Dýchacia sústava je životne dôležitý systém, ktorý zabezpečuje výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím. Hoci základná funkcia zostáva rovnaká, medzi dospelými a deťmi existujú významné anatomické a funkčné rozdiely. Tieto rozdiely ovplyvňujú spôsob, akým deti reagujú na rôzne ochorenia a podnety z prostredia.
Vývin dýchacej sústavy u detí
Duševný vývin dieťaťa prebieha etapovite, v podobe vývinových fáz (štádií). Správanie sa dieťaťa orientované na bezpečnosť závisí na telesných a duševných vlastnostiach a schopnostiach, ktoré sa ale od detstva vyvíjajú postupne.
Predškolský vek
V predškolskom veku sa intenzívne rozvíjajú všetky poznávacie procesy, tieto procesy však nie sú na úrovni dospelého človeka. Prejavuje sa to v nedostatočnej analýze podnetov, ktoré doliehajú na zmysly dieťaťa. Preto sú vnemy nejasné a odraz skutočnosti vo vedomí dieťaťa nie je celkom presný. Najmä v oblasti zrakového vnímania je pre tento vek typická veľká nepresnosť a slabá pestrosť vnemov. Dieťa v tomto vývinovom období má tendenciu preceňovať okolitý priestor čo do veľkosti. Ďalším typickým znakom je, že dieťa nevníma v znázornenom priestore tretí rozmer - hĺbku. Vnímanie času spôsobuje dieťaťu v tomto období veľké ťažkosti. Dieťa má sklon preceňovať časové úseky. Dieťa v predškolskom veku prežíva svoje vnemy osobitným spôsobom. Nielenže vníma predovšetkým to, čo ho citovo zaujme, ale svoje citové zaujatie pre veci vyjadruje aj navonok. Vnímanie dieťaťa v tomto veku závisí aj od stavu a funkcie jeho zmyslových orgánov. Stačí, ak sa nervová sústava oslabí chorobou, alebo momentálne vyčerpá po intenzívnej činnosti a vnímavosť dieťaťa sa veľmi zníži. Dieťa v tomto veku si oveľa lepšie zapamätá bezprostredné zážitky ako slová. V predškolskom veku sa postupne zdokonaľujú nielen psychické procesy, ale mení sa celá stavba a štruktúra detskej psychiky.
Školský vek
Škola v tomto vývinovom období mení dovtedajší spôsob života dieťaťa a vstup do nej je jedným z najdôležitejších vývinových medzníkov. Škola vnáša systém a poriadok do organizácie života dieťaťa, do spôsobu získavania poznatkov a vymedzuje požiadavky aj na jeho správanie. Jeho vnímanie v tomto období sa opiera o čoraz dokonalejšiu a presnejšiu činnosť všetkých zmyslových orgánov a o bohatšiu skúsenosť dieťaťa. Aj napriek dosiahnutým pokrokom je však vnímanie v mladšom školskom veku aj naďalej v porovnaní so staršími deťmi ešte veľmi subjektívne a citovo ovplyvnené. Dieťa často skresľuje vlastné vnemy pod dojmov bezprostredných citových zážitkov alebo záujmov. Dieťa už nevystačí s mimovoľnou pozornosťou, ale čoraz viac a intenzívnejšie sa musí samo pričiňovať o to, aby prekonalo momentálne živelné pohnútky a sústredilo sa na to, čo sa od neho žiada. Vzrastá rozsah a stálosť pozornosti. Aj keď rozvoj myslenia pomáha dieťaťu v tomto období chápať vzťahy medzi javmi skutočnosti, predsa len pre jeho myslenie ostáva charakteristickou črtou veľká konkrétnosť a názornosť.
Predpuberta
Toto vývinové obdobie nazývame aj predpubertou, pretože predchádza pohlavnému dozretiu. V tomto období sa naznačujú zmeny, ktoré sa výrazne prejavia až v puberte. Mení sa predovšetkým telesný vzhľad dieťaťa a čiastočne jeho správanie. Mení sa vzťah dieťaťa k sebe samému, k rodičom k škole, aj k inému pohlaviu. Dochádza k zmene proporcionality jednotlivých častí organizmu.
Prečítajte si tiež: Recenzie na Ultra Save Plienky pre Dospelých
Anatomické rozdiely
- Nosová dutina: Nosová dutina je u detí menšia a nosové priechody sú užšie. Sliznica je jemnejšia a viac prekrvená, čo spôsobuje, že deti sú náchylnejšie na upchatie nosa a infekcie horných dýchacích ciest.
- Nosohltan: Nosohltan je horný oddiel hltana, do ktorého ústi nosová dutina. Zároveň doň z oboch strán ústi Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva.
- Hrtan: Hrtan (larynx) je u novorodencov uložený vyššie v krku, čo uľahčuje súčasné dýchanie a prijímanie potravy. Hrtanová príchlopka je relatívne väčšia a menej ohybná, čo zvyšuje riziko vdýchnutia cudzieho telesa.
- Priedušnica: Priedušnica (trachea) je u detí kratšia a užšia ako u dospelých. Je tiež mäkšia a poddajnejšia, čo ju robí náchylnejšou na zúženie pri zápale alebo vonkajšom tlaku.
- Priedušky: Priedušky (bronchi) sú u detí užšie a majú menší uhol vetvenia. To uľahčuje prienik infekcie do dolných dýchacích ciest.
- Pľúca: Pľúca (pulmo) obsahujú množstvo väzivového tkaniva, ktoré tvorí pružný pľúcny skelet, podporujúci dýchacie pohyb pľúc, čo je nutné pri nasávaní a vypudzovaní vzduchu.
Funkčné rozdiely
- Frekvencia dýchania: Deti majú vyššiu frekvenciu dýchania ako dospelí. Novorodenci dýchajú 30-60 krát za minútu, zatiaľ čo dospelí 12-18 krát za minútu.
- Dychový objem: Dychový objem, teda množstvo vzduchu vdýchnutého a vydýchnutého pri jednom dychu, je u detí menší ako u dospelých.
- Funkčná kapacita pľúc: Funkčná kapacita pľúc, teda množstvo vzduchu, ktoré zostáva v pľúcach po normálnom výdychu, je u detí relatívne menšia ako u dospelých.
- Reakcia na hypoxiu: Deti reagujú na hypoxiu (nedostatok kyslíka) prudkým spomalením dýchania a srdcovej činnosti, čo môže viesť k závažným komplikáciám.
- Imunitná odpoveď: Imunitný systém detí nie je plne vyvinutý, čo ich robí náchylnejšími na infekcie dýchacích ciest.
Špecifické riziká pre deti
Vzhľadom na anatomické a funkčné rozdiely sú deti vystavené špecifickým rizikám v súvislosti s dýchacou sústavou:
- Vdýchnutie cudzieho telesa: Užšie dýchacie cesty a nedostatočná koordinácia prehĺtania zvyšujú riziko vdýchnutia cudzieho telesa.
- Infekcie dýchacích ciest: Deti sú náchylnejšie na vírusové a bakteriálne infekcie dýchacích ciest, ako sú laryngitída, bronchitída a pneumónia.
- Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS): SIDS je náhle a neočakávané úmrtie dojčaťa, ktorého príčina nie je známa. Rizikové faktory zahŕňajú polohu na bruchu počas spánku, prehrievanie a expozíciu cigaretovému dymu.
- Astma: Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa často prejavuje v detstve.
- Cystická fibróza: Cystická fibróza je genetické ochorenie, ktoré postihuje dýchacie a tráviace orgány.
Dýchanie nosom a ústami u detí
Dýchanie nosom je veľmi dôležité pre celkové telesné a duševné zdravie najmä dieťaťa. Pri nepriechodnosti spôsobenej zdurenou nosohltanovou mandľou je dýchanie plytké a povrchné, čo má nepriaznivý vplyv na rozvoj hrudníka, ktorý sa splošťuje a jeho svalstvo ochabuje. V dôsledku ochabnutia svalstva vznikajú i poruchy v zakrivení chrbtice. Povrchné dýchanie neumožňuje dostatočný prísun kyslíka, na ktorého nedostatok je citlivá najmä centrálna nervová sústava a svaly. Dieťa sa tak stáva podráždeným, rýchlo sa unaví, je precitlivené. Pri nedostatočnom dýchaní dieťa spí nepokojne, nedostatočne hlbokým spánkom. V škole je následne unavené a nesústredené. Nedostatočné dýchanie má vplyv aj na trávenie. Prijímanie a spracovanie potravy sa predlžuje a narušuje. Môže pri tom vzniknúť i nepríjemný pocit, ktorý spôsobí odpor z jedla považovaný mylne za nechutenstvo. Sťažené dýchanie má i ďalšie dôsledky: stála nádcha, kašeľ, katar priedušiek, nedoslýchavosť spôsobená chronickým zdurením sliznice Eustachovej trubice. Trpí i vývin tvárovej časti kostry: nosové dutiny sú úzke a tvár je vpadnutá.
Opatrnosť a prevencia
K úlohám detských lekárov, učiteľov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti starostlivosti o dieťa patrí umožniť rodičom získať vedomie o nebezpečenstvách, ktoré hrozia dieťaťu určitej vekovej kategórie. Dôležité je, aby sme pri výchove dieťaťa nezamieňali opatrnosť so strachom. Stále je treba mať na pamäti, že detská fantázia je nevyčerpatelná a ako zdroj rizík nemá hranice.
Prvá pomoc pri dusení
U dospelých a mladších detí (nad 1 rok) je postup rovnaký. Ak dieťa či dospelý sú pri vedomí, prvú pomoc začneme Gordonovým úderom - údermi medzi lopatky tak, že udierame len dlaňou (nie prstami), úderom udávame smer, ktorým by mohlo byť teleso vypudené. V prípade neúspechu je nutné vykonať Heimlichov manéver. V prípade bezvedomia je dôležité si overiť, či dotyčný dýcha. Ak nedýcha, privoláme lekársku pomoc a začneme kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) zaklonením hlavy, piatimi začiatočnými vdychmi a následne 30 stlačeniami hrudníka do hĺbky asi 6 cm. Pomer stlačení a vdýchnutí pokračuje v pomere 30 : 2. KPR neprerušujeme, kým si pacienta neprevezme pracovník záchrannej služby. Dieťa by nikdy nemalo počas hry jesť, cmúľať cukríky ani žuť žuvačku. To sú najčastejšie príčiny vdýchnutia cudzieho telesa u detí.
Prečítajte si tiež: Vitalita v pokročilom veku
Prečítajte si tiež: Omaľovánky pre všetky vekové kategórie