Správanie sa ako dieťa je komplexný jav, ktorý zahŕňa širokú škálu prejavov, od bežných vývinových míľnikov až po závažné poruchy správania. Pochopenie psychologických aspektov tohto správania je kľúčové pre efektívnu výchovu, edukáciu a intervenciu. Tento článok sa zameriava na charakteristiku a kategorizáciu porúch správania u detí, príčiny týchto problémov, ako aj na možnosti prevencie a riešenia.
Vývinové míľniky v správaní dieťaťa
Správanie dieťaťa sa mení a vyvíja v závislosti od veku a vývinového štádia. Niektoré dôležité míľniky zahŕňajú:
- Uvedomenie si seba samého: Zo psychologického hľadiska je to dôležitý vývinový míľnik. Základom je, aby si dieťa uvedomilo rozdiel medzi sebou a druhými.
- Empatia a súcit: Malé deti vnímajú emócie iných ľudí, ako napríklad strach a smútok, už od útleho veku. Vo veku 18 mesiacov už deti dokážu súcitiť s inými. Dávajú prostredníctvom mimiky a verbálneho prejavu najavo, že sa ich utrpenie iného človeka dotýka. Schopnosť súcitiť teda deti nadobúdajú sociálnou interakciou s dospelými.
Podľa Markusa Paulusa, dieťa by nedokázalo prežiť bez láskavých vzťahových osôb, ktoré sa správajú súcitne. Deti sa od nich učia zvládať negatívne emócie a vďaka tomu dokážu neskôr robiť to isté. Empatia a súcit úzko súvisia so senzibilitou blízkych vzťahových osôb.
Poruchy správania: Charakteristika a kategorizácia
Z psychologického hľadiska sú poruchy správania detí definované ako kategorizácia porúch vôle, inštinktov, pudov, ako aj samotného spôsobu konania voči iným členom spoločnosti. V odbornej literatúre sú opisované ako disociálne až neprimerane agresívne konanie, ktoré narúša sociálne očakávania spoločnosti. Vzdorovité správanie neprimerané veku dieťaťa a okolnostiam nemá trvalý charakter. Rebelanstvo mládeže a klasifikované poruchy správania ako diagnostická kategória sa od bežného narušenia disciplíny líšia tým, že musia byť trvalejšej povahy a v trvaní po dobu minimálne šesť mesiacov narúšajú variabilitu správania detí voči stanoveným pravidlám a normám spoločnosti.
Poruchy správania u detí a mládeže možno kategorizovať rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Nezodpovedné kŕmenie opíc
- Podľa príčiny: Poruchy správania môžu byť podmienené psychickým stavom a rodinným prostredím dieťaťa. Môžu mať za následok schizofréniu a rôzne typy depresívnych úzkostí.
- Podľa závažnosti: Delíme ich na primárne (vekové poruchy správania, poruchy reči, školských spôsobilostí a citové poruchy, poruchy psychickej úrovne konania a integratívne poruchy) a sekundárne (odvodené od prvotných primárnych porúch).
- Podľa prejavu: Interpersonálne (osobnostné poruchy jedinca) a extrapersonálne (spôsobené vplyvom okolitého prostredia).
- Podľa sociálnych väzieb: Socializované (dieťa má stabilné a primerané citové väzby s ostatnými členmi rodiny i mimo nej) a nesocializované (dieťa má povrchné vzťahové väzby so všetkými jedincami nášho sociálneho systému; absentujú akékoľvek hlbšie vzťahy).
- Podľa spôsobu konania: Agresívne formy (šikanovanie a násilné správanie voči iným) a neagresívne formy (záškoláctvo, klamstvá, ale aj drobné krádeže).
Príčiny porúch správania
Etiologické vymedzenie porúch správania je mnohoraké a vzniká následkom kombinácie viacerých faktorov. Medzi hlavné príčiny patria:
- Dispozičné faktory: Deti nemajú v rodičoch morálny vzor, v neúplných a nefunkčných rodinách sú obetnými baránkami.
- Rodinné prostredie: Neprimeraná rodinná výchova, zlé sociálne návyky, rozvod, kriminalita, úmrtie rodičov, alkohol v rodine, šikanovanie, narušené sociálne vzťahy medzi vrstovníkmi.
- Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa.
- Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu. Aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
- Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.
- Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú úlohu v sklone k poruchám správania. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali nejaké ochorenie, ako sú ADHD alebo poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície.
Prevencia a riešenie porúch správania
Prevencia a riešenie porúch správania u detí si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:
- Vytváranie emočne stabilného zázemia: Každé dieťa potrebuje vzhľadom na svoju zraniteľnosť emočne stabilné zázemie a porozumenie zo strany dospelých. Pre zdravý vývoj detí je nevyhnutné zabezpečovať ich komplexný rozvoj a eliminovať rizikové príčiny sociálno-patologických javov.
- Eliminácia negatívnych vplyvov: V konečnom dôsledku je nutnosť inhibovať negatívne dôsledky a stimulovať vysoko pozitívne vplyvy zo socio-kultúrneho prostredia. V rámci eliminácie porúch správania dokážu odborníci efektívnou kooperáciou zabezpečiť prevenciu mládežníckych recidív a rôznymi formami výcvikov vedia mládež smerovať k plnohodnotnejším činnostiam.
- Preventívne programy v školách: Na základe odbornej spolupráce sa v školách realizujú rôzne preventívne programy určené pre elimináciu patologického a deviantného správania žiakov. Ako najčastejšie formy sa využívajú odborné prednášky, besedy, zážitková výučba, aktuálne nástenky na zvolenú problematiku a masmediálna propagácia v terénnom prostredí.
- Spolupráca školy a rodiny: Na školách musia byť stanovené jasné pravidlá vzájomnej spolupráce s rodičmi, učiteľmi, výchovnými poradcami a odbornými zamestnancami školy.
- Intervenčné programy: Na väčšine kvalitných školských inštitúcií v súčasnosti aktívne prebiehajú intervenčné programy na podporu zdravého životného štýlu našej budúcej generácie. Medzi najvyužívanejšie preventívne programy patria napr. Nenič vedome svoje telo, Cesta k emocionálnej vyspelosti, Škola podporujúca zdravý životný štýl a pod.
- Individuálny prístup: Sociálnu narušenosť u žiakov nemožno zvládať bežnými výchovno-vzdelávacími prístupmi, práve naopak si vyžadujú individuálnu pedagogickú starostlivosť. Aj menej úspešní žiaci dokážu na základe individuálneho prístupu prekonávať svoje hranice a osvojovať si efektívne stratégie samostatného tvorivého učenia.
- Stanovenie jasných hraníc: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty.
- Dôslednosť: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné.
- Chválenie úspechov: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite.
- Venovanie času: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru.
- Podpora pohody: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy. Napríklad, produkty na zlepšenie koncentrácie alebo zvládanie stresu z lekárne Dr. Max môžu podporiť ich mentálnu pohodu.
- Odborná pomoc: Ak správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).
Výchovné prostriedky a metódy
Psychológia výchovy sa zaoberá účinkami rôznych výchovných prostriedkov a metód. Medzi základné výchovné prostriedky patria:
- Požiadavky: Kladenie požiadaviek (príkazy, zákazy, pravidlá, normi a pod.) a kontrola ich plnenia. Výchovné požiadavky v priaznivom prípade stimulujú dieťa k priaznivému spôsobu života a vývoji jeho osobnosti, zvládanie životných požiadaviek a cieľov. Pri nedostatku požiadavkov sa osobnosť nevyvíja, alebo sa vyvíja len v malej miere.
- Odmeny a tresty: Odmeny (pochvala, úsmev, prejav sympatie, kladné hodnotenie, kladný emočný vzťah, darček) a tresty (prejavy negatívnych emócií, zákaz obľúbenej činnosti alebo donútenie k neobľúbenej činnosti). Výchova založená skôr na odmenách má lepšie výsledky než výchova, ktorá využíva prevažne tresty. Trest má rôzne účinky v závislosti od predchádzajúcich skúsenostiach dieťaťa, na jeho vlastnostiach, na vzťahu medzi dospelým a dieťaom, ná celkovej klíme a situácií a súhre mnohých podmienok.
Slovné pôsobenie a osobný príklad
Výchova sa uskutočňuje najčastejšie vzájomnou komunikáciou vychovávajúcich s vychovávanými. V ľudskej komunikácii má jedinečné miesto reč, slovné zdelenie. Dôležitá je kognitívna stránka (zdeľuje informácie) aj emočná stránka (pôsobenie na emócie a motívy detí a mládeže, s využitím intonácie, mimiky a gestikulácie).
Osobný príklad, vzor, model často pôsobí silnejšie ako slovné pôsobenie, odmeny a tresty. Dieťa si vyberá a napodobňuje určitý model, popr. sa s ním identifikuje podľa zákonov sociálneho učenia dobrovoľne bez nútenia často s obdivom a nadšením. Model plní v živote dieťaťa a dospievajúceho dôležité funkcie: pomáha orientovať sa v zložitej situácií, ponúka spôsoby riešenia problémov a konfliktov, ktoré sa týkajú osobných vzťahov, práce, povolania, životných cieľov a zmyslu.
Prečítajte si tiež: Dôvody, prečo sa mladé ženy správajú ako deti
Prístup k deťom s náročným správaním
Niektoré deti prejavujú v triede, či doma isté správanie, ktoré by sme mohli nazvať náročným, na pohľad nezvládateľným. Keď je náročné správanie jasne identifikované, zistite funkciu správania. Čo osoba komunikuje týmito správaniami? Udržiavajte jednoduchú konverzáciu. Vysvetľovať, logicky postupovať pri vysvetľovaní. Postupujte od detailov ku celkovému pohľadu na túto tému.
Pripravte ho na nové prostredie alebo situáciu tým, že mu vopred vysvetlite, ktoré správanie nesmie použiť. Je dôležité sa pripraviť na to, že sa tak občas aj stane. Majte s dieťaťom pripravený signál, že sa výbuch už blíži. Dieťa sa tak učí identifikovať príznaky, ktoré poukazujú na to, že by mohlo dôjsť k nevhodnému správaniu. Také dieťa nemá dostatok sebaregulácie, aby sa regulovalo samé, potrebuje iného, aby mu s tým pomohol. Nácvik je dôležitý, aby sa neskôr dieťa vedelo emočne a behaviorálne regulovať samé.
Agresívne správanie u detí
V prípade agresívneho správania detí v ranom veku môžu byť príčiny rôzne. Každý rodič, ktorý vychováva malé dieťa, určite vie, že deti nie sú schopné ovládať svoje emócie - dieťa ich prežíva, cíti, ale často ich nie je schopné vyjadriť. Nemá dostatočnú slovnú zásobu, aby dokázalo vyjadriť svoje potreby, túžby a želania tak, aby mu jeho okolie rozumelo. Rovnako nemá kontrolu nad svojím správaním ani prostredím. Nie je schopné uvedomiť si ďalekosiahle následky svojho konania, a preto jeho záchvaty hnevu sú často len dôsledkom frustrácie, ktorú opakovane prežíva. Agresívne správanie je formou vyjadrovania seba samého a vo výraznej miere súvisí so slabou sebareguláciou a tzv. disinhibíciou, t. j. úplné oddanie sa emócii bez akýchkoľvek obmedzení.
Komplexné pochopenie správania dieťaťa
Ak chcú rodičia svojim deťom pomôcť, mali by predovšetkým pochopiť to, na čo sa ich snažia deti upozorniť. Nech sa dieťa správa akokoľvek, vždy chce aby bolo niečo videné a pochopené. Identita dieťaťa, jeho povaha, jeho správanie sú vždy dané vlastnosťami, ale aj správaním rodičov, starých rodičov a ďalších predkov v rodinnej línii. Ich kombináciou spolu s rodinnými a rodovými podmienkami, v ktorých dieťa žije sa vytvára jeho osobnosť, jeho emócie, jeho problémy. Aj my - rodičia sme boli deti, ktoré tiež niečo dostali, niečo zažili a častokrát sme nevedeli, čo s tým robiť a ako reagovať. Dospeli sme a „nevieme, čo s tým“ ani teraz. Naše deti nám dávajú signály. Chcú nám pomôcť a otvoriť naše oči.
Dôležité je, že práve vy, rodičia, môžete tieto emócie zmeniť tým, že vyriešite svoje staré strachy, smútky a hnevy vo svojom vnútri. Áno, najprv si svoje strachy a traumy musia vyriešiť rodičia, aby pomohli svojim deťom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty správy MŠ
Komplexy z detstva
Komplexy z detstva vplývajú na naše správanie, postoje a emócie a nevedome ovplyvňovať to, ako v určitých situáciách reagujeme. Môžu vzniknúť v ranom veku vplyvom správania rodičov alebo rovesníkov, ponižovania dieťaťa. Vytvorí sa negatívny obraz o sebe, čo vedie k nízkemu sebavedomiu, pocitu menejcennosti a izolácií dieťaťa.
Je dôležité, aby rodičia poznali svoje komplexy z detstva a vedeli s nimi pracovať. Ak naozaj ovplyvňujú, mali by vyhľadať pomoc odborníka, aby sa s nimi naučili efektívne zaobchádzať. Rodičia by mali svoje deti chváliť aj keď sa niečo nepodarí, aby sa cítili milované a podporované v každej situácií.
Záver
Správanie sa ako dieťa je komplexný jav, ktorý si vyžaduje holistický prístup. Je dôležité brať do úvahy vývinové míľniky, možné poruchy správania, ich príčiny a možnosti prevencie a riešenia. Kľúčom k úspechu je vytváranie emočne stabilného zázemia, uplatňovanie vhodných výchovných metód, slovné pôsobenie a osobný príklad. V prípade problémov je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a pracovať na komplexnom pochopení správania dieťaťa.