Trestný čin ohrozovania dieťaťa: Definícia a aspekty trestnej zodpovednosti

Tento článok sa zameriava na definíciu trestného činu ohrozovania dieťaťa a s tým súvisiace aspekty trestnej zodpovednosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to prostredníctvom skúmania relevantných právnych predpisov a ich interpretácie.

Úvod do problematiky trestnej zodpovednosti

Trestná zodpovednosť je právny koncept, ktorý vyjadruje nevyhnutnosť osoby niesť následky za svoje protiprávne konanie. Základom trestnej zodpovednosti je existencia trestnoprávneho vzťahu medzi štátom a subjektom, ktorý sa dopustil konania, ktoré je trestným činom. Obsahom trestnej zodpovednosti je predovšetkým možnosť uloženia trestnoprávnej sankcie osobe, ktorá trestný čin spáchala.

Na to, aby bolo možné voči páchateľovi trestného činu vyvodiť trestnú zodpovednosť, musí spĺňať určité podmienky, ktoré upravuje Trestný zákon, konkrétne podmienku veku a príčetnosti. Neexistencia týchto podmienok sa označuje ako "okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť".

Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť

V kontexte trestného práva existujú špecifické okolnosti, ktoré vylučujú trestnú zodpovednosť páchateľa. Tieto okolnosti sú upravené v Trestnom zákone a týkajú sa najmä veku a príčetnosti páchateľa. V prípade, že páchateľ nespĺňa podmienky veku alebo príčetnosti, nemožno ho za daný čin trestne stíhať.

Vek páchateľa a trestná zodpovednosť

Trestný zákon stanovuje, že osoba, ktorá v čase spáchania činu nedovŕšila štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedná. Toto ustanovenie vychádza z predpokladu, že trestná zodpovednosť sa má uplatňovať len voči osobám, ktoré sú dostatočne sociálne vyzreté a schopné niesť následky svojho konania.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na trestnú zodpovednosť

V slovenskom právnom poriadku sa hranica trestnej zodpovednosti znížila z pätnásť na štrnásť rokov. Osoby mladšie ako štrnásť rokov nie sú trestne zodpovedné za svoje konanie, a ak sa dopustia skutku, ktorý napĺňa znaky trestného činu, ide o čin inak trestný. Pre vznik trestnej zodpovednosti je dôležitá doba konania, a nie doba vzniku následkov.

Podmienená trestná zodpovednosť mladistvých

Vzhľadom na to, že vývoj osobnosti mladistvej osoby nie je ukončený, Trestný zákon uvádza špecifiká trestnej zodpovednosti mladistvých. Mladistvým je osoba vo vekovom rozmedzí od štrnásť do osemnásť rokov. Pre vekovú kategóriu štrnásťročných páchateľov platia isté obmedzenia týkajúce sa trestnej zodpovednosti. Ak mladistvý vo veku štrnásť rokov vykonal svoj čin a nebol natoľko mravne a rozumovo vyspelý, že by bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Táto skutočnosť sa označuje ako "podmienená trestná zodpovednosť".

Príčetnosť páchateľa a trestná zodpovednosť

Ďalšou okolnosťou vylučujúcou trestnú zodpovednosť je nepríčetnosť páchateľa. Trestný zákon definuje, že kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

Príčetnosť sa vo všeobecnej rovine chápe ako stav fyzickej osoby, ktorý jej umožňuje v čase spáchania činu ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Platná právna úprava definuje v ustanovení § 23 Trestného zákona takzvanú nezavinenú nepríčetnosť.

Psychiatrickým kritériom je duševná porucha, ktorá má za následok neschopnosť osoby rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť ovládať svoje konanie. Duševné poruchy sa objavujú v rozličných podobách, a môžu byť vrodené alebo nadobudnuté, trvalé, dlhotrvajúce alebo prechodné.

Prečítajte si tiež: Očkovanie: Trestnoprávny pohľad

Na to, aby bola nejaká osoba označená za nepríčetnú, je kľúčové preukázanie súvislosti medzi existenciou duševnej poruchy a absenciou schopnosti rozpoznať protiprávny charakter činu, respektíve schopnosti ovládať svoje konanie.

Zmenšená príčetnosť

Pre potreby právnej teórie a aplikačnej praxe je dôležité rozlišovať nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti. Zmenšená nepríčetnosť je stav osoby, v ktorom pôsobením duševnej poruchy bola vo výraznej miere zoslabená jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť jej konania alebo obmedzená schopnosť ovládať svoje konanie.

Ak konal páchateľ v stave zmenšenej príčetnosti, neznamená to automaticky uloženie miernejšieho trestu. Konanie v stave zmenšenej príčetnosti totiž nie je povinne poľahčujúcou okolnosťou. Okrem toho stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť nevyhnutne výsledkom pôsobenia duševnej choroby. Dostatočnou je aj krátkodobá duševná porucha, ktorá sa vyznačuje tým, že v jej dôsledku došlo v čase spáchania činu ku zmenšenej schopnosti páchateľa rozpoznať protiprávnosť činu, prípadne ovládať svoje konanie.

Trestný čin ohrozovania dieťaťa

Samotný pojem trestného činu ohrozovania dieťaťa nie je priamo definovaný vyššie uvedenými všeobecnými ustanoveniami o trestnej zodpovednosti. Je nutné vychádzať z definície trestného činu ako takého. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Znaky trestného činu ohrozovania dieťaťa

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

Prečítajte si tiež: Rodičovský únos na Slovensku

Trestná zodpovednosť za ohrozovanie dieťaťa

Trestná zodpovednosť za ohrozovanie dieťaťa sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.

Započítanie väzby a trestu

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu, spoločného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

tags: #trestny #cin #ohrozovanie #dieta