Ľúbostná pieseň je významným zdrojom poznania života ľudí, ich presvedčení, pocitov, vnímania sveta, je prejavom ich emocionality i estetického cítenia. Formovala sa v prostredí, ktoré ju modifikovalo, pretváralo, a ktoré bolo pre ňu zdrojom a inšpiráciou.
V tomto príspevku sa venujeme ľúbostnej piesni, ktorá širokospektrálne odzrkadľuje život ľudí a dobové kontexty, ktoré formovali jej prejav a boli vyjadrením každodennej reality. Zameriame sa na obrazy životných situácií ženy v patriarchálnej spoločnosti, ktorá je silne hierarchizovaná, plne podriadená systému nespochybniteľných autorít. Tie boli neprekročiteľnou hranicou pre dievčatá a ženy, ktoré boli v takejto hierarchii postavené nižšie.
Ľudová pieseň ako zrkadlo života a spoločnosti
Slovenská ľudová pieseň je nepochybne významným zdrojom poznania života ľudí, ich presvedčení, pocitov, vnímania sveta, je prejavom ich emocionality i estetického cítenia. Formovala sa v prostredí, ktoré ju modifikovalo, pretváralo, a ktoré bolo pre ňu zdrojom a inšpiráciou. Mnohé druhy folklóru, či už poetické alebo prozaické, zanikajú, umenšujú sa, avšak neplatí to o piesni. Tá si našla pevné miesto aj v súčasnom aktívnom repertoári, je udržiavaná nielen v rámci folklórnych skupín a folklórnych súborov - inštitucionálne, ale je živá a dynamicky sa meniaca aj v prostredí každodenného reálneho života. Pieseň v minulosti aj dnes má svoju výpovednú hodnotu, dokáže sa prihovárať človeku jazykom, ktorému rozumieme - jazykom všeľudskej skúsenosti, keď vypovedá o šťastí, nešťastí, láske, smrti a chorobe.
Ľúbostná pieseň, ako ju poznáme zo záznamov 18. a 19. storočia, je produktom posledných troch storočí, počnúc 17. storočím s rozkvetom v 18. a 19. storočí. Ak sa pôvodne druhovo-žánrový výskum koncentroval len na otázky poetiky piesňových textov a na hudobný štýl piesňových nápevov, neskôr zahrnul širší sociálno-kultúrny kontext: spevné príležitosti a situácie, sociálne funkcie spevu aj jeho nositeľov a interpretov. Na pôde piesňových žánrov sa vytvárali prvé predpoklady na detailnejšie štúdium rodového aspektu v slovenskom ľudovom speve.
V štúdii sa zameriame na obrazy životných situácií žien v silne hierarchizovanej patriarchálnej spoločnosti plne podriadenej systému nespochybniteľných autorít. Dievčatá a ženy mali v tejto hierarchii nižšie postavenie. Vzpieranie sa zaužívanému systému bolo vnímané negatívne. V ľúbostných piesňach sa nám významným spôsobom ukazuje túžba po slobode, láske, slobodnom rozhodnutí o vlastnom živote a na pozadí toho vnímame razantnosť fungovania zaužívaných, prijatých noriem správania sa, ktorým sa bolo nevyhnutné podriadiť.
Prečítajte si tiež: Kariérne možnosti po materskej
Podmienky života ľudových vrstiev vo feudálnej spoločnosti a v patriarchálnom systéme boli pevne dané. Jednotlivec, ale aj rôznym spôsobom definované skupiny (muži, ženy, deti, starí ľudia, remeselníci, bohatí, chudobní a pod.) žili v systéme určovanom autoritami rôzneho druhu, v hierarchicky pevne usporiadanom systéme. Osobný, rodinný, spoločenský život bol podriaďovaný zásadám, ktoré spoločenstvo prijímalo za svoje a prísne sankcionovalo ich narušenie. V tradičnom lokálnom spoločenstve existovala autorita formálna, ktorú zosobňoval richtár, farár, učiteľ; neformálna, napr. mládenecký spolok a rodičovská, ktorá uplatňovala autoritatívny model výchovy v rodine. Rešpektovala sa aj autorita veku, čo vidíme napríklad v hierarchii súrodencov rovnakého pohlavia. Autorita je chápaná ako všeobecne uznávaný vplyv jedinca, skupiny ľudí alebo inštitúcií, uplatňovaný vo vzťahu k iným ľuďom a inštitúciám v dôsledku určitých kvalít, výkonu, či pridelenej moci.
Morálka, manželstvo a postavenie žien
Dôležitým prvkom v živote ľudí bola morálka vnímaná ako súbor konvencií a zaužívaných postojov, nepísaných mravných a spoločenských noriem, ktoré poznal každý člen spoločenstva, v ideálnom prípade sa nimi aj riadil, príp. predstieral ich akceptovanie, aby nebol väčšinou morálne odsúdený. V patriarchálnej rodine bolo rešpektovanie autorít významnou zložkou bezproblémového fungovania rodiny vo vnútri, ale aj navonok. Nerešpektovanie hierarchie bolo prísne sankcionované. Postavenie žien v patriarchálnej spoločnosti bolo podriadené a v mnohom záviselo od autorít v rámci rodiny, spoločnosti - svetská a duchovná vrchnosť a podobne. U žien sa oceňovali prejavy podriadenosti, submisívnosť. Akékoľvek snahy o odpor boli vyhodnocované negatívne. V ľúbostných piesňach sa často zobrazuje láska, ktorej stojí v ceste rozhodnutie rodičov.
K najvýznamnejších rozhodnutiam v živote ľudí patril výber manželského partnera. Neprihliadalo sa nijako zásadne na slobodné rozhodnutie mladého človeka postavené na osobných sympatiách a citovej zaangažovanosti. Predpokladalo sa, že láska príde v manželstve a v prvom rade treba zabezpečiť prežitie ďalšej generácie na zodpovedajúcej úrovni. Manželstvo bolo vnímané viac ako zmluvná dohoda s ekonomickým základom, než ako individuálne rozhodnutie sa na základe citov a náklonnosti.
Výber manželského partnera a majetková nerovnosť
Pre ženu bolo dôležitejšie, do akej rodiny sa vydávala, než to, akého si brala muža. Podobne to platilo aj pre opačnú stranu. Nie vždy boli určujúce majetkové pomery. Významným činiteľom rozhodovania bolo materiálne zabezpečenie oboch strán. Jedným z najčastejších a najtragickejším námetov, ktoré sa zobrazujú v ľudovej piesni, je majetková nerovnosť a jej dopad na osobný život jednotlivca. Tragickosť spočíva v tom, že nie je ukotvená len v individuálnom rozhodnutí sa mladých ľudí, dokonca majetok je obmedzujúcim prvkom aj pre rodičov, ktorí sa snažia pre svoje deti nájsť toho najlepšieho partnera v zmysle človeka, pri ktorom by materiálne prežitie jednotlivca bolo zabezpečené čo najlepším spôsobom. Aj rodičia sú v tejto fáze limitovaní. V zásade môžu vyberať budúceho manžela pre dcéru či nevestu pre syna len v skupine, ktorá je ekonomicky pre nich primeraná. V ľudovom prostredí neboli súhlasne prijímané nerovné sobáše, obaja partneri mali byť pre novú rodinu rovnakým prínosom. Ťažko sa prijímala chudobná dievčina do rodiny nielen preto, že jej veno bolo nedostačujúce, ale aj preto, že nevedela organizovať prácu na veľkom hospodárstve. Bohatá nevesta v chudobnej rodine tiež predstavovala problém, keďže v rámci rešpektovania hierarchie rodu bola povinná sa podriadiť manželovi.
Tvrdé slová sú zobrazované nielen z úst svokier, ktoré v patriarchálnom prostredí uplatňovali razantne svoju moc aspoň nad domácnosťou, nevestami a deťmi, ale aj z úst hrdého mládenca, ktorý priamo hovorí, že dievča nie je pre neho tou pravou budúcou manželkou. Práve na individuálnych osudoch ľudová pieseň emotívne dokumentuje sociálnu či majetkovú nerovnosť, keď upriamuje pozornosť na dopad na jednotlivé osoby. Chudobná nevesta, ktorá nepriniesla do novej rodiny bohaté veno, bola terčom výčitiek nielen príbuzných jej manžela, ale aj jeho samotného. Vydaj bol vnímaný ako najdôležitejší benefit pre mladú ženu už len tým, že získava mužského ochrancu a zástupcu, čo má vyrovnať napríklad aj venom, ktoré matky pripravovali, už keď boli ich dcéry malými deťmi.
Prečítajte si tiež: Všetko o starostlivosti o matku a dieťa
Tajná láska a vydaj z donútenia
Prísne dané pravidlá vzájomného spolužitia patriarchálnej spoločnosti dávali osobitné čaro tajnej láske, o ktorej nikto nevedel. Vtedy bolo možné stierať spoločenské rozdiely a mladí ľudia sa mohli stretávať nielen na spoločensky akceptovaných aktivitách, ako boli zábavy či priadky, ale aj osamote bez vedomosti rodičov. V prípade prezradenia hrozili sankcie, rodičia neradi videli, aby ich deti trávili takýto čas bez kontroly, aby neprišlo k tomu, že dievča stratí panenstvo a dostane sa do spoločensky neprijateľnej situácie, ktorá jej znemožní dobrý sobáš, a tým aj nádej na lepšie postavenie v spoločnosti. Symbolom panenstva bol zelený rozmarín, ktorý je ako symbol pevnou súčasťou slovenských ľúbostných piesní, tiež červená ruža, symbolom čistoty je biela ľalia a pod. Tajná láska sa naplnila len výnimočne, osobné preferencie ustupovali prioritám rodiny. V ľúbostných piesňach, kde sa spieva o nenaplnenej láske, sa často hovorí o tom, že skončila s odchodom leta a nástupom zimy. V letných mesiacoch hlavne mládež trávila svoj život prevažne vonku, pri pasení dobytka, na lúkach či v lese.
Vydaj z donútenia bol bežným pre bohatšie aj pre chudobné dievčatá. Emotívne sa o tom spieva v piesni z Revúcej. Ľ. Droppová, významná znalkyňa slovenskej ľudovej piesne, viackrát upozornila na výrazný nepomer počtu piesní, ktoré opisujú vzťah muža a ženy pred manželstvom a po uzatvorení manželstva. Hoci sa o láske pred manželstvom spieva veľa a slovenské ľudové piesne predstavujú množstvo textov o vzťahu dvoch ľudí v mnohorakých formách, po svadbe táto téma utícha. Predpokladalo sa, že láska, či skôr rešpekt a tolerancia prídu v manželstve a v prvom rade treba zabezpečiť prežitie ďalšej generácie na zodpovedajúcej úrovni. Manželstvo bolo vnímané viac ako zmluvná dohoda s ekonomickým základom, než individuálne rozhodnutie sa na základe citov a náklonnosti. V tomto type piesní evidujeme stopy melanchólie a poukazovanie na uzatvorenie etapy života, v ktorom malo mladé dievča istú voľnosť pod záštitou svojej pôvodnej rodiny.
Ľúbostná pieseň vo vyučovacom procese
Ľudové piesne majú nezanedbateľný význam aj vo vyučovacom procese. Ľudová pieseň v sebe obsahuje viac ako len poslucháčsky príjemný spevný prejav, jej prínos nespočíva výhradne v estetickom naplnení. Tento aspekt umožňuje rôznorodý prístup k ľudovej piesni aj vo vyšších ročníkoch základných škôl. V ostatných rokoch sa komunikovala viackrát myšlienka implementácie etnológie do vyučovacích osnov. Tieto zásahy mali umocniť povedomie o kultúrnych hodnotách a tradíciách. Pokiaľ sa tak v praxi deje, učitelia sa orientujú na prejavy materiálnej kultúry a výročných zvykov. Tento postup môže spôsobiť, že práca s témou ľudovej kultúry môže skĺznuť do pracovných dielničiek, je paralelou k tvorbe folklórnych súborov a skupín. Príkladom sú zbojnícke piesne, piesne pracovné, historické piesne o bitke pri Moháči a mnohé ďalšie.
Všeobecné ciele predmetu hudobná výchova sú bližšie definované a rozdelené medzi kognitívne, psychomotorické a socioafektívne ciele. Kľúčové kompetencie v tomto predmete sa majú rozvíjať tak, aby sa rozvíjal citový svet žiakov a formovali sa mravné vzťahy žiakov k svojmu okoliu. Hudobná výchova ako predmet sa snaží žiakov vychovávať tak, aby boli hrdí na svoje kultúrne bohatstvo a históriu, aby sa žiaci zapájali do spoločensko-kultúrnych aktivít, aby boli tolerantní k iným národom a kultúram a spájali hudobné umenie s inými formami umenia.
Ambíciou štúdie je apelovanie na využitie ľudovej piesne aj iným spôsobom, ako je to ponímané štandardne. Využitie piesne, slovesnej ľudovej tvorby len v intenciách hudobnej výchovy, kde sa bude prihliadať hlavne na to, ako vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať určitý počet piesní, je príliš ploché. Tento prístup si vyžaduje ďalšie nároky od učiteľa, avšak nepochybne má potenciál byť osviežujúcim a motivujúcim prvkom vyučovania v rôznych predmetoch - dejepis, náuka o spoločnosti a pod.
Prečítajte si tiež: Kreatívne výtvory s mamou