Detský Stres v Materskej Škole: Príznaky, Prejavy a Ako Pomôcť

Stres je každodennou súčasťou života ľudí, a to platí aj pre deti. Môžu aj deti zažívať stres alebo rôzne formy úzkosti? Odpoveď je áno, deti môžu zažívať stres, paradoxne niekedy oveľa väčší ako dospelí jedinci. Stresuje nie len mladšiu kategóriu detí, ale aj tínedžerov.

Príčiny Detského Stresu

Stres u detí môže mať rôzne príčiny, vrátane rozvodu rodičov, šikany, finančných problémov v domácnosti, ale aj zdanlivo bežných situácií, ako sú nové veci alebo spoznávanie nových ľudí. Aj vystresovaní rodičia môžu prenášať svoj vlastný stres na svoje dieťa. Horší prípad je, ak rodič prenáša svoj vlastný stres na svoje dieťa. Ak rodič pozoruje príznaky stresu u dieťaťa, mal by sa najskôr pozrieť na seba, či tou príčinou nie je on sám.

Príznaky a Prejavy Stresu u Detí

Deti často nevedia svoje pocity opísať, preto musíme pochopiť, prečo je vlastne vystresované. Niektoré z príznakov, ktoré nám môžu napovedia, že dieťa zažíva stres, sú nasledovné:

• Zmeny v správaní: Dieťa môže zažívať rôzne nočné mory, čo sa môže prejavovať aj s inkontinenciou. Môže jesť v menších intervaloch ako predtým, čo môže viesť až k mentálnej anorexii. Často sa deti sťažujú na bolesti hlavy alebo bruška, poprípade sa izolujú od ostatných alebo jednoducho iba zostanú doma.
• Problémy v škole: Stres sa môže prejavovať aj problémami s domácimi úlohami, prospechom a podobne.
• Nervózne zvyky: Dieťa si môže začať cmúľať palec alebo ohryzovať si nechty.

Vplyv Stresu na Deti

Dlhodobý stres môže viesť k rôznym negatívnym následkom, vrátane formám obezity, kardiovaskulárnym ochoreniam, anxiety až depresii. Je dôležité, aby rodičia a pedagógovia rozpoznali príznaky stresu u detí a poskytli im potrebnú podporu.

Ako Pomôcť Dieťaťu Zvládať Stres

Je dôležité, aby dieťa malo možnosť svoje pocity riešiť, nemajú byť potláčané. Najčastejšie to spustia negatívne myšlienky. Dieťa potrebuje lásku, pochopenie a najmä pochopenie. Rodič by mal dieťaťu prejaviť dostatok lásky a úcty, nemal by ho kritizovať a necítiť sa byť ponížené. Dôležité je, aby dieťa malo dobré skúsenosti, ktoré ho posilnia.

Prečítajte si tiež: Rodičovský sprievodca: Stres u detí

Nasledovné tipy môžu pomôcť dieťaťu zvládať stres:

1. Staňte sa pre dieťa tou osobou, ktorej dôveruje. Vypočujte si ho a nekritizujte ho, vypočujte si ho.
2. Dovoľte mu, aby sa prejavil - aby odovzdal svoje pocity a neskáčte mu do reči a neobviňovať ho.
3. Rozprávajte sa s dieťaťom o emóciách, ktoré sú určené na emócie. Deti neovládajú dokonalo všetky emócie, preto je dôležité sa o nich rozprávať.
4. Plánujte spoločné aktivity a aktivity, ktoré spoločne budete vykonávať.
5. Pripravte dieťa na nové situácie a pripravte ho, čo môže očakávať.
6. Podporujte písanie denníku. Písanie denníku môže pomôcť dieťaťu vyjadriť svoje pocity a aj svoje strachy v lepšej forme.

Dôležitosť Sociálnych Vzťahov a Hry

V dnešnej dobe trávia deti oveľa viac času pred obrazovkou ako kedykoľvek predtým, čo negatívne ovplyvňuje sociálne vzťahy v rámci celej rodiny. Je dôležité obmedziť čas strávený pred obrazovkou a podporovať hru s vašim dieťaťom. Hra je pre deti dôležitá, pretože im umožňuje spracovať svoje emócie a učiť sa nové veci.

ADHD a Stres u Detí

Je dôležité spomenúť, že u detí s ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti) sa môže stres prejavovať odlišne a môže byť ťažšie ho rozpoznať. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa.

Deti s ADHD majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy. Liečba ADHD by mala byť komplexná a môže zahŕňať farmakologickú liečbu (metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin)) a liečebné metódy bez užívania liekov (kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), výchovné metódy, arteterapia, muzikoterapia, rečová terapia, hra divadla, kontrolovaný pohyb).

Úzkosť u Detí

Úzkosť u detí môžu spúšťať rôzne podnety. Je normálne, že deti sú z času na čas úzkostné, no sú ich obavy dôvodom na obavy? Všetky deti majú z niečoho strach, či už sa boja tmy v spálni alebo susedovho psa. Väčšina detí ale tieto strachy dokáže s pomocou rodiča prekonať. Ale asi 7 percent detí vo veku 3 až 17 rokov má podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb úzkostnú poruchu. V prípade takýchto detí sa ich obavy časom zintenzívnia namiesto toho, aby prirodzene vymizli.

Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a stres

Niektoré deti sa jednoducho rodia úzkostnejšie a menej schopné zvládať stres ako iné. Deti môžu tiež zachytiť úzkostné správanie z blízkosti úzkostných ľudí. Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchami autistického spektra majú častejšie problémy s úzkosťou. Existuje aj rodinné spojenie, to znamená, že deti s úzkostným rodičom majú až sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať úzkostnú poruchu, v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia nie sú príliš úzkostliví.

Príznaky Úzkosti u Detí

Aj u detí v predškolskom veku môže nastať úzkostná porucha. Podľa výskumnej správy z roku 2019 má 10 percent detí vo veku 2 až 5 rokov príznaky úzkostnej poruchy. Úzkosť sa však u malých detí prejavuje inak ako u ich starších rovesníkov. Podľa psychológov sa príznaky úzkosti u predškolákov prejavujú nasledovne:

• Hnev alebo agresivita.
• Častý plač.
• Napäté svaly.
• Ťažkosti pri zaspávaní.
• Sťažnosti na bolesti brucha a hlavy bez predchádzajúcich zdravotných problémov.
• Nečakané pohyby tela alebo tiky.
• Časté záchvaty hnevu.
• Nočné mory.

Dokonca aj šťastné deti majú tendenciu mať väčšie obavy, keď dosiahnu vek 7 alebo 8 rokov, pretože lepšie rozumejú svetu okolo seba a začnú si uvedomovať, koľko toho nemajú pod kontrolou. Rozdiel medzi normálnou starosťou a úzkostnou poruchou je závažnosť. Mladšie deti si možno neuvedomujú, že ich obavy sú nereálne alebo prehnané, a môžu ich prejaviť iba správaním. Ak majú obavy, že sa niečo môže stať napríklad rodičom, môžu mať problém odlúčiť sa od nich alebo zaspať. Ďalšie úzkostné symptómy u detí zahŕňajú bolesti hlavy alebo žalúdka či problémy so spánkom. Staršie dieťa môže tiež klásť otázky poháňané strachom, ktorý sa časom môže zhoršovať.

Ako Pomôcť Dieťaťu s Úzkosťou

Našťastie úzkostné poruchy sú liečiteľné stavy. Ak príznaky úzkosti narúšajú bežné denné aktivity vášho dieťaťa, porozprávajte sa s detským lekárom alebo detským psychológom. Existujú spôsoby, ktoré môžu rodičia urobiť, aby pomohli deťom naučiť sa zvládať svoje pocity úzkosti.

• Nevyhýbajte sa tomu, čoho sa vaše dieťa bojí. Aj keď to môže poskytnúť krátkodobú úľavu, vyhýbanie sa problému úzkosť posilňuje a časom ju zhoršuje.
• Modelujte reakcie. Počúvajte obavy svojho dieťaťa, ale dávajte pozor, aby ste tieto obavy nezosilnili. Namiesto toho pomôžte svojmu dieťaťu praktizovať relaxačné techniky a zároveň modelovať vhodné, nebojácne reakcie na zdroj úzkosti vášho dieťaťa.
• Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa akceptovať strach. Spôsoby, ktorými sa rodičia vyrovnávajú s úzkosťou, môžu ovplyvniť spôsob, akým sa deti vyrovnávajú so svojimi strachmi.

Psychologička Wendy Silverman z Yaleovej univerzity zdôrazňuje, že je normálne ak dieťa prežíva obavy a nepokoj počas životných zmien. Prechod na novú školu, sťahovanie, rozchod rodičov či príchod nového súrodenca sú v jeho živote zásadné zmeny, ktoré môžu vyvolať úzkosť. Počas svojho vývoja sa preto musí naučiť adaptovať na nové okolnosti či zmenu prostredia.

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Stres Rodičov

Rodičia by mali zvýšiť pozornosť, keď úzkosť dieťaťa narúša jeho schopnosť normálne existovať a zapájať sa do bežného života, teda do krúžkov, kolektívu, školy a pod. Ak trvá viac než niekoľko týždňov, nebodaj mesiacov, ide o znepokojujúci level úzkosti, ktorý by sme už mali riešiť.

Znaky Úzkostného Dieťaťa

Aké znaky si všímať a kedy spozornieť?

• U kojencov je znakom stresu nariekanie a plač.
• Predškolné deti majú často nočné mory, problémy so spánkom, sťažujú sa na rôzne bolesti (brucho, hlava), sú nervóznejšie, objavuje sa zvýšená agresivita alebo sa naopak uzavrú do seba. Prítomné sú aj tráviace problémy alebo nočné pomočovanie. Rovnaké je to aj s príchodom do školy - dieťa sa môže pokúšať vyhnúť stresoru, akým je škola, sťažnosťami na bolesti.
• Adolescenti a tínedžeri sa uzavierajú do seba, prestanú s vami zdieľať veci, o ktorých predtým rozprávali. Ich chovanie alebo vzhľad sa zmení - zrazu sú utiahnutí, prestanú ich tešiť krúžky a koníčky, inak sa obliekajú alebo zmenia účes. Druhou možnosťou je hádavosť, agresívne správanie a iné zásadné zmeny v chovaní, ktorým na svoje trápenie upriamujú pozornosť a volajú o pomoc. Máloktoré dieťa však príde za rodičom a priamo mu povie, ako sa cíti. Treba pozorovať chovanie a všetky neverbálne znaky, ktoré napovedia, že dieťa prechádza tiesňou.

Úzkosť môže mať aj iné príznaky, ktoré by sme mohli pripísať lenivosti. Dieťa sa napríklad ťažko sústreďuje, zhoršia sa mu známky v škole, alebo zabúda na povinnosti. Nevie relaxovať pri činnostiach, ktoré mu predtým robili radosť, zdráha sa skúšať nové veci, mení sa mu apetít, myslenie a uvažovanie je skôr negatívne, prestáva sa venovať predchádzajúcim aktivitám ako stretávanie s priateľmi, je veľmi ľahko rozrušiteľné.

Ako Reagovať na Úzkosť Dieťaťa

1. Zamerajte sa na svoju vlastnú reakciu. Cieľom nie je “vymazať” negatívny pocit, ale pomôcť dieťaťu ho zvládnuť a ovládnuť. Ak mu dáte pohľadom, postojom alebo napätím najavo, že sa je čoho báť, jeho úzkosť sa ešte zvýši.
2. Nebagatelizujte jeho strachy. Vypočujte si, čo má na srdci, alebo spoločne preberte, čo sa v tele deje. Postavte sa k situácií s vierou, že to dieťa zvládne. Avšak dajte pozor, aby ste úzkosť neposilnili. Validácia neznamená súhlas. Môžete prejaviť pochopenie, že sa dieťa cíti tak, ako sa cíti, ale nevravieť mu, že je to v poriadku a je normálne sa takto cítiť.
3. Rozprávajte sa o najhoršom scenári. Ak sa dieťa niečoho desí, skúste sa s ním pozhovárať, čo najhoršie sa môže stať. Nech vám popíše situáciu a svoju reakciu v prípade, ak sa jeho strach naplní. Týmto napadáme nefunkčné vzorce uvažovania, ktoré má úzkosť na svedomí. Dieťa si tak môže uvedomiť, že nejde o život a výsledok (ak sa strach naplní) nie je ani zďaleka taký hrozný, ako si predstavuje.
4. Čelte strachu postupne a spoločne. Ak sa dieťa bojí húpačky, preberte s ním, koľkokrát sa stalo, že by z nej spadol, a koľké deti videl z nej spadnúť a koľké naopak nie. Vyjadrite pochopenie, že sa bojí húpačky, a spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo to prekonať. Keď ho budete držať za ruku? Keď bude mať v náručí obľúbenú hračku? Najprv sa dohodnite, že sa k húpačke len priblížite. Potom sa jej dieťa dotkne rukami. Následne si na ňu len sadne bez toho, aby sa húpalo. Potom sa jemne a pomaličky zhúpne držiac vás za ruku. Krok za krokom s vašou účasťou a pokojom prekonáva dieťa svoj strach.
5. Modelujte zdravé návyky. Týmto taktiež modelujete zdravé návyky ako sa strachu a obavám postaviť - potvrdiť svoju obavu a nájsť účinné nástroje, ktorými ju prekonáte. Nezabúdajte na to, že dieťa pozoruje vaše chovanie, návyky aj postoje.

Detská Depresia

Každé dieťa občas pociťuje smútok a nechce sa o tom hovoriť. Toto správanie je prirodzenou súčasťou života. Avšak, ak negatívne emócie pretrvávajú dlhodobo a začínajú ovplyvňovať jeho každodenné aktivity, ako sú hra, škola, budovanie priateľstiev alebo vzťahy v rodine, mali by ste si toho všimnúť a venovať pozornosť.

Nielen plač, smutný výraz tváre či záhadná bolesť bruška naznačujú, že váš drobec bojuje s depresiou. Medzi ďalšie charakteristické signály patrí nechutenstvo, podráždenosť, apatia či dokonca lenivosť. Dokonca aj nezáujem zúčastňovať sa spoločenských aktivít alebo zhoršenie prospechu v škole môžu evokovať, že s citlivou detskou dušou nie je všetko v poriadku.

Príčiny Detskej Depresie

Podľa odborníkov sa s depresiou aspoň raz v živote stretne každý štvrtý človek. U detí môže byť vyvolaná kombináciou rôznych faktorov, ktoré súvisia s jeho fyzickým zdravím, náhlymi životnými udalosťami, rodinnými vzťahmi, genetickou predispozíciou i nerovnováhou hormónov v tele. Vo všeobecnosti sú viac ohrozené deti rodičov, ktorí sami bojujú s depresívnou poruchou, no nie je to pravidlom. Rizikové sú deti z chaotických a konfliktných rodín, ako aj tie, ktoré užívajú v mladom veku alkohol a drogy. Depresia sa však môže objaviť u akéhokoľvek dieťaťa, žijúceho v šťastnej rodine a bez rizikového správania.

Depresívna porucha sa môže vyskytnúť v každom veku. Pravdepodobnosť jej vzniku sa zvyšuje v období puberty, no nevyhýba sa ani novorodencom, pre ktorých môže byť mimoriadne nebezpečná. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa mladšie, tým viac sa depresia prejaví prostredníctvom rôznych telesných ťažkostí.

Prejavy Detskej Depresie v Rôznom Veku

• Dojčatá: V dôsledku odlúčenia od milovanej osoby sa usmievavé bábätko náhle zmení na plačlivé a apatické, dokonca môže pôsobiť až chorým dojmom.
• Batoľatá: Najčastejšie sa prejaví veľká náladovosť, ale aj strata zvedavosti a iniciatívy či celkové zabrzdenie jeho prirodzeného vývoja.
• Predškoláci: Depresia sa spája s agresivitou, podráždenosťou, a tiež neschopnosťou sa z čohokoľvek radovať či zapájať sa do hier s rovesníkmi, ktorú sprevádza typický smutný výraz tváre. Deti spomínajú bolesti bruška alebo končatín, ku ktorým sa zvykne pridať nechutenstvo a poruchy spánku.
• Školáci: Môžu pôsobiť znudene. Typická je pre nich somatizácia, čiže spomínanie rôznych zdravotných problémov, ako je bolesť hlavy, brucha či nevoľnosť. Depresia sa môže schovávať za rôznymi agresívnymi prejavmi, ale tiež takzvaným šaškovaním, hyperaktivitou alebo provokáciou svojho okolia. Pridávajú sa problémy s prejedaním, nízkou sebadôverou a myšlienkami o smrti. V tomto veku nie sú nezvyčajné ani sluchové halucinácie a paranoja.
• Dospievajúci: Typická je podráždená nálada, neschopnosť prežívať radosť, nudenie sa, náhle zmeny hmotnosti a správania sa, nadmerná spavosť, ale tiež nízke sebavedomie a samovražedné sklony. Nálada sa mení počas dňa a nemusí byť depresívna po celý deň, no mladý človek býva často podráždený alebo naopak úplne apatický, akoby bez energie. Objavujú sa reči o zmysle života, ktoré sú poznačené beznádejou.

Varovné Signály Detskej Depresie

• podráždenosť a náhle výbuchy hnevu alebo plaču;
• dlhodobé pocity smútku a beznádeje;
• negatívne samohodnotenie ako „Nie som dosť dobrý“ alebo „Nikto ma v škole nemá rád“;
• pocity viny (aj neoprávnené) a strachu;
• vyhýbanie sa kamarátom, krúžkom, škole, rodine;
• zvýšená citlivosť na odmietnutie, precitlivenosť;
• nechutenstvo alebo prejedanie, prípadne striedanie oboch;
• nespavosť alebo nadmerný spánok;
• únava a nedostatok energie;
• záhadné bolesti žalúdka, končatín, hlavy, ktoré nereagujú na liečbu;
• nízka sebaúcta a sebadôvera;
• zhoršená schopnosť myslenia a koncentrácie;
• myšlienky na smrť alebo samovraždu.

Ako Pomôcť Dieťaťu s Depresiou

Ak sa vám niečo nezdá, neváhajte kontaktovať vášho lekára alebo pediatra. Ten vás pravdepodobne odporučí k ďalšiemu špecialistovi, ktorý s dieťaťom absolvuje potrebné vyšetrenia na odhalenie psychického ochorenia. V prípade potreby nastaví vhodnú liečbu v podobe terapií či nasadenia medikamentov.

Pre bezradných rodičov, a tiež mladých dospievajúcich, je určená špeciálna linka dôvery Nezábudka, ktorá funguje 24 hodín denne 7 dní v týždni, je bezplatná a anonymná. Poradenstvo vám poskytnú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce. Stačí volať na 0800 800 566. Rovnako vám môže pomôcť krízová linka pomoci ipčko, ktorá sa špecializuje najmä na riešenie samovražedných myšlienok.

Psychické Poruchy u Detí

Pojem psychická porucha môže byť niekedy mätúci. Psychická porucha je stav, ktorý ovplyvňuje myslenie, správanie a emocionálny stav dieťaťa, ale aj jeho celkový vývoj. Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká. zdravia dospelých.

Medzi najčastejšie príznaky psychických porúch u detí patria extrémne zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou, zmeny v stravovacích návykoch, problémy so spánkom, bolesti hlavy alebo brucha, problémy so školou.

Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Všímajte si nezvyčajné zmeny v správaní dieťaťa. Ak máte akékoľvek pochybnosti, vyhľadajte pomoc.

Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika. Rodina, škola by mali dieťa podporovať a povzbudzovať. Liečba môže zahŕňať terapiu a v určitých prípadoch aj lieky. Dôležité sú podporné vzťahy v rodine. Harmonické rodinné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Môže pomôcť rodinná terapia a otvorená komunikácia.

Tipy pre rodiny:

• Doprajte si spoločne strávený čas.
• Komunikujte otvorene.
• Prejavujte deťom lásku a pochopenie. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.

Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, ňom môžu nasledovať testy. Patrí sem rodinná anamnéza a výsledky testov. Lekár určí vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Potrebná je trpezlivosť a pravidelná kontrola u odborníka.

Úzkosť u Učiteľov

Úzkosť (anxieta) je charakterizovaná ako nepríjemný duševný stav, ktorý je sprevádzaný predtuchou hrozby. Jedná sa o emóciu, ktorá je ťažko verbalizovaná, spája sa s nevedomím a je orientovaná na budúcnosť. Je bežnou reakciou organizmu na situáciu, ktorá vyvoláva stres.

Úzkostlivosť môžeme chápať ako trvalú osobnostnú dispozíciu, pri ktorej má človek neustále pocity obáv a úzkosti. Patrí tiež k hlavným príznakom úzkostných porúch a väčšinou sa vyskytuje neustále, čiže nezáleží na situácií, v ktorej sa človek nachádza. Prežívanie úzkosti nám môže spôsobiť stres. Ak trvá dlhšiu dobu, môže prísť depresia, a tá môže zapríčiniť úzkostné správanie.

Medzi psychické príznaky patria: insomnia (nespavosť), malátnosť, nepokojnosť, zlá koncentrácia, ostražitosť, strach a náladovosť. Učitelia, ktorí trpia úzkostnou poruchou, zvyčajne majú aj katastrofické predstavy. Vzniká u nich anticipačná úzkosť, ktorá má za dôsledok záujem vyhnúť sa situácii.

Ľudia z úzkostnou poruchou majú nutkanie sa neustále o niečom ubezpečovať. Môžu teda častejšie kontaktovať svojich kolegov, vedenie školy, či je všetko v poriadku. Podporu môžu hľadávať aj u rodinných príslušníkov, avšak ich kľud nemá dlhé trvanie a po čase napätie rastie opäť. Človek s úzkostnou poruchou zvykne nosiť oblečenie, ktoré mu dodáva pocit istoty, príp. má nejaké talizmany. Jedným zo psychických príznakov úzkosti je aj náladovosť. Človek v úzkostnej situácii môže byť viac podráždený, resp.

Na rozdiel od bežného pocitu úzkosti pre úzkostné poruchy je charakteristická dĺžka ich trvania. Pocity obáv, strachu, inej nepohody trvajú dlhodobo a niekedy sú aj bez konkrétnej príčiny. To má za následok, že človek je obmedzovaný v bežnom fungovaní, čo ho výrazne limituje v činnosti. Tzv. úzkostné ataky bývajú silné a časom sa stupňujú. Vo väčšine prípadov nie je jasný spúšťač, čiže sa úzkosť objavuje v nečakaných okamihoch, resp. v situáciách, ktoré sú podobné tej, ktorá vyvolala predošlý atak. Ľudia trpiaci úzkostnou poruchou majú väčšinou plnú hlavú katastrofických scenárov a vnímajú aj malé detaily, ktoré môžu pre nich predstavovať hrozbu.

Typy Úzkostných Porúch

• SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ: Vyskytuje sa u detí aj dospelých. V nižšom veku (18 až 30 mesiacov) je prirodzené, že sa deti vyhýbajú odlúčeniu od najbližších osôb. Táto fixácia sa však vekom môže preniesť aj do dospelého veku. Títo ľudia psychicky trpia pri každom odlúčení od osoby, s ktorou majú emočné puto. Separačná úzkosť sa môže prejavovať problémami so spánkom, človek môže mať prehnaný strach o jeho blízku osobu.
• PANICKÁ PORUCHA: Je sprevádzaná tzv. panickým atakom. Tie sú charakterizované ako ohraničené epizódy/záchvaty úzkosti a nevoľnosti, ktoré nie sú vyvolané konkrétnym objektom/situáciou ohrozujúcou život. Prejavujú sa náhlymi a intenzívnymi pocitmi paniky, ktoré prichádzajú v nepredvídateľných situáciách. Týchto ľudí zachváti strach, že sa stane niečo strašné a že nebudú mať nad sebou kontrolu.
• GENERALIZOVANÁ ÚZKOSTNÁ PORUCHA: Jedná sa o najčastejšiu formu úzkostných porúch. Medzi typické prejavy generalizovanej úzkostnej poruchy patrí trvalá a všeobecná „voľne plynúca úzkosť“, ktorá sa týka každodenných záležitostí a ich zvládania alebo obáv z rôznych telesných príznakov. Títo ľudia majú neustále stresujúce myšlienky plné obáv. Väčšinou majú obavy o rodinu, priateľov, zdravie, denný rozpočet, prácu a podobne. Majú strach z odmietnutia a zo straty kontroly.
• SELEKTÍVNY MUTIZMUS: Je neschopnosť verejného prejavu, hoci v iných situáciách človek dokáže hovoriť. Táto porucha narušuje školské a pracovné výsledky. Porucha sa diagnostikuje len v tom prípade, ak ju nie je možné pripísať nedostatku jazykových znalostí alebo plynulosti v ovládaní hovorového jazyka.
• OBSEDANTNO-KOMPULZÍVNA PORUCHA (OCD): Je jednou z častých úzkostných porúch. U tejto formy úzkosti hovoríme o neustálych obsedantných myšlienkach, ktoré človeku neustále víria v hlave a nedokáže sa ich zbaviť. Často ich nevie vypudiť z mysle a nedokáže sa sústrediť na nič iné. K tomu, aby ich odstránil, musí vykonávať tzv. kompulzie, ktorými sa upokojí.
• SOCIÁLNA ÚZKOSTNÁ PORUCHA: Väčšinou sa dostaví pri rôznych spoločenských stretnutiach a udalostiach. Úzkosť sa stupňuje vtedy, keď je človek stredobodom pozornosti, resp. ak sa od neho očakáva nejaký výkon. Vtedy sa ho zmocňuje strach, že sa nezachová podľa očakávaní, resp. že sa strápni. Títo ľudia sa neradi zúčastňujú situácií, kedy ich druhí hodnotia.
• ZMIEŠANÁ ÚZKOSTNÁ A DEPRESÍVNA PORUCHA: Pri tejto poruche sa stretávame aj s úzkosťou aj s depresiou, pričom žiadny z týchto symptómov neprevláda natoľko, aby bola diagnostikovaná úzkostná alebo depresívna porucha. Ľudia veľmi často opisujú pocit dysfórie (smútok, úzkosť, frustrácia), podráždenosti, zlej koncentrácie.
• AGORAFÓBIA: Ide o strach z otvorených priestranstiev a miest, kde je veľa ľudí. Keďže s úzkosťou sa spája aj strach, môžeme pri úzkostných poruchách hovoriť aj o fóbiách.
• POSTTRAUMATICKkÁ STESOVÁ PORUCHA: Pri tomto type poruchy sa stretáva úzkosť aj so stresom. Vyvolať ju môžu nepríjemné zážitky, napr. autonehoda, úmrtie blízkej osoby, fyzické alebo psychické násilie, resp. ak je človek prítomný pri nejakom teroristickom útoku, príp. inej traumatickej udalosti. Jedným z hlavných príznakov je, že títo ľudia mávajú tzv. flashbacky, čo sú útržkovité stresové situácie, ktoré sa im stali.

Úzkosť môže mať negatívny vplyv na pracovný výkon pedagógov. Rôzne typy úzkostných porúch môžu ovplyvniť schopnosť učiteľov poskytovať kvalitnú edukáciu svojim žiakom. Je dôležité, aby učitelia poznali čo je úzkosť, ako sa prejavuje a aké typy úzkosti existujú. Snažiť sa vyrovnať so svojimi obavami a problémami aj odborne, a to prostredníctvom psychológov, psychoterapeutov, je jednou z ciest riešenia situácie.

tags: #stres #deti #v #materskej #skole