Sebavedomie je kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje, ako sa nám v živote darí. Formuje sa už v detstve a neraz zostáva bez zmien aj v dospelosti, kedy sa dospelý riadi pocitmi z detstva. Našťastie, dá sa to zmeniť. Je dôležité správať sa sami k sebe ako k priateľovi, prejavovať si uznanie, pozornosť a úctu a nedovoliť nízkemu sebavedomiu, aby nás nútilo správať sa k sebe odmietavo. Tento článok sa zameriava na špecifické straty sebavedomia, ktoré môžu nastať po materskej dovolenke, ich príčiny a možné riešenia.
Sebavedomie dieťaťa: Výchova k sebaláske a sebaúcte
Deti sa rodia so sebavedomím, uvedomujú si seba a svoje potreby. V priebehu života ho však akosi strácajú, pričom sa o prvé straty zasluhujeme aj my, rodičia. Naopak - so znižujúcim sa sebavedomím rastie ego. Ego sa dvíha, keď všetko naokolo klesá, teda zhadzujeme ostatných a vyvyšujeme nad nich seba. Dvíha sa na úkor ostatných. Naopak sebavedomie je vedomie o sebe samom, pevné, neotrasiteľné a odvíja sa od sebalásky, sebaúcty a pokory. Čiže neposilňuje sa na úkor ostatných. Ak ľúbime seba (zdravo), rozdávame lásku a úctu navôkol bez nároku na úctu a lásku od ostatných smerom k nám (netreba nám ju, keď ju sami cítime). U detí je najlepšie starať sa o ich sebavedomie vlastným príkladom.
Ak to ale s naším sebavedomím také ružové nie je, skúsme podporiť (alebo skôr nezničiť) sebavedomie našich detí týmito spôsobmi:
- Plná pozornosť pre vaše dieťa: Venujte mu ju, keď sa s vami rozpráva. Nemusíte hneď stopnúť všetko, čomu sa venujete, ak ale ide o niečo dôležité, stopnite sa, alebo mu vysvetlite, že potrebujete ešte minútku (ukážete, že vám záleží aj na ňom, ale aj na svojich potrebách). Nedvihnite mobil, nereagujte na volajúcu babku za oknom, nevenujte sa myšlienke, že treba ešte rýchlo zaplatiť za plyn. Aj keď sa zasmejete, pretože vám práve s vážnou tvárou vyrozprávalo niečo, čo sa vám zdá smiešne.
- Uznanie detského pohľadu na vec: Nehovorme svojim deťom, že „takto sa to patrí, takto sa to robí, toto je správne“. Premeňme to na „takto to vidím ja, ja to považujem za správne, ja to robím takto“. Sprístupníme deťom seba (lepšie nám porozumejú) a pripravíme priestor pre ich vyjadrenie, vyslovenie ich názoru. Naučia sa tak premýšľať za seba a nie skrývať sa za neexistujúcu tretiu osobu (s menom „to sa patrí“). Prikývnite, ak vám deti niečo vysvetľujú, že rozumiete a uznajte, že beriete ich názor do úvahy. Ak sa vás spýtajú na váš, vyslovte ho, ak nie, nechajte si ho pre seba. Dôležité je povedať tiež - „to, čo si myslíš, je v poriadku“. Ak to ale tak nevidíte, povedzte len, že to vy považujete za nesprávne a vysvetlite prečo. Možno svoje dieťa prekvapíte, zmätiete, no pokračujte v tom a ono na ten „vlak otvorenosti“ samo naskočí.
- Kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá dôvody: Ak sa dcérka potrebuje so mnou hrať, no ja pracovať, hľadáme spôsoby, ako to skĺbiť dokopy. Stáva sa, že na hru už nemám síl, vtedy je dôležité vysvetliť seba: „nevládzem, láska moja, potrebujem pauzu“. Dcérka už pauze rozumie, no rada vyjednáva - nie aby si vydupala svoje, ale aby bola spokojná aj ona, to ju stále učím - spokojné musia byť obe strany. Spokojná mama, spokojné dieťa. Vypočujem si teda dcérkine návrhy, nechám ju dohovoriť, neskáčem do reči, nesťažujem sa, nevzdychám, ani nekomentujem. Poviem svoj návrh, komunikujem svoje potreby a znovu hľadáme zhodu. Zvyčajne to dopadne tak, že mi s prácou pomôže, alebo počká, kým ju dokončím.
- V pokoji prečkajme tornádo emócií: Ak sa niečo pokazí (nemôžem sa s dcérkou hrať), dcérka reaguje hnevom, zúrivosťou, plačom, smútkom. Je to dôležité, pretože sa vyjadrením emócií vyrovnáva so vzniknutou situáciou. Nech sú silné, ako sú, je prospešné, že ich vypúšťa von. Berte to ako poklonu - dieťa vám dôveruje natoľko, že sa nebojí vo vašej prítomnosti zúriť. Navyše - keď sa vypustí para, hrniec jedného dňa nekontrolovateľne nevybuchne. Navyše otázka pre rodičov - čo s vami robia pocity, ktoré dusíte? Mne zhoršujú fyzické zdravie. Ak teda pred vami deti vyjadrujú silné emócie, pre ich sebavedomie je dôležité vyjadriť im svoje uznanie (napríklad prítomnosťou, mlčaním - spolupatričnosťou). Nereagujte na tieto emócie (to by ste deťom naložili ďalšie bremeno, lebo okrem svojich pocitov by sa museli zaoberať aj vašimi). Vyjadrite súhlas s prežívaním: „rozumiem, že sa hneváš, aj ja by som sa“. A počkajte, kým tornádo skončí. Moja dcérka zvyčajne vstane, opráši sa a ide ďalej.
- Riešenie v réžii detí: A to je práve to - dcérka sa zabaví sama, kým pracujem. Nenavrhnem jej riešenie, pretože ho nechávam v jej réžii. Počkám, či to dokáže a hlavne verím, že to dokáže. Netreba manažovať svoje deti, oni toho vedia toľko sami urobiť. Je ale ťažké veriť niekomu inému, pokiaľ neveríme sami sebe, však? Tie otázky plné pochybností: dokáže to aj sama? Zvyčajne vypovedajú o nás, nie o našich deťoch. Dokážeme sa zabaviť aj sami, alebo na to niečo/niekoho potrebujeme? A o tom to je.
Návrat do práce po rodičovskej dovolenke: Výzvy a riešenia
Návrat do práce po rodičovskej dovolenke je veľká zmena - často fyzicky aj emocionálne náročná. Hoci každý prípad je jedinečný (vek dieťaťa, pracovná pozícia, finančná situácia, dostupnosť opatrovania), existujú praktické kroky a psychologické stratégie, ktoré výrazne zjednodušia prechod.
Príprava a plánovanie návratu
Začnite premýšľať o tom, ako chcete návrat vyzerať aspoň 2-3 mesiace dopredu (ak je to možné aj skôr). Zvážte tieto možnosti:
Prečítajte si tiež: Liečba slabej menštruácie
- späť na plný úväzok vs. skrátený úväzok;
- flexibilný začiatok a koniec pracovnej doby, posunuté hodiny alebo možnosť práce z domu niekoľko dní v týždni;
- job sharing (dve osoby zdieľajú jednu pozíciu) alebo čiesta zmena zodpovedností;
- postupný návrat na skrátený čas s plánom postupného zvyšovania hodín.
Vyhodnoťte vlastné priority: čo vám (a rodine) pomôže najviac - finančná stabilita, viac času s dieťaťom, menej stresu, zachovanie kariéry? Ujasnenie priorít vám pomôže viesť rozhovor so zamestnávateľom a partnerom. Nepredpokladajte, že jediná možnosť je okamžitý návrat na plný úväzok. Pripravte si konkrétny návrh: napríklad tri dni v kancelárii, dva dni z domu; alebo prvé dva týždne 6 hodín denne nahradené plným úväzkom po mesiaci. To uľahčí jednania a poskytne istotu obom stranám.
Starostlivosť o dieťa a logistika
Hľadanie spoľahlivej starostlivosti je kľúčové. Skúmajte možnosti v tomto poradí:
- rodinní príslušníci (babka, dedo) - často flexibilná a dôveryhodná alternatíva;
- platené opatrovateľky (na plný čas alebo dochádzajúce) - overené referenciami, skúška na pár dní;
- jasličky alebo škôlky - zvážte časy prijímania, adaptáciu dieťaťa a čakacie listiny;
- zdieľanie starostlivosti s inými rodičmi (turnusy, výmeny);
Pri výbere sa zamerajte na bezpečnosť, zdravotný stav opatrovateľky, skúsenosti, referencie a kompatibilitu s vašou hodnotovou predstavou o výchove. Pripravte plán B na prípady choroby dieťaťa a neočakávané situácie (kto prevezme starostlivosť, možnosť home office). Ranná rutina býva najnáročnejšia. Stanovte si súbor jednoduchých krokov, ktoré znížia chaos:
- Pripravte odevy a tašky večer predtým.
- Malé dieťa potrebuje pevný režim spánku (ak je to možné) - stanovte pravidelný čas na spánok a zobúdzať, aby ste získali predvídateľnosť.
- Vytvorte "krátke ranné checklisty" (kŕmenie, obliekanie, prebaľovanie, pripravené jedlo do práce).
- Ak je partner doma, rozdelte rutinu (napr. jeden ráno pripravuje jedlo, druhý oblieka dieťa).
- Zvážte využiť nejaký systém upozornení v telefóne (čas na odchod, lieky, potreby dieťaťa).
Zvládanie emócií a straty identity
Návrat do práce často vyvoláva vinné pocity - že nenapĺňate očakávania matky/otca alebo že neposkytujete dieťaťu „optimálny“ čas. Je dôležité tieto pocity pomenovať a pracovať s nimi:
- Uznajte svoje emócie, ale nepodliehajte perfekcionizmu. Rovnako ako výber starostlivosti, aj práca je súčasťou stabilnej rodiny a príjmov.
- Praktická technika: keď pocítite vinu, spýtajte sa: "Čo konkrétne robím zle?" Ak odpoveď nie je konkrétna, je to pravdepodobne iracionálna úzkosť.
- Namiesto „všetko alebo nič“ si zvoľte realistické denné ciele - chvíle kvalitného kontaktu s dieťaťom (večerné čítanie, víkendová prechádzka) sú hodnotnejšie než neustále prítomnosť bez kvality.
- Hľadajte podporu: skupiny matiek/otcov, rozhovory s kolegami, ktorí to už zažili; psychológ alebo kouč môže pomôcť nájsť vnútornú rovnováhu.
Kariérne kroky a aktualizácia zručností
Ak ste boli mimo pracovného procesu dlhší čas, premýšľajte o tom, ako rýchlo získať aktuálne informácie:
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- Prejdite si kľúčové zmeny vo firme, procesy, softvér; požiadajte o krátke stretnutie s manažérom alebo kolegami na zorientovanie.
- Navrhnite školenie alebo "shadowing" počas prvých dní.
- Aktualizujte svoje kompetencie cez online kurzy, ktoré môžete robiť flexibilne.
- Buďte otvorení menším projektom na začiatok, aby ste si postupne budovali sebavedomie.
Praktické tipy pre prvé dni a mesiace
- Prvý deň si vyhraďte čas na organizáciu pracovného priestoru a stretnutia s tímom.
- Nastavte realistické očakávania na výkon a komunikujte ich manažérovi.
- Zaveďte pravidelnú spätnú väzbu - napr. po dvoch týždňoch alebo mesiaci prehodnoťte režim.
- Ak trváte na flexibilite, majte pripravený dôvod prečo to pomôže firme (vyššia produktivita, menej absencií, lepšie sústredenie).
Zapojenie partnera a sieť podpory
Návrat do práce je rodinná zmena. Opatrne do rozhovoru zapájajte partnera:
- Rozdeľte nočné vstávanie, víkendové povinnosti a večernú starostlivosť.
- Diskutujte o financiách a časových investíciách - realistický plán uľahčí rozhodovanie.
- Budujte sieť (susedia, priatelia, rodičovské skupiny) na rýchle riešenie problémov.
Plán na 6 týždňov pred návratom
- Vyjasnite si preferovaný pracovný režim a pripravte alternatívy.
- Dohodnite stretnutie s pracoviskom a predložte písomný návrh.
- Zabezpečte starostlivosť o dieťa s aspoň jedným záložným plánom.
- Upravte dennú rutinu doma (večerné prípravy, nočný režim dieťaťa).
- Očakávajte emocionálne reakcie - hovorte o nich otvorene a hľadajte podporu.
- Po návrate plánujte pravidelnú kontrolu režimu s manažérom (po 2-4 týždňoch).
Pracujúce mamy: Podpora a inšpirácia
Mnohé ženy sa ocitnú v pozícii, že pod vplyvom nových okolností sa jednoducho do svojho zamestnania nemôžu alebo nechcú vrátiť. Pomocnú ruku podáva aj združenie Pracujúce mamy, ktoré "tlmočí" firmám potreby matiek a zase matkám potreby firiem. Pomáhajú ženám, ktoré sa po materskej pauze vracajú do práce alebo sa už vrátili, ale zistili, že potrebujú zmenu. Niektoré si počas materskej uvedomili, že chcú robiť niečo úplne iné, ale neveria, že by ich to mohlo živiť. Iné sa zase chcú vrátiť do pôvodnej práce, ale zúfalo potrebujú buď skrátený úväzok alebo inú formu flexibility, ktorú ich zamestnávateľ doteraz nikomu neumožnil. Na druhej strane sú tu firmy, ktoré stále viac uvedomujú, aké ťažké je udržať a získať si zodpovedných a kvalifikovaných zamestnancov.
Podľa prieskumu agentúry IPSOS, každá druhá žena sa už po materskej pauze ku pôvodnému zamestnávateľovi nevráti. Častým dôvodom na zmenu sú práve čiastočné úväzky alebo povaha práce. Mnohé ženy nemajú veľmi jasne pomenované, prečo chcú zmenu a potom je veľmi náročné nájsť prácu, v ktorej budú naozaj spokojné. Strach a nedostatok sebavedomia spôsobujú, že si ani netrúfajú hľadať, kde inde by mohli nastúpiť na svoju pôvodnú pozíciu.
Na Slovensku najviac zaostávame v počte skrátených úväzkov. V zahraničí bežne funguje napr. Pandémia a s ňou spojená práca z domu ukázala, čo všetko sa dá, keď máme naozaj motiváciu. Mnohé firmy, ktoré pôvodne váhali s prácou z domu, ju dnes umožňujú a aktuálnym trendom je tzv. hybridná práca, teda časť urobím doma a časť z práce.
Ideálny čas na “rozkotúľanie” diskusie o návrate je cca. 6 mesiacov pred koncom rodičovskej dovolenky. Čím skôr zamestnávateľ o potrebách vie, tým je väčšia šanca, že nájdete obojstranne výhodné riešenie. Ďalšou dôležitou vecou je, že akákoľvek práca je kombinácia vedomostí a zručností. Po materskej pauze sa k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi nevráti 48 percent žien. Pri pôvodnej pozícii neostane ani 58 percent, čím sa pri počte približne 60-tisíc žien, ktoré sú aktuálne na materskej dovolenke, značne preskupujú sily na pracovnom trhu.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
S rokmi strávenými doma s deťmi prichádza u matiek strata profesijného sebavedomia, ktorá spôsobí, že inak seniorná zamestnankyňa s rokmi praxe opúšťa svoje odvetvie a často prijíma nižšie kvalifikovanú prácu. Riešením situácie je okrem nastavenia komunikácie aj možnosť zdieľaných pracovných úväzkov.
Vplyv materskej na sebavedomie ženy
Materská dovolenka je obdobie, ktoré prináša dramatické zmeny. Telo ženy sa prispôsobilo novej úlohe, ale kilá, strie na pokožke, tehotenské fľaky môžu ženám po pôrode uberať na ich sebavedomí a sebadôvere. Tieto fyzické zmeny môžu pretrvávať aj nasledujúce roky po pôrode a mať hlboký vplyv na partnerský vzťah ženy, spôsobovať problémy v komunikácii a narastaniu napätia. Je dôležité si uvedomiť, že zmeny nie sú spôsobené partnerom a on za ne nenesie zodpovednosť.
Riešenia na posilnenie sebavedomia po pôrode
- Komunikácia s partnerom: Porozprávajte sa s partnerom o svojich pocitoch a obavách. Uistite sa, že vás miluje a akceptuje takú, aká ste, aj s "chybičkami krásy". Jeho slová vám pomôžu cítiť sa sebavedomejšie a príťažlivejšie.
- Sebaláska: Budovanie sebavedomia si vyžaduje čas a trpezlivosť. Sebaláska je k sebe samej veľmi dôležitá. Cieľom je, aby sa statusom matky zvyšovať a nie znižovať.
- Starostlivosť o seba: Nájdite si čas na cvičenie, ktoré môže ženám pomôcť cítiť sa lepšie vo svojom tele. Hľadajte podporu v podporných skupinách pre matky a nájdite si čas na oddych, relax, zábavu, či aktivitu, ktorá ju baví.
- Odborná pomoc: Ak pocity skleslosti pretrvávajú a vedú k depresii, je dôležité požiadať o pomoc psychológa.
Ženy by si mali uvedomiť, že materstvo je zázrak nového života a privilégium a telo je chrámom, v ktorom sa zrodil nový život. Dôležité je zamerať sa na vaše zdravé sebavnímanie a sebavedomie.
Stres a syndróm vyhorenia v materskej škole
V humanisticky orientovanej materskej škole sa osobnostne rozvíja a dozrieva nielen dieťa, ale aj učiteľka a všetci zamestnanci, ktorí sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výchove a vzdelávaní detí. K tomu, aby mohli svojou osobnosťou pozitívne vplývať na deti a byť im príkladom, musí v materskej škole vládnuť zdravá atmosféra. Stresové faktory v materskej škole negatívne pôsobia na výkonnosť zamestnancov a postupne sa premietajú aj do interpersonálnych vzťahov. Stres zažívajú aj riaditeľky materských škôl, ktoré sú denne vystavované psychickej, mentálnej a najmä emocionálnej záťaži.
Dlhodobý stres má na človeka ničivý dopad, preto je dôležité sa mu vedieť vyhnúť. Tam, kde chýbajú korektné vzťahy, kde vládne napätie a stres, hrozí zhoršenie kvality vzťahov, klesajúci pracovný výkon zamestnancov a strata motivácie naďalej sa angažovať v práci. Ak sú však zamestnanci vystavovaní nadmernej záťaži a stresu dlhšiu dobu, môže dôjsť až k syndrómu vyhorenia. Aj v materskej škole môže v učiteľskom kolektíve dochádzať k syndrómu vyhorenia, ktoré sa prejaví až po určitom čase.
Aktívne využívanie preventívnych opatrení môže výraznou mierou eliminovať riziko vyhorenia u zamestnancov.
Adaptácia a odolnosť voči záťaži
Človek sa musí už od narodenia adaptovať na nové podmienky. Adaptácia je správanie sa človeka, ktoré mu umožňuje prispôsobovať sa podmienkam (prostrediu), v ktorom žije, je nevyhnutná k prežitiu, zabezpečuje „vzájomné pôsobenie rôznych viac menej zložitých systémov, ich podsystémov, súčastí a prvkov“. Adaptácia prebieha neustále počas života jedinca. Cieľom adaptácie je udržať si vnútornú rovnováhu - homeostázu organizmu. Človek má schopnosť učiť sa a neustále hľadá a aj nachádza nové spôsoby zvládania záťažových situácií a vyrovnávania sa s podmienkami vonkajšieho prostredia.
Dôležité je snažiť sa o prevenciu, aby nedochádzalo k nadmernej záťaži, nahromadeniu neprimeraného množstva úloh, naopak k mobilizácii vnútornej sily, nájdenie primeraných stratégií na riešenie, vedieť účinne zregenerovať, odstrániť narušenú rovnováhu, obnoviť svoje sily a osobné zdroje.
Znížená odolnosť voči záťaži ovplyvňuje telesné a duševné zdravie, kvalitu života, spokojnosť- nespokojnosť, telesné fungovanie (zmena životosprávy, obezita, poruchy príjmu potravy), sociálne vzťahy (potrebujeme sociálnu oporu, rodinu, priateľov…), zamestnanie (napr. problém s workoholizmu), školskú výkonnosť (nadmernej záťaži v škole), rovesnícke vzťahy, vzťah k autoritám, zmysel života, spiritualitu, fyzickú, športovú výkonnosť.
Sebavedomie ako dôsledok a príčina
Sebavedomie sa formuje ako dôsledok nejakých javov. Niekto ma kritizuje a následkom toho si znížim sebahodnotenie. Ak sa to deje často, sebavedomie mi môže kritika znížiť na nulu. Kritika pritom nemusí byť oprávnená. Nemusí to byť ani kritika - stačí ak si sami myslíme, že by nás niekto mohol (a to by mohol!) kritizovať a je zle… Takže na prvý pohľad sa zdá, že nízke sebavedomie je dôsledkom nášho správania sa - ale nemusí to tak byť vždy. Môže vzniknúť z našich obáv. No potom, keď už máme nízke sebavedomie, zvyčajne na okolie reagujeme z pozície človeka s nízkym sebavedomím, sebahodnotením.
Sebavedomie a úspech
Všetci chceme niečo dosiahnuť. No v ceste k úspechu vždy stojí prekážka. Chceme schudnúť, ale to by sme museli zmeniť stravovacie návyky. Chceme vedieť robiť s počítačom, ale najskôr sa to treba naučiť. Chceme byť úspešní, ale neveríme, že by sme to mohli niekedy dokázať. Častou prekážkou býva strach z neúspechu, a neznalosť. Nevieme ako začať. A najčastejšie si proste len neveríme. Ak si neveríme, ani sa o nič nepokúsime. Existuje však postup na zlepšenie sebavedomia a v tejto knihe sa ho môžete naučiť. Prečo sa tak sústreďujem na sebadôveru a sebavedomie? Pretože ak si veríte, dosiahnete v živote lepšie výsledky.
tags: #strata #sebavedomia #po #materskej