíte, by ste si mali zafúkať bublinky sem-tam spolu s vašou ratolesťou.
Fúkanie bublín je všeobecne dobrým znamením. Nielen, že táto nová zručnosť je dôležitá pre ich fyzický rozvoj, ale pomáha rozvíjať sociálne zručnosti. Ak sa dieťa na vás usmieva, keď fúka bublinky, komunikuje s vami, aj keď je to zatiaľ veľmi nedokonalá forma.
Čoskoro po tomto bublinovom míľniku začne bľabotať a to je tá najlepšia cesta k prvým uvedomelým slovám.
Sliny, spánok a neurologický vývoj
Často sa stretávam s tým, že mi maminky 3 mesačných detí píšu, že sa im zrazu z ničoho nič zhoršil spánok. Najčastejšie sa maminy obávajú toho, že bábätku idú zuby a preto sa budí. Cez deň vidia dieťa, ktoré sliní a ktoré si neustále pchá prsty, pästičku do pusy. V období približne 3. mesiaca dochádza u bábätiek k obrovskému neurologickému rozvoju a s ním často prichádza schopnosť bábätka rozpoznať svoju rúčku a dať ju do pusy. V tomto istom období sa viac aktivujú slinné zľazy a bábätko začne viac sliniť. V tomto období dozrejú biologické hodiny bábätka (cirkadianny rytmus) a bábätko sa v noci začne veľmi často budiť, prípadne začne mať problém zaspať a cez deň spať viac ako 30 minút. Cez deň je nervóznejšie, kumuluje sa mu únava čo nervozitu podporuje. Tieto tri príznaky majú za následok, že maminky si myslia, že idú zúbky.
Prečítajte si tiež: Čiapka pre 3-mesačné bábätko – sprievodca
Krik, plač a reč: Ako dieťa komunikuje
Už krik novorodenca môže napovedať, že niečo v jeho „reči“ nemusí byť v poriadku. Dokáže to však rozpoznať každý rodič? Klinickej logopedičke Adelaide Fábianovej počas praxe prešlo „rukami“ množstvo detí i dospelých. Učí ich hovoriť po rôznych úrazoch či mozgových príhodách a v piešťanskom AXIS centre unikátne pristupuje k deťom s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami. Logopédia zmôže veľa a otvára brány do sveta, v ktorom reč stojí na najvyššom stupni toho, čo dokážu naše „ústne svaly“.
Reč je veľmi špecifická a nie je len o slovách. Vyvíja sa. Deti v ranom veku komunikujú iba prostredníctvom kričania, výrazu tváre, mimiky a reči tela. Krikom, plačom dieťa vyjadruje svoje potreby a emócie v zmysle strachu, hladu, bolesti či termického diskomfortu (chlad, zima…). Dieťa sa ním taktiež dožaduje pozornosti atď. V šiestich týždňoch je už v kriku „pretavená“ radosť ako i pozitívne pocity. Trojmesačné dieťa dokáže v kriku prejaviť prekvapenie, päťmesačné už aj hnev.
Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po niekoľkých mesiacoch. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne odoznie. Deti, ktoré majú centrálnu tonusovú, alebo koordinačnú poruchu môžu byť veľmi slabé na to, aby kričali.
Cez krik dieťa prechádza postupne k džavotaniu. Je povestné „mama - tata“ tým, čo každé dieťa povie ako prvé? Vývin jazyka je paralelný s kognitívnym vývinom. To znamená, že „dielčie komponenty kognície“ akými je vnímanie, pamäť, učenie, myslenie, pozornosť, spracovanie informácií, mimika, gestikulácia ako aj faktory z vonkajšieho a z vnútorného prostredia tvoria základnú bázu pre samotnú reč. Aby toho nebolo málo, kogníciu dopĺňa aj pohyb. Ináč povedané, reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu.
S artikuláciou je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou Pokiaľ si dieťa netrénuje artikulačné orgány džavotaním, hryzením, žuvaním, tak jeho reč nemusí byť zrozumiteľná pre komunikačného partnera. Dieťa si v ranom veku osvojuje jazyk komplexne. Práve porozumenie detí zohráva veľmi dôležitú úlohu, je prekurzorom rečových schopností. V prípade, že rodič rozumie a vie správne vyhodnotiť neverbálnu komunikáciu svojho dieťaťa, tak na ňu dokáže aj adekvátne reagovať. Ako som už spomenula, na reč vplýva množstvo faktorov.
Prečítajte si tiež: Športový kočík: 3 alebo 4 kolesá?
Kedy vyhľadať logopéda?
Práve preto by nehovoriace trojročné dieťa malo byť vyšetrené logopédom, ktorý v rámci diagnostiky hodnotí celkové kognitívne schopnosti a v rámci anamnézy získa dôležité informácie o zdravotnom stave dieťaťa a prístupe rodičov. Ako sme uviedli v úvode, samotná reč je vrcholom, nadstavbou toho, čo dokážu naše artikulačné orgány. Je tu určitá súvislosť aj paralela. Pre vývin pohybových ale aj kognitívnych schopností zohráva určitú úlohu tzv. prekročenie stredovej línie. Ide o činnosti, kedy dochádza k kooperácii mozgových hemisfér.
Ak dieťa prijíma potravu tuhej konzistencie, namáha si ale aj trénuje artikulačné orgány. Mám tým na mysli správne žuvanie, premieľanie si potravy v ústach jazykom a prehltnutie. Problémom je napríklad ak v dvoch rokoch a viac dieťa spracováva potravu tak, že jazyk tlačí medzi zuby. Jazyk totiž vynakladá taký tlak, že zuby vytláča smerom von z úst. Dieťa môže mať predkus, pokrivené zuby a v konečnom dôsledku aj narušenú výslovnosť. Tieto deti sa tiež môžu naučiť rozprávať, len s oneskorením.
Artikulácia je jemnomotorická aktivita. Áno. Je dôležité, aby dieťa vnímalo chuť ale aj mechanický tlak na jazyku, bukofaciálnej oblasti (vnútornej strane líc) či na ďasnách. Zdravé deti všetko ochutnávajú, prichádzajú do kontaktu z rôznymi chuťami, vôňami, ale aj s baktériami. Deti, ktoré nedokážu ovládať svoje končatiny sú odkázané na svojich rodičov aj v takej činnosti, akou je napríklad priblíženie hračky k ústam. Ak neprijíma potravu cez ústa, ale pomocou nasogastrickej sondy alebo Peg sondy, tak nedochádza k stimulácii artikulačných orgánov (jazyk, pery, podnebie). Následkom je často tzv. hryzací reflex. Tento jav komplikuje aj vykonávať orálnu hygienu, keďže dieťa zahryzne do zubnej kefky, prsta tak silno, že stisk nedokáže vôľou aj niekoľko minút uvoľniť. Ďalšou komplikáciu či prekážkou k osvojeniu si reči je zmena svalového napätia. Pokiaľ je dieťa spastické, tak je jeho jazyk je posunutý dozadu v ústnej dutine, až ku krku. Naopak, pokiaľ je hypotonické, tak jeho jazyk leží na dne úst, prípadne medzi zubami. V obidvoch prípadoch je pohyb obmedzený až znemožnený. Základnou funkciou úst je príjem potravy. Žuvaním, hryzením a premieľaním potravy jazykom v ústach sa trénujú príslušné svaly.
Posunúť sa môžeme vždy. Niekedy sú to míľové kroky, inokedy malé krôčiky. Ak má pacient narušený tvárový nerv v dôsledku čoho nedokáže zatvoriť úplne ústa, tak našim cieľom je dosiahnuť ich zatvorenie a mať pod kontrolou slinenie. Ak je pacient po NCMP cieľom je dorozumieť sa, ak je po úraze hlavy s postihnutými nervami zodpovedajúce za prehĺtanie vykonávame také cvičenia, vďaka ktorým a zlepší schopnosť prijímania potravy atď. Mať reálne očakávania znamená, že rodičovi vysvetlím čo s dieťaťom budem v rámci terapie robiť a čo chceme v prvotných fázach dosiahnuť. Napríklad dieťa s DMO so spastickou kvadruparézou a epilepsiu nebude mať úplne čistú výslovnosť. Reálne očakávanie v jeho prípade je, aby sa dorozumelo, dokázalo zjesť požadované množstvo jedla a dokázalo prehĺtať sliny. Samozrejme, hľadáme i najvhodnejšie prostriedky k učeniu sa prostredníctvom napr. počítača ovládaného očami a iné. Dosiahnutie akýchkoľvek, aj keď malých medzníkov vo vývine, je obrovský úspech a sú za ním hodiny a hodiny práce.
Komunikovať predsa môžeme i neverbálne gestami, mimikou, dotykom, intonáciou, pohybom. Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Preto je možné komunikovať i s človekom, ktorý je v stave bdelej kómy. Reaguje na pachové, termické či zvukové podnety. Najmä pri takýchto tých ťažkých stavoch je treba byť vnímavý, nakoľko reakciou môže byť napríklad rozšírenie zreničiek, klipnutie očí. Každé jedno dieťa vyžaduje individuálny prístup. Záleží od mnohých okolností ale najmä od spolupráce rodiča.
Malé dieťa potrebuje komunikačného partnera, ktorý bude reagovať na jeho potreby, bude s ním diskutovať, opakovať naučené, vymieňať si role tak že sa raz opýta niečo dieťa rodiča a potom naopak. Rodič sa môže o jednej téme rozprávať dlhší čas a tým sa tieto informácie dostávajú do jeho dlhodobej pamäte. Napríklad ak rodič číta rozprávku, môže sa vrátiť k určitým kapitolám ktoré dieťa zaujali, prípadne im nerozumie. Môže ich transformovať do reálnej situácie, ktoré dieťa prežilo.
Dieťa by sa malo vedieť vyjadrovať gramaticky správne, plynule s dostatočne rozvinutou slovnou zásobou a čistou výslovnosťou. V opačnom prípade môže mať problém, že ak hlásky nedokáže vysloviť správne, nebude ich vedieť ani identifikovať v texte, alebo napísať. Dôležitý je tzv. jazykový cit a schopnosť fonematickej diferenciácie. Napríklad odlíšenie, rozdiel v slovách kosa - koza a podobne. Čo sa týka porozumenia, tak nielenže dokáže povedať obsah rozprávky, ale jej aj rozumie, rozumie abstraktným pojmom. Pamäť by mala byť dostatočná na naučenie sa spamäti básničky či pesničky. Samozrejmosťou by malo byť rozpoznávanie tvarov, identifikácia farieb a iné.
Pokiaľ má dieťa problémy s prijímaním potravy, keď napríklad v 8-9 mesiacoch nedžavoce nie je aktívne v sociálnej interakcii, nedáva a ani neberie si hračku od ostatných, nemá záujem komunikovať, nedáva najavo že chce podať vzdialený predmet, tak by rodič mohol prísť na konzultáciu. Ja som zástancom názoru, že dieťa by malo prísť k logopédovi čím skôr. Niekedy stačí iba poradiť rodičom základné komunikačné stratégie, inokedy začať prípravné oromotorické cvičenia.
Áno, naučená a zautomatizovaná nesprávna výslovnosť sa niekedy ťažšie koriguje ako keď hlásku vyvodzujeme. Čím je dieťa staršie, tým je tento úkon komplikovanejší. Napríklad, ak dieťa hlásku R vyslovuje „hrdelne“ bez aktívnej aktivity prednej časti jazyka, alebo hlásku L nahrádza hláskou V.
Koordinované dýchanie je nutné pre artikuláciu, fonáciu a hlas. Okrem toho, počas nedostatočného okysličovania organizmu je dieťa často unavené. Všetky tieto faktory vplývajú na reč. Napriek tomu, že dieťa absolvuje chirurgické odstránenie nosných mandlí, k úprave dýchania nemusí dôjsť bez odbornej logopedickej pomoci.
Dieťa, ktoré si osvojuje naraz viaceré jazyky, od útleho veku prechádza rovnakými vývinovými štádiami avšak ďalšie atribúty reči akým je vetná skladba, slovná zásoba, či gramatika je oneskorená. V praxi to znamená, že dieťa môže začať hovoriť neskôr, v jednej vete sú pomixované oba jazyky, ktorých výslovnosť je nečistá a gramaticky nesprávna. Často má problém dieťaťu rozumieť i rodič. Približne v 2,5 až 3 roku už dieťa vedome rozpráva konkrétnym jazykom. Optimálne je, ak sa s dieťaťom rozprávajú rodičia v danom jazyku každý zvlášť. Tak si dieťa uvedomí, že napr.
Hypertonus: Zvýšené svalové napätie a jeho vplyv
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť? Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť? Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Pre dobré pochopenie si na začiatok musíme vysvetliť význam tohto slova.
Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Stolica novorodencov: Čo je normálne a kedy sa obávať?
Stolica novorodencov, tzv. má čiernu farbu a pastovú až lepkavú konzistenciu. vody, hlienu a kožných buniek, ktoré dieťa prehltlo v maternici. po niekoľkých dňoch (2 až 4 dni). znak že dieťa trávi mlieko. sa na zelenú či žltú, je nutné navštíviť lekára. dostatok mlieka. častejšie ako deti na umelej mliečnej výžive. väčšinou po jedle alebo pri dojčení. mlieko a príkrmy.
Zdravá stolica dieťaťa je žltej, zelenej, hnedej, oranžovej, farby s malými hrudkami pripomínajúcimi horčicu. arašidového masla. Dieťa kaká raz za deň, alebo niekoľkokrát denne. a papá neznamená, že má zápchu. niekoľkokrát denne neznamená hnačku. konzistencia, farba stolice a interval vyprázdňovania. a menej častá. opäť. dieťatko uplakané.
Stolica sa zvykne roztiecť ako voda. vodnatá bez prítomnosti hrudiek. Stolica častokrát preteká cez plienku, avšak nie každá pretečená stolica znamená hnačku. dôvod na návštevu lekára. Na liečbu hnačky sa odporúča rehydratácia, probiotiká Enterol vhodné aj pre novorodencov. prehĺta. spáva a odmieta mlieko či príkrmy a kŕčovito vykopáva nožičky. zvierača. tekutín. Danú potravinu dieťaťu nepodávajte. do stravy vlákninu. Od 3 mesiacov života dieťaťa je možné použiť probiotiká Laktobacilky baby, ktoré sú v práškovej forme. ako 2 až 3 týždne. s obsahom železa. funkcia žlče. krvácanie v tráviacom trakte.
Grckanie u bábätiek: Kedy je to normálne a kedy vyhľadať lekára?
Občasné grckanie k bábätkám patrí. Čo je však príčinou, čo u dieťaťa sledovať a kedy prípadne ísť k pediatrovi?
Bábätká sa stretávajú najmä s gastroezofageálnym refluxom, teda spätným tokom žalúdočných štiav zo žalúdka do pažeráka. Aj keď väčšinou nejde o nič vážne, rodičia sa často zľaknú. "Významnú úlohu hrá vek dieťaťa, stav výživy, zrelosť CNS (centrálneho nervového systému), zažívacieho traktu a v neposlednom rade skúsenosť a trpezlivosť matky. Žalúdok čerstvo narodeného bábätka je naozaj malý - približne ako lieskový oriešok, a preto sa tiež veľmi rýchlo naplní. Nestrávené mlieko sa potom môže vrátiť späť do pažeráka a následne ich dieťa približne dvadsať až tridsať minút po kŕmení vyvráti.
Existuje aj "tichý reflux", kedy obsah žalúdka dôjde iba do pažeráka alebo úst bábätka, ktorý potom znovu prehltne. Aj tento reflux ale môže byť bábätku nepríjemný, prirovnať by sa dal k pocitu pálenia záhy. Vďaka postupnému dozrievaniu detského organizmu väčšina problémov s grckaním za niekoľko mesiacov odznie.
Prevencia refluxu: Ak sa bude situácia opakovať, môžete skúsiť niektoré preventívne kroky, ktoré by mohli bábätku uľaviť. Základom sú pravidelné kŕmenia v menších dávkach, pri ktorých sa dieťa toľko "neprecpe". Ak dojčíte, potom dbajte na správne prisatie bábätka k bradavke a snažte sa mu zabezpečiť na dojčenie pokojné prostredie, v ktorom sa nebude rozptyľovať a neprehĺta pritom nadbytočný vzduch. U bábätiek kŕmených z fľaštičky skontrolujte veľkosť prúdu mlieka - príliš veľký prúd môže bábätko horšie znášať a môže mu spôsobiť ťažkosti. S odgrgnutím tiež nemusíte čakať až na koniec kŕmenia, ale môžete dieťa dať do zvislej polohy na uvoľnenie prebytočných plynov zo žalúdka dvakrát až trikrát počas kŕmenia. Vo zvislej polohe môžete nechať bábätko aj približne pol hodinu po kŕmení. Ďalším z preventívnych krokov je potom voľné oblečenie, ktoré netlačí bábätko v páse a vyhnite sa polohám, ktoré tak bábätku škodia (napr.
U malého percenta detí je reflux vytrvalý. Ide najmä o deti predčasne narodené alebo s rôznymi vývojovými problémami. Ak zažíva vaše bábätko reflux pravidelne, potom lekári odporúčajú sledovať, či sa neobjavuje po konzumácii určitých potravín (u dojčených bábätiek po tom, čo potravinu konzumuje i matka) - mohlo by ísť o potravinovú intoleranciu napr. na laktózu. Venujte pozornosť aj potravinovým doplnkom, bylinkám alebo liekom.
Kedy ísť k lekárovi? Za lekárom alebo do nemocnice s dieťaťom choďte vtedy, ak by dieťa zvracalo žltú alebo zelenú tekutinu (a viac než pár kvapiek), ak by vo zvratkoch bola krv (podobá sa mletej káve). Varovným signálom by mala byť aj častá infekcia dýchacích ciest. Lekára tiež navštívte, ak dieťa plače po kŕmení a prehýba sa v chrbátiku - jedná sa totiž o snahu uľaviť si od pálenia záhy.
Pri refluxe lekári pristupujú k inej než režimovej liečbe len vo výnimočných prípadoch. Rovnako tak sa väčšinou snažíme vyvarovať testovaniu dieťaťa na reflux, pretože vyšetrenie spočívajúce v zavedení hadičky do pažeráka po dobu dvadsiatich štyroch hodín je nepríjemné aj pre dospelého človeka. Najlepšie je teda dodržať všetky preventívne opatrenia a zároveň sa snažiť zostať v pokoji. Čo samozrejme nie je veľmi jednoduché, ak celý deň cítite skysnuté mlieko. Vybavte preto svoje bábätko dostatkom pyžamiek a dupačiek a nezabúdajte nikdy pribaliť jedno či dve navyše do prebaľovacej tašky. Nezabúdajte ani na náhradné tričká pre seba, ideálne farbou je biela či béžová, ktorú vyperiete spolu s látkovými plienkami a oblečením bábätka.