Očkovanie je celosvetovo považované za jeden z najúčinnejších prostriedkov prevencie infekčných ochorení. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie, ktoré má za cieľ chrániť zdravie jednotlivcov a verejnosti. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec povinného očkovania na Slovensku, aktuálnu situáciu v Trebišove a širší kontext zaočkovanosti v krajine.
Legislatíva upravujúca povinné očkovanie
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje oblasť verejného zdravotníctva, je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tento zákon ustanovuje organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, prevenciu ochorení a iných porúch zdravia, ako aj povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
V rámci tohto zákona je upravené aj povinné očkovanie, ktoré je definované ako systém opatrení zameraných na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu. Taktiež určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie.
Aktuálna situácia v Trebišove
V súvislosti s výskytom osýpok v susednom Michalovskom okrese, Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Trebišove vydal verejnú vyhlášku o povinnom doočkovaní osôb od 15 mesiacov do 18 rokov. Týka sa to detí, ktoré nemajú úplné očkovanie proti osýpkam vzhľadom na vek a ktoré vôbec nie sú očkované proti osýpkam. Podľa zástupkyne regionálnej hygieničky RÚVZ v Trebišove Lucie Demesovej ide iba o preventívne opatrenie. V okrese majú dostatočnú zaočkovanosť, ktorá presahuje úroveň 95 percent. V niektorých obvodoch všeobecných lekárov sa vyskytli prípady, kde je zaočkovanosť nižšia ako požadovaných najmenej 90 percent. Podľa Demesovej to môže byť zapríčinené migráciou obyvateľstva. „Reálnu situáciu, aká je teraz v zaočkovanosti, zistíme v krátkom čase výkonom mimoriadnej kontroly očkovania.“
Zaočkovanosť na Slovensku: Trendy a výzvy
Zaočkovanosť detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %. Naposledy Úrad verejného zdravotníctva SR zaznamenal takúto situáciu v roku 2017. Znamená to, že zaočkovanosť proti MMR nedosahuje v ročníku narodenia 2020 dostatočnú úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni.
Dôvody poklesu zaočkovanosti
K poklesu zaočkovanosti mohli prispieť rôzne faktory, ako napríklad:
- Obavy z pandémie COVID-19: Rodičia sa mohli obávať o zdravie svojich detí a odkladať očkovanie z dôvodu pandémie.
- Váhavosť v očkovanie: Celosvetovo rastie váhavosť v očkovanie, ktorá je spôsobená šírením dezinformácií a nedôvery voči vakcínam.
- Obavy z vedľajších účinkov: Rodičia sa môžu obávať možných vedľajších účinkov povinného očkovania.
Dôležitosť očkovania a kolektívna imunita
Očkovanie je dôležité pre ochranu jednotlivcov, ale aj pre dosiahnutie kolektívnej imunity. Kolektívna imunita nastáva, keď je dostatočné percento populácie imúnne voči určitému ochoreniu, čo zabraňuje jeho šíreniu. Osýpky sú závažné a rýchlo sa šíriace ochorenie, ktoré ohrozuje napríklad deti, ktoré ešte nedosiahli vek potrebný na očkovanie alebo deti, ktoré nemôžu byť pre zdravotné dôvody očkované. Chránime ich preto práve kolektívnou imunitou, ktorá znižuje riziko, že sa s vírusom osýpok stretnú a s veľkou pravdepodobnosťou nakazia, keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie. Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť a môžu zbytočne ochorieť neočkované deti.
Vedľajšie účinky očkovania
Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať u detí ťažký priebeh, môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Imunitný systém detí ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Úlohou vakcíny je vyvolať tvorbu protilátok, telo na ňu reaguje, a preto sa po očkovaní môžu objaviť vedľajšie účinky. Najčastejšie je to začervenanie, citlivosť či bolestivosť v mieste vpichu, zvýšená teplota či únava. Vážnejšie vedľajšie účinky sú však veľmi zriedkavé. Z administratívnej kontroly očkovania k 31. 8. 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, kedy sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade.
Mýty o očkovaní
Vakcínam sa tiež občas pripisuje, že spôsobujú vznik chronických ochorení, ako je diabetes alebo v prípade MMR vakcín autizmus. Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).
Poradne očkovania
Rodičia, ak chcú o očkovaní vedieť viac, alebo majú pochybnosti, môžu sa obrátiť na Poradne očkovania, ktoré fungujú pri všetkých 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odborní pracovníci z oblasti epidemiológie poskytnú osobné bezplatné konzultácie.
Európsky imunizačný týždeň
Európsky imunizačný týždeň (EIW) vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) a na rok 2024 pripadol na obdobie od 21. - 27. apríla. Cieľom je podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života.
Vakcinácia zvierat proti besnote
Vakcinácia proti besnote je povinná pre všetky psy, ktoré sú vlastnené alebo využívané v SR. Vakcináciu vykonáva veterinárny lekár. Vakcinácia chráni psa pred nákazou besnotou a zároveň zabraňuje šíreniu tejto choroby v populácii psov. Nevakcinovanie psa proti besnote môže viesť k pokute, a to aj v prípade, že pes neopustí svoj územie. Je dôležité, aby vlastníci psov zabezpečili ich vakcináciu a zachovali tak zdravie svojho psa i ochranu verejnosti.
Slovenská republika splnila vo všetkých bodoch požiadavky článku 8.14.2. Zákonníka zdravia suchozemských zvierat 2019 na vyhlásenie za krajinu bez výskytu besnoty. V roku 2023 sa štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu EK upravuje tak, že celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou (Prešovský kraj), Michalovce, Sobrance, Trebišov (Košický kraj) je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote.
Politické aspekty a diskusia o očkovaní
V minulosti sa v parlamente objavili návrhy na zrušenie povinného očkovania. Napríklad, poslanci strany ĽSNS predložili návrh zákona, v ktorom chceli zrušiť povinnosť očkovania. Argumentovali tým, že cieľom je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení lekárskeho zákroku - očkovania. Podľa nich sa v prípade povinného očkovania porušujú základné ľudské práva a medzinárodné právo, lebo sa „vykonáva lekársky zákrok bez informovaného súhlasu dotknutej osoby“.
Tlačový odbor ÚVZ sa k týmto návrhom vyjadril, že očkovanie celosvetovo považuje za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení a bude ho podporovať. Zároveň dodal, že „v krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení.“