Materská škola Sama Chalupku v Prievidzi je dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému v meste. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu a vývoj.
História Novák od najstarších čias po súčasnosť
Pre pochopenie kontextu vzniku a vývoja materskej školy je dôležité poznať aj históriu samotných Novák. Najstaršia doložená správa o existencii Novák je vo vzácnej Zoborskej listine z roku 1113, potvrdenej kráľom Kolomanom (1095 - 1116), v súvislosti s vymedzením Opatoviec, majetku Zoborského opátstva sv. Hypolita. Ako prirodzená hranica sa uvádza potok Istobenica. Súčasné Nováky sa spomínajú pod názvom veľmi blízkym terajšiemu: NOUAC.
Všetky vtedajšie danosti geografické, ekonomické i politické podporujú presvedčenie, že "villa Nouac", teda na tie časy pomerne dobre organizovaný konglomerát menších osád, bola významnou občinou. Vo svojej dobe predstavovala prirodzené centrum celého údolia rieky Nitry od východných svahov Lelovských vŕškov až po úpätie pohoria Vtáčnik. Najbližšie sídliská podľa Zoborskej listiny na severe boli Opatovce, Kocúrany a Koš, na juhu Kostoľany, na západe Račice. Ďalšie osady, ako Dolné (Malé) a Horné (Veľké) Lelovce, Malá (Štefanova) a Veľká (Kňazova) Lehota i Sebedražie vznikli oveľa neskôr - nehovoriac už o Podhradí - z malých usadlostí, ktoré posilnila osídľovacia činnosť, vychádzajúca na popud vrchnosti práve z Novák.
Osídlenie oblasti Novák je však prastaré. Svedčí o tom skutočne unikátny nález ľudského jedinca s dieťaťom z obdobia treťohôr (1 milión rokov p. n. l.) v uhoľnom sloji Bane Mier, žiaľ vedecky nepreskúmaný a nezachovaný, pretože ho nevedomé ľudské ruky vzápätí po objave zničili. n. l.). Výskyt nálezov z tohto obdobia poukazuje na existenciu roztrúsených malých osád, gravitujúcich k potoku Lehota. Svedčia o tom vyslovene náhodné, ale významné objavy mohýl pri orných prácach v jeseni 1888 a popolnicového pohrebiska v jeseni 1889. Nálezy stôp prastarého života a kultúry poznáme zásluhou nováckeho zemepána baróna Františka Rakovszkého ,ktorý bol vášnivým zberateľom historických pamiatok a zanieteným archeológom-amatérom. Svoje objavy podrobne publikoval a všetky predmety odovzdal Maďarskému národnému múzeu v Budapešti. Sú medzi nimi urny priemeru 15 - 47 cm, menšie hlinené vypálené nádoby, kamenné kresadlo, ihlice do vlasov až 32 cm dlhé, nôž, náramky, prsteň a ozdobné krúžky - všetko z bronzu. Lokality troch nálezísk dokazujú, že vtedajší človek sa vyhýbal toku rieky Nitry a dával prednosť vzdialenejším, vyššie položeným miestam. Zrejme Nitra, v tom čase oveľa bohatšia na vodu, najmä na jar a na jeseň dokázala poriadne strpčiť život vtedajším ľuďom.
NA ĎALŠÍ SIGNÁL Z NOVÁCKEJ MINULOSTI treba nám čakať vyše poldruha tisícročia. Je to vzácny nález kostrového hrobu z čias Vel'kej Moravy pri vtoku Lehoty do Nitry. Výrazne dokumentuje, že osídlenie v 8. a 9. storočí nášho letopočtu sa definitívne posunulo do centra nížiny. Nováky teda existovali a vd'aka svojej polohe iste mali aj značný regionálny význam už v období našej prvej štátnosti. Dôležitú úlohu tu hral aj rozsiahly pevnostný systém na Vyšehrade, vzdialenom vzdušnou čiarou iba 25 km, ako aj situovanie občiny na dôležitej cestnej komunikácii z Ponitria do Turca. Je reálny predpoklad, že vd'aka tomu vtedajšie Nováky neobišla nijaká významná udalosť celokrajského rázu. Za takú treba považovať nástup kresťanstva, ktoré tu zapúšťalo korene už pred príchodom byzantskej misie Konštantína a Metoda. Veď na severe v Turci pôsobili škótsko-írski misionári v čase, keď sa na juhu v Nitre rozvíjalo ohnisko franskej misie.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
PO PÁDE VEĽKEJ MORAVY trvalo najmenej celé storočie, kým sa odvážili do našej oblasti prenikať Staromad'ari. Prekážkou im bola nielen nespôsobilosť bojovať medzi horami a bažinami, ale aj dômyselný systém opevnení a zásekov, ktorých uzlami boli Skačany, Vestenice a Račice. Aj na území chotára terajšej Lehoty pod Vtáčnikom bola pevnôstka na bezprostrednú ochranu Novák. Prechodným administratívnym centrom celého kraja boli v tom čase Diviaky nad Nitricou, vojenskou oporou rozsiahla pevnosť Vyšehrad.
NA ZAČIATKU 11. STOROČIA siahali maďarské stráže len po Uherce. O storočie nato objavuje sa v Zoborskej listine po prvý raz "villa Nuoac". V neskorších materiáloch prichádza tento názov aj ako Nowacz čiže "novač", teda niečo nové. Týmto názvom sa vyjadruje nové a už definitívne osídlenie, resp. posunutie sídlisk zo stredného toku Lehoty na širšiu rovinu k rieke Nitre do okolia dosť strmého návršia, na ktorom podl'a oprávnených hypotéz už v 12. storočí stála sakrálna stavba. Roztrúsené osídľovanie sa však posunulo aj na sever. Do tohto obdobia by sme mohli zaradiť obilnú zásobnicu, ktorú odkryl na jar 1961 Anton Štanga pri vyrovnávaní plochy na podlahu liahne kureniec v severnej časti dvora nováckeho jednotného roľníckeho družstva. Nádoba, už značne porušená, mala priemer 50 cm. Nebola zo zeme vyňatá a zostala teda zachovaná a nepreskúmaná pod vrstvou betónu… Tretím centrom osidlenia bola lokalita Priedavky - okolie dnešného administratívneho centra Bane Nováky. Tu, na území severnej časti terajšej Ulice Sama Chalupku, bol aj najstarší známy novácky cintorín.
VÝZNAMNÝM MEDZNÍKOM V HISTÓRII OBCÍ A MIEST je erigovanie samostatnej farnosti. Kedy vznikla novácka, nie je listinnými materiálmi doložené. Némethy Ludovicus v Series porochiarum et parochorum arcidioecesis Strigonniensis (1894) uvádza, že Nováky sú "antiqua parochia, quae iam ante an. 1149 erecta fuisse dicitur" (stará farnosť, ktorá bola založená už asi pred rokom 1149). O historickom prameni však nehovorí. Zachované kanonické vizitácie z 18. a 19. storočia, opierajúc sa o vizitácie z predchádzajúcich období označujú farnosť ako "perantiqua" (prastará) a zdôrazňujú, že mala postavenie praepozitúry - prepoštstva. Práve existencii nováckej farnosti ďakujeme aj za ďalšiu listinne doloženú zmienku o Novákoch. V súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1337 "parochus Martinus de Nuoac" - farár Martin z Novák - vyhlasuje, že jeho fara má ročný príjem z desiatkov obilia jednu marku striebra. Bolo to dosť, či málo? Na porovnanie: prievidzská fara mala o štvrť marky viac, diviacka a vestenická o pol marky viac.
KEĎ SA UHORSKO KONCOM 11. STOROČIA ÚZEMNE SKONSOLIDOVALO, stali sa Nováky - dovtedy slobodné a nezávislé - kráľovským majetkom, spravovaným až do r. 1321 z Prievidzského hradu. Po jeho zániku prešla správa Novák pod Bojnický hrad, no už po troch desaťročiach dostala sa obec pod vládu pánov Sivého Kameňa, ktorý bol krátko predtým dobudovaný. Sivý Kameň, a teda aj Nováky stali sa však v rokoch 1387 - 1395 majetkom kráľa Žigmunda. Ten v roku 1395 daroval hrad s okolím palatínovi Leustachovi z Jelšavy, ktorý v tom istom roku zomrel a jeho dedičstvo až do r. 1429 si podržali jeho synovia Juraj a Peter. Päť rokov prešlo, kým Žigmund rozhodol o novom majiteľovi. Vzhľadom na osobné zásluhy stal sa ním r. 1434 Gregor Majthényi. Jeho potomkovia si asi po sto rokoch zvolili za svoje trvalé sídlo Nováky a v priamej línii tu žili až do polovice 20. storočia. Paralelne s ich osudmi a konaním sa vyvíjali aj neskoršie dejiny Novák.
Ďalšie dejiny Novák v prehľade
- 1383: Kráľovná Mária vo výsadnej listine mestu Prievidza zakazuje remeselníkom usadzovať sa v okolitých obciach s výnimkou Bojníc a Novák. V tom čase žije už v Novákoch malopočetná skupina nemeckých kolonistov.
- 1395: Kráľ Žigmund povyšuje novácke richtárstvo na dedičnú škultéciu. Nováky sa nazývajú oppidum = mestečko a sú povinné voči vrchnosti len peňažitými dávkami, robotami nie.
- 1431 a 1434: Nezriadené húfy husitov vyrabovali obec.
- 1470 a 1472: Poľské vojská vyrabovali a podpálili viac usadlostí.
- 1533: Bandy Jána a Rafaela Podmanického časť obce vydrancovali a zapálili, vyrabovali aj majthényiovskú hrobku pod kostolom. Pri kostolnom múre postrieľali 32 vzdorujúcich nováckych sedliakov.
- 1549: Paulus de Nowak bol prvý Nováčan zapísaný na viedenskej univerzite.
- 1560: Farár Georgius prestúpil na luteranizmus a opustil Nováky. Obec i Majthényiovci zostali verní katolicizmu, ale fara zostala 70 rokov bez kňaza.
- 1601: V bitke Bočkayových hajdúchov so sedliackym oddielom medzi Novákmi a Laskárom zahynulo vyše 100 sedliackych obrancov. Nasleduje veľký hospodársky úpadok obce.
- 1608: V obci je len 6 obývaných usadlostí.
- 1626: Mansfeldovi žoldnieri vyrabovali Nováky. Protestantskí Prievidžania odvliekli väčšinu obilia a dobytka, navyše vyplienili aj kostol.
- 1630: Andreas Novak, prvý katolícky farár po reformácii.
- 1631 a 1663: Turci vyplienili a podpálili obec.
- 1671: Paša Jusuf posiela nováckej obecnej rade výhražný list.
List tureckého generála Jusufa z roku 1671
"My Jusuf ispaja, sídliaci v Nových Zámkoch, váš pán! Vy novácki richtári, falošní, neposlušní, odporní psi. Prečo tak dlho otáľate ku mne prísť? Ak sa chcete podrobiť, príďte spolu s človekom, ktorý vám donesie tento list. Ak sa nechcete podrobiť, dajte mi to určite vedieť, aby som aj ja potom vedel, čo mám robiť. Pretože, ak sa nepodrobíte, musíte vedieť, že bude s vami zle ako so psami. Ak neposlúchnete, stanete sa otrokmi. Potom nehovorte, že som vás nevaroval. Som zvedavý, kto vás vyslobodí spod mojej ruky, či už budete bývať v dedine alebo murovanom zámku. Dátum Nové Zámky anno 1671."
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- 1700 - 1703: Na mieste starého románsko-gotického kostola postavený nový v klasicistickom slohu. Pôvodná veža zostala, dobudovaná bola však až v roku 1723.
- 1703 a 1708: V bojoch medzi cisárskymi vojskami a kurucmi Nováky z väčšej časti vypálené.
- 1710: Kuruci popravili bratov Jána a Štefana Škuľavého v Horných Lelovciach.
- 1784: Nováky: v 60 domoch žije 131 rodín, celkove 597 ľudí. Horné Lelovce: v 25 domoch žije 176 ľudí. Laskár: v 24 domoch žije 39 rodín, celkove 208 ľudí.
- 1812: Pri kostole bola postavená nová škola aj s bytom pre rodinu učiteľa.
- 1817: Prestalo sa pochovávať pri kostole. Nový cintorín bol založený na severnom okraji Novák pri kráľovskej ceste.
- 1830: V nováckom chotári sa začínajú pestovať zemiaky. V obytnom dome bola núdzovo zriadená židovská synagóga.
- 1831: V Novákoch žije 673, v Horných Lelovciach 232 a v Laskári 159 obyvateľov. Školu zo 66 nováckych školopovinných detí navštevuje pravidelne 13, z 28 hornolelovských 3, teda spolu z 94 iba 16.
- 1864: Zomrel farár Pavol Gálik, rodák z Domaniže, horlivý a učený kňaz. V Novákoch účinkoval 42 rokov.
- 1865: V obci sa usadzuje prvý rituálny židovský mäsiar Akiba Fischhoff, tak sa totiž rozrástla židovská komunita, že ho veľmi potrebovala.
- 1870: Výstavba novej židovskej synagógy.
- 1875: Po prvý raz sa väčšina majthényiovského majetku v Novákoch dostáva do židovského prenájmu (Salamon Weinreb).
- 1882: Na učiteľské miesto nastúpil Juraj Cincík, vzácny slovenský národovec.
- 1883: Bol založený prvý dobrovoľný hasičský zbor.
- 1884 - 1888: Cholerovej epidémii padlo za obeť najmenej 120 ľudí, väčšinou detí. Posledný hromadný pohreb 14 zomrelých sa konal na Bielu sobotu 1888.
- 1887: Bola založená prvá dedinská hudba.
- 1890: Dolné Lelovce administratívne pripojené k Novákom, čím chotár vzrástol na 3412 k. j., počet domov na 111 a obyvateľov na 851. Z výnosu pôdy žilo 551 ľudí.
- 1896: Založená židovská škola - jednotriedna.
- 1898: Po predĺžení trate z Veľkých Bielic do Prievidze sa napojili na železničnú dopravu aj Nováky.
- 1906: Jozef Strnad-Sziklay otvoril rezbársku dielňu. Na výuku mladých odborníkov poskytoval štát osobitné subvencie.
- 1907: Za richtára bol zvolený populárny kandidát Zichyho ľudovej strany Jakub Hagara.
- 1914 - 1918: Svetová vojna. Narukovalo 146 mužov, z nich podľa doterajších zistení sa nevrátilo 32. Návrat vojakov z frontu v novembri 1918 vyústil do výtržností a plienenia židovských obchodov a krčiem.
- 1918: (10. decembra) Český vojenský oddiel demonštratívne prepochodoval cez Nováky, maďarskí žandári pred jeho príchodom opustili obec. Už na druhý deň ich vystriedala štvorčlenná četnícka posádka.
- 1919: Maďarská škôlka a židovská škola boli zrušené.
- 1921: Nováky s Hornými a Dolnými Lelovcami a Laskárom mali 1372 obyvateľov.
- 1922 - 1929: V dôsledku narastajúcej biedy a nezamestnanosti odišlo za prácou do zahraničia podľa doteraz zistených údajov 76 ľudí, okrem toho niekoľko desiatok každoročne odchádzalo na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska a Francúzska.
- 1927: Začal účinkovať v Novákoch prvý lekár - MUDr. Jakub Spira.
- 1928: V auguste sa konali vojenské manévre za účasti letectva.
- 1929: Mimoriadne tuhá zima. Vymrzlo 2103 ovocných stromov.
- 1930: Nováky napojené na sieť elektrickej energie.
- 1934: Prevzal správu farnosti Gašpar Košťál, demokraticky a sociálne založený kňaz. Zaslúžil sa o vonkajšiu opravu kostola, upevnenie kostolného návršia oporným múrom a o postavenie Kultúrneho domu SKM (1938) a novej farskej budovy (1941).
- 1936: Bola založená miestna pobočka Úverného družstva. Začalo sa s výstavbou dočasných skladov munície severne od Laskára.
- 1937: Založenie potravného družstva NUPOD. Príchod vojenskej posádky.
- 1938: Začala sa výstavba definitívnych muničných skladov v doline Trebianka. Začiatok výstavby chemickej továrne. V septembri všeobecná mobilizácia. 8. októbra ľudová manifestácia na podporu vyhlásenej autonómie Slovenska.
- 1939: Prelomové marcové udalosti zastihli Nováky v pokojnej atmosfére, občania všeobecne s úľavou a porozumením prijali vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti. Nastáva rozvoj poľnohospodárskeho a remeselníckeho podnikania. 24. marca odchod 29 dobrovoľníkov z Hlinkovej gardy na obranu východného Slovenska proti maďarskému vpádu. Koncom augusta sa presúvali cez Nováky jednotky nemeckej armády, určené na útok proti Poľsku.
- 1940: (2. apríla) Razením úpadnice Rudolf začalo sa s výstavbou nováckych uhoľných baní.
- 1941: Zriadenie židovského sústreďovacieho tábora v drevených budovách vyprázdnených muničných skladov severne od Laskára. Po zastavení transportov do Poľska v lete 1942 až do rozpustenia tábora počet jeho obyvateľov sa pohyboval od 1200 do 1800. Kaštieľ Rakovszkých odkúpila rehoľa Notre Dame, ktorá v ňom 1. septembra 1942 otvorila dievčenskú meštiansku školu.
- 1943: Na jar sa začína organizovať protifašistické hnutie inšpirované komunistami.
- 1944: Horné Lelovce a Laskár zlúčené s Novákmi. V júli a auguste časté letecké poplachy, časť obyvateľstva sa prechodne sťahuje do Rudnianskej doliny. 30. augusta vyhlásené v Novákoch a na okolí povstanie proti Nemcom.
Židia v Novákoch
V roku 1820 sa usadil v obci Áron Jelinek, po krátkom čase sa vysťahoval. Ďalšími boli:
- Samuel Skrek, obchodník s drevom (1835)
- Jakub Weiss, mäsiar (1840)
- Filip Rosenthal, rabín, Dezider Neumann, hodinár, Siqmund Lewien, pekár, Šimon Haas, krčmár a Arnold Schanzer, obuvník (1845)
- Adam Fischer, krčmár (1848)
- Alexander Gusmann, krčmár, mäsiar, Pinkes Finkelstein, krčmár (1850)
- Leopold Fried, obuvník a pekár macesov (1852)
- Sikmund Rosenthal, obchodník, Akiba Fischhoff, rituálny mäsiar (1865)
- Salamon Weinreb, prenájomca veľkostatku (1875)
- Samuel Grossmann, krčmár a obchodník s drevom, Šimon Bock, prenájomca veľkostatku (1890)
- Ignác Salzer, obchodník a krčmár (1895)
- Adolf Donner, obchodník (1905)
- David Bock krčmár (1910)
Horné Lelovce:
- Samuel Wlcsek, mäsiar a krčmár, Mária Finkelsteinová, krčmárka (1820)
Laskár:
- Adolf Reif, obchodník a mäsiar (1870), vzápätí sa však odsťahoval.
- Jakub Wagmann bol v rokoch 1880 - 1882 správcom veľkostatku.
Materská škola Sama Chalupku v kontexte doby
Ulica Sama Chalupku v Novákoch, kde sa nachádza aj najstarší známy novácky cintorín, je dôležitou súčasťou mesta. Založenie materskej školy na tejto ulici je spojené s rozvojom školstva a vzdelávania v regióne.
Pred rokom 1989
V období socializmu zohrávali závodné materské školy dôležitú úlohu. Napríklad, Závodná materská škola Elektrárne Nováky k.p. (kombinovaný podnik) mala svoje špecifické zameranie a slúžila pre deti zamestnancov elektrárne.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Po roku 1989
Po roku 1989 nastali zmeny v spoločenskom a ekonomickom systéme, ktoré ovplyvnili aj fungovanie materských škôl. Závodné materské školy postupne zanikali a prechádzali pod správu obcí a miest.
Súčasnosť
Materská škola Sama Chalupku v Prievidzi je moderná vzdelávacia inštitúcia, ktorá sa zameriava na komplexný rozvoj detí predškolského veku. Ponúka kvalitné vzdelávanie a výchovu, ktoré sú v súlade s najnovšími pedagogickými poznatkami.
Projekty a aktivity
Materská škola sa aktívne zapája do rôznych projektov a aktivít, ktoré podporujú rozvoj detí a zlepšujú kvalitu vzdelávania:
- 2025-1-SK01-KA122-SCH-000331451 Tvoríme priestor pre každého: Projekt zameraný na inkluzívne vzdelávanie a vytváranie priestoru pre všetky deti.
- 2025-1-SK01-KA122-SCH-000327482 Od odpadu k hodnotám: Projekt, ktorý dáva jedlu druhú šancu: Projekt zameraný na environmentálnu výchovu a znižovanie plytvania jedlom.
- 2025-1-SK01-KA122-SCH-000329647 Poďme sa učiť von!: Projekt zameraný na využívanie exteriéru pre vzdelávanie a výchovu.