Starostlivosť o dieťa s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) predstavuje pre rodičov náročnú výzvu, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, porozumenie a komplexný prístup. Skúsenosti matiek, ktoré sa s touto situáciou stretávajú, sú neoceniteľným zdrojom informácií a povzbudenia pre ďalšie rodiny. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o dieťa s ADHD, pričom vychádza z reálnych skúseností matiek a ponúka praktické rady a odporúčania.
Diagnostika ADHD a diferenciálna diagnostika s PTSD
Diagnostika ADHD u detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov z rôznych oblastí. Psychiatri, neurológovia a psychológovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri posudzovaní správania dieťaťa a určovaní, či spĺňa diagnostické kritériá pre ADHD. V prípade detí, ktoré prežili traumatické zážitky, je dôležité zvážiť aj možnosť posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), ktorá sa môže prejavovať podobnými symptómami ako ADHD.
Odlíšenie ADHD od PTSD
Odlíšenie ADHD od PTSD je kľúčové pre správne nastavenie terapeutického plánu. Na Slovensku existujú odborníci, ktorí sa špecializujú na diferenciálnu diagnostiku týchto dvoch porúch. Je dôležité vyhľadať pomoc skúseného odborníka, ktorý dokáže komplexne posúdiť správanie dieťaťa a určiť správnu diagnózu.
Skúsenosti matky s diagnostikovaním ADHD u syna
Matka opisuje prípad svojho 5,5-ročného syna, ktorému bola diagnostikovaná ADHD psychiatrom. Neurológ zhodnotil EEG ako normálne, ale vzhľadom na správanie dieťaťa, aj neurológ a psychológ v CPP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva) sa zhodli na diagnóze ADHD. Keďže je syn v pestúnskej starostlivosti, matka zvažuje, či nejde skôr o PTSD, pretože dieťa bolo mesiac samo v nemocnici, potom u profi matky a v 9. mesiacoch prišlo k nim, v období silnej separačnej úzkosti vo vzťahu k profi mame.
Prejavy ADHD a možnosti pomoci
Deti s ADHD sa často prejavujú impulzívnym správaním, problémami s pozornosťou a hyperaktivitou. Tieto prejavy môžu mať negatívny dopad na ich fungovanie v škole, doma aj v sociálnych vzťahoch.
Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život pre nepočujúce deti
Impulzivita a nepozornosť
Matka opisuje, že jej syn koná skôr ako si premyslí, často sa udrie, spadne (aj sediac pri obede, pri hre, či bežnom pohybe) - trápi ho to.
Obsedantné nadávanie
Medzi časté prejavy ADHD patrí aj obsedantné nadávanie, ktoré môže byť pre rodinu veľmi zaťažujúce. Syn matky obsedantne nadáva - im aj mladším súrodencom (hlupák, ty hovno, ty špina). Je to aj do 100x za deň, čo sú také slová u nich. Veľmi ich to trápi najmä kvôli mladším, že musia žiť v takejto atmosfére. Je to jeho reakcia na to, keď sa mu niečo nepodarí, alebo keď čokoľvek nie je ako on chce.
Záchvaty hnevu a agresívne správanie
Deti s ADHD môžu mať časté záchvaty hnevu a prejavovať agresívne správanie. Napríklad, syn matky urobil stoličkou dieru do dverí. Plus strašne kričí, vytvára naozaj nepríjemné prostredie. Keď sa nahnevá, hádže po nich veci a žiaľ jediné, čo pomôže, je zamknúť ho v inej izbe.
Vyžadovanie pozornosti
Deti s ADHD neustále vyžadujú pozornosť (aha, pozri). Hrať sa ho baví iba "robiť akciu" (nejaké predstavenie, spev, tanec, klaun), nič, čo by nevyžadovalo pozornosť druhých - s autami či stavebnicou sa zahrá len ak sa mu pri tom niekto venuje, že je v tom sociálny prvok. Ešte má rád knihy - pri tom vydrží dlho, keď mu niekto číta a niekedy aj sám si dlho pozerá knihy.
Problémy s jemnou motorikou
Kreslenie a čokoľvek s jemnou motorkou nemá rád a nejde mu.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti počas materskej dovolenky
Agresívne správanie voči súrodencom
Mladším ubližuje aj fyzicky, škrabnutie, buchnutie, aj keď boli maličké bábätká. Včera napríklad 2,5-ročnej, keď som ho prosila, že ju ešte má nechať spať, lebo je veľmi chorá, z ničoho nič prišiel obliať hlavu studenou vodou. Keď bol chorý on pred týždňom, starala sa o neho, nosila mu veci, hladká, prikrývala. Teraz má ona už 5. deň horúčky do 40°C. Keď si odbehnem od nej ležiacej na záchod či niečo vziať do kuchyne, skoro vždy ju rozplače. Škrabne, buchne ju niečím, alebo aspoň tesne vedľa nej niečím búcha po posteli, na ktorej leží a ona sa samozrejme bojí. Neprestane ani keď ona už plače, ani keď mu ja poviem, aby prestal, až keď ho dotiahnem od nej. Potom začne ziapať, že sme všetci sprosté hovná.
Nefunkčné "prirodzené následky" a tresty
Ako "prirodzený následok" či trest nefunguje nič. Vie, že ak rozhadzuje jedlo, tak potom už buď nedostane nič alebo nič "špeciálne", nejakú dobrotu. Vyzerá to tak, že sa na niečo nahnevá a začne rozhadzovať alebo poučiť v rukách jedlo. Upozorním ho, aby s tým prestal, poviem následok a on začne ešte viac. Potom nám ešte vynadá a je nešťastný, lebo on nič nemôže.
Vyhľadávanie kontaktných hier a neschopnosť ich ukončiť
Má rád kontaktné hry so silným dotykom, napríklad na sendvič, že si má na neho ľahnúť a on je akože chlieb a ja šunka a podobne, zápasenie s ockom a podobne. Nedokáže ich opustiť, akokoľvek dlho to robíme, aj ak ukončíme postupným prechodom do niečoho kľudnejšieho, väčšinou je nakoniec krik a hnev.
Nedostatok empatie
Empatiu nemá podľa mňa žiadnu, to nás desí najviac. Vôbec mu nedochádza, že to, pri čom sa on cíti zle, tak rovnako zlé sa cíti aj druhý ak mu to spraví on. Buď mu to nedochádza, alebo mu je to jedno. Keď trápi bábätko tým, že si sadne oproti nemu a rýchlo priblíži tvár k jeho tvári na vzdialenosť tak 1cm a popritom zaziape z celej sily - a to opakuje, kým bábätko nedám z dosahu. Keď som mu skúsila viackrát ukázať, že pozri, robíš mu toto, tak sa strašne zľakol a zahnal sa na mňa a vynadal mi. Poučenie z toho žiadne, že ako sa to aj tebe nepáči, preto to nemôžeš robiť.
Vysoká miera frustrácie
Vnútorná motivácia nič, má vysokú mieru frustrácie, keď mu niečo nejde.
Prečítajte si tiež: Sprievodcovia pre budúce mamičky
Terapie bez viditeľných výsledkov
V CPP práve dokončil hrovú terapiu, výsledok viditeľný žiadny. So mnou dávnejšie absolvoval filiálku, tam hrovú polhodinku má rád, doteraz si ju zvykneme spraviť. Možno hrová polhodinka ako odmena by v niečom fungovala, ale pokiaľ viem, tá nemá byť ničím podmieňovaná.
Možnosti pomoci
S deťmi s ADHD sa dá pomôcť rôznymi spôsobmi. Okrem farmakoterapie (lieky) sú dôležité aj psychoterapeutické metódy, výchovné postupy a úpravy v školskom prostredí.
- Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a tréning sociálnych zručností môžu deťom s ADHD pomôcť naučiť sa zvládať impulzívne správanie, zlepšiť pozornosť a sociálne interakcie.
- Výchovné postupy: Stanovenie jasných pravidiel a hraníc, pozitívne posilňovanie žiaduceho správania a konzistentné uplatňovanie dôsledkov pri porušení pravidiel sú dôležité pre výchovu detí s ADHD.
- Školské prostredie: Úpravy v školskom prostredí, ako napríklad sedenie v prednej lavici, kratšie zadania úloh a individuálny prístup, môžu deťom s ADHD pomôcť lepšie sa sústrediť a dosahovať lepšie výsledky.
Tipy a triky od matiek
Matky, ktoré majú skúsenosti so starostlivosťou o deti s ADHD, sa delia o svoje tipy a triky, ktoré im pomáhajú zvládať každodenné výzvy.
Systém odmien
Ešte sme neskúsili prejsť vyslovene na systém odmien, za čokoľvek, motivačných.Mohlo by to fungovať?Ako odmena by pre neho mohlo fungovať nejaká "mňamka", tiež pozrieť si niečo (bežne nepozerá, resp. raz denne niečo môže ale často to zrušíme, keď opakovane ubližuje), tiež čas len so mnou (ale to neviem, či dávať ako odmenu, príde mi to ako opak bezpodmienečnosti), má rád darčeky, čiže sľúbiť nejakú maličkosť ak vydrží neublížiť (lenže to celý deň nevydrží a zase kupovať 10 veci denne).Máme skúsiť celý deň hodnotiť po hodinách?Že plus alebo mínus a večer vyhodnotiť a čo preváži, tak podľa toho?Lebo akonáhle si uvedomí, že hups, tak už nič, tak potom už schválne robí ešte viac zlé (je to ako keď sa snažím schudnúť a zjem hrozienok v čokoláde a potom mám pocit, že už je to aj tak jedno a dám si celú tortu.
Senzorická integrácia
V CVI nám neponúkli nič, aj keď sme chceli, iba seminár o senzorickej integrácii, ktorý mi veľa nepovedal. Iba to, že je hyposenzitívny na taktilné podnety, preto jeho dotyky a podobne sú silnejšie, často až nepríjemné, teda že nie vždy, keď ublíži, tak je to náročky. Možno sa tak správa aj preto, že keď bol menší tak aj my sme často vyhodnotili buchnutie ako že urobil, čo nemá, hoci to nebolo úmyselne z jeho strany. Aj teraz často jeho kamaráti majú pocit, že im ublížil, aj keď to je z jeho strany len omyl, len neodhadnutý dotyk. Možno preto teraz viac ubližuje, lebo už prijal, že je "ten zlý". My sme mu nikdy nepovedali, že je zlý. Hovoríme mu, že je dobrý Boží chlapček, len občas robí niečo zlé. Priznám sa, že ale už som mu povedala párkrát aj jeho slovami - že po tom, ako na nás kričal nadávky a do toho ešte povedzme niekomu schválne ublížil (alebo aj nie schválne, ale keď mu hovorím, že nesmie bábätko nosiť a dvíhať a on vystriehne nestráženú chvíľku a dvihne ho a spadne s ním, hoci mu ešte stihnem povedať, aby ho pomaly položil, nepoloží, ide ďalej a spadne, skôr než stihnem prísť - to tiež nie je celkom neúmyselne, lebo chápem, že mu samému nenápadne, ale keď ho upozorním, že to je nebezpečné, je to už schválne ďalej, že ho nepoloží, neposlúchne, pád je už len následok..) - tak, že po tom som mu bežiac za plačúcim bábätkom povedala, že je fakt sprostý, alebo keď sa vyslovene smeje na tom, ako je niekomu ťažko, tak som povedala, že je chudák, čo neznáša. A áno, dostal už aj po zadku, aj facku viackrát. Výsledok žiadny a hlavne nechcem to robiť, viem že to ubližuje jemu aj vzťahu.
Rodinná terapia
Čítali sme Od strachu k láske. Je to super na pochopenie, čo sa v ňom deje, ale žiadne fungujúce rady sme tam nenašli.Ešte chodíme v Bratislave do Avare centra, ale tiež nebadám nejakú zmenu v správaní. V jemnej motorike áno, aj sa už občas vie prekonať aj skúšať robiť niečo, čo mu hneď nejde.Existuje ešte niečo, čo by sme mohli skúsiť?Nejaká terapia, ideálne kde by robili aj s nami ako rodinou. Kontaktovali sme aj nejaké centrum rodinnej terapie či ako to bolo, ale tam že len filiálka a hrová terapia, že nič iné sa najbližšie roky nedá.
Farmakoterapia
Berie Esprico, teraz sme skúsili k tomu horčík a B6. Dostal Risperidón, ale nechceli sme ho dávať skrz váhu. Tam hrozí nárast hmotnosti a on už teraz je na hranici obezity. Aby bol v škôlke kľud, tak ho nechajú zjesť viac a potom veľmi priberá. Teraz čo je 2 mesiace skoro stále doma, schudol 2 kilá, lebo stravu riešim len ja. Nie je to chlieb 2x denne a k tomu knedle na obed. Tiež sme nechceli, lebo to nie je dlhodobé riešenie.Je šanca, že ako dozrieva CNS, tak ho už nebude treba?Skúšali sme ho 2 týždne, keď mal ťažké obdobie, neviem, trochu to asi fungovalo, ale nie veľmi. Dnes práve sme ho začali znovu dávať s tým, že skúsime dlhšie a popritom sledovať váhu.
- Stanovte si reálne očakávania: Deti s ADHD potrebujú čas a trpezlivosť, aby sa naučili zvládať svoje správanie.
- Vytvorte si podpornú sieť: Spojte sa s ďalšími rodičmi detí s ADHD, ktorí vám môžu poskytnúť podporu a rady.
- Nezabúdajte na seba: Starostlivosť o dieťa s ADHD je náročná, preto je dôležité, aby ste si našli čas aj na seba a svoje záľuby.
Emocionálna záťaž a potreba podpory
Som totálne už odpojená od neho, teraz po 2 mesiacoch, kedy skrz vianočné prázdniny a následne choroby je skoro stále doma, ho už doslova neznášam. Snažím sa ho objať, pohladiť, má rád masáž, ale už ho tu proste nechcem. Nechcem, aby tieto naše ďalšie, také maličké, deti museli vyrastať v takomto prostredí. Nechceme ho dať preč, hoci právne by to bolo možné úplne jednoducho, ale proste tu má domov. Hoci som opísala len to zlé, sú aj pekne chvíle. Súrodencov má rád, bojí sa o nich, keď niečo. Keď sme s ním jeden na jedného, je to fajn. Vie byť vtipný, aj starostlivý, je rád, keď môže pomáhať (ale nie tak, že keď ho o niečo poprosím, iba ako on chce, hlavne učiteľkám v škôlke, tam musí mať nejakú "dôležitú úlohu"). Keby sme boli len ja a manžel, tak ok. Ale strašne mi je ťažko a nahnevane z toho, ako takéto prostredie ubližuje našim ďalším deťom.
Starostlivosť o dieťa s ADHD je emocionálne náročná pre celú rodinu. Matky sa často cítia vyčerpané, frustrované a osamelé. Je dôležité, aby mali prístup k podpore a pomoci, ktorá im umožní zvládať túto náročnú úlohu.
Podpora pre rodičov
- Psychoterapia: Individuálna alebo párová terapia môže rodičom pomôcť spracovať svoje emócie a naučiť sa efektívne zvládať stres.
- Podporné skupiny: Stretávanie sa s ďalšími rodičmi detí s ADHD môže byť veľmi povzbudzujúce a užitočné.
- Profesionálna pomoc: Odborníci na ADHD môžu poskytnúť rodičom cenné rady a odporúčania.
Inšpiratívne príbehy a posolstvá
Napriek všetkým výzvam, starostlivosť o dieťa s ADHD môže byť aj zdrojom radosti a naplnenia. Mnohé matky opisujú, ako ich deti s ADHD obohacujú ich život a učia ich trpezlivosti, empatii a bezpodmienečnej láske.
Kniha Šťastné náhody
Bojujte s nami proti obetiam domáceho násilia. Pýtate sa ako? Tým, že si zakúpite knihu - Šťastné náhody. Poviedkami prispeli Andrea Coddington, Veronika Homolová Tóthová, Adriana Macháčová, Mariana Čengel Solčanská, Hana Lasicová, Lucia Sasková, Katarína Gillerová, Jana Pronská, Ivana Alexi, Adriana Boysová a Alica Eštóková. Predslov napísala prezidentka Zuzana Čaputová. O čom je kniha Šťastné náhody? Jediným zadaním pre tvorbu bolo slovo láska. Preto je provokujúca aj nesmelá. S iskrou v oku i s vyhasnutým pohľadom. Bezstarostná v pruhovanom tričku aj ohnutá k zemi pod ťarchou celého sveta. Ochotná kráčať za vôňou lásky cez moria a púšte svojho srdca, no aj plná strachu pohnúť sa z miesta. Rodičovstvo je obsiahnuté v každom „mama“ a „tato“, ktoré vaše deti volajú ako prvé pri rozbitom kolene či zlom sne, alebo keď sa im darí a sú také šťastné, že sa s vami o to musia podeliť. Vtedy si uvedomíte, že ste pre niekoho celý svet. Je to krásny pocit, aj keď ho kazia motýle v bruchu z pocitu zodpovednosti.
Kniha od Jara Bekra
Milá knižka o rodičovstve vo forme blogových článkov. Je to príjemné čítanie kedy človek chce už vypnúť, nenamáhať moc mozog a nahliadnuť do života slovenského mediálne známeho páru. Knižka nové informácie o rodičovstve neprinesie, ani nepripraví na život s dieťaťom, ale príjemne ukáže, že rovnaké problémy a myšlienky ohľadom detí a rodičovstva zažíva veľa ľudí podobne, ak nie rovnako. Pre mňa je to knižka na jedno zhltnutie a potom posunutie ďalej. Autentické rozprávanie otca dvoch detí, ktoré budúcim rodičom dodá potrebnú guráž a aspoň sprostredkovane ich pripraví na najdôležitejšiu životnú úlohu. Keby sa všetci muži postavili k otcovstvu tak zodpovedne, rešpektujúco a zároveň s láskavým humorom ako autor knihy Jaro Bekr, tak by sa nám všetkým žilo lepšie, keďže platí známa rovnica: spokojná mama = spokojná rodina. Ak mám knihe niečo vytknúť, tak je to prehnané používanie smajlíkov (priemerne 2 na 1 stranu). Osobne mám radšej, keď si humorista zachováva kamennú tvár a nepodceňuje svojho čitateľa (tu som vtipný, teraz sa zasmejte). Textu by znateľne pomohlo, keby bol očistený od rušivých emotikonov. Super kniha pohodové čítanie.Naucna pomôcka pre oteckov a aj pre mamičky.Krasne prežitý život s deťmi . Skvelá kniha. Na materskej sa čítala ľahko, vždy mi zlepšila náladu. Úplne ľahko sa číta, pri kočíkovaní som sa vždy usmievala a aj sa teda dosť nasmiala. Až do kapitoly škôlka akoby opisoval môj svet s malou dcérkou a ďalšie kapitoly ma tak trošku zrejme pripravili na to, čo ma čaká a neminie :D je skvelá. Vhodná určite aj ako darček pre rodičov. Milé, civilné a vtipné čítanie, také z denného života, ako keď sa rozprávate s kamarátom, ktorý sa neinštaluje do roly vševeda a má rád svoju rodinu. Osviežujúce, príjemné čítanie. Autorovi gratulujem a ďakujem. Túto knihu som si kúpila hneď ako som sa o nej dozvedela. Jaro Bekr s Monikou sú úžasní pár, ktorí si boli súdení, ich vzťah je naplnený šťastím, láskou, radosťou a humorom. Sú to zápisky otca tak, ako to on prežíval od zoznámenia sa s Monikou, pokračuje tehotenstvami, porodmi Zarky a Lea. Opisuje život s novorodencom, prvé roky s detičkami, prvé kroky, nástup do školky, školy, Vianoce…..Je to krásne, láskavé, milé a napísané s takým humorom, že mi často tiekli slzy od smiechu. Určite knihu odporúčam každému. A samozrejme dávam 5 hviezdičiek. Keby sa dalo, dám ich určite aj viac. Skvelé čítanie. …ale touto knižkou ma prekvapil. Milá, príjemná, láskavá, zábavná…vyhovoval mi jeho humor. Miestami škodoradostný voči sebe, uťahovací voči Monike…dobré a trefné postrehy o tom, ako muži vnímajú otcovstvo: od oznámenia tehotenstva, cez pôrod, starostlivosť o bábätko so všetkým, čo s tým súvisí, čiže prebaľovanie, uspávanie, hry na ihrisku ap. ---- Najprv kočík. ---- Príchod z pôrodnice. Prvé dieťa. Obyvka plná balónikov, nápis Vitajte doma, ktorý som vlastnoručne vyrobil, kvety úplne všade. Napríklad pri druhom dieťati je to už trochu skromnejšie - obyvka tam stále bola, no bez balónikov a kvety boli iba na stole. (Monika, ktorá to opäť číta ponad moje plece, mi tvrdí, že pri Leovi určite ani kvety neboli. Sľúbil som, že to prerobím. Odišla. V mnohých situáciách sa doslova vidíte a musíte sa uškŕňať, že ste v tom neboli sami:-) Napríklad ako všetci, rodičia, priatelia, známi majú na začiatku pre vás plnú zásobu skúseností, rád a poznámok. Ako objavujete biznis so všakovakými detskými vecičkami. ---- Na ihrisku pochopíte, že ženy sú v klanoch. Ak sa poobzeráte po detskom ihrisku, uvidíte rôzne skupinky mamičiek. Skupinku, ktorá sa živo a hlučne rozpráva, lebo sa poznajú, bývajú blízko ihriska a považujú ho za svoje. Ďalšiu skupinku, ktorú ja volám „cereálna“ - deťom varí zásadne čerstvé jedlá a živo diskutuje o očkovaní a iných aktuálnych témach. Necukruje, a keď náhodou ponúknete niektorému z ich detí piškótu, spustí sa panika, ako by ste dávali tretiu porciu orieškov študentskej zmesi alergikovi na orechy. Táto skupinka sa dá ako jediná rozoznať na diaľku podľa toho, že sa tam nachádza vždy aspoň jedna mamička s dieťaťom v baby šatke. Najmenšia skupinka matiek je tá, v ktorej majú všetko značkové. Tlačia pred sebou kočík Baby Dior a po ihrisku chodia v topánkach na vysokých opätkoch, lebo v štekloch Manolo Blahnik sa predsa decko naháňa po pieskovisku najlepšie ?. Tá skupinka je malá z dvoch dôvodov. rada by som sa opýtala oteckov, ktorí túto knihu čítali…myslíte, že je vhodná aj pre muža, ktorý vie, že chvíľa, keď bude otcom sa blíži, ale má pocit, že na to nie je pripravený? Dodá mu táto knihu odvahu a odľahčí jeho stres?
#
tags: #sprievodca #matky #v #starostlivosti #o #dieta