Šport je neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa, a to nielen z hľadiska fyzickej kondície, ale aj psychickej pohody. Približne do šiestich rokov dieťaťa sa totiž vytvára pozitívna emočná väzba k pohybu. Šport má úžasné benefity na fyzické aj mentálne zdravie a je mimoriadne dôležité, aby nás sprevádzal celým životom. Keďže je nám pohyb prirodzený, je dôležité sa hýbať od raného detstva. Deti by mali začať s konkrétnym športom už počas tretieho roku života a postupne by mali vyskúšať rôzne športy. Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu.
Dôležitosť športu pre deti
Šport by mal byť jednoznačne súčasťou rozvoja každého dieťaťa. Mnoho výskumov a štúdií už dokazuje, že neexistuje lepší spôsob na vytvorenie zdravého a šťastného života, ako je športovanie. Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa, a to nielen z hľadiska fyzickej kondície, ale aj psychickej pohody. Gymnastika, ako šport rozvíjajúci komplexnú motoriku, silu, ohybnosť a koordináciu, je pre deti mimoriadne prínosná.
Všestranný rozvoj a správny čas na začatie
V predškolskom veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie. Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Musí mať dostatočné znalosti o vývoji ľudského tela, aby od dieťaťa nevyžadoval to, na čo jeho telo nie je pripravené.
Plávanie ako výnimka
Výnimkou pri športoch je plávanie, ktoré sa odporúča už od najútlejšieho veku. Nie sú pri ňom zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na celkový pohybový vývin, motoriku, svalový tonus aj koordináciu pohybov. Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov.
Hodnoty, ktoré sa deti učia pri športe
Participovať na športe znamená, že deti musia skoro vstávať a dobre využívať svoj čas vyhradený na učenie. Musia sa naučiť, ako si určiť priority vzhľadom na svoj čas a intenzívne ho využiť. Taktiež to vyžaduje stálosť a pravidelnosť. Musia trénovať a hrať niekoľkokrát týždenne a cez víkend.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Zodpovednosť v športe: Kto je za čo zodpovedný?
Otázky zodpovednosti za protiprávne konanie v športe sú upravené občianskym, príp. obchodným, a trestným právom. Aj pri neexistencii akýchkoľvek výslovných pravidiel ohľadom súkromnoprávnej zodpovednosti za športové úrazy však platí všeobecné pravidlo občianskeho práva, a to všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“ Napokon podľa § 441 Občianskeho zákonníka: „Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.“
Rôzne formy zodpovednosti
Civilnoprávna zodpovednosť pri výkone športovej činnosti môže mať viacero podôb. Komplexnejší výpočet druhov súkromnoprávnej zodpovednosti v športe ponúka napr. Johannes Reisinger - ide o zodpovednosť:
- Organizácie a jej funkcionárov
- Športovca voči športovcovi
- Športovca voči nezúčastneným, pomocníkom a divákom
- Športovca voči športovej organizácii, usporiadateľovi a sponzorom
- Usporiadateľa voči športovcom
- Usporiadateľa voči nezúčastneným, pomocníkom, sponzorom a divákom
- Zodpovednosť za športoviská
- Zodpovednosť za športové náradie
- Pri tréningovej činnosti (zodpovednosť trénera)
- Tretieho voči športovcom
- Rozhodcu voči športovej organizácii
- Klubu v procese udeľovania licencií
Podobne vypočítava druhy trestnoprávnej zodpovednosti:
- Ublíženie na zdraví
- Podvod
- Korupcia
- Trestné činy trénera
- Trestné činy športových funkcionárov
- Trestné činy rozhodcu
- Trestné činy divákov
- Doping.
Zodpovednosť športovca za úrazy
Podľa M. Králíka slovenský autor P. Gališin v 80. rokoch 20. storočia spracoval prehľad vyše 40 teórií, ktoré odôvodňovali vylúčenie alebo naopak pripúšťali občianskoprávnu zodpovednosť športovcov za úrazy. Zároveň ponúka prehľad aktuálnej národnej judikatúry, z ktorého vyplýva, že v súčasnosti by súdy v Čechách aj na Slovensku vyvodili občianskoprávnu zodpovednosť športovca za úraz spôsobený druhému športovcovi najmä v prípadoch, ak by išlo o preukázaný prípad porušenia športových pravidiel. Zodpovednosť by tu závisela od dôkazných možností preukázania porušenia športového pravidla, ako podmienky preukázania porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti v znení „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ V športe je totiž touto všeobecnou prevenčnou povinnosťou záväzok dodržiavať pravidlá hry. Športové pravidlá pritom môžu povoľovať aj určité potenciálne nebezpečné zákroky, resp. manévre, ktorých dôsledkom v praxi môže byť zranenie športovca. Ak by však súčasťou hry mali byť podľa pravidiel postupy, ktoré sú priamo namierené proti životu a zdraviu športovca, pravidlá by samy osebe navádzali na protiprávnu činnosť a neslúžili by ako pomôcka súdu pre určenie hraníc prevenčnej povinnosti.
Zodpovednosť diváka a usporiadateľa/organizátora
Zodpovednosť športovcov za úraz spôsobený pri športe inému športovcovi je pritom iba jedným z aspektov občianskoprávnej zodpovednosti v športe. Športovec môže zodpovedať za škodu aj divákovi, ktorému bez divákovho spoluzavinenia, alebo so spoluzavinením, ublížil. Často však v praxi zodpovednosť preberá organizátor alebo usporiadateľ, ktorý dostatočne nezaistil bezpečnosť divákov. Vylúčiť nemožno ani spoločnú zodpovednosť športovca a organizátora/usporiadateľa. Argumentácia pri posudzovaní zodpovednosti by pritom mohla byť rovnaká ako v prípade zodpovednosti športovca za úraz spôsobený druhému športovcovi - porušenie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť, zavinenie a prípadné spoluzavinenie diváka, ktorý mohol s nebezpečenstvom počítať. Nemohol však počítať s excesom, teda porušením športových pravidiel, príp. nezaistením štandardnej bezpečnosti zo strany organizátora alebo usporiadateľa. Vtedy divák nemá žiaden podiel viny na výslednom zranení a za škodu zodpovedá v plnej výške organizátor/usporiadateľ alebo športovec (prípadne zodpovedajú spoločne). Zodpovednosť medzi divákom a usporiadateľom, má však aj opačnú podobu - napríklad podobu zodpovednosti divákov za škodu, ktorú spôsobia na štadióne.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Zodpovednosť trénera a zverenca
Ďalšou možnou podobou zodpovednosti je zodpovednosť trénera za zverených športovcov, často maloletých. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti a podľa zákona o rodine je za dieťa v prvom rade zodpovedný rodič, teda zákonný zástupca. Zveriť deti do starostlivosti inej osoby je možné iba so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne na základe rozhodnutia súdu. Otázka zodpovednosti „iných osôb“, napr. trénera, sa potom spravuje v občianskoprávnej rovine všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorá sa stala dieťaťu. Opäť by teda bolo potrebné preukázať, že tréner porušil svoju povinnosť, ktorej príčinným dôsledkom bola škoda, a toto konanie bolo trénerom zavinené. Naopak zodpovednosť za škodu spôsobenú dieťaťom upravuje Občiansky zákonník v § 422 a § 423 ako zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nevedia posúdiť následky svojho konania: „Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.”
Zásadne tréner teda zodpovedá za škodu spôsobenú dieťaťom - zverencom - napr. inému športovcovi, spoločne s týmto zverencom. Ak dieťa nevie posúdiť následky svojho konania, zodpovedá tréner sám - v oboch prípadoch za predpokladu, že nedokáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Zodpovednosť klubu za zranenie športovca
Existuje tiež možnosť obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Tej môže podliehať zranenie hráča hráčom súperiaceho klubu, ak by si materský klub zraneného hráča nárokoval odškodnenie od druhého klubu, ktorého hráč zranenie spôsobil.
WAIVER a zodpovednosť za športový úraz
Myšlienka vzdania sa práv na náhradu škody, napríklad zo športového úrazu, vyplýva v zahraničí z myšlienky dobrovoľnej účasti na športovej aktivite a vedomosti o možných rizikách. Slovami rímskych právnikov: „volenti non fit iniuria“.
Pre európske kontinentálne krajiny však vo všeobecnosti platí, že nie je možné vylúčiť zodpovednosť za úrazy - podľa § 309 nemeckého BGB totiž nemožno vylúčiť zodpovednosť za škodu na živote, tele a zdraví. Vylúčiť možno iba zodpovednosť za vecnú škodu.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Obdobne ako nemecká právna úprava, aj rakúsky ABGB upravuje túto otázku podobne - veľmi všeobecne formulovaná klauzula vylučujúca zodpovednosť, resp. prenášajúca riziko na športovca, by bola neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Navyše aj pri zodpovednosti za majetkovú škodu sa uznáva iba zbavenie sa zodpovednosti za ľahkú nedbanlivosť, a len za riziko, ktoré bolo predvídateľné.
Minimálne kontinentálny právny systém teda stojí na pozícii, že niektorých práv sa vopred nemožno vzdať - okrem práva na náhradu škody na zdraví je to aj príklad práva na súdnu ochranu, čo je tiež významný aspekt vzdávania sa práv, ktorý sa v športovoprávnej praxi vyskytuje vo forme záväzku vyjadreného v stanovách športových organizácií - záväzku neriešiť spory súdnou cestou, ale cestou interných športových orgánov, a to aj keď tieto orgány nemajú povahu rozhodcovských súdov a ich rozhodnutia nemajú právnu silu rozsudkov. Takéto obmedzenie práva na súdnu ochranu je však jednoznačne v konflikte s právom na súdnu ochranu a nič poškodenému nebráni, aby sa obrátil na príslušný súd.
Na druhej strane niektoré zo štátov USA uznávajú všeobecnú možnosť vzdania sa práva vopred pred jeho vznikom, resp. pred vznikom konkrétneho nároku. Aj v USA však platí, že waiver umožňuje zbaviť sa zodpovednosti iba v prípadoch ľahko nedbanlivostného zavinenia (rozlišuje sa totiž niekoľko prípadov vzniku úrazov/škody, s prítomnosťou alebo bez prítomnosti zavinenia: nehoda, nedbanlivosť, hrubá nedbanlivosť a úmysel).
Rola trénera: Bezpečnosť, rozvoj a výchova
Tréner v gymnastike zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní mladého športovca. Nie je len inštruktorom techniky, ale aj mentorom, motivátorom a vzorom. Jeho zodpovednosť presahuje rámec telocvične a priamo ovplyvňuje fyzický a psychický vývoj dieťaťa. Tak, ako učiteľ v škole, aj osobnosť a prístup trénera je rozhodujúcim faktorom pre motiváciu dieťaťa, či bude mať šport, alebo danú športovú disciplínu rado.
V súčasnosti rodičom, spoločnosti - nám všetkým - záleží, aby deti športovali a vyhli sa civilizačným problémom - a práve preto je vzdelávanie trénerov kľúčové. Tréneri okrem fyzického trénovania deti aj pedagogicky usmerňujú a rozvíjajú tak, ako učitelia a majú na to výrazne menej času, len čas tréningu, preto je ich práca veľmi náročná. Bez primeraného pedagogického prístupu by dieťa na tréningy nechodilo a zostalo by demotivované.
Bezpečnosť na prvom mieste
Bezpečnosť dieťaťa musí byť pre trénera absolútnou prioritou. To zahŕňa:
- Kvalifikáciu a vzdelanie: Tréner by mal mať adekvátne vzdelanie a certifikáciu v oblasti gymnastiky a pedagogiky.
- Bezpečné prostredie: Tréningové priestory musia byť bezpečné, s funkčným náradím a adekvátnym zabezpečením (napr. žinenky).
- Primerané tréningové plány: Tréningové plány musia zohľadňovať vek, fyzickú zdatnosť a individuálne schopnosti dieťaťa. Postup by mal byť postupný a progresívny, aby sa predišlo preťaženiu a zraneniam.
- Dozor a asistencia: Tréner musí zabezpečiť neustály dozor nad deťmi počas tréningu a poskytovať im asistenciu pri náročnejších cvikoch.
- Prvá pomoc: Tréner by mal byť vyškolený v poskytovaní prvej pomoci a mal by vedieť, ako reagovať v prípade úrazu.
- Komunikácia s rodičmi: Tréner by mal pravidelne komunikovať s rodičmi o pokroku dieťaťa, prípadných problémoch a zdravotnom stave.
Rozvoj pohybových schopností a zručností
Tréner má zodpovednosť za rozvoj pohybových schopností a zručností dieťaťa. To zahŕňa:
- Všestranný rozvoj: Tréning by mal byť zameraný na rozvoj všetkých pohybových schopností, ako sú sila, ohybnosť, rýchlosť, vytrvalosť a koordinácia.
- Správna technika: Tréner by mal dôkladne učiť správnu techniku cvičenia, aby sa predišlo zraneniam a maximalizoval sa efekt tréningu.
- Individálny prístup: Tréner by mal rešpektovať individuálne schopnosti a potreby každého dieťaťa a prispôsobiť tréningový plán jeho možnostiam.
- Motivácia a povzbudzovanie: Tréner by mal dieťa motivovať a povzbudzovať, aby sa zlepšovalo a dosahovalo svoje ciele.
Výchova k fair-play a športovému duchu
Tréner má tiež dôležitú úlohu pri výchove k fair-play a športovému duchu. To zahŕňa:
- Úctu k súperom: Tréner by mal učiť deti úcte k súperom a rešpektovaniu pravidiel hry.
- Čestnosť: Tréner by mal učiť deti čestnosti a poctivosti v športe.
- Tímová spolupráca: V kolektívnych športoch by mal tréner učiť deti tímovej spolupráci a vzájomnej podpore.
- Zvládanie výhry a prehry: Tréner by mal učiť deti, ako zvládať výhru aj prehru s pokorou a rešpektom.
Psychologická podpora a motivácia
Tréner by mal byť pre dieťa aj psychologickou podporou a motivátorom. To zahŕňa:
- Pozitívna atmosféra: Tréner by mal vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru na tréningoch.
- Individuálny prístup: Tréner by mal rešpektovať individualitu každého dieťaťa a brať do úvahy jeho osobnostné črty. Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie.
- Konštruktívna kritika: Tréner by mal poskytovať konštruktívnu kritiku, ktorá pomôže dieťaťu zlepšovať sa.
- Podpora sebadôvery: Tréner by mal podporovať sebadôveru dieťaťa a pomáhať mu prekonávať prekážky.
- Komunikácia: Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy - čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch.
Motivácia a podpora: Ako udržať dieťa pri športe?
Keď sa dieťa zaregistruje na športový kurz, je prirodzené, že sa môže objaviť počiatočný entuziazmus, ktorý postupne vystrieda únava alebo dokonca záujem o iné aktivity.
- Každý kurz, najmä športový, si vyžaduje pravidelný tréning. Pravidelná účasť na kurzoch pomáha deťom pochopiť dôležitosť vytrvalosti a disciplíny. Tieto vlastnosti sú dôležité nielen v športe, ale aj v škole a neskôr v profesionálnom živote.
- Pravidelný pohyb zlepšuje fyzickú kondíciu, posilňuje srdce, kosti a svaly. Kurzy ponúkajú systematický prístup k pohybu, ktorý prispieva k zdravému životnému štýlu.
- Športy poskytujú deťom jedinečnú príležitosť stretnúť sa so svojimi rovesníkmi, učiť sa spolupráci a komunikácii. Ak dieťa kurz ukončí predčasne, môže prísť o cenné príležitosti na rozvoj sociálnych zručností a interakcie s rovesníkmi.
- Každý dosiahnutý pokrok na kurze, či už ide o zvládnutie novej techniky alebo zlepšenie výkonu, posilňuje sebavedomie dieťaťa.
- Ak si dieťa vytvorí zvyk pravidelne sa venovať pohybovej aktivite, existuje veľká pravdepodobnosť, že si tento zvyk prenesie aj do dospelosti.
- Športové aktivity pomáhajú deťom zvládať stres a budovať odolnosť voči výzvam. Pohyb a interakcia s rovesníkmi stimulujú produkciu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a podporujú celkové mentálne zdravie.
- Dlhodobé zapojenie do športových kurzov výrazne prispieva k rozvoju jemnej a hrubej motoriky.
- Športy učia deti zvládať prehry, prijímať konštruktívnu kritiku a vyrovnávať sa s náročnými situáciami.
- Zapojením do športových kurzov sa u detí vytvára pozitívny vzťah k pohybu a športu. Tento vzťah im môže pomôcť zvládnuť obdobia, keď budú čeliť stresu alebo vyčerpaniu.
- Účasť detí na športových aktivitách môže mať pozitívny vplyv na celú rodinu. Rodičia môžu byť súčasťou ich športovej cesty ako podpora alebo fanúšikovia, čo posilňuje rodinné putá.
Keď dieťa nechce pokračovať
Ak sa dieťa rozhodne, že už nechce pokračovať v kurze, je dôležité túto situáciu riešiť s pochopením a podporou. Deti sa často stretávajú s protichodnými pocitmi - na jednej strane si môžu užívať čas strávený na kurze, no na druhej strane ich láka tráviť viac času s kamarátmi alebo skúšať niečo nové.
- Vypočujte si ich dôvody - zistite, prečo dieťa nechce pokračovať.
- Podporte ich rozhodovanie - pomôžte dieťaťu pochopiť, že je normálne cítiť sa nerozhodne.
- Navrhnite kompromis - ak je to možné, dohodnite sa na skúšobnom období, počas ktorého bude dieťa pokračovať v kurze, aby malo čas lepšie zvážiť svoje rozhodnutie.
- Buďte pozitívnym príkladom - ukážte dieťaťu hodnotu vytrvalosti.
Športový poukaz ako podpora
Spoločnosť Benitim ponúka možnosť využiť športový a rekreačný poukaz, ktorý môže byť skvelým spôsobom, ako podporiť pravidelné športové aktivity vášho dieťaťa. Tento poukaz môže znížiť finančné náklady spojené so športovým kurzom a zároveň poskytnúť vášmu dieťaťu prístup k profesionálnym tréningom a hodnotným skúsenostiam. Športový poukaz je zakotvený v zákone o príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorý umožňuje zamestnancom uplatniť si príspevok vo výške až 55 % nákladov na športové aktivity ich detí. Tento zákon tak podporuje dostupnosť športových aktivít pre široké spektrum rodín.
Matej Tóth a jeho pohľad na šport detí
MATEJ TÓTH, olympijský víťaz a majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov, sa vlani okrem svojej profesionálnej kariéry začal intenzívne venovať aj deťom. Šport by mal byť jednoznačne súčasťou rozvoja každého dieťaťa. Mnoho výskumov a štúdií už dokazuje, že neexistuje lepší spôsob na vytvorenie zdravého a šťastného života, ako je športovanie. Myslím si, že šport mal obrovský dopad na môj osobnostný rozvoj, na vlastnosti, ktoré každý športovec musí mať, ale zároveň sú potrebné pre úspech aj v bežnom živote. Byť cieľavedomý, zodpovedný alebo schopný pracovať tímovo, to všetko ma naučil práve šport.
O2 Športová akadémia Mateja Tótha
Vlani ste založili veľmi ambiciózny celoslovenský projekt na podporu správneho športovania detí O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. V prvom rade pocit spoločenskej zodpovednosti byť vzorom a motiváciou pre ostatných. A tiež skutočnosť, že môj brat Michal sám pôsobí ako mládežnícky tréner a má v tomto smere veľa skúseností. Ja som veľmi spokojný. Myslím, že sme naplnili to, čo sme chceli. Využili sme moju popularitu a úspech olympijského víťaza, aby sme prilákali deti k športu a motivovali ich. Aktuálne už v akadémii športuje viac ako 1200 detí a vyškolili sme 120 trénerov, ktorí sú zároveň prevažne učitelia telesnej výchovy, takže naša akadémia má presah aj na bežné vyučovanie telesnej výchovy.
Metodika akadémie
Na príprave našej metodiky sa podieľali viacerí odborníci. Má tri piliere. Prvý pilier vychádza z tréningu detí a mládeže. Vieme, v ktorom veku sú senzitívne obdobia, kedy treba rozvíjať rýchlosť, vytrvalosť, v akom pomere, v ktorom veku. Sú v nej zahrnuté skúsenosti môjho brata, ktorý má s deťmi veľa skúseností a vie, čo ich baví a ako ich motivovať. Druhým pilierom je fyzioterapia. Môj fyzioterapeut dal do metodiky cvičenia, ktoré sa v praxi osvedčili aj mne a vieme, že ich deti a učitelia zvládnu. Deti tak hravou formou robia fyzioterapiu. A tretím pilierom je detská psychológia. Psychologička do metodiky zahrnula rôzne cvičenia na koncentráciu a vizualizáciu. Tento pilier je pre deti dôležitý nielen pri športe, ale aj v škole, aby sa dokázali koncentrovať, zastaviť, upokojiť a načerpať energiu, aby ich mozog dokázal produkovať výkon.
Akadémia má všešportové zameranie. Tréningový program a metodika akadémie sú špeciálne pripravené pre dve vekové kategórie: deti od 4 do 6 rokov a od 6 do 11 rokov. V metodike sú zastúpené tímové športy, cvičenia na koordináciu i taktiky. Sú tam hry, ktoré deti nútia rozmýšľať nad tým, čo robia. Myslieť tímovo a spolupracovať. Tým pádom je takáto príprava neskôr využiteľná pre všetky športy. Hoci je to veľmi blízke atletike, v metodike máme viac cvičení, ktoré sú bližšie kolektívnym športom. Sme presvedčení, že prvý stupeň by ešte nemal byť špecializovaný na nejaký šport, lebo je to priskoro. Samozrejme, deti aj v tomto veku môžu hrať futbal alebo hokej, no tréneri zabúdajú na to, že dieťa musí vedieť aj správne behať, spraviť kotúľ, skákať a nielen kopnúť do lopty či strieľať puk. Potrebuje sa rozvíjať všestranne.
Psychologický pohľad na šport detí
Šport sa zo životov mnohých detí vytráca, veľkú rolu hrajú v tomto smere počítače, ale aj výchova. Prispelo k tomu aj dlhé obdobie, keď deti trávili viac času doma a online než na čerstvom vzduchu a v kolektíve. Ako v nich prebudiť radosť z pohybu, prezradila v rozhovore psychologička Andrea Antalová z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.
Rola rodičov a domácich prác
Mnohí rodičia sú toho názoru, že v súčasnosti treba viesť deti hlavne k tomu, aby sa vzdelávali. Doma nemusia pomáhať a nemusia vykonávať žiadne domáce práce. Rodičia deťom doslova hovoria, aby sa venovali hlavne škole, aby z nich niečo bolo.
Z praxe môžem potvrdiť, že práve tie deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole. A ak majú vo svojom voľnom čase aj pravidelnú športovú aktivitu, je to pre ne výhra. Práve vďaka tomu sú fyzicky, ako aj psychicky odolnejšie.
Motivácia a odmeny
Vonkajšia motivácia, motivácia peniazmi alebo akoukoľvek materiálnou hodnotou môže byť dvojsečná zbraň. Na istý čas môže produkovať dobré výsledky, napríklad pri koncentrácii alebo pri dosahovaní určitého cieľa. No ak si na to deti zvyknú, stane sa to súčasťou ich manipulácie a časom už pre ne nič nebude mať takú hodnotu, aby pre to podali nejaký výkon. Takéto deti zvyknú byť aj v dospelosti nespokojné so svojím životom. Ak chce rodič motivovať svoje dieťa materiálne alebo finančne − a nielen pri športe − nemal by to robiť často a pravidelne. A čo je najdôležitejšie, materiálnymi vecami by nemal kompenzovať svoju neprítomnosť a nezáujem o dieťa.
Kolektívne vs. individuálne športy
V prvom rade treba vziať do úvahy osobnosť dieťaťa. Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody. Introvertnejšie deti sa cítia lepšie v individuálnych športoch, extroverti, naopak, v kolektívnych. Aj jedno, aj druhé ich veľa naučí a dá im veľa aj z fyzickej a psychickej stránky.