Dnes sú učitelia pod obrovským tlakom verejnosti, no málokto si uvedomuje, aké tresty boli v školách bežné v minulosti. História školstva je plná príkladov, kde telesné tresty boli bežnou súčasťou výchovy. Od staroveku až po nedávnu minulosť sa prístupy k trestaniu žiakov výrazne líšili.
Starovek: Poslušnosť za Každú Cenu
V starovekom Egypte bola absolútna poslušnosť prvoradá. Používala sa palica, aby sa z detí vychovali poslušní ľudia. Podobne to vyzeralo aj v staročínskych školách, kde sa tvrdými disciplinárnymi opatreniami potláčala samostatnosť žiakov. Ak by ste sa narodili v starovekej Sparte, museli by ste poslúchnuť každého dospelého. Výchova bola verejnou vecou, na ktorej sa podieľali všetci. Mladí chlapci museli znášať nedostatok a telesné tresty aj za nepatrné previnenie. Tvrdú výchovu mali aj dievčatá.
V starovekom Ríme sa používala palica aj metla. Marco Tullio Cicero presadil menej drastickú disciplínu a obmedzil tvrdé telesné tresty. Senecov výrok "Non scholae, sed vitae discimus" - Neučíme sa pre školu, ale pre život - je dodnes aktuálny. Hlavným cieľom vzdelávania bolo vychovať poslušného člena spoločnosti. Telesné tresty slúžili nielen ako výchovný prostriedok, ale zároveň na „oťukanie“ sa do budúcnosti.
Stredovek: Temná Doba a Pokorní Sluhovia
V stredoveku, pod obrovskou mocou cirkvi, sa zo žiakov kresali pokorní sluhovia Boží a poddaní. „Školstvo bolo scholastické, založené na princípe viery. Učiteľ na jej základe vysvetľoval isté veci, boli to dogmy štýlu - takto to je a takto to bude a tomu sa prispôsobovala aj výchova. Znamená to, že žiak mal ticho sedieť a počúvať. Ak to porušil, dostal trstenicou po ruke, alebo bol presadený dozadu. Niekde mali somárske návleky na hlavu - išlo o zosmiešnenie žiaka,“ vysvetľuje PhDr. Daniela Vaněková, riaditeľka Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave. V stredovekých školách sa najviac trestala krádež a klamstvo. Telesné tresty neboli nikdy nikde stanovené, každý učiteľ mal vlastný „cenník“, či už primeraný alebo nie. Na univerzitách sa proti neviazaným mravom udeľovali pokarhania, pokuty, pôsty a dokonca existovali aj univerzitné väzenia.
Jezuiti namiesto telesných trestov používali pokarhania a potupné označenia. Vo veľkom tam panovalo špehovanie a udavačstvo, cieľ bol rovnaký - absolútna poslušnosť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Novovek: Komenský a Povinná Školská Dochádzka
V 16. storočí spomína tresty aj Jan Amos Komenský napriek tomu, že bol demokratický a hovoril o ľudskosti. Bol za to, aby žiaci boli trestaní a autorita bola zachovaná, ale nešlo o tresty na zosmiešnenie. Komenský však bol proti trestom za to, ak žiak niečo nevedel, no schvaľoval trestať pýchu a nadutosť. Vo svojej Veľkej didaktike zdôrazňoval, že učiteľ má k žiakom pristupovať mierne a láskavo a zároveň upozorňoval, že škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.
S myšlienkou povinnej školskej dochádzky prišla Mária Terézia. „Štát sa o to začína starať až za vlády Jozefa II., lebo si podobne ako jeho matka uvedomil, že potrebuje mať bohatú krajinu, a to bez vzdelaných ľudí jednoducho nejde. Je to zaujímavý prístup, na rozdiel od dneška, pretože dnešní reprezentanti štátu iba deklarujú a sú zväčša slabými vykonávateľmi,“ hovorí Daniela Vaněková. V roku 1868 prijal Uhorský parlament zákon o povinnej školskej dochádzke, ktorého nedodržanie bolo sankcionované. „Nastolil pravidlá správania, povinnosti žiakov v škole - školský poriadok. Problémom však boli veľké počty detí v triedach, v jednotriedkach to bolo neraz aj viac ako sto žiakov na učiteľa a jeho pomocníka. Takže často dochádzalo k situáciám, keď ich musel umravniť,“ vraví. Žiaci legálne dostávali výprask ešte dva roky - kým v roku 1870 neboli telesné tresty v rakúsko-uhorských školách zakázané zákonom. Na porovnanie, v britských školách boli telesné tresty zrušené v roku 1986, v USA vo viac ako dvadsiatich štátoch ešte tento typ trestov úspešne funguje aj v súčasnosti.
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia Tomáš Garrigue Masaryk síce vo svojich prednáškach učiteľom z praxe zdôraznil, že základným pravidlom je vychovávať a nie trestať, no naznačil, že i bitka je niekedy dobrá. Jeho krédom však bolo, že trestať sa má čo najmenej.
Súčasnosť: Pod Tlakom Verejnosti a Zákaz Telesných Trestov
Dnes už telesné tresty nie sú nepísaným pravidlom, i keď občas nejakému učiteľovi uletí ruka. „Boli učitelia, ktorí písali iba poznámky, iní si zavolali žiaka do kabinetu, kde mu jednu vylepili. Dobre mierené zaucho neraz vyriešilo situáciu. Zostalo to medzi učiteľom a žiakom a nikto nič neriešil. Ak sa žiak posťažoval doma a učiteľ mal povesť dobrého, spravodlivého kantora, jeho autoritu podržala i rodina. Dnes sú učitelia pod obrovským tlakom, pretože okamžite majú pred sebou kopu vysvetľovania, ak okrem učenia vyžadujú od žiakov slušnosť,“ domnieva sa Daniela Vaněková.
V súčasnosti žiakom podľa školského poriadku hrozí represia od pokarhania triednym učiteľom až po vylúčenie zo školy - podľa závažnosti priestupku. „Často rodič namiesto toho, aby svojmu dieťaťu dohovoril, či dal doma jednu „výchovnú“, príde do školy s tým, že dá dieťa na inú školu. To je alfa a omega problému, pretože školy sa trasú za žiakmi, aby ich mali čo najviac, lebo na základe toho sú financované. Dnes učiteľ nemá dostatočnú autoritu, ani medzi žiakmi, ani v spoločnosti. Preto mnohí učitelia rezignovali, mladí odchádzajú a zvyšok sa teší do dôchodku,“ podotýka. Jan Amos Komenský totiž tvrdil, že vina nechuti do učenia nie je v žiakoch, ale v učiteľovi. „Vždy boli nielen dobrí učitelia, ale aj horší a k tomu aj pár ľudí, ktorí za katedru jednoducho nepatrili,“ konštatuje Daniela Vaněková.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Úplný zákaz telesných trestov vo výchove detí vyplývajúci z Dohovoru o právach dieťaťa ratifikovalo doteraz 193 krajín sveta. Zákaz telesného trestania na školách zákonne stanovilo do súčasnosti 127 štátov. Situáciu ohľadom trestania na školách na Slovensku momentálne upravuje školský zákon, v ktorom je stanovený zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní v škole.
Čo robiť, ak sa vyskytne fyzické trestanie?
Ak sa dozviete, že učiteľ vaše dieťa udrel, alebo ho iným spôsobom šikanuje, riešenie je možné na viacerých stupňoch, niekedy môže postačiť aj rozumný dohovor.
- Učiteľ/Triedny učiteľ: Stojí za úvahu zájsť za konkrétnym učiteľom. Počas rozhovoru bude dobré krotiť svoje emócie a pokúsiť sa o vecný rozhovor. Ak sa vám do takéhoto stretu nechce, môžete osloviť triedneho učiteľa, ak to nie je tá istá osoba.
- Riaditeľ: Ak ste prvý krok vynechali, alebo váš rozhovor nikam neviedol, určite zájdite osobne za riaditeľom školy.
- Štátna školská inšpekcia: Tejto inštitúcii môžete podať sťažnosť voči riaditeľovi školy alebo školskému zariadeniu, nie voči učiteľovi. Sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy. Oprávnenú žiadosť však zašlite príslušnému školskému inšpekčnému centru, nachádzajú sa vo všetkých krajoch.
Pohľady Odborníkov na Tresty
Martin Kríž, pedagóg z neziskovej organizácie Indícia, hovorí, že priveľa voľnosti znamená málo rešpektu k pravidlám a k iným ľuďom, čo je problém nielen v škole a škôlke, ale v živote vôbec. Treba si dať však pozor aj na opačný problém. Primálo voľnosti robí človeka nešťastným.
Gabriela Herényiová, detská psychologička, hovorí, že najmä rodičia, ktorí boli vychovávaní veľmi prísne, často vychovávajú deti veľmi liberálne a tie si môžu robiť, čo chcú. Keď máme doma presné pravidlá a všetci ich dodržiavajú, dá sa to potom využívať aj v škole.
Anketa: Skúsenosti s Trestami v Škole
- PhDr. Renáta Klačanská, šéfredaktorka Života: Omnoho horšie ako nejaká tá facka je psychické ponižovanie. Mala šťastie na učiteľov, no zopárkrát schytala ukazovátkom po dlaniach, porušila som pravidlá, a tak nasledoval trest.
- Ján Košturiak, profesor a zakladateľ IPA Slovakia: Nás bili vo veľkom, vtedy sa ešte mohlo fyzicky trestať. Dnes už fyzicky nebijú, lebo je to zakázané. Tak trestajú žiakov aspoň psychicky.
- RNDr. Ivona Kautmanová, PHD., mykologička: Tresty by mali byť, inak sa nikam nepohneme a zo školákov vyrastú vagabundi. Treba to občas výchovne vybiť.
- Oľga Feldeková, spisovateľka: Áno a mám na to iba pekné spomienky.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov