Dlho som sa odhodlával napísať takýto článok, ktorý by poskytol komplexný pohľad na povinné očkovanie na Slovensku. Nechcem, aby to vyznelo, že som teraz zástanca očkovacej ,,lobby“, lebo ako je očkovacia lobby, tak je aj tá neočkovacia lobby. Cieľom tohto článku je poskytnúť vyvážené informácie a podnietiť k zamysleniu sa nad touto dôležitou témou.
Úvod do problematiky očkovania
Očkovanie je jednou z najvýznamnejších protiepidemických opatrení v histórii medicíny. Zabraňuje vzniku a šíreniu závažných infekčných ochorení, ktoré ohrozujú verejné zdravie. Vďaka očkovaniu sa podarilo eliminovať alebo výrazne znížiť výskyt mnohých ochorení, ktoré v minulosti spôsobovali rozsiahle epidémie a vysokú úmrtnosť.
Na jednej strane sú cestovatelia, ktorí hovoria, že doteraz nič nedostali a teda je všetko poriadku. Pre nich je očkovanie zbytočné. Hovoria, že existuje alternatíva, ale úprimne, keď som sa zaujímal ako v rámci alternatívy nemedicínsky odstránim napríklad žltačku alebo žltú zimnicu, tak mi nevedeli odpovedať a stále čakám. Teraz to možno znie, že sa alternatíve vysmievam. Nie. Zas netreba sa ,,napichať“ ako dikobraz a radšej si zistiť všetky pre a proti. Ak je niekto napríklad presvedčený, že sa nebude očkovať a žiadnu chémiu nedá do tela, nech aspoň robí prevenciu. Napríklad v malarických oblastiach nosiť podvečer dlhé nohavice a mať plnú obuv. Tam kde hrozí žltačka dbať o čistotu rúk a podobne. Každý mesiac príde na oddelenie cudzokrajných chorôb niekoľko pacientov, ktorí niečo zanedbali.
Očkovanie v Európskej únii a vo svete
Očkovanie v krajinách EÚ môžeme rozdeliť na povinné a dobrovoľné. V rámci EÚ nemá 15 krajín žiadne povinné očkovanie a 14 krajín má v imunizačnom programe zahrnuté aspoň jedno povinné očkovanie. Povinné očkovanie detí alebo rizikových skupín populácie je zavedené v krajinách ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko a Taliansko. Bez ohľadu na to, či je očkovanie povinné alebo dobrovoľné, je hradené z verejných zdrojov buď úplne alebo čiastočne. Hradenie jednotlivých druhov očkovania z verejných zdrojov si každá krajina reguluje sama.
V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Ide najmä o epidémie osýpok alebo mumpsu, ktoré sa opakovane vyskytujú napríklad v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii. Cieľom povinného očkovania je väčšia zodpovednosť rodičov za očkovanie svojich detí. V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie sa epidémie infekčných ochorení nevyskytujú. Výnimkou sú epidémií osýpok u rómskeho obyvateľstva v Bulharsku a Rumunsku, kde je zaočkovanosť rómskej populácie nízka.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Vláda USA vo všeobecnosti odporúča očkovanie detí, avšak na federálnej úrovni legislatíva ohľadne očkovania prijatá nebola. Každý štát USA vydáva svoj očkovací kalendár s odporúčanými očkovaniami, ktoré dieťa musí podstúpiť pred prijatím do školského zariadenia. Tieto odporúčania očkovania sa nazývajú aj ako „školská očkovacia legislatíva“ (school legislation). Všetkých 50 krajín USA prijalo „školskú očkovaciu legislatívu“. Konkrétne očkovacie látky, počet dávok a očkovací kalendár sa môžu medzi krajinami líšiť. V USA sú možné výnimky z očkovania. Všetkých 50 krajín akceptuje výnimku z očkovania pre medicínske dôvody, ktoré sa vzťahujú na deti s oslabeným imunitným systémom, alergiami na jednotlivé zložky vakcín, chronické ochorenia alebo ochorenia s komplikovaným priebehom. V USA je 48 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania pre náboženské dôvody a 20 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania aj pre filozofické dôvody. V prípade náboženských alebo filozofických dôvodov odmietania očkovania, musí rodič vydať písomné prehlásenie o svojom postoji k očkovaniu a o dôvode odmietnutia očkovania svojho dieťaťa. Ak škola dôvod rodiča odmietne akceptovať, môže rodič požiadať právnika o písomné právne stanovisko, v ktorom sa odvolá na právo rodiča odmietnuť očkovanie z uvedených dôvodov. Vo väčšine krajín musí rodič preukázať písomné vyjadrenie zdravotníckeho pracovníka alebo kliniky o tom, že dieťa podstúpilo požadované očkovania.
Len pred pár generáciami sa rodičia naozaj báli, keď dieťa začalo mať horúčku či kašlať. Choroby, proti ktorým dnes očkujeme - ako záškrt, detská obrna, osýpky - kedysi často končili smrťou alebo trvalým poškodením. Je kľúčové začať imunizáciu bábätiek včas. Očkovania chránia nielen jednotlivé deti, ale aj celé spoločenstvo.
Povinný očkovací kalendár na Slovensku
Na Slovensku je očkovací kalendár dobre nastavený a platný už celé desaťročia. Isté je, že k dosiahnutiu 1 roka veku vaše dieťa dostane viacero sérií očkovaní. Na Slovensku je definovaný presný harmonogram očkovaní bábätiek a malých detí. Povinné vakcíny sa podávajú v konkrétnom veku s cieľom chrániť deti pred najzávažnejšími infekčnými ochoreniami - a tiež chrániť komunitu.
Harmonogram povinného očkovania:
- 3. mesiac (od 10. týždňa: 1. dávka hexavakcíny - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, hemofilové infekcie typu B, vírusová hepatitída typu B)
- 5. mesiac: 2. dávka hexavakcíny
- 11. mesiac: 3. dávka hexavakcíny
- 15-18 mesiacov: 1. dávka MMR (osýpky, mumps, rubeola)
- 5 rokov: 2. dávka MMR, ako preočkovanie (nová úprava - posunuté do 5. roka namiesto 11.)
V nečakaných situáciách - napríklad kontakt s chorým na osýpky, rubeolu alebo mumps - je imunizácia vždy posudzovaná individuálne lekárom. Rovnako tetanická ochrana pri poranení závisí od druhu a okolností zranenia. Ak je riziko besnoty, aktívne očkovanie je možné v každom veku, aj v tehotenstve. Očkovanie môže byť dočasne nevhodné v určitých prípadoch - napríklad pri horúčke alebo ťažkej akútnej chorobe.
Na internete koluje množstvo informácií o očkovaní - často neúplných alebo mylných. Vždy je najspoľahlivejší zdroj pediater, všeobecný lekár alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Dôležitosť očkovania a kolektívna imunita
Očkovanie chráni nielen samotného očkovaného jedinca, ale aj celú populáciu. Vďaka vysokej zaočkovanosti sa vytvára tzv. kolektívna imunita, ktorá chráni aj tých, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotných dôvodov (napr. deti s oslabenou imunitou, alergici).
Informácie o niektorých infekčných ochoreniach a očkovaniach
Žltá zimnica
Žltá zimnica je infekčné vírusové ochorenie často so smrteľnými následkami. Prenášané je komármi. Očkovanie proti žltej zimnici je dnes jediné povinné očkovanie podľa Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Z neočkovaných cestovateľov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera celá polovica. Očkuje sa jednou dávkou najmenej 10 dní pred vstupom do endemickej oblasti, ochrana trvá 10 rokov, potom je nutné preočkovanie. Vyskytuje sa celosvetovo (z toho nízky výskyt: Aljaška, Austrália, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Japonsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, Veľká Británia.
Hepatitída typu A
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac. Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane.
Hepatitída typu B
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru - transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami.
Besnota
Besnota je doposiaľ jediné infekčné ochorenie, ktoré vždy končí smrťou. Takmer všetky cicavce sú vnímavé k tejto infekcii, predovšetkým však psovité šelmy (vlci, psi, líšky) a mačkovité šelmy. Nákazu môžu šíriť napríklad aj opice a netopiere. Človek sa nakazí uhryznutím infikovaného zvieraťa, poškriabaním alebo slinami besného zvieraťa. Vírus sa dostáva pozdĺž nervových vláken do mozgu, čo môže trvať týždne až mesiace. Vírus sa množí v mozgu a postupne postihuje všetky dôležité centrá a postihnutý zomiera. Očkovacia látka proti besnote patrí súčasne aj medzi terapeutické vakcíny, pretože len zavčasu podaná vakcína môže zachrániť ľudský život. U osôb, ktoré sú poranené alebo uhryznuté zvieraťom sa musí okamžite začať s očkovaním 5-6 dávkami vakcíny a zároveň sa aplikuje imunoglobulín.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Brušný týfus
Brušný týfus spolu s paratýfusom A a B je najmä v oblasti trópov označovaný aj ako črevná horúčka (enteric fever), pretože najväčšie chorobné zmeny aj s možným ohrozením života neliečeného týfusu sú práve na tenkom čreve. Choroba je známa už pradávna, podrobnejšie bola popísaná v 19. storočí. Výskyt týfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 miliónov chorých s ročnou smrtnosťou okolo 600 000 ľudí, najmä v oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 14 dní pred odchodom do rizikovej oblasti. Výskyt: Bangladéš, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Japonsko, Južná Kórea, Kambodža, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Pakistan, Papua-Nová Guinea, Severná Kórea, Singapur, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam.
Japonská encefalitída
Z klinického pohľadu je japonská encefalitída najhoršou zo všetkých vírusových zápalov mozgu. Až štvrtina končí smrťou a takmer polovica z tých, ktorí prežijú, má trvalé následky vo forme ochrnutí končatín. Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do uvedených oblastí, hlavne pri dlhodobejšom pobyte aj mimo miest.
Aktuálne diskusie o povinnom očkovaní proti COVID-19
V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa viedli rozsiahle diskusie o zavedení povinného očkovania proti tomuto ochoreniu. Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová sa k tejto téme vyjadrila. Európska agentúra pre lieky (EMA) v rovnakom období oznámila, že by to bolo vhodné pre osoby s vážne oslabeným imunitným systémom, je však potrebných viac dôkazov. Ako však napríklad ukázala izraelská štúdia, na ktorú sa Rakúsko ako jediná krajina schválila povinné očkovanie pre všetkých od 1. februára, s výnimkou tehotných žien, tých, ktorí sa nemôžu očkovať zo zdravotných dôvodov a tých, ktorí sa uzdravili. Rovnako zaviedli pokuty pre neočkovaných aj v Grécku (100 eur mesačne pre neočkovaných seniorov nad 60 rokov) a v Taliansku zaviedla vláda premiéra Maria Draghiho povinné očkovanie pre ľudí nad 50 rokov a obmedzila im niektoré služby. Európska komisia pritom už vlani v lete slovami Ursuly von der Leyenovej uviedla, že EÚ dosiahla svoj cieľ podať do konca júla 2021 až 70 percentám dospelých aspoň jednu dávku vakcínu proti covidu. Nemecko dnes už otvorene hovorí, že na nadobudnutie kolektívnej imunity nestačí zaočkovanosť v krajine 70 percent, požaduje sa 95 percent. Sú krajiny, kde vlády idú opačným smerom a s povinnosťou očkovať nepočítajú. Európa sa tak v tejto otázke rozdelila. A nemusí to byť posledná vec, ako budú jednotlivé štáty ďalej k pandémii pristupovať.
Na Slovensku je už v týchto dňoch hotová právna analýza k povinnému očkovaniu proti covidu a o finančnej spoluúčasti za liečbu. Tú dal vypracoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Povinné očkovanie je podľa analýzy týchto rezortov je možné zaviesť. Vláda o tom vraj bude uvažovať vtedy, ak sa objaví nový koronavírusový variant, ktorý by dostával ľudí do nemocníc. Slovensko je momentálne v stúpajúcej vlne omikronu a očakáva sa, akým spôsobom sa prejaví v nemocniciach, pred rokovaním vlády.
Názory na túto novinku sa rôznia. „Pri tejto vlne omikronu už o tom nemusíme diskutovať. Jednoducho sme prepásli možnosť dať zaočkovať ľudí čo najviac,“ uviedol v relácii RTVS O päť minút dvanásť. Rovnako to vníma aj minister financií Igor Matovič (OĽANO). Cesta povinného očkovania pre Slovensko už asi nejaký zmysel nebude mať, uviedol. „Nútiť ľudí k očkovaniu, keď nevieme, ako sa bude ďalej vyvíjať covid-19, či neprejde do formy, po ktorej všetci túžime, že to bude ochorenie, ktoré sa bude podobať na bežné vírusové ochorenie, momentálne nemusí byť témou dňa,“ povedal I. Matovič. V priebehu mesiaca tak budú „zaočkovaní“ vírusom všetci, dodal. Minister zdravotníctva V. Koaliční partneri nie sú v tejto otázke jednotní. Najtvrdšie povinné očkovanie odmieta strana Borisa Kollára Sme rodina, nasledovaná Sulíkovou SaS. Strana Za ľudí by bola za takúto povinnosť, nie je však za sankcie voči neočkovaným. Rovnako skeptický je aj minister práce Milan Krajniak. Povinnosť očkovania sa čiastočne objavila v silových zložkách. Minister obrany Jaroslav Naď potvrdil, že armádny hygienik žiada povinné očkovanie len od nových kadetov. Tiež je to povinné pre vojakov, ktorí idú do zahraničných misií alebo na zahraničné cvičenia či na zahraničné služobné cesty, spresnil s tým, že percento zaočkovanosti siaha k 70 percentám.
Imunizačný program Slovenskej republiky
Imunizačný program obsahuje komplex opatrení pri tých ochoreniach, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Zu stavu imunity, sledovanie cirkulácie pôvodcov nákazy v populácii, resp. kazy. Obsahuje tiež zásady pre dovoz a použitie očkovacích látok, pre ich transport, uskladňovanie a manipuláciu. kovanosti pri dodržaní správnych zásad imunizačnej praxe. ným dôsledným zabezpečovaním imunizácie najmä detskej populácie. kovanosti a jej efektu, t.j. mi odborníkmi. Program sa plánuje a plní v súlade s odporúčaniami SZO a v súlade s realizáciou očkovania v krajinách Európskej únie. Zdravie pre všetkých do roku 2000, boli v SR splnené.
Od roku 2001 sa Imunizačný program zabezpečuje v súlade s cieľmi programu SZO Zdravie pre všetkých v 21. storočí.
Dôsledným plnením úloh Imunizačného programu sa podarilo väčšinu uvedených cieľov v SR dosiahnuť. ~roku 1960 k eliminácii poliomyelitídy a novorodeneckého tetanu. Od 60. rokov sa neevidovalo ochorenie na tetanus u detí a mladistvých. bolo hlásené v roku 1980. Posledné ochorenie na osýpky sa hlásilo v roku 1998 a u ostatných nákaz Imunizačného programu sa chorobnosť pohybuje na veľmi nízkych hodnotách. významnému poklesu chorobnosti u tejto skupiny osôb.
Organizácia a riadenie očkovania na Slovensku
Očkovanie riadi a organizuje MZ SR - hlavný hygienik SR. úda SR a na úrovni krajov a okresov príslušné štátne zdravotné ústavy. u imunity obyvateľstva pripravuje úrad SR v súlade so stanoviskom Pracovnej skupiny MZ SR pre imunizáciu. so schémami vyspelých krajín Európy i Spojených štátov amerických. b vo vysokom riziku nákazy proti vírusovej hepatitíde typu B a chrípke. rusovej hepatitíde typu A, meningokokovej meningitíde, pneumokokovým infekciám, chrípke a kliešťovej encefalitíde.