Rozhodnutie mať dieťa je jedným z najdôležitejších v živote ženy. Niektoré ženy sa riadia intuíciou, iné zvažujú racionálne argumenty a ďalšie sa ocitnú v materstve neplánovane. Bez ohľadu na cestu, ktorou sa žena vyberie, príchod dieťaťa prináša zásadné zmeny a výzvy. Tento článok sa zaoberá prípravou na materstvo, skúsenosťami s výchovou detí a dôležitosťou sebapoznania v procese rodičovstva.
Príprava na materstvo: Očakávania vs. realita
Mať dieťa je rozhodnutie, ktoré by nemalo prísť samo od seba. Niektoré ženy sa rozhodujú pocitovo, iné racionálne a niektoré do materstva vhupnú ani nevedia ako. Neexistuje univerzálny návod na to, čo všetko obnáša obdobie po pôrode, pretože každé dieťa je jedinečné.
Jedna z autoriek sa na príchod svojho prvého dieťaťa veľmi tešila. Bolo vytúžené a čakali naň rok a pol. Plánovala mať dieťa do 30-ky, ale životné plány sa nie vždy zhodujú s realitou. Čakanie na dieťa bolo skúškou viery, trpezlivosti a hľadania správneho prístupu k svojmu telu.
Po príchode dieťaťa domov sa život radikálne zmení. Zrazu je tu malý „batôžtek“, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a starostlivosť. Potrebujete sa naladiť a zladiť seba aj celú domácnosť s novou situáciou. Dni plynú v stereotypnom rytme kŕmenia, spania, nespania a prechádzok. Nájsť si čas na seba (osobnú hygienu, jedlo, psychohygienu) je náročné.
Strata slobody a hľadanie rovnováhy
Do 32 rokov mala autorka pocit, že je „pánom“ svojho života. Mala čas na prácu, koníčky, šport a cestovanie. Zrazu sa ocitla v stave, kedy nemala slobodu a cítila, že si nemôže robiť čokoľvek, kedykoľvek sa jej zachce. Je tu niekto iný, kto potrebuje jej starostlivú lásku, čas a trpezlivosť. Už to nie je o plánovaní dovolenky alebo o plnení termínov v práci.
Prečítajte si tiež: Prečo hľadať dieťa z dobrej rodiny?
Samotná aktivita, ako je napríklad návšteva kaderníčky, si vyžadovala zorganizovanie pomoci od partnera alebo starých rodičov. O slobode nemohlo byť ani reči. Ak chcela ísť cvičiť, potrebovala opäť kontaktovať blízkych a dohodnúť sa s nimi na dni a čase. Zladiť sa so všetkými vrátane dieťaťa. Aby bolo hlavne ono v poriadku a malo dodržaný režim a určitú mieru stereotypu.
Autorka si potrebovala sama v sebe upratať, aby toto obdobie dokázala ustáť. Obdobie „neslobody“. Pocit, že sa potrebuje „vypýtať“, kedy môže ísť ku kaderníčke, alebo niekde inde. Obdobie, kedy doslova cítila, že nemá čas na seba a svoje aktivity, ktoré dovtedy robila.
Začala rozmýšľať, ako to celé poňať, aby bolo dieťa spokojné a ona tiež. Pýtala sa sama seba, čo je to, čo jej najviac chýba v danom momente? Každý deň chodila na prechádzky s kočíkom (minimálne 2x). Potrebovala ísť von medzi ľudí, bez ohľadu na počasie.
Keď mala dcéra 4 mesiace, prihlásila ju na plávanie. Chodili 2 x do týždňa na plávanie pre bábätká. To znamenalo pre autorku zmenu prostredia, spoznanie nových ľudí a zároveň sa aj dcéra učila plávať. Keď mala dcéra 6 mesiacov, prihlásila ju na cvičenie pre malé deti. 2 x do týždňa chodila do centra, kde prebiehali rôzne cvičenia pre detičky. Vybrala si doobedňajší termín, kedy vedela, že dcéra nespí. T.j. pre ňu socializácia, pre dcéru učenie sa novému prostrediu, ale aj novým aktivitám spojených s vývinom.
Bonusom pre autorku bolo, že s mamičkami, s ktorými sa spoznali, sú stále v kontakte a stali sa z nich veľmi dobré priateľky. Spojila sa s mamičkami z okolia a v prípade zlého počasia si dohodli vzájomné návštevy. Sama pre seba si povedala, že do 1 roka veku dieťaťa nebude tlačiť na pílu a jednoducho aktivity, ktoré predtým robila (šport, výlety, cestovanie) dá bokom. Prijala to ako fakt a stotožnila sa s tým. Urobila vedomé rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Po roku začlenila do života aj pohyb pilates, alebo power joga. Zavolala známym a dohodli si kino, alebo prechádzku do mesta. Vzala život do svojich rúk a vyvinula aktivitu. Nečakala, že to druhý urobí za ňu. Keď dcéra po obede zaspala (cca 45 minút až hodinka) neupratovala. Doslova si sadla a prečítala si dáky časopis. A keď sa zobudila, tak jej pustila ešte náučné pesničky, alebo rozprávky v TV. Necítila sa previnilo, že sa jej ešte nevenuje.
Milé mamičky, keď ste na tom podobne a máte pocit, že ste prišli o svoju slobodu, o ten svoj komfort v živote, vedzte, že vždy máte na výber. Buď to obdobie prijmete také aké je a „zmierite“ sa s tým, že je to dočasne. Alebo začnete hľadať spôsoby, ako si toto obdobie spríjemniť. Začnete hľadať možnosti.
Prvá dcéra autorku naučila až toľko neplánovať. Prvá dcéra ju naučila pustiť kontrolu. Vďaka prvej dcére si vytvorila priateľstvá, ktoré trvajú doteraz. Vďaka prvej dcére a ešte jej „dlhšiemu“ príchodu na svet sa naučila v praxi, čo to je pravá miera. Že niekedy naozaj stačí sa odovzdať a nechať život nech si robí svoje.
Toto sú skúsenosti autorky, ktorými si prešla, keď jej prišla do života prvá dcéra. Po príchode druhej to už bolo zase o niečom inom. Deti sú našimi učiteľmi. Sú našim zrkadlom, ktoré nám ukazuje, čo si potrebujeme v živote zvedomiť a „uzdraviť“. Prišli nám v živote preto, aby nám pomohli v našom sebarozvoji. A keď tú lekciu nepochopíte, tak príde v podobe či už ďalšieho dieťaťa s podobnými povahovými vlastnosťami, alebo v podobe kolegu, partnera. Jednoducho ak sa máte naučiť v živote pustiť kontrolu (ako napr. ja), tak vám príde do života dieťa, ktoré bude s vami bojovať. Vo všetkom, pri všetkom….
Výchova detí: Láska, hranice a sebaobraz
Deti citlivo vnímajú to, čo sa o nich hovorí. Načúvajú a prijímajú tieto informácie ako súčasť ich sebaobrazu. Dôležité je, aby rodičia nekritizovali správanie dieťaťa tak, aby pri tom používali škatuľkovanie a výrazy ako „zlý,“ „hlúpy,“ „lenivý,“ „lajdácky“ a podobne.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dobrí rodičia nekritizujú správanie dieťaťa tak, aby pri tom používali škatuľkovanie a výrazy ako „zlý,“ „hlúpy,“ „lenivý,“ „lajdácky“ a podobne. Ak vaše dieťa zje všetky čokoládové keksy bez toho, aby sa so všetkými podelilo a ste dobrá mama, budete sa sústrediť na jeho správanie: „Zjedol si všetky keksy bez toho, aby si ponúkol aj ostatných. U nás doma je dôležité, aby si sa delil so sestrou a s bratom.“ To dá dieťaťu celkom inú správu ako veta: „Ty si ale pažravá a sebecká.“
Dobrý rodič pomáha objavovať a rozvíjať talenty a záujmy dieťaťa. Je úžasné, keď človek robí pokroky v niečom, čo má veľmi rád. No psychológom sa často naskytne aj obrázok rodiča, ktorý dieťa angažuje tam, kde si chce splniť svoje sny a méty. Keď dieťa prinútite robiť niečo len pre vaše vlastné motívy, nemusí to dobre dopadnúť, hoci zdanlivo ide všetko, ako má byť. Dieťa sa môže cítiť pod veľkým tlakom a neúspech si berie veľmi osobne, nehovoriac o tom, že musí žiť pod výčitkami sklamaného a rozčarovaného rodiča, ktorý mal celkom iné očakávania.
Dobrí rodičia nie sú benevolentí, pokiaľ ide o hranice v správaní dieťaťa. Dieťa bez hraníc a pravidiel je stratené. Má v rukách moc, a predsa je bezmocné. Hranice pomáhajú dieťaťu, aby sa cítilo v bezpečí a milované, hoci tie hranice nemusí v niektorých momentoch zrovna milovať. Príkladmi dobre postavených hraníc sú napríklad spánkový režim s pravidelnou večierkou, či rešpektujúce správanie voči všetkým členom rodiny.
Znakom dobrého rodiča je aj nastavenie sústavne pracovať na svojom vzťahu s dieťaťom. Ak rodič kričí, či inak preženie svoje reakcie, je veľmi dôležité to napraviť. Raz darmo budete hľadať znaky, že ste dobrý rodič preto, lebo dávate dieťaťu len kvalitnú bio stravu alebo že sa mu dobre darí v angličtine. Úspešné rodičovstvo je také, ktoré poskytuje dieťaťu bezpečné zázemie, kde dieťa cíti, že je milované, prijímané, že niekam patrí.
Syndróm snímkového dieťaťa a prijatie reality
Je prirodzené, že prežívame akýsi pocit straty, keď sa ukáže, že naše dieťa nie je také, aké sme si predstavovali. Často dúfame, že naše deti budú ako my, aby sme sa s nimi mohli ľahšie emocionálne spojiť. Rodinná terapeutka Susan Stiffelman sa zaoberá myšlienkou, že rodičia nemajú problémy s prijatím svojho dieťaťa pre jeho problematické správanie, ale preto, že porovnávajú svoje reálne dieťa so svojimi predstavami o dieťati. Toto dieťa, ktoré si vytvorili rodičia vo svojich predstavách, autorka nazýva snímkové dieťa.
Pochopenie toho, že existuje syndróm snímkového dieťaťa, vám pomôže naučiť sa milovať dieťa, ktoré máte, také, aké je. Psychológ Carl Rogers povedal: „Všetci máme iné dary, takže všetci máme rôzne spôsoby, ako povedať svetu, kto sme."
Odborníci zistili, že pochopenie určitých aspektov života veľmi pomáha a otvára dvere k zmierneniu negatívnych pocitov. Ako postupovať? Ako môže rodič prekonať svoje sklamanie?
- Odpovedzte si na tieto otázky: Môžete si položiť niekoľko otázok, ktoré vám pomôžu objasniť, čo cítite. Aké boli vaše ciele a sny? Odpovede si môžete aj zapísať.
- Vyskúšajte súcit samého so sebou: Súcit so sebou samým spočíva v tom, že sa budete správať k sebe tak, ako by ste sa správali k priateľovi, ktorý prechádza ťažkou situáciou. Praktizovanie súcitu so sebou samým nie je zložité. Je to zručnosť, ktorej sa možno naučiť.
- Rozhodnite sa pre rastové myslenie: Pri fixnom myslení si myslíme, že sme určitým spôsobom nastavení tak, že to, čo vieme, je už maximum a nič sa v našom živote nedá už zmeniť. Rastové myslenie je také, pri ktorom sme presvedčení, že zmeny sa môžu uskutočniť a my sa neustále môžeme posúvať ďalej.
- Nevyžadujte od detí, aby podporovali vašu sebaúctu: Odpor k tomu, čo sa práve s našimi deťmi deje, sa objavuje aj vtedy, keď ich považujete za služobníkov svojej sebaúcty, teda prostriedok na to, aby ste sa cítili lepšie.
Vplyv poradia narodenia na osobnosť
V rodine má poradie narodenia každého človeka celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. S týmto súvisí aj ďalšia otázka: Máte dve a viac detí a povahovo sú úplne rozdielne? Nejde vám to do hlavy - veď boli vychovávané v jednej rodine, rovnakými rodičmi a dokonca majú rovnaké gény. Verte, že prakticky za to nemôžu. Ak sa začítate do nasledujúcich riadkov zistíte, že poradie narodenia nielen vašich detí, ale aj vás samotných nemá síce nič spoločné s astrológiou, ale nesporne ovplyvňuje vašu osobnosť, to koho si vezmete, vaše deti, výber vášho zamestnania a podobne. Všetky poznatky o súrodeneckých konšteláciách sú vedecky (psychologicky) podložené a sú predmetom mnohých náučných publikácií. Ak by sme chceli rozpísať súrodenecké konštelácie dôkladne, potrebovali by sme minimálne knihu.
- Jedináčikovia: Majú tendenciu byť kritickí - k sebe i k druhým - a často sú skutočne osamelí, najmä keď vyrastali v prostredí, kde bolo okolo málo detí, s ktorými by sa mohli hrať. Pretože ich jediné kontakty v rodine boli obmedzené na vzťah k matke a otcovi, dostávalo sa im veľa pozornosti od dospelých, ale často mali ťažkosti nadviazať vzťah so svojimi rovesníkmi.
- Prvorodení: Sú dominantní, ambiciózni, zodpovední perfekcionisti a rodení vodcovia. V živote sú skôr individualisti s veľkou potrebou uznania. Rodičia sa na nich vlastne len učia rodičovskej úlohe a občas na nich majú prehnané požiadavky, prenášajú na nich svoje očakávania a nenaplnené ambície.
- Druhorodení/Prostrední: Sa dajú jedným slovom označiť ako prispôsobiví. No zároveň u nich musíme predstaviť fenomén pokazeného fotoaparátu, resp. piateho kolesa. Prostredné deti sa cítia odstrčené ako piate koleso na voze alebo aspoň ako niekto prebytočný, kto je stále predbiehaný a zatláčaný do pozadia mladšími alebo staršími súrodencami.
- Najmladší (Benjamínkovia): Jeho pozícia v rodine čo predurčuje k nepretržitej snahe dostihnúť súrodenca pred ním a tam, kde je to možné, ho predbehnúť. Od samého začiatku má silnejší pocit menejcennosti, v dôsledku ktorého bude mať veľké ťažkosti presadiť sa v okolitom svete.
Potreby dieťaťa a ich napĺňanie
Podľa Zdeňka Matějčka, dieťa potrebuje:
- Dostatok podnetov: Podnety by mali prichádzať v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite. Nemalo by ich byť ani málo, ani veľa a nemali by byť ani príliš slabé, ani príliš silné.
- Zmysluplný svet: Dieťa potrebuje vedieť, že to, čo robí, vyvoláva v ľuďoch, ktorí sú mu nablízku, pozitívnu reakciu.
- Životná istota: Bez životnej istoty sa dieťa nemôže dobre vyvíjať, hoci by aj oň bolo materiálne či prakticky dobre postarané.
- Pozitívna identita: Aby mohlo dieťa rozvíjať svoju identitu, musia mu k tomu rodičia poskytnúť dostatok dôvery, trpezlivosti a predovšetkým ochoty nechať ho objavovať seba a svet okolo.
- Otvorená budúcnosť: Otvorená budúcnosť, životná perspektíva, nádej, to je niečo, čo tiahne život dopredu.