Rodinné prídavky a zdravotné poistenie sú dôležitou formou podpory pre študentov a ich rodiny. Mnohí rodičia a študenti sa pýtajú, za akých podmienok majú nárok na rodinné prídavky a ako je to so zdravotným poistením počas vysokoškolského štúdia, najmä ak dôjde k jeho prerušeniu, štúdiu v zahraničí alebo iným špecifickým situáciám. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto podmienkach.
Kto má nárok na rodinné prídavky?
Rodinné prídavky sa za istých okolností poskytujú až do dosiahnutia 25. roku veku dieťaťa, ak je dieťa nezaopatrené a študuje dennou formou. Tieto prídavky sú určené na pokrytie časti nákladov, ktoré vznikajú počas štúdia.
Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní nároku na rodinné prídavky je vždy vek a forma štúdia. Zákon definuje dieťa ako nezaopatrené až do 25. roku veku, ak sa súvisle venuje dennej forme štúdia. Dieťa, ktoré navštevuje dennú formu vysokoškolského štúdia, je pre zákon nezaopatrené až do dňa, kým nedovŕši 25 rokov, prípadne kým úspešne neukončí štúdium. Právna úprava zohľadňuje fakt, že mnohí študenti končia prvý stupeň vysokej školy okolo 22. roku života, no ak sa rozhodnú pokračovať aj v druhom stupni, nárok môže pretrvať.
Rodič pritom musí byť obyvateľom Slovenskej republiky, respektíve mať na území Slovenska trvalý alebo prechodný pobyt, a dieťa musí byť nahlásené v systéme sociálneho poistenia.
Nezaopatrené dieťa, ktoré navštevuje denné štúdium na vysokej škole, väčšinou spĺňa podmienky na poberanie prídavkov, pokiaľ nespĺňa iné vylučujúce faktory, napríklad ak by poberalo dávku invalidného dôchodku alebo by uzavrelo pracovný pomer na plný úväzok. Ak by študent začal vykonávať pracovný pomer, ktorý je v rozpore s podmienkami denného štúdia, jeho postavenie by sa mohlo zmeniť a tým by zanikol nárok na prídavky. Rodičia by takisto nemali zabúdať, že rodinné prídavky na vysokoškoláka sú priznané iba vtedy, ak je dieťa skutočne zapísané v systéme vysokej školy a reálne navštevuje predmety podľa študijného programu.
Prečítajte si tiež: Sociálna podpora v SR a EÚ
Nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka ostáva za určitých okolností v platnosti aj v prípade prerušenia štúdia, avšak iba vtedy, ak dôjde k prerušenému štúdiu zo závažných dôvodov, napríklad z dôvodu choroby alebo iného zdravotného hendikepu. O takýchto situáciách sa vždy rozhoduje individuálne a je dôležité preukázať, že dôvody prerušenia naozaj spadajú pod zákonné výnimky.
Vplyv príjmu študenta na prídavky
Poberanie prídavkov je viazané na nezaopatrenosť dieťaťa, nie na jeho príjmy z príležitostnej brigády alebo dohody. Ak študent popri škole pracuje na dohodu a nestráca štatút denného študenta, nárok zväčša zostáva zachovaný.
Ako požiadať o rodinné prídavky?
Prvým krokom k tomu, aby ste mohli poberať rodinné prídavky na vysokoškoláka, je získať od školy potvrdenie o dennej forme štúdia. Vysoké školy vystavujú takéto potvrdenia na vyžiadanie a zväčša slúžia ako oficiálny dôkaz o tom, že študent plní všetky povinnosti súvisiace s riadnym vysokoškolským štúdiom.
Samotné konanie o priznaní prídavkov sa začína podaním žiadosti spolu s vyplneným tlačivom, do ktorého sa uvádzajú základné údaje o dieťati i rodičoch. Niektoré údaje si úrad overuje aj elektronicky, avšak potvrdenie od školy ostáva nevyhnutnou prílohou. Pri podávaní žiadosti o rodinné prídavky na vysokoškoláka si rodič nemusí pýtať potvrdenie o návšteve školy každých pár týždňov. Zvyčajne stačí raz za rok, respektíve pred začatím nového akademického roka, no všetko závisí od konkrétnych postupov úradu práce a od toho, či sa v priebehu roka nezmenili podstatné skutočnosti.
Podstatné je sledovať všetky zmeny v štúdiu, lebo ak študent štúdium ukončí alebo preruší, treba o tom informovať príslušné úrady.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Daňový bonus študent TPP
Potvrdenie o návšteve školy
V praxi je potvrdenie o návšteve školy nevyhnutné pre rodičov či zákonných zástupcov detí, ktoré už prekročili určitý vek alebo ktoré nastupujú na novú školu. Potvrdenie o návšteve školy dokazuje, že dieťa je riadne zapísané v školskom systéme a spĺňa podmienku denného štúdia. Práve denne študujúce deti do určitého veku majú totiž nárok na uvedené finančné prostriedky. Ak by sa zistilo, že dieťa štúdium prerušilo, prípadne sa vôbec nenachádza v žiadnej vzdelávacej inštitúcii, rodinné prídavky by nemohli byť vyplácané.
Väčšina úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v praxi umožňuje predložiť potvrdenie o návšteve školy osobne, poštou alebo v niektorých prípadoch elektronicky. Oprávnená osoba je povinná do 8 dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok alebo podať o predmetných zmenách elektronickými prostriedkami oznámenie podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Členstvo SR v EÚ je dôležitou skutočnosťou ovplyvňujúcou nárok, výplatu a výšku prídavku na dieťa v závislosti od miesta (štátu) výkonu zamestnania žiadateľa a jeho manžela/ky.
Výška prídavkov a ich využitie
Pre niektorých rodičov predstavuje rodinný prídavok vítanú finančnú pomoc. Hoci suma prídavku nemusí byť vysoká, pokrýva aspoň časť nákladov na štúdium a bežné výdavky spojené so životom vysokoškoláka. Výška rodinných prídavkov na vysokoškoláka sa môže z roka na rok mierne meniť na základe platnej legislatívy. V roku 2025 je mesačná výška rodinných prídavkov na dieťa 60 eur.
Študentské brigády a dohody
Študenti stredných a vysokých škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť s akýmkoľvek študentom, ktorý spĺňa podmienky. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Rozsah pracovného času študenta nesmie presiahnuť polovicu týždenného pracovného času. Priemerný rozsah pracovného času u zamestnávateľa, s ktorým študent uzatvoril dohodu, nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne. Dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť len s osobou, ktorá má štatút študenta a nedovŕšila vek 26 rokov.
Prečítajte si tiež: Výživné a prídavky počas väzby
Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ) a jej špecifiká
K najčastejším právnym vzťahom, na základe ktorých študenti vykonávajú zárobkovú činnosť, patrí dohoda o brigádnickej práci študentov (ďalej aj „DBPŠ“). Zamestnávateľ môže uzatvoriť tento druh dohody s fyzickou osobou, ktorá má len štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Pojem „štatút študenta“ Zákonník práce nedefinuje. Na účely uzatvárania DBPŠ sa štatút študenta nepriamo odvodzuje zo školského zákona a zo zákona o vysokých školách, kde má pojem študent výrazne širšie vymedzenie. Uchádzač prijatý na štúdium na strednú, resp. na vysokú školu sa stáva žiakom, príp. študentom odo dňa jeho zápisu na štúdium. Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium na príslušnej vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t. j. spravidla od 1. 9., ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší. Študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku a súčasťou DBPŠ musí byť aj potvrdenie štatútu študenta. Potvrdenie štatútu študenta sa nevyžaduje, ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Vyššie uvedené znenie bolo doplnené do Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 9. 2011, a to na základe preukázaných požiadaviek z praxe. Študenti totiž v období prázdnin nemôžu zamestnávateľovi predložiť potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o štúdiu), pretože potvrdenie im školy vydajú až vtedy, ak sa zapíšu na štúdium, príp. pokračujú v štúdiu po prázdninách na vysokej škole.
Príklad: Spoločnosť uzavrela dohodu o brigádnickej práci študenta so študentkou vysokej školy, ktorá študuje v treťom ročníku bakalárskeho štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Dohoda bola uzatvorená od 1. 7. 2013 do 31. 7. Študentka oznámila zamestnávateľovi, že dňa 18. 7. 2013 nezložila štátnu skúšku. Je možné ponechať uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta do 31. 7. 2013 alebo bude potrebné dohodu ukončiť k 18. 7. 2013, t. j. k dátumu nezloženia štátnej skúšky?
Po nezložení štátnej skúšky sa študentka považuje za študenta do konca akademického roka, t. j. do konca augusta 2013. Podľa Zákonníka práce sa potvrdenie štatútu študenta nevyžaduje, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Zákonník práce neustanovuje, akou formou mal byť letný semester skončený. Z uvedeného vyplýva, že študentka môže v právnom vzťahu DBPŠ pracovať až do 31. 7. 2013. Ak študentka preukáže, že bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole v tom istom roku, mohla by v právnom vzťahu DBPŠ pracovať aj dlhšie ako len do konca augusta 2013, t. j. do konca obdobia, počas ktorého má štatút študenta (a nepretržite bude za ňu platiť zdravotné poistenie štát).
Zdravotné a sociálne poistenie pri DBPŠ
Na účely zdravotného poistenia sa za zárobkovú činnosť nepovažuje činnosť, na základe ktorej plynie príjem z dohody o brigádnickej práci študentov. Z uvedeného vyplýva, že príjmy študentov plynúce na základe právneho vzťahu DBPŠ patria na účely zdravotného poistenia naďalej medzi vyňaté príjmy, neplatia sa z nich preddavky na zdravotné poistenie. Študent sa v právnom vzťahu DBPŠ nepovažuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca, preto ho zamestnávateľ neprihlasuje ako zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne a z vyplatenej odmeny za vykonanú prácu nevypočíta a neodvádza preddavky na verejné zdravotné poistenie.
Počnúc rokom 2013 majú študenti v právnom vzťahu DBPŠ na účely sociálneho poistenia špecifické postavenie. Osobitosť spočíva v tom, že študent si môže určiť DBPŠ, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia (nebude z nej povinne dôchodkovo poistený), ak nepresiahne z ním určenej DBPŠ zákonom definovanú výšku príjmu. Študent a zamestnávateľ tak nebude mať povinnosť z vyplatenej odmeny platiť poistné na dôchodkové poistenie a bude sa považovať za zamestnanca len na účely úrazového a garančného poistenia, ktoré vypočíta a odvedie zamestnávateľ.
- žiak strednej školy do 18 rokov - ak nezarobí viac ako 66 eur (8,39 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) mesačne, poistné na dôchodkové poistenie zamestnanec a zamestnávateľ neplatia.
- žiak strednej školy nad 18 rokov, študent vysokej školy do 26 rokov - ak nezarobí viac ako 155 eur (19,72 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) mesačne, poistné na dôchodkové poistenie zamestnanec a zamestnávateľ neplatia. Z odmeny vyplatenej na základe DBPŠ zaplatí zamestnávateľ len poistné na úrazové a garančné poistenie.
Ak bude mať žiak alebo študent uzatvorených viac dohôd o brigádnickej práci študentov, bude si môcť určiť iba jednu dohodu, z ktorej nebude dôchodkovo poistený. Z príjmov dosiahnutých zo všetkých ostatných dohôd o brigádnickej práci študentov bude študent povinne dôchodkovo poistený a zamestnávateľ bude mať povinnosť za študenta vypočítať a odviesť poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a za zamestnávateľa poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a poistné na poistenie do rezervného fondu solidarity, garančné a úrazové poistenie.
Zdravotné poistenie študentov
Študenti sú na účely zdravotného poistenia považovaní za tzv. poistencov štátu, poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát. Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej Zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia. Štát platí zdravotné poistenie do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom študent ukončil stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu.
Podľa § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov štát je platiteľom poistného za nezaopatrené dieťa podľa § 9 a § 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ďalej nad rámec zákona o sociálnom poistení podľa zákona o zdravotnom poistení, t. j.:
- sa sústavne pripravuje na povolanie, napr. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. Na základe uvedeného sa za nezaopatrené dieťa do 26 rokov považuje každý, kto študuje na vysokej škole bez ohľadu na formu a štandardnú dĺžku štúdia až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Aj študent externej formy štúdia sa na účely zdravotného poistenia považuje za nezaopatrené dieťa do získania vysokoškolského štúdia druhého stupňa, maximálne však do dovŕšenia 26 rokov.
- do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia. Z uvedeného vyplýva, že za nezaopatrené dieťa nad 26 rokov sa považuje študent dennej formy štúdia (neskúma sa štandardná dĺžka štúdia) až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
- ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Príklad: Študent študuje v poslednom (treťom) ročníku bakalárskeho štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Dokedy je/bude štát platiteľom poistného na zdravotné poistenie, závisí od termínu a spôsobu ukončenia štúdia.
- Ak študent úspešne vykoná štátnu záverečnú skúšku 5. 6. daného roka, štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie za takéhoto študenta do 5. 6. (vrátane tohto dňa).
- Ak študent nevykoná úspešne štátnu skúšku v riadnom termíne, štát je zaňho platiteľom poistného na zdravotné poistenie do konca akademického roka, t. j. do 31. 8.
- Ak študent po úspešnom vykonaní štátnej záverečnej skúšky na I. stupni bude v októbri pokračovať v štúdiu na II. stupni, štát platí poistné plynule od skončenia I. stupňa štúdia až do zápisu na II. stupeň štúdia.
od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách v Slovenskej republike.
Po skončení štúdia na strednej škole (zložením maturitnej alebo záverečnej skúšky) sa na účely zdravotného poistenia považuje za sústavnú prípravu na povolanie obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, t. j. do 31. 8. daného roka. Ide o tzv. obdobie posledných prázdnin, kedy maturant môže vykonávať zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce, kedy platiteľom poistného bude na zdravotné poistenie štát; z príjmu plynúceho na základe právneho vzťahu DBPŠ sa preddavky na zdravotné poistenie neplatia a maturantovi sa nezakladá postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia.
Na jednej strane Zákonník práce umožňuje výkon zárobkovej činnosti na základe DBPŠ v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka bez potvrdenia štatútu študenta, ale na strane druhej podľa § 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení [s odkazom na § 10 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení] štát platí zdravotné poistenie najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t. j. do 31. 8. príslušného kalendárneho roka. nárok na príjem na základe právneho vzťahu DBPŠ nezakladá osobe postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia.
- bude pokračovať v zárobkovej činnosti - je potrebné ju vykonávať v inom právnom vzťahu, ako je DBPŠ, t. j. v právnom vzťahu, ktorý mu založí postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia, napr.
- nebude vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť - môže sa zaregistrovať na príslušnom úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie; ak požiada o zaradenie do evidencie do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia sústavnej prípravy na povolanie, bude zaradený do evidencie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie - počas evidencie bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie môže popri evidencii na úrade práce vykonávať zárobkovú činnosť a ak príjem z tejto činnosti nepresiahne 148,57 eura, zostane naďalej v evidencii a zdravotné poistenie bude zaňho platiť štát. Zároveň z príjmu do výšky 148,57 eura platí preddavky na verejné zdravotné poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Ide o súbeh platenia zdravotného poistenia…
Študenti, pozor! Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu, t. j. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Poistencami štátu sú absolventi stredných škôl do 31. augusta príslušného kalendárneho roka.
Prerušenie štúdia a zdravotné poistenie
V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa. Nakoľko študent počas prerušenia štúdia nie je poistencom štátu, musí si platiť preddavky na poistné ako samoplatiteľ. Preddavky platiť nemusí, ak sa zaeviduje na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Do Zdravotnej poisťovne treba priniesť do 8 dní doklad o prerušení štúdia. Súčasne oznámi nového platiteľa poistného na obdobie prerušenia štúdia. Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie v roku 2025 je pre samoplatiteľa mesačne 107,25 eur.
Štúdium v zahraničí a prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa sa poskytuje aj pri štúdiu či výučbe, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na strednej či vysokej škole uskutočňovaného dennou formou. Práve toto pravidlo umožňuje, aby prídavok poberali aj rodičia slovenských študentov, ktorí si vybrali štúdium v zahraničí.
V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj:
- dôchodkových dávok,
- zdravotného poistenia,
- daňového bonusu či
- štipendií a pôžičiek Fondu na podporu vzdelávania.
Ak sa zahraničná škola v zozname nenachádza, bude rovnocennosť vášho štúdia so slovenským vzdelávaním posúdená na základe individuálnej žiadosti. Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk.
Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok - práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra.
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona.
Forma verzus metóda štúdia pri zahraničných VŠ
Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo tzv. kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme. Otec študenta podal vo veci najskôr správnu žalobu, s ktorou však neuspel. Krajský súd v Trenčíne zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že keď zákonodarca podmienil poberanie prídavku dennou formou štúdia, bolo to tak podľa neho preto, lebo iné spôsoby štúdia umožňujú popri vzdelávaní aj zárobkovú činnosť.
Žalobca s takýmto výkladom nesúhlasil. Podal preto kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorý mu dal za pravdu. Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Ako už bolo uvedené vyššie, z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/28/2021).
Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou.
Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. 8. 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti. Od 1. 9. 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program 1. a 2. stupňa alebo o študijný program spájajúci 1. a 2. stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe 3. stupňa.
Zatiaľ čo do 31. 8. 2024 bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. 2024 budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia. Zmena zákona o vysokých školách ale môže byť hodenou rukavicou aj pre zákonodarcu. Prídavok sa totiž vypláca maximálne do získania VŠ vzdelania 2. stupňa.
tags: #student #vs #je #nezaopatrene #dieta