Tehotenstvo je obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú ochranu a pozornosť. Slovenský právny systém, najmä Trestný zákon a Zákonník práce, poskytujú tehotným ženám špecifickú ochranu, ktorá zohľadňuje ich biologický stav a potreby. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty tejto ochrany, od trestnoprávnych dôsledkov útokov na tehotné ženy až po pracovnoprávne garancie.
Trestnoprávna ochrana tehotných žien
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. definuje tehotnú ženu ako chránenú osobu v § 139 ods. 1. Chránená osoba má vyššiu právnu ochranu. Ak je na takejto osobe spáchaný trestný čin, môže sa na páchateľa vzťahovať vyššia trestná sadzba. Táto ochrana sa však nevzťahuje automaticky na všetky prípady.
Kedy sa tehotenstvo zohľadňuje pri ukladaní trestu
Podmienkou pre použitie ustanovenia o chránenej osobe je, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby (§ 139 ods. 2 Tr. zák.). To znamená, že ak útok na tehotnú ženu nesúvisí s jej tehotenstvom, ustanovenie o chránenej osobe sa nepoužije.
Príklad z praxe a právna kvalifikácia
V prípade útoku na tehotnú ženu, ako uvádza úvodný príklad, je dôležité posúdiť všetky okolnosti. Ak útočník vedel, že obeť je tehotná, a útok súvisel s jej tehotenstvom, môže byť čin kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 alebo § 156 Trestného zákona, prípadne aj ako výtržníctvo podľa § 364 Trestného zákona, s prihliadnutím na to, že obeť je chránená osoba. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Ublíženie na zdraví a trestné sadzby
Ak útočník spôsobí tehotnej žene ublíženie na zdraví, môže byť trestne stíhaný. Trestné sadzby sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti ublíženia na zdraví a od toho, či bol čin spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti. V prípade, že je obeť chránenou osobou, súd môže uložiť vyšší trest.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku
Pracovnoprávna ochrana tehotných žien
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zabezpečuje tehotným ženám špecifické pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa a starostlivosťou o dieťa po pôrode.
Zákaz diskriminácie a právo na informácie
Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve a ani o rodinných pomeroch (§ 41 ods. 6 Zákonníka práce). Na druhej strane, osoba, ktorá sa uchádza o prácu, je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce, alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.
Povinnosti zamestnávateľa voči tehotným zamestnankyniam
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času (§ 40 ods. 3 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien (§ 164 ods. 1 Zákonníka práce).
Práca nadčas a pracovná pohotovosť
Tehotná žena sa môže zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť. To isté platí aj vtedy, ak ide o ženu alebo muža trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky, osamelú žena alebo osamelého muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.
Nevhodné práce a preradenie na inú prácu
Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú ženu na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy (§ 55 ods. 2 Zákonníka práce). Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu (zákon č. 280/2002 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
Nočná práca
Zamestnávateľ je tiež povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie tehotná žena požiada. Ak by zamestnávateľ nepreradil tehotnú ženu na inú prácu hoci bol povinný, zamestnankyňa má právo odmietnuť ďalší výkon práce. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka práce, pri ktorej zamestnankyni prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Skončenie pracovného pomeru
Od 1. septembra 2011 platí, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné (§ 72 ods. 6 Zákonníka práce). Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce). Ak je daná výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Tehotná zamestnankyňa môže skončiť pracovný pomer výpoveďou kedykoľvek, a to aj bez udania dôvodu.
Ochranná doba
Zákonník práce upravuje v § 64 inštitút tzv. ochrannej doby. Počas plynutia ochrannej doby platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa. Vo vzťahu k tehotenstvu je ochranná doba stanovená v § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Výnimky, v ktorých môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď aj počas ochrannej doby sú vymedzené v § 64 ods. 3 Zákonníka práce.
Dôležitosť písomného oznámenia tehotenstva
Z hľadiska posúdenia platnosti výpovede zamestnávateľa je rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede zamestnávateľovi existovali právne skutočnosti, s ktorým Zákonník práce spája zákaz výpovede v ochrannej dobe. Zákonník práce súčasne v § 40 ods. 6 definuje, kto sa považuje na účely pracovno-právnych predpisov za tehotnú zamestnankyňu. Podľa uvedeného ustanovenia je tehotná zamestnankyňa taká zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Rozhodujúci je teda konkrétny časový moment.
Ďalšie aspekty právnej ochrany
Okrem Trestného zákona a Zákonníka práce existujú aj ďalšie právne predpisy, ktoré poskytujú tehotným ženám ochranu. Napríklad, zákon č. 280/2002 Z. z. o vyrovnávacom príspevku v tehotenstve a materstve upravuje poskytovanie finančnej podpory tehotným ženám, ktoré boli preradené na inú prácu s nižším zárobkom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca insemináciou koní
Domáce násilie a ochrana tehotných žien
Domáce násilie má rôzne formy a tehotné ženy sú obzvlášť zraniteľné. Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona. Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou.