Úvod do Problematiky Medzinárodného Rodičovského Únosu
Medzinárodný únos dieťaťa rodičom predstavuje komplexnú právnu a sociálnu problematiku, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie viacerých faktorov. Neoprávnené premiestnenie dieťaťa jedným z rodičov do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu môže mať vážne dôsledky na psychický a emocionálny vývoj dieťaťa. Tento článok sa zameriava na problematiku rodičovského únosu dieťaťa v kontexte slovenského práva, s dôrazom na právne predpisy, judikatúru a praktické aspekty riešenia týchto situácií.
Definícia Rodičovského Únosu
Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa rodičom rozumieme neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, inom ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, je neoprávneným v prípade, ak rodič dieťa premiestnil alebo ho zadržiava bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Medzinárodným rodičovským únosom je zjednodušene povedané trvalé premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa jedným z rodičov bez súhlasu druhého rodiča do iného štátu, ako je štát obvyklého (faktického) pobytu dieťaťa, pričom nezáleží na tom, akú má maloleté dieťa štátnu príslušnosť a ani trvalý pobyt.
Právny Rámec Rodičovského Únosu na Slovensku
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z. z.), prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. decembra 1998. Tento dohovor je základným medzinárodným dokumentom upravujúcim problematiku medzinárodných únosov detí. Účelom prijatia tejto úpravy bolo, aby jednotlivé krajiny zabezpečili čo najrýchlejší návrat neoprávnene premiestneného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a ochránili tak dieťa pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Okrem Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravujú túto problematiku aj ďalšie právne akty, ako napríklad:
- NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000. V rámci členských štátov EÚ (okrem Dánska) výrazným spôsobom doplnilo Haagsky dohovor Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, a to sprísnením podmienok.
- Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).
- Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.
Rodičovský Únos ako Trestný Čin na Slovensku
Na Slovensku rodičovský únos nie je samostatným trestným činom. Avšak, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, môže takéto konanie napĺňať znaky iného trestného činu, napríklad:
Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pre rodiny s deťmi
- Poškodzovanie cudzích práv (§ 375 Trestného zákona): V prípade, ak rodič, ktorý dieťa premiestnil do zahraničia, porušil týmto konaním práva druhého rodiča, môže byť stíhaný za tento trestný čin.
- Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona): Ak je premiestnenie dieťaťa spojené s psychickým alebo fyzickým násilím voči dieťaťu alebo druhému rodičovi, môže ísť o tento trestný čin. Za blízku osobu Trestný zákon považuje príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela/manželku; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
- Únos (§ 210 Trestného zákona): Pod pojmom ,,odníme z opatrovania" sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o unesenú osobu, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie, alebo zadržanie takej osoby. Nie je rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby alebo len k odňatiu na krátky, prechodný čas. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je taktiež bez významu, či unášaná osoba išla s únoscom dobrovoľne, pričom nezáleží na tom, aké prostriedky únosca použil (násilie, lesť, prehováranie a pod.). Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný okamihom odňatia takej osoby z moci toho, kto má povinnosť sa o ňu starať. Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Návratové Konanie podĽa Haagskeho Dohovoru
V prípade, ak došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia, môže druhý rodič podať návrh na navrátenie dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Návratové konania sa vyznačujú aj rýchlosťou oproti iným konaniam starostlivosti súdu o maloletých, kedy by mali súdy rozhodovať do 6 týždňov od začatia konania.
Postup v Návratovom Konaní
- Podanie žiadosti: Rodič, ktorému bolo dieťa neoprávnene odňaté, podá žiadosť o navrátenie dieťaťa na ústredný orgán v štáte, kde sa dieťa nachádza. Na Slovensku túto funkciu plní Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Každá krajina, ktorá podpísala už spomínaný Dohovor má zriadený ústredný orgán, ktorý má právomoc žiadosť prijať. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru. Rodič, ktorého dieťa bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v cudzine, sa môže domáhať návratu dieťaťa prostredníctvom CIPC, a/alebo sa môže obrátiť priamo na súd štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané.
- Súdne konanie: Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, môže sa druhý rodič podať na súde návrh o navrátenie dieťaťa. Je potrebné ho podať do jedného roka odo dňa, kedy bolo dieťa odvedené do iného štátu. Po uplynutí tejto doby sa predpokladá, že si dieťa zvyklo na nové prostredie. V návratovom konaní majú súdy len jedinú úlohu, a to nariadiť alebo nenariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Súdy neskúmajú rodinné pomery a ani to, ktorý z rodičov vykonáva svoje rodičovské práva lepšie. Rozhodovanie súdu v návratovom konaní nie je rozhodovaním o rodičovských právach a povinnostiach. Dokazovanie v týchto konaniach je taktiež obmedzené len na splnenie podmienok stanovených v Haagskom dohovore, prípadne na aplikáciu výnimiek z nariadenia návratu maloletého dieťaťa, resp. dôvodov pre nenariadenie návratu.
- Rozhodnutie súdu: Súd preskúma, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt a či bolo do iného štátu odvedené naozaj neoprávnene. Následne rozhodne o tom, či bude dieťa vrátené do krajiny svojho obvyklého pobytu alebo nie.
Výnimky z Povinnosti Navrátiť Dieťa
Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva v prípade ak sa jedná o členský štát Európskej únie. Dohovor prípady zamietnutia návratu dieťaťa do jeho pôvodného miesta obvyklého pobytu upravuje v článku č. 13.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „Súd“) v roku 2010 v prípade Neulinger a Shuruk v Švajčiarsko zaviedol ďalšiu formu kontrolného mechanizmu kde Súd musí brať do úvahy základné princípy medzinárodného práva a ďalších ľudských práv, mimo iného zaviedol aj inštitút najlepšieho záujmu dieťaťa. Moderná súdna prax zaviedla ako nutnosť aj vypočutie dieťaťa a posudzovanie jeho názoru. Je potreba zdôrazniť, že nie každé prianie maloletého dieťaťa je tiež v súlade s jeho najlepšími záujmami. Dôležité je zhodnotiť, či je maloletý schopný racionálne zdôvodniť svoje stanovisko a záujmy.
Dôvody v článku 13 ods. 1 písm. b) vychádzajú zo zvyšujúceho sa porozumenia domáceho násilia a ujmy, ktorú môže takéto násilie spôsobiť priamo či nepriamo deťom. Ako príklad je možné uviesť prekonanú judikatúru, ktorá uvádza, že násilie páchané na matke nebráni styku detí s ich otcom. V súčasnej rozhodovacej praxi je preukázané, že násilie môže mať mnohé formy, nie je limitované iba fyzickou požiadavkou, môže byť rozšírené aj na psychologické, emočné či finančné násilie.
Domáce Násilie ako Faktor v Rodičovských Únosoch
V prevažnej väčšine prípadov únosu dieťaťa do zahraničia sa jedná o ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím páchaným ich manželmi (70% prípadov). Jedná sa ľudí pochádzajúcich zo zahraničia, ktorí uzavreli manželstvo alebo žili s partnerom v jednej domácnosti. Po narodení dieťaťa sa z rôznych dôvodov (najčastejšie teda domáce násilie) rozhodnú odísť do krajiny, z ktorej pochádzajú a hľadajú tam podporu rodiny. V prípadoch páchaného domáceho násilia (či už na ženách alebo mužoch) môže mať aplikácia Dohovoru katastrofálne následky pre týrané osoby vrátane detí.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a dávky
Pojem domáceho násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, za jeho charakteristický znak je možné považovať úmysel. Násilie predstavuje následok ľudského konania, ktoré je zámerné. Pri domácom násilí môže ísť o telesnú aj duševnú ujmu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident. Ide o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo trvajúce násilie a týranie.
Iniciatíva Nikdy Neunesie
V Bratislave bola pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí oznámená iniciatíva Nikdy neunesie. Cieľom iniciatívy je zamedziť opakovaniu podobných prípadov, zabezpečiť pre nájdené deti ochranu zo strany štátu a tiež zdravotnú starostlivosť v podobe psychoterapie. Iniciatíva sa zasadzuje o to, aby boli rodičia - únoscovia riadne postihovaní za trestný čin únosu a aby im hrozil vyšší trest. Symbolom iniciatívy je modrý uzlík - symbol nezvestných detí na Slovensku.
Praktické Rady a Odporúčania
- Pred vycestovaním do zahraničia s dieťaťom si vždy vyžiadajte súhlas druhého rodiča. Ak súhlas nie je možné získať, obráťte sa na súd so žiadosťou o udelenie súhlasu na vycestovanie. Rodič, ktorý sa po rozvode alebo rozchode s druhým rodičom plánuje vrátiť zo zahraničia (krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa) do krajiny pôvodu tohto rodiča alebo presťahovať sa do inej krajiny aj s maloletým dieťaťom, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti, a to napríklad z dôvodu nového vzťahu alebo pracovných dôvodov, potrebuje za každých okolností súhlas druhého rodiča.
- V prípade, ak máte podozrenie, že druhý rodič plánuje neoprávnene premiestniť dieťa do zahraničia, neváhajte sa obrátiť na políciu alebo na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Môžete sa so žiadosťou o pomoc obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
- Ak ste sa stali obeťou domáceho násilia, vyhľadajte pomoc a ochranu. Existuje mnoho organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia.
- Vždy majte na pamäti najlepší záujem dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Zvýšenie rodičovského príspevku: Analýza návrhu
tags: #je #rodicovsky #unos #trestny #cin