Pôrodnosť je kľúčovým ukazovateľom demografického vývoja každej krajiny. Na Slovensku sa v posledných rokoch zaznamenávajú výrazné zmeny v tejto oblasti. Tento článok sa zameriava na štatistiky pôrodov na Slovensku, analyzuje trendy, faktory, ktoré ich ovplyvňujú, a regionálne rozdiely.
Klesajúca pôrodnosť na Slovensku
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) konštatuje, že pôrodnosť na Slovensku neustále klesá. V roku 2023 evidovali pôrodnice 48 812 pôrodov, pri ktorých sa narodilo 49 375 detí. Ide o historicky najnižšie počty od roku 1996, keď sa začalo sledovanie týchto údajov. Oproti roku 2022 počet pôrodov medziročne poklesol o približne 4 000, čo predstavuje 7,5-percentný pokles. V porovnaní s rokom 1996 je to pokles o takmer 11 000 pôrodov, čo je viac ako 18 percent.
Regionálne rozdiely v pôrodnosti
Vo vzťahu ku kraju trvalého pobytu rodičky boli najpočetnejšie pôrody žien z Prešovského kraja (9 049 pôrodov), Košického kraja (7 889) a Bratislavského kraja (6 691). Aj pri prepočte na tisíc žien v reprodukčnom veku bolo najviac pôrodov v Prešovskom a Košickom kraji. Vzhľadom na okres trvalého pobytu bolo najviac rodičiek v Sabinove, Gelnici a Námestove. Zaujímavosťou je, že kým v rokoch 2011 - 2019 bola najvyššia pôrodnosť v Bratislavskom kraji, v posledných rokoch sa táto situácia zmenila a najvyššia pôrodnosť je v oblasti východného Slovenska.
Niektoré ženy sa rozhodli rodiť v inom kraji, ako majú trvalý pobyt. „Napríklad 15 percent rodičiek z Trnavského kraja rodilo v Bratislavskom kraji a 10 percent rodičiek z Prešovského kraja rodilo v Košickom kraji.
Vek rodičiek a typ pôrodu
Najčastejšie pôrody, po prepočte na tisíc žien v danej vekovej skupine, boli u žien vo veku 25 - 29 rokov (približne 92 na tisíc žien) a 30 - 34 rokov (81 na tisíc žien). Nasledovali pôrody 20 - 24 ročných žien, 35 - 39-ročných a 18 - 19-ročných. Z celkového počtu 48 812 pôrodov tvorili 66 percent prípadov spontánne pôrody. Zvyšných 34 percent pôrodov bolo operačných, najčastejšie šlo o cisársky rez.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha vysvetlil, že okolo 30 percent detí sa rodí cisárskym rezom aj v iných krajinách sveta. „Dnes sa vzhľadom na riziko poškodenia matky a dieťaťa ustupuje od mnohých operačných výkonov, ktoré boli pri pôrode využívané v minulosti, a radšej sa volí cisársky rez. Vyplýva to z toho, že pri cisárskom reze sa dnes využívajú moderné techniky, priebeh operácie je sofistikovanejší, rýchlejší, máme možnosti antibiotického krytia a napríklad aj hematologické zabezpečenie je neporovnateľné s tým, čo bolo v minulosti,“ povedal. Zvyšujúci sa počet cisárskych rezov podľa odborníka vyplýva aj z toho, že priemerný vek rodičiek je vyšší ako pred pár desaťročiami a rodia aj ženy, ktoré majú rôzne ochorenia - ťažké diabetičky, kardiačky či extrémne obézne ženy. „Máme program in vitro fertilizácie, teda umelého oplodnenia. Oplodňujú sa ženy, ktoré by prirodzenou cestou v minulosti možno neotehotneli.
Zdravotný stav novorodencov
Z celkového počtu 49 375 detí narodených v roku 2023 sa 156 detí narodilo mŕtvych. Zo živonarodených detí malo takmer 4 000, teda 8 percent nízku pôrodnú hmotnosť do 2 500 gramov. Z nich 174, teda menej ako pol percenta, malo extrémne nízku pôrodnú hmotnosť do tisíc gramov. Väčšina detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa narodila predčasne. Vyše 62 percent detí bolo do hodiny po narodení priložených k prsníku matky a tá ich začala dojčiť. Pri spontánnom pôrode bol tento podiel takmer 77 percent, no pri pôrode cisárskym rezom len okolo 32 percent.
Faktory ovplyvňujúce pôrodnosť
Zmeny v pôrodnosti sú do istej miery bežnou vecou. Ľudia sa rozhodujú pre deti na základe mnohých faktorov, ktoré sa neustále menia. Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú pôrodnosť na Slovensku, patria:
- Demografické zmeny: Do reprodukčného veku sa dostávajú populačne čoraz slabšie ročníky a krajina má menej potencionálnych matiek. Do tejto skupiny sa počítajú ženy od 15 do 49 rokov.
- Odložené materstvo: Od 90. rokov prebehla výrazná zmena v správaní žien. V 90. rokoch tak plodnosť klesala aj preto, že ženy si materstvo nechali na neskôr.
- Pandémia COVID-19: Pandémia priniesla výraznejšie zmeny a väčšie poklesy. Vplyv pandémie bol jednoznačný a po prvýkrát bol pozorovateľný v období okolo konca roka 2020 a začiatku roka 2021. Následne v prvej polovici roka 2022 prišlo takmer vo všetkých európskych krajinách k prepadu pôrodnosti. Podľa odborníkov sa pod to podpísalo najmä očkovanie.
- Vojna na Ukrajine a ekonomická situácia: Vypuknutie vojny na Ukrajine a s ním súvisiaca inflácia a prepad životnej úrovne mali negatívny vplyv na rozhodovanie ľudí mať deti.
- Sociálne a ekonomické faktory: Slovenské rodiny sa čoraz ťažšie rozhodujú pre deti z dôvodu sociálnych a ekonomických faktorov.
Pôrodnosť v jednotlivých mesiacoch
Analýza pôrodnosti podľa mesiacov ukazuje, že najviac detí sa rodí v lete a na jeseň. August a september sú dva mesiace, v ktorých prichádza na svet najviac detí. V roku 2016 bol najsilnejší september, keď mamy priviedli na svet 5 408 detičiek a druhé miesto obsadil august s 5 393 bábätkami. Aj v roku 2015 potvrdil september povesť mesiaca s najvyššou pôrodnosťou. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že najviac detí sa u nás rodí v polovici septembra. Za najčastejší deň narodenia vo svete je považovaný 26. september.
Jednou z príčin, prečo sa najviac detí rodí v septembri, môže byť podľa odborníkov aj kalkulácia s tým, aby prišli na svet na začiatku školského roka. Séria štúdií naznačuje, že septembrové deti, ktoré patria k najstarším v triede, sú obvykle najlepšími žiakmi a učenie im ide ľahšie ako spolužiakom narodeným v júli či v auguste.
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
V Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku zaznamenali v roku 2024 najvyšší počet pôrodov v marci a najnižší v júni.
Mýty a povery o pôrodnosti
Existuje mnoho mýtov a pover o pôrodnosti, napríklad, že „počas splnu prichádza na svet viac detí“ alebo že „mesiačik dokáže riadiť aj naše menštruačné cykly“. Výskumníci sa problematike vplyvu Mesiaca na pôrody venujú už viac než pol storočia. Analyzovali tisíce až milióny záznamov, a napriek častým rečiam sa nepreukázal žiadny štatisticky významný nárast pôrodov práve v čase splnu.
Ženský cyklus sa v priemere pohybuje okolo 28 dní, zatiaľ čo lunárny (mesiacov) cyklus má približne 29,5 dňa. To mnohým navodzuje myšlienku, že musí existovať dokonalá súhra alebo aspoň určitý súvis medzi „lunou“ a menštruáciou. Hoci existuje mnoho spirituálnych názorov a osobných skúseností, vedecké dáta svedčia skôr o tom, že len malá časť žien má menštruáciu pravidelne zarovnanú na nov či spln.
Príklad z praxe: Pôrodnosť v kežmarskej nemocnici
V Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, sa v roku 2024 narodilo 875 bábätiek, čo je o 143 viac ako v predchádzajúcom roku. Medzi novorodencami bolo 455 chlapcov a 420 dievčat. Najvyšší počet pôrodov zaznamenali v marci a najnižší v júni. Zaujímavosťou je aj fakt, že 13 bábätiek sa narodilo ešte pred príchodom do nemocnice.
Z celkového počtu 867 pôrodov bolo 6,3 % pôrodov u maloletých rodičiek pod vekovou hranicou 18 rokov. Z celkového počtu 867 rodičiek evidovali 253 slobodných mamičiek, čo predstavuje 29,2 %. V minulom roku evidovali 617 pôrodov prirodzeným spôsobom a 250 sekcií. To znamená, že 28,8 % pôrodov bolo vykonaných na operačnej sále.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Dôsledky klesajúcej pôrodnosti
Klesajúca pôrodnosť má vážne dôsledky pre Slovensko. Znižuje sa počet obyvateľov, zvyšuje sa priemerný vek populácie a mení sa veková štruktúra. To má negatívny vplyv na ekonomiku, sociálny systém a zdravotníctvo. Slovensko sa musí začať pripravovať na to, že jeho populácia bude čoraz rýchlejšie starnúť. To totiž so sebou prinesie úplne nový výhľad do budúcnosti. A to nielen z ekonomického hľadiska v zmysle chýbajúcich daňových príjmov či vysokých výdavkov na zdravotníctvo.
tags: #statiatika #porod #mesiac