Sociálne znevýhodnené prostredie (SZP) predstavuje komplexný problém, ktorý ovplyvňuje rozvoj a vzdelávanie detí a žiakov. Efektívna podpora týchto žiakov vyžaduje ucelený prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a podmienky.
Definícia sociálneho znevýhodnenia
Sociálne znevýhodnené prostredie definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.). Definujeme ho aj ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Často sa spája s neštandardnými bytovými a hygienickými podmienkami. Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa s problémami v učení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia.
Inú definíciu žiaka zo SZP prinášajú autori Popovičová a Džuka (2008), ktorí navrhujú používať termín sociálne znevýhodňujúce prostredie. Podľa nich táto formulácia dôkladnejšie vystihuje dynamický aspekt situácie, pričom sa zdôrazňuje sociálna stránka, ktorá ovplyvňuje ťažkosti a nerovnaký prístup žiakov k vzdelávaniu.
Kategórie žiakov zo SZP
Do kategórie žiak zo SZP patria deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu (socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú). Ide o rodiny, kde je prítomná agresia a násilné správanie, omamné látky, nemravné správanie, a tiež o rodiny žijúce na hranici chudoby. Podľa zákona do tejto kategórie patria aj žiaci z rodín, kde je aspoň jeden z rodičov dlhodobo nezamestnaný, na trhu práce je znevýhodnený, nemá ukončené základné vzdelanie. Sociálne znevýhodnené prostredie sa vyznačuje nevyhovujúcimi životnými podmienkami sprevádzané slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie, spanie, zlou infraštruktúrou (voda, elektrina, kanalizácia), životom v segregovanej komunite alebo sociálne vylúčenej komunite. Je to skupina ocitajúca sa na okraji spoločnosti, ktorú charakterizujú určite sociálne alebo etnické prvky. Častá je dlhodobá nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, nepriaznivé ekonomické a zdravotné podmienky, výskyt sociálno-patologických javov. Táto skupina obýva vymedzené časti lokalít so zhoršeným prístupom k občianskej vybavenosti, ktoré umožňujú ekonomickú, politickú a kultúrnu aktivitu v rámci spoločnosti. Žiak zo sociálne vylúčeného spoločenstva pochádza z mestského geta, get tvorených bezdomovcami alebo marginalizovanej rómskej komunity.
Správanie žiakov zo SZP
Správanie žiakov zo SZP je častokrát považované zanevychované, či menej prispôsobivé. Dôvod môže byť absolútne prostý - žiak sa snaží upriamiť pozornosť na jeho osobu, pretože sa nevie vnútorne vysporiadať so zložitou situáciou v súkromnom živote a s nedostatočnou pozornosťou blízkych ľudí. Na vyučovaní pôsobí deštruktívne, zásadne odmieta plniť požiadavky autorít, alebo robí zámerne opak, ignoruje vyzvania, jeho správanie môže prerásť do agresie voči svojmu okoliu. Pri takýchto žiakoch treba jednať s pochopením, no nekompromisne vymedzovať hranice. Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov. Ak napriek prevencii dôjde k negatívnemu správaniu, je dôležité, aby žiak dostal šancu na nápravu. Takéto opatrenia pôsobia najefektívnejšie, keď sa na nich spoločne podieľajú pedagógovia a rodičia.
Prečítajte si tiež: Nárok na materskú počas doktorandského štúdia
Príčiny nezáujmu o vzdelávanie a problémy s dochádzkou
Motivácia a demotivácia najčastejšie prichádza z domáceho prostredia. Ak rodič, ktorý je vzorom, demonštruje, že škola je v živote zbytočná prirodzene tento model preberie aj dieťa. Žiaci zo SZP sú často nútené participovať pri hľadaní alternatívnych spôsobov zvýšenia príjmu rodiny v nešťastnej ekonomickej situácii. V staršom veku sa starajú o mladších súrodencov, zatiaľ čo rodičia sú v práci, alebo asistujú pri ľahších pracovných činnostiach (predaj produktov na trhoviskách, pomocné práce pri stavbách a pod.). Ďalšou príčinou nezáujmu o vzdelávanie a faktorom ovplyvňujúcim záškoláctvo je atraktivita školy a jej schopnosť prispôsobiť sa potrebám detí. Na zlú školskú dochádzku môže pomôcť častejšie striedanie mentálnych a fyzických aktivít. Úlohou školy je byť šikovnejšou v prepájaní záujmov a reálií žiakov s cieľmi vzdelávania. Okrem uvedených príkladov sa osvedčilo aktívne zapájanie rodičov do procesu výučby. Ak je do procesu fungovania školy zapojený rodič, ktorý vidí zmysel vo vzdelávaní, aj dieťa sa stáva dostupnejším. V opačnom prípade, ak sa rodič nezaujíma o spoluprácu so školou, treba vyvinúť zo strany školy dôraznejšiu intervenciu. Pri veľkom počte zameškaných hodín neustále predvolávať rodičov na vysvetlenie a ospravedlnenie. V niektorých školách majú žiaci možnosť vymeškané hodiny si nadrobiť, či nevhodné správanie odpracovať. Podpornými nástrojmi škôl v blízkosti marginalizovaných komunít pri odstraňovaní záškoláctva môže byť prítomnosť sociálneho pedagóga, prípadne terénneho sociálneho pracovníka v obci.
Legislatívny rámec podpory vzdelávania
Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 245/2008 Z. z.) sa zdôrazňuje integrácia týchto žiakov do bežného vzdelávacieho prúdu. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z.
Identifikácia žiakov zo SZP
Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č . 245/2008 Z. z. Metodické usmernenie č. 12/2005-R, ktorým sa upravuje postup pedagogicko-psychologických poradní pri posudzovaní školskej spôsobilosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pri prijímaní do 1. ročníka ZŠ, poskytuje dôležité vodítka pre identifikáciu týchto detí.
Vzdelávanie žiakov zo SZP
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede. Individuálny vzdelávací program vypracováva pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi.
Špecifiká vo vzdelávaní
Deti a žiaci zo SZP sa vzdelávajú v každej bežnej škole. Ak je to potrebné, môže takýto žiak niektoré pre neho problémové vyučovacie predmety absolvovať v rámci individuálneho vzdelávacieho programu. Ak je to potrebné, môžu sa vo všetkých predmetoch vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP), ktorý vypracuje škola v spolupráci s príslušnou poradňou a zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
Prečítajte si tiež: Nároky na materské
Využitie rôznych foriem vzdelávania
Európska komisia vo svojom Memorande o celoživotnom vzdelávaní definuje formálne vzdelávanie ako to, ktoré: "sa vzťahuje k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie". Neformálne vzdelávanie je podľa rovnakého dokumentu to, čo prebieha popri formálnom prúde vzdelávania. Deje sa v rámci aktivít rôznych občianskych združení, neziskových organizácií, v práci a podobne. Zväčša nie je možné ho ukončiť osvedčením o nadobudnutých vedomostiach, i keď v modernej dobe existuje veľa nástrojov, ktorých snahou je prideliť obom formám ekvivalentný význam. Pri žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia sa pri učení osvedčujú prevažne metódy neformálneho učenia sa. Výhodou je, že žiak má pri učení sa zážitkom viac slobody, dokáže lepšie pochopiť zmysel učenia, pretože ho prepája s reálnymi skúsenosťami. Celý proces by však mal smerovať k využitiu oboch typov vzdelávania. Podstatné je, aby žiaci mali dostatočný priestor nadobudnuté skúsenosti z praxe reflektovať a hľadať súvislosti s informáciami získanými v škole. Príkladom sú cvičné firmy na stredných školách, či systém duálneho vzdelávania.
Odporúčania pre zavádzanie zmien vo formálnom prúde vzdelávania
Excelentné školy dnes čoraz častejšie prechádzajú z modelu klasického vyučovania na vyučovanie zážitkom. Zavádzajú projektové vyučovanie, ranné komunitné hodiny, kreatívne zveľaďujú priestor škôl, vytvárajú komunitné záhradky v areáli školy. Filozofia vzdelania pre život je hitom modernej doby. Obzvlášť sa tento model javí efektívny pri deťoch z menej podnetného prostredia. Vďaka zvýšenej slobode a atraktivite vyučovania priamo úmerne vzrastá aj záujem o vzdelávanie u žiakov zo SZP.
Princípy, ktoré využíva neziskový sektor pri vzdelávaní detí zo SZP
- Reakcia na potreby cieľovej skupiny (napr. viac fyzickej aktivity pri hyperaktívnych deťoch).
- Reflektovanie na skutočné skúsenosti detí pri učení.
- Prepojenie novonadobudnutých skúseností na prax (objasňovanie, kde a ako žiaci danú vedomosť v praxi využijú).
- Sloboda.
- Tvorba komunitného priestoru (zadováženie, stavba, oprava a zveľaďovanie spoločne využívaných zariadení).
- Spoločná tvorba pravidiel, ktoré idú ruka v ruke s represiami za ich nedodržanie.
- Využívanie motivačných nástrojov formou odmien za dodržané pravidlá, dobrú dochádzku, výnimočný úspech.
- Zapojenie kľúčových aktérov z okolia detí (rodičia, priatelia).
Vďaka participatívnemu prístupu deti jednoduchšie nadobúdajú pocit zodpovednosti nielen za seba, ale i priestor, v ktorom žijú, svoje okolie a spoločnosť. V tomto procese je dôležitá rola mentora. Je to zvyčajne človek s bohatšími skúsenosťami, ktorý vedie dieťa. Úlohou mentora je sprevádzať ho a klásť správne otázky, aby dieťa dokázalo reflektovať a hľadať správne odpovede samo v sebe. Spravidla sa ním stáva učiteľ, s ktorým si je dieťa blízke alebo pracovníci komunitných centier, občianskych združení a pod.
Podpora a intervencie
Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia. Školy môžu zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre neprospievajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami).
Financovanie podpory
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) poskytuje finančné prostriedky na podporu výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia prostredníctvom rozvojových projektov a príspevkov. Finančné prostriedky sa poskytnú žiadateľom prostredníctvom príslušného odboru školstva okresného úradu v sídle kraja v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorému v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podlieha aj zúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov. Škola je povinná pridelené finančné prostriedky použiť výlučne na zabezpečenie cieľa projektu v súlade s rozpisom rozpočtu. Škola ako realizátor projektu „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2017“ predloží záverečnú správu o výsledkoch realizácie projektu na príslušný odbor školstva okresného úradu v sídle kraja v termíne do 22. 12. 2017, ktorej súčasťou bude aj informácia o nákladoch vynaložených na projekt. MŠVVaŠ SR plánuje zorganizovať do 31. 3. 2018 pracovné stretnutie s realizátormi rozvojového projektu vrátane členov komisie za účelom výmeny poznatkov a skúseností škôl pri implementácii projektov v oblasti desegregácie.
Prečítajte si tiež: Stravovanie a duševné zdravie v ére sociálnych sietí
Príklady financovania
- Rozvojové projekty: Na rozvojový projekt „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2017“ MŠVVaŠ SR vyčlenilo 49 000,- €, pričom na jeden projekt môže byť finančná dotácia max. 2 450,- €.
- Rozvojové projekty v roku 2019: Celkovo 20 projektov získalo finančný príspevok v rámci výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu: ch prostriedkov „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2019“. Úspešní žiadatelia získali účelové finančné prostriedky v sume od 1228,-EUR do 2 625,-EUR. Podporené rozvojové projekty musia zrealizovať v termíne do 13. decembra 2019. 20. 12. 2019. Súčasťou záverečnej správy bude aj informácia o nákladoch vynaložených na projekt. Pridelené finančné prostriedky sa môžu použiť výlučne na zabezpečenie cieľa rozvojového projektu v súlade s rozpisom predloženého rozpočtu. MŠVVaŠ SR plánuje zorganizovať do 31. 03. Žiadosť s rozpisom rozpočtu predkladá oprávnený žiadateľ s označením na obálke „Podpora žiakov zo SZP“ príslušnému odboru školstva Okresnému úradu v sídle kraja v termíne do 17. Žiadosti, ktoré spĺňajú požadované kritériá zašle príslušný odbor školstva okresného úradu v sídle kraja so zoznamom v elektronickej a printovej podobe MŠVVaŠ SR - sekcii národnostného a inkluzívneho vzdelávania do 29. 31. 7.
- Príspevok na skvalitnenie podmienok: Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP môže prideliť ministerstvo školstva z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra podľa § 4e ods.1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zriaďovateľovi základnej školy. Podľa § 4e ods. účasť žiakov na aktivitách podľa § 30 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. Bratislava - 16. februára 2022 - Suma príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre rok 2022 sa každému zriaďovateľovi určila ako súčin počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa stavu k 15.9.2021 a výšky príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na rok 2022. Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia môže prideliť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zriaďovateľovi základnej školy podľa § 4e zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Príspevok sa poskytuje základným školám na žiakov, ktorí sú vzdelávaní v bežnej triede základnej školy. Podľa § 4e ods. c) účasť žiakov na aktivitách podľa § 30 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z.
- Príspevok na žiaka v roku 2023/24: Ak je žiak zo SZP škola má v šk. roku 2023/24 ešte nárok na 150 eur ročne príspevok a tiež sú možnosti príspevku na vyučovacie pomôcky, ktorý sa vybavuje na príslušnom miestnom úrade cez zriaďovateľa.
Dôležité termíny
Elektronický systém podávania žiadostí sa automaticky uzavrie 3. Odbor školstva príslušného okresného úradu v sídle kraja predloží žiadosti sekcii regionálneho školstva Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v lehote do 17.
Štatistické zisťovania
Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. sa uvádza počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pri vypĺňaní štatistických výkazov a EDUZBERU k 15. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov).
SZP a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP)
Automaticky neplatí, že žiak so SZP má PO. Ak poradenské zariadenie určí, že ide o žiaka so ŠVVP, uvedie odporúčania a škola následne žiakovi vypracuje príp. IVP. Od šk. roka 2024/25 už títo žiaci dostávajú len konkrétne PO. Na druhej strane, mnohé deti so SZP sa skôr či neskôr vďaka nepodnetnému prostrediu a náročným podmienkam môžu stať aj žiaci so ZZ. Buď kvôli samotnému prostrediu a teda dieťa potrebuje špeciálnu podporu v podobe väčších úprav v IVP. Druhá možnosť je, že dieťa má aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP. Je tu aj možnosť, že dieťa so SZP má po diagnostike CPP aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Prípadová štúdia: Občianske združenie Cesta mladých
Občianske združenie Cesta mladých vzniklo v lete roku 2016 spojením nadšených kolegov (mladej učiteľky angličtiny a dvoch sociálnych pedagógov) zo základnej školy na Záhorí. Škola je známa návštevnosťou vysokého percenta žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Množstvo rodín je v hmotnej núdzi, dospelí majú problém nájsť si dlhodobé zamestnanie a zotrvať v ňom, väčšina mladých ľudí vypadáva zo vzdelávania po absolvovaní povinnej školskej dochádzky a nepokračuje vo zvyšovaní svojej kvalifikácie. Niektorým rodinám chýba prístup k tečúcej vode v domácnosti, chýba tiež kvalitná infraštruktúra v rámci komunity.
Idea občianskeho združenia: Základná idea občianskeho združenia Cesta mladých spočíva v motivácii a podpore mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia pre štúdium na stredných školách. Veríme, že vďaka zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne mladých ľudí a posilneniu viery vo vlastný potenciál sa možno jednoduchšie vymaniť z podmienok generačnej chudoby.
Identifikácia problému: Potreba pôsobiť na mladých ľudí zo SZP takýmto spôsobom sa ukázala v období učenia na základnej škole. Všimli sme si, že naši bývalí deviataci, napriek úspešnému štartu na stredných školách, nie sú schopní zotrvať v ďalšom vzdelávaní. Z približne šiestich odhodlaných žiakov, pri ktorých sme tento problém pozorovali, len jediná žiačka pokračovala aj ďalší rok v štúdiu na strednej škole. V komunitách s ťažkou socioekonomickou situáciou je časté, že až 2/3 študentov ukončí svoje vzdelávanie po dovŕšení povinnej 10-ročnej školskej dochádzky.
Strategické kroky: Po identifikácii problému sme sa zamerali na strategické kroky, ktoré by viedli k riešeniu tejto situácie. Našou prvou aktivitou bolo spísanie stanov, základného dokumentu určujúceho procesné fungovanie organizácie. S dvoma vyhotoveniami a ďalšími potrebnými dokumentmi sme pristúpili k registrácii združenia na Ministerstve vnútra SR. Po súhlasnom stanovisku ministerstva sme vybavili zvyšné formality spojené s vedením združenia (IČO, DIČ, bankový účet a pod.). Celý proces trval približne jeden až dva mesiace. Medzitým sme však už aktívne rozpracovávali víziu a poslanie združenia. Formou brainstormingu sme hľadali cesty, ako dosiahneme, aby mladí ľudia pochádzajúci zo SZP mali jednoduchšiu cestu za vyšším vzdelaním. Pomohla nám tiež analýza podobných programov, ktoré sa zameriavajú na mladých ľudí z komunít ohrozených vylúčením. Výnimočnú hodnotu mali kvalitatívne rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí čímsi podobným prechádzali - absolvovali štúdium aj napriek externým prekážkam spojeným so SZP.
Koncept programu: Vďaka uvedeným činnostiam sme vytvorili koncept programu a položili základné piliere združenia, ktorými sú: odhodlanie dosiahnuť viac, mentoring, dobrovoľníctvo. Prvý z uvedených pilierov odráža charakter mladého človeka, ktorému sa chceme venovať. Chceme spolupracovať so žiakmi odhodlanými pracovať na sebe, lebo veria, že vďaka tomu je možné posúvať sa v živote. Druhým základným kameňom je mentoring, efektívny nástroj vedenia ľudí. Dobrovoľníctvo je poslednou zložkou, ktorá tvorí povahu organizácie. Cez dobrovoľníctvo sa snažíme nie len viesť mladých ľudí k hodnote spolupatričnosti, ale tiež vykresliť dôležitosť tzv. "vracania späť". Čo sa týka konceptu, stavili sme na sústavu spoločných stretnutí s mladými ľuďmi, ktoré sú zamerané na rozvoj rôznych zručností (kreatívnych, prezentačných, komunikačných a pod.) a sú povinné pre všetkých členov združenia. Tieto jednodňové stretnutia sa snažíme vhodne dopĺňať o návštevy inšpiratívnych osobností, či realizáciu aktivít na stmeľovanie tímu.
V praxi to vyzerá nasledovne:
- Stretnutie ráno v zapožičaných školiacich priestoroch.
- Predstavenie si agendy dňa.
- Workshopy zamerané na osobnostný rozvoj alebo iné kreatívne činnosti (tvorba kroniky, program dobrovoľníckeho projektu).
Aby deň nebol dlhý a nudný, vyčleníme čas na diskusiu s inšpiratívnym hosťom, zahráme si hry, čo je skvelá príležitosť na budovanie vzťahov a spolupráce medzi účastníkmi.
Mentoringové stretnutia: Mimo spoločných stretnutí realizujeme individuálne alebo skupinové mentoringové stretnutia aspoň raz za dva týždne, kde sa tvorí priestor pre individuálny prístup k potrebám jednotlivých mladých ľudí. Každý mentor má momentálne troch-štyroch mladých ľudí, s ktorými si dohaduje osobné stretnutie, alebo komunikuje cez sociálnu sieť a telefón. Cieľom individuálnych stretnutí je byť k dispozícii mentorovanému v prípade, že sa v jeho živote odohrávajú dôležité udalosti, či rozhodnutia. Úlohou mentora je tiež merať progres svojich mentorovaných.
Dobrovoľnícke akcie: Mimo spomenutých činností kladieme špeciálny dôraz na dobrovoľnícke akcie. Doposiaľ naše združenie organizovalo Mikulášsky futbalový turnaj pod vedením detí a tiež dlhodobo spolupracuje pri doučovaniach malých detí v komunitnom centre františkánov blízko osady v Plaveckom Štvrtku. Počas doučovaní naši mladí ľudia pomáhajú dospelým dobrovoľníkom pri práci s deťmi - robia s nimi domáce úlohy a keď vyjde čas, tak sa s deťmi hrajú.
Novela školského zákona a zmeny od roku 2026
Novela školského zákona k 1.1.2026 zavádza viaceré úpravy pri žiakoch so SZP. Najprv mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce, čo ministerstvo odôvodňuje filozoficky tak, že samotné prostredie samo o sebe nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa, čiže ho znevýhodňuje. Deti, ktoré sa podľa zaradia podľa bodu 1 nebudú automaticky žiaci so ŠVVP a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2 budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP. Novela tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporné činnosti podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia. Školy na účel vzdelávania detí/žiakov so SZP dostávajú podľa Metodiky financovania podporných opatrení aj špeciálne príspevky. Vzdelávanie detí so SZP netreba riešiť vypracovaním samostatných IVP, ale jednoducho sa to určí systémovo v školskom vzdelávacom programe.