Separačná úzkosť u bábätka: Prejavy, príčiny a stratégie zvládania

Separačná úzkosť je bežný jav, ktorý sa vyskytuje u detí aj dospelých. Ide o psychologickú reakciu, ktorá sa prejavuje strachom z odlúčenia od blízkych osôb, najčastejšie od matky alebo opatrovateľa. Hoci je separačná úzkosť normálnou súčasťou vývoja dieťaťa, môže ovplyvniť rozvoj a každodenný život, ako aj kvalitu života postihnutej osoby. V niektorých prípadoch môže dokonca prerásť do poruchy, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc. Tento článok sa zameriava na prejavy separačnej úzkosti u bábätiek, jej príčiny a možnosti zvládania tohto stavu.

Čo je separačná úzkosť?

Separačnú úzkosť definujeme ako psychický stav, ktorý sa prejavuje nadmerným strachom z odlúčenia od blízkych osôb. U detí ide o vývinové obdobie, ktoré je súčasťou dozrievania mozgu. Potreba mať pri sebe vzťahovo blízku osobu však nesúvisí len s obdobím dojčenského veku. Trvá niekoľko rokov, až kým sa jedinec neosamostatní. Výnimkou nie je ani separačná úzkosť u dospelých, kde štatistiky hovoria o 1 až 6 % dospelej populácie, ktorá trpí týmto typom úzkosti.

Prejavy separačnej úzkosti u bábätiek

Prvé prejavy separačnej úzkosti sa u dieťatka objavujú okolo 7. - 8. mesiaca života, pričom sa zvýšená miera úzkosti spozoruje okolo 8-10 mesiaca. Potom ho sprevádza ešte veľmi dlho, pričom v obdobiach 12, 18 a 24 mesiacov hovoríme o jej vrcholení. Dieťatko od narodenia funguje najmä s maminkou a v určitom období začne duševne dozrievať a uvedomuje si odlúčenie. Cez deň býva dieťatko nervózne, plačlivé a plače, ak sa čo len na chvíľku stratíte z dohľadu. Počas tohto procesu separačnej úzkosti, dieťatko veľmi citlivo a s plačom reaguje najmä na situácie, keď sa maminka vzdiali. Medzi hlavné znaky separačnej úzkosti u bábätiek patria:

  • Usedavý plač
  • Prejavy paniky
  • Stuhnutie, keď sa dieťa vôbec nechce hýbať a hovoriť
  • Strach
  • Zadúšanie sa pri plači
  • Krik
  • Stupňujúce sa prejavy agresie

Separačná úzkosť ovplyvňuje aj spánok. Deti so separačnou úzkosťou majú zväčša ťažkosti so zaspávaním alebo trpia prerušovaným spánkom, pričom frekventované prebúdzanie môžu mať na svedomí zlé sny, nočné mory alebo strach z tmy. Deti sa v dôsledku nočných môr často schyľujú k spánku v spoločnosti matky či blízkej osoby, čim sa ich naviazanie na túto konkrétnu osobu ešte viac prehlbuje.

Príčiny separačnej úzkosti

Matka a ďalší ľudia, ktorí zodpovedajú za starostlivosť o dieťa preň vytvárajú bezpečné prostredie, čo tvorí základňu pre dieťa, jeho pocit bezpečia a istoty, že jeho najdôležitejšia osoba v živote je spoľahlivá a dôveryhodná, a že ju má k dispozícii, kedykoľvek ju potrebuje. To je kľúčové pre zdravý vývin dieťaťa. Deti si vytvárajú pocit bazálnej istoty, t. z. pocit, že svet je bezpečné miesto, v období prvého roku. Tento čas je rozhodujúci pre položenie základov budúceho zdravého psychického vývinu. Dieťatko si buduje svoju primárnu istotu vo vzťahu s matkou alebo s najbližšou opatrujúcou osobou (tzv. materskou osobou). Hovoríme o primárnej vzťahovej väzbe matka - dieťa, ktorá je priamo závislá od správania matky. Ak je mamička vnímavá k potrebám dieťaťa a snaží sa ich napĺňať (príde, keď dieťa plače, nakŕmi ho, prebalí, popestuje…), vznikne bezpečná vzťahová väzba. Dieťatko nadobudne istotu, že matka je tu vždy, keď ju potrebuje. Mamička sa stane jeho bezpečnou základňou.

Prečítajte si tiež: Rady pre pokojný spánok detí

V prvých dvoch rokoch života je dostupnosť vzťahovo blízkych osôb kľúčová vzhľadom k tomu, že detský mozog ešte nerozumie dôvodom neprítomnosti matky, či inej vzťahovo blízkej osoby, čo sa prejavuje automaticky úzkosťou. Okolo 3. roku života dokáže dieťa skutočne pochopiť, že vzdialenie sa matky je niekedy nevyhnutné. Vďaka otvorenejšej komunikácii sa dieťa po 3. roku dokáže separačnej úzkosti postupne zbavovať.

Príčiny separačnej úzkosti môžu byť rôzne a môžu zahŕňať:

  • Vývinové štádium: Separačná úzkosť je normálnym vývojovým štádiom u detí.
  • Skúsenosti z detstva a životné stresory: Skúsenosti z detstva a životné stresory môžu potenciálne prispievať k vzniku úzkostných porúch.
  • Genetické faktory: Výskum ukazuje, že separačná úzkosť môže byť dedičná.
  • Environmentálne faktory: Environmentálne faktory môžu ovplyvniť rozvoj separačnej úzkosti.

Ako zvládnuť separačnú úzkosť u bábätiek

Separačnú úzkosť nemôžete preskočiť, ani zrýchliť. Dôležité je, aby ste zachytili náhle zmeny v správaní vášho dieťatka. Prejavy separačnej úzkosti, menovite hysterický plač, nikdy neignorujte, pretože váš prístup k tomuto problému môže mať v budúcnosti veľmi výrazný dopad na sebavedomie vášho dieťaťa, ale aj jeho schopnosť vytvárať si vzťahy k iným ľuďom. Preto by mal byť určite vylúčený krik a akákoľvek iná agresívna reakcia na hysterický záchvat plaču dieťaťa.

Pri riešení separačnej úzkosti je dôležité uplatňovať trpezlivý, bezpečný a láskyplný prístup. Tu je niekoľko tipov, ako zmierniť separačnú úzkosť u bábätiek:

  • Ukladanie dieťaťa do kresielka alebo do vajíčka: Noste dieťa vo vajíčku všade so sebou. Ak potrebujete ísť na toaletu, umiestnite dieťa vo vajíčku priamo pred pootvorené dvere, aby na vás videlo. To isté platí aj v prípade, že varíte či žehlíte.
  • Intenzívna chvíľka hrania sa a mojkania sa s bábätkom: Každodenná intenzívna chvíľka hrania sa a mojkania sa s bábätkom by mohla potenciálne spôsobiť, že dieťatko vydrží v postieľke aspoň niekoľko minút bez vašej prítomnosti. Časom si dieťa uvedomí, že sa k nemu vždy vrátite, aj keď vás na nejakú chvíľu nebude mať nablízku.
  • Hra na schovávačku: V upevnení tohto faktu môže dieťaťu pomôcť jednoduchá hra na schovávačku. Stačí sa počas hrania skryť za väčší kus nábytku so slovami, „Kde je maminka?… Tu je maminka!“ alebo “Kukuk!“. Takýmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme.
  • Uspokojenie potrieb dieťaťa pred odchodom: V prípade, že si musíte niečo dôležité vybaviť, no dieťa so sebou nemôžete z nejakého dôvodu vziať, vždy sa postarajte o to, aby bolo pred vaším odchodom nakŕmené a vyspinkané, čím docielite jeho dobré naladenie, no tiež znižujete pravdepodobnosť výrazných prejavov separačnej úzkosti.
  • Krátka rozlúčka: Odchod z domácnosti by ste nemali predlžovať a za žiadnych okolností by ste sa nemali so svojím dieťaťom lúčiť s ľútosťou rozoznateľnou v hlase a očiach, pretože práve takéto správanie z vašej strany umocňuje dieťa v tom, že je jeho úzkosť opodstatnená.
  • Vytvorenie rozlúčkového rituálu: Vytvorte si istý rozlúčkový rituál, ktorý umocní dieťa v tom, že sa po istom čase určite vrátite.
  • Známe prostredie a osoba: Vždy je lepšie, ak sa od bábätka odlúčite v domácom prostredí, pričom v prípade, že vám okolnosti túto alternatívu neumožňujú a vaše dieťa bude strážené v cudzom prostredí, je vhodné, aby bolo s týmto miestom vopred oboznámené. V súvislosti s miestom, kde bude dieťa strážené, a osobou, ktorá je krátkodobou starostlivosťou oň poverená, je ideálne, ak je aspoň jeden z týchto faktorov pre dieťa známy.
  • Obľúbená hračka: Veľmi dobré je, ak má dieťa nejakú obľúbenú hračku, ktorá v ňom vzbudzuje pocit istoty.
  • Postupné predlžovanie času bez milovanej osoby: Postupne predlžujte čas, ktorý dieťa trávi bez matky.
  • Podpora samostatnosti: Podporte staršie deti v tom, aby činnosti, ktoré už vedia, robili samostatne bez vašej asistencie. Jedenie, obliekanie ponechajte v ich zodpovednosti.
  • Uznanie pocitov dieťaťa: Dajte dieťaťu podporu bez posudzovania.

Ďalšie tipy na zvládnutie separačnej úzkosti u detí:

  • Hrajte sa s plyšiakmi, autíčkami alebo bábikami divadielko o maminke a dieťatku: Simulujte modelové situácie, kedy maminka (hračka) na chvíľku odíde a potom sa so k svojmu dieťatku opäť vráti.
  • Neodchádzajte od dieťatka únikom: Kazí to vzťah a dôveru medzi vami a dieťaťom.
  • Odlúčenie v období separčnej úzkosti dieťatko lepšie zvládne, ak je zvyknuté bývať aj s niekým iným: Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napr. ockom, babkou a pod. Niekedy sú situácie, že maminka jednoducho potrebuje odísť k lekárovi, do obchodu, na úrad alebo do práce bez dieťatka.
  • Tunel odvahy: Vytvorte tunel na lezenie, ktorého dĺžka sa dá meniť. Počas lezenia by mal rodič s dieťaťom udržiavať očný kontakt.
  • Labyrint stužiek: Postavte s dieťaťom labyrint stužiek, cez ktorý bude musieť prechádzať, čím na chvíľu stratí orientáciu a rodiča z očí.
  • Papierové hodiny: Vytvorte s dieťaťom papierové hodiny a nastavte na nich čas svojho návratu. Dieťa si bude môcť ručičky riadnych hodín porovnať s tými na svojich hodinách a podľa nich bude vedieť, kedy sa vrátite.
  • Strážca detí: V čase neprítomnosti rodiča, sa môže plyšové zvieratko stať „strážcom dieťaťa“, ktoré bude odháňať všetky nebezpečenstvá.

Separačná úzkosť u starších detí a dospelých

U starších detí a dospelých môžeme hovoriť o príznakoch podobných tým, ktoré sprevádzajú iné druhy úzkosti. Medzi časté fyzické príznaky patria:

Prečítajte si tiež: Panický strach o dieťa: Riešenia a tipy

  • Bolesť hlavy
  • Zvracanie
  • Nevoľnosť
  • Búšenie srdca

Aj psychické:

  • Strach
  • Úzkosť
  • Hanba
  • Rozpaky
  • Bezmocnosť
  • Hnev

V prípade separačnej úzkosti to môžu byť aj nočné mory, neschopnosť opustiť domov a ísť do školy, práce, obchodu, kamkoľvek, bez blízkej osoby.

U starších detí, ako i dospelých môže ísť o postupné vystavenie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, ideálne pod dohľadom odborníka (tzv. Metóda expozície). Relaxačné techniky môžu výrazne pomôcť lepšie zvládať stresové situácie a navodiť celkovú pohodu. Dospelý potrebuje oporu v rodine a priateľoch. Možnosť otvorenej komunikácie a pochopenie prežívania človeka, mať možnosť komunikovať bez posudzovania a cítiť uznanie a prijatie svojich pocitov.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Väčšina detí z tejto fázy vyrastie. Až medzi tretím a štvrtým rokom života dokáže dieťa skutočne pochopiť, že vzdialenie sa matky je niekedy nevyhnutné. V prípade, že u dospelých sa nepríjemné stavy opakujú a evidentne nezlepšujú, vyslovene sa nevedia s danou situáciou vysporiadať, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Psychológ postupuje individuálne, v prvom rade je dôležité pochopenie prežívania. Psychoterapia je účinná pri zvládaní úzkostných symptómov, často aplikovaná je najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Správne prevedenie týchto techník sa prejaví v zlepšení celkového fungovania dieťaťa, či dospelého. V niektorých prípadoch, najmä tých ktoré znemožňujú každodenné fungovanie človeka s touto diagnózou je nevyhnutné na zníženie intenzity symptómov aj nasadenie psychofarmatík. V spojení so psychoterapiou sa však môže následne opäť človek plnohodnotne zaradiť do každodenného života.

Prečítajte si tiež: Štatistiky detského strachu

Mýty a fakty o separačnej úzkosti

  • Mýtus: Separačná úzkosť postihuje len deti. Fakt: Separačná úzkosť môže postihnúť aj dospelých.
  • Mýtus: Ide o rozmaznanosť dieťaťa. Fakt: Separačná úzkosť je normálny vývinový proces a nie je vždy spojená s rozmaznanosťou.
  • Mýtus: Separačná úzkosť je len prechodný stav a netreba ju riešiť. Fakt: Ak separačná úzkosť pretrváva pridlho a ovplyvňuje každodenný život, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

tags: #strach #z #odlucenia #od #matky #u