Úvod
V článku sa budeme venovať osobe páchateľa trestných činov vo verejnej správe a trestnoprávnej zodpovednosti osôb s dôrazom na špecifické postavenie verejných činiteľov. Zameriame sa na definície, podmienky trestnej zodpovednosti a ich povinnosti.
Kto je Páchateľ Trestného Činu?
Pojem páchateľ definuje Trestný zákon, a to vo všeobecnosti, ale aj ako špeciálny subjekt - verejný činiteľ. Podľa § 19 ods. 1 Trestného zákona „Páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám“. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že páchateľom trestného činu je fyzická osoba, ktorá svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, prípadne osoba, ktorá sa svojím konaním o spáchanie trestného činu pokúsila.
Vzhľadom na § 13 Trestného zákona je osoba braná na trestnú zodpovednosť aj v štádiu prípravy na zločin. To znamená, že páchateľom môže byť aj osoba, ktorá trestný čin síce nedokonala, ani sa oň nepokúsila, ale svojím konaním sa na spáchanie zločinu pripravovala. V zmysle § 19 ods. 1 Trestného zákona sa považuje za páchateľa osoba, ktorá svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. To znamená, že sa predpokladá samotné páchateľstvo. Páchateľom trestného činu však môže byť aj osoba, ktorá spáchala trestný čin v súčinnosti s inou osobou. V tomto prípade hovoríme o spolupáchateľstve.
V súvislosti s trestnou zodpovednosťou páchateľa je potrebné poukázať aj na § 22 a 23 Trestného zákona, v ktorých sú vymedzené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť páchateľa. Trestný zákon okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť páchateľa vymedzuje v negatívnom zmysle. Podmienkou trestnej zodpovednosti páchateľa je v zmysle ustanovení Trestného zákona predpokladaný vek a príčetnosť. V zmysle uvedených ustanovení je páchateľom osoba, ktorá dovŕšila 14 rok svojho veku a v čase spáchania trestného činu bola príčetná.
Druhy Subjektov Trestného Činu
- Všeobecný subjekt: Páchateľom môže byť v zásade ktokoľvek.
- Špeciálny subjekt: Niektoré skutkové podstaty trestných činov vyžadujú naplnenie určitej osobitnej vlastnosti páchateľa, spôsobilosti prípadne postavenie. Ide o trestné činy so zúženým okruhom páchateľov.
- Konkrétny subjekt: Páchateľom môže byť iba osoba, ktorá je v danej situácií nezameniteľná s inou osobou, napr. trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, kde môže byť páchateľom iba matka novonarodeného dieťaťa.
Náš článok sa však venuje „špeciálnemu“ subjektu, ktorý má predovšetkým postavenie verejného činiteľa. Z hľadiska rozdelenia subjektov je verejný činiteľ považovaný za špeciálny subjekt. Pri trestných činoch s vymedzeným/obmedzeným okruhom páchateľov, nemôže byť páchateľom osoba, ktorá do tohto okruhu nepatrí.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti učiteľa
Verejný Činiteľ ako Špeciálny Subjekt
Na účely charakteristiky osoby páchateľa trestných činov v štátnej správe a miestnej samospráve, je potrebné odlišovať znaky charakterizujúce subjekt trestného činu, t.j. skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa, od znakov charakterizujúcich osobu páchateľa. Každý páchateľ musí byť trestne zodpovedný, aby sa proti nemu mohlo viesť trestné konanie, pri páchateľoch trestných činov vo verejnej správe a to konkrétne verejných činiteľov, je ale dôležité skúmať aj postavenie páchateľa, ako špeciálny subjekt.
Taktiež je ale potrebné poznamenať, aspoň v stručnosti, že verejný činiteľ, respektíve orgán verejnej moci, môže byť aj v postavení obete trestného činu. Trestný zákon vo svojej ôsmej hlave „Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných“ vymedzuje treste činy, ktorých sa môžu dopustiť verejní činitelia, ale taktiež vymedzuje trestné činy, ktoré smerujú proti výkonu právomocí orgánov verejnej moci alebo ich výkon určitým spôsobom znemožňujú. Ide o trestné činy upravené v prvom diely ôsmej hlavy „Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci“. Záujmom ochrany prvého dielu je ochrana orgánov verejnej moci a verejných činiteľov pred útokmi osôb smerujúcich proti výkonu ich právomoci. Subjektom týchto trestných činov môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, ktorá má svojím konaním úmysel pôsobiť na výkon právomoci, alebo ho uskutočniť pre výkon právomoci verejného činiteľa alebo orgánu verejnej moci.
V štvrtom a piatom diely ôsmej hlavy sú na druhej strane vymedzené trestné činy, ktorými páchateľ priamo neútočí na orgán verejnej moci alebo na verejného činiteľa, ale svojím konaním narúša, prípadne znemožňuje, činnosť týchto orgánov, ide napríklad o trestné činy ako: neoznámenie trestného činu, neprekazenie trestného činu, marenie spravodlivosti, krivá výpoveď, krivá prísaha a iné.
Zodpovednosť Verejného Činiteľa
V súvislosti s riešením trestnej zodpovednosti je kľúčový pojem zodpovednosť. Pod pojmom „zodpovednosť“ sa rozumie etická a právna kategória, ktorá vyjadruje spoločenský, morálny a právny vzťah človeka k spoločnosti z hľadiska spoločenských požiadaviek, jeho úloh a povinností. V zodpovednosti vystupuje do popredia najmä nutnosť za niečo zodpovedať.
V súčasnej dobe, najmä vplyvom médií a vyššieho záujmu verejnosti o dianie vo verejnej správe sa upriamuje pozornosť na konanie osôb, ktoré vykonávajú správu vecí verejných. Tieto osoby môžeme nazvať ako „verejní činitelia“. Kto je verejným činiteľom na účely Trestného zákona je vymedzené v § 128 Trestného zákona. Verejný činiteľ je základný a kľúčový pojem pre objasnenie vybraných trestných činov ôsmej hlavy Trestného zákona. Pojem verejný činiteľ má svoju legálnu definíciu zakotvenú priamo v Trestnom zákone. Okrem toho však nájdeme aj iné odborné/neodborné definície tohto pojmu. Verejným činiteľom je fyzická osoba, ktorej zákon zveruje určitú formu výkonnej moci.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka – povinnosti
Vzhľadom nato, že zákonom zverené oprávnenia vykonávajú ľudia, prichádza k zneužívaniu právomoci, keďže človek už od nepamäti má sklony k zneužívaniu moci, ktorá mu bola zverená. To, že človek je vo svojej vnútornej podstate chamtivý, ho ale neoprávňuje ani neospravedlňuje, keď svojím konaním, najmä na úkor druhých, seba obohatí, dosiahne nejakú výhodu, ktorú by inak za bežných podmienok nemal. Nie však každé takéto konanie je pre spoločnosť hrozbou. Pre spoločnosť je hrozbou, ak takéto konanie vykonávajú ľudia, ktorí majú určité postavenie v orgáne verejnej správy, štátnej správe a miestnej samospráve. Máme na mysli zástupcov štátnych orgánov, obcí, samosprávnych krajov, ozbrojených zložiek a iných, ktorým je zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a svoje postavenie zneužívajú na to, aby dosiahli neoprávnený prospech pre seba alebo inú osobu. Tieto osoby nazývame „verejní činitelia“. Ide o osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb.
Osoby, ktoré vykonávajú správu vecí verejných a dopúšťajú sa porušovania svojich povinností, svojím konaním môžu naplniť znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone, pričom najčastejšie ide o trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa a trestné činy spadajúce pod korupciu. Osoby, ktoré majú status verejného činiteľa sú fyzické osoby, ktoré zastávajú svoju pozíciu na základe voľby, vymenovania alebo ustanovenia do funkcie. Určité osoby v pozícií verejného činiteľa museli zložiť zákonom určený sľub alebo prísahu. Verejný činiteľ je pri výkone funkcie povinný chrániť a presadzovať verejné záujmy a musí sa zdržať konania, ktoré by mohlo byť v rozpore so zákonom. Za svoje prípadné protiprávne konanie musí znášať následky protiprávneho konania, pričom jednou z foriem zodpovednosti je aj trestnoprávna zodpovednosť.
Právne Vymedzenie Verejného Činiteľa
Trestný zákon vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje okruh osôb, ktoré sa podieľajú na plnení úloh štátu. Ustanovenia Trestného zákona však nie sú jedinou právnou úpravou, respektíve nie je v nich ustanovené výkladové pravidlo pre pojem verejného činiteľa, ktoré by platilo pre celý právny systém Slovenskej republiky. Ide o ustanovenia, ktoré sa aplikujú pri výklade právnych noriem trestného práva. Svojimi ustanoveniami Trestný zákon na jednej strane poskytuje ochranu vymedzenému okruhu osôb - verejným činiteľom a na strane druhej špecifikuje trestnú zodpovednosť verejných činiteľov za zneužitie im zverených právomocí alebo nesplnenie úloh vyplývajúcich z ich kompetencií. Žiadny občan, ktorému sú zverené kompetencie v oblasti verejnej správy, nesmie zneužívať alebo nerešpektovať zákon a nesmie prekračovať svoje právomoci.
Z hľadiska laickej verejnosti je verejným činiteľom osoba, ktorá vykonáva správu vo veciach verejných, zaobchádza s verejným majetkom, financiami, rozhoduje o práve a povinnostiach fyzických a právnických osôb. V širšom ponímaní by sme verejného činiteľa mohli charakterizovať ako osobu, ktorá pracuje vo verejnej správe.
Klasifikácia Verejných Činiteľov
- verejní činitelia pôsobiaci v orgánoch záujmovej samosprávy
- verejný činiteľ mimoriadny.
Riadny verejný činiteľ je osoba pochádzajúca zo slovenského (domáceho) prostredia, ktorá pôsobí v rámci slovenského právneho poriadku. Môžeme ho charakterizovať ako slovenského predstaviteľa, ktorý má právomoci udelené právnym poriadkom Slovenskej republiky. Za riadneho verejného činiteľa považujeme aj osobu, ktorá pôsobí v cudzine alebo v medzinárodných orgánoch ale vzťahujú sa na ňu vyššie uvedené podmienky.
Prečítajte si tiež: Hranice rodičovskej zodpovednosti
Znaky Verejného Činiteľa
Všetky štyri znaky musia byť kumulatívne naplnené v každom jednom prípade.
- Z Trestného zákona vyplýva, že verejným činiteľom môže byť iba osoba, ktorá je v služobnom, či pracovnom pomere v jednom z taxatívne uvedených slovenských orgánov verejnej moci, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných. Taxatívnym spôsobom znamená, že v zákone sú priamo uvedené osoby, ktoré Trestný zákon označuje za verejných činiteľov. Druhovo určené skupiny osôb sú osoby, ktoré zastavajú nejakú funkciu alebo sú zamestnané v štátnych orgánoch a organizáciách. Pri týchto prípadoch je veľmi potrebné skúmať, ktoré z osôb zaradených v určených orgánoch sa podieľajú na plnení úloh štátu a majú právomoci zverené zákonom rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch. Nie každý štátny zamestnanec spĺňa kritéria verejného činiteľa, väčšine z nich chýbajú potrebné právomoci, aby sme ich mohli považovať za verejných činiteľov.
- To, že sa verejný činiteľ podieľa na plnení úloh štátu je potrebné chápať tak, že sa s nimi okrem zodpovednosti spája aj právomoc, ktorá je daná ústavou a ústavnými zákonmi. Verejný činiteľ v rámci výkonu svojej činnosti neplní iba bežné pracovné úlohy, ale plní najvýznamnejšie úlohy spoločnosti a štátu.
- K tretiemu znaku, charakterizujúceho osobu verejného činiteľa, je potrebné uviesť, že na to, aby sme osobu považovali za verejného činiteľa je potrebné, aby táto osoba pri plnení úlohy štátu používala právomoci, ktoré jej boli zverené ústavou alebo iným právnym predpisom. Pod pojmom „právomoc“ chápeme oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach občanov, fyzických a právnických osôb. Verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc na základe Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Právomoc verejného činiteľa obsahuje dve zložky a to zložku rozhodovania a zložku moci. Zo zložky moci vyplýva, že rozhodnutia verejného činiteľa sú vždy jednostranným právnym úkonom, ktorý je nezávislý od vôle subjektu voči ktorému smeruje. „Verejný činiteľ svoju právomoc vykonáva formou vydávania rozhodnutí, rozkazov, opatrení či zákazov, pričom jeho činnosť je ustanovená všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo znamená, že verejný činiteľ môže konať iba takým spôsobom ako ustanoví zákon.
- Posledným znakom charakterizujúcim osobu verejného činiteľa je, že na základe Trestného zákona podlieha zvýšenej ochrane, ale zároveň aj špeciálnej trestnej zodpovednosti v prípade, že trestný čin je spáchaný v súvislosti s výkonom právomocí verejného činiteľa. Dôležité pre vyvodenie trestnej zodpovednosti, či už voči páchateľovi, ktorý útočí na osobu verejného činiteľa alebo zodpovednosti verejného činiteľa je, aby medzi útokom a zneužitím právomoci bol kauzálny nexus spočívajúci v tom, že verejný činiteľ zneužil svoje právomoci zverené na základe zákona. Tento znak je veľmi dôležitý najmä z hľadiska, že verejný činiteľ vykonáva aj iné činnosti, ktoré však nesúvisia s výkonom jeho právomocí, teda pri ktorých nevykonáva správu vecí verejných. Ide najmä o bežnú úradnícku činnosť, ktorá nie je považovaná za výkon právomocí a preto za protiprávne konanie vykonané v súvislosti s inou činnosť nemôže byť braný verejný činiteľ na zodpovednosť v postavení verejného činiteľa.
Verejný činiteľ mimoriadny pochádza z cudziny, pričom jeho právomoci vychádzajú zo zahraničných právnych predpisov a koná iba časovo obmedzený konkrétny procesný úkon. Mimoriadneho verejného činiteľa by sme mohli charakterizovať ako dočasného verejného činiteľa, je verejným činiteľom iba pre jeden konkrétny prípad.
Nedostatočná Právna Úprava a Problémy v praxi
Právna úprava trestnoprávnej zodpovednosti verejného činiteľa nie je v slovenskom právnom poriadku dostačujúco rozpracovaná. Výklad právnych noriem venujúcich sa pojmu a výkladu zodpovednosti verejného činiteľa a pojmu verejný činiteľ je i v súčasnej dobe z určitého hľadiska závislý aj od stanovísk, postoja kompetentných orgánov napríklad súdov a prokuratúry, čo pri aplikácii noriem spôsobuje problémy. Taktiež by v právnom štáte, najmä v oblasti trestného práva, mala byť právna úprava zakotvená v zákone a nie ponechaná na „voľnú aplikáciu“ súdov a prokuratúry. Z takého právneho stavu môže vyplynúť iba ďalšie zneužívanie a prispôsobovanie si právnych noriem podľa individuálnych prípadov, prípadne podľa toho, aký človek pred súdov stojí, či ide o osobu známu.
tags: #trenopravne #zodpovedny #dieta