Očkovanie je téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a rôzne názory. Na jednej strane stojí medicína založená na dôkazoch, ktorá očkovanie považuje za jeden z najväčších úspechov v boji proti infekčným chorobám. Na druhej strane sa objavujú obavy a pochybnosti o bezpečnosti a účinnosti vakcín, ktoré vedú k hnutiu za slobodnú voľbu v očkovaní. Tento článok sa snaží preskúmať rôzne uhly pohľadu na túto komplexnú problematiku.
Význam očkovania v histórii a súčasnosti
Infekčné choroby, ktoré sa v minulosti vyskytovali už len zriedkavo, sú opäť na vzostupe. Jedným z dôvodov je, že celková zaočkovanosť v populácii klesá. Kým v minulosti sa u nás pohybovala na úrovni 98 %, v súčasnosti klesla na 95 %. Ak by vakcinácia detí nebola povinná, iba 77 % matiek by dalo svoje dieťa zaočkovať.
Snaha čeliť infekčným chorobám je známa už zo starovekých civilizácií v Číne, Arábii či v Grécku. Už pred tisícročiami sa ľudia snažili rôznymi pokusmi eliminovať straty, ktoré za sebou zanechávali epidémie. No až keď sa Angličanovi E. Jennerovi v 18. storočí podarilo vykoreniť tzv. čierne kiahne, smrteľnú chorobu so 100 % úmrtnosťou, a o niečo neskôr francúzsky lekár L. Pasteur dokázal záchranou chlapca poraneného besným psom, že v očkovaní svitá pre ľudstvo nádej, začala sa nová éra medicíny… Na prelome 19. a 20. storočia boli objavení mnohí pôvodcovia infekčných chorôb a následne boli skúšané a testované, s rôznymi úspechmi, očkovacie látky (vakcíny).
Príkladom je Jonas Salk, vynálezca vakcíny proti detskej obrne, ktorý si svoj vynález nedal patentovať a poskytol ho na voľné šírenie, čím zachránil milióny detských životov.
V súčasnosti medicína disponuje očkovacími látkami, ktoré fungujú na dvoch princípoch - oslabujú živé mikroorganizmy a zároveň ich inaktivujú (zbavujú účinnosti).
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Antivakcinačné hnutie a argumenty za slobodnú voľbu
Na druhej strane sa objavuje antivakcinačné hnutie, ktoré pod heslom „slobodnej voľby v očkovaní“ šíri nepravdy a konšpiračné teórie o „škodlivosti očkovania“. Paradoxne, jeho zástancami sú často ľudia s najvyšším vzdelaním, patriaci medzi najvyššie príjmové skupiny.
Zástancovia slobodnej voľby v očkovaní argumentujú tým, že rodičia by mali mať právo rozhodovať o zdravotnej starostlivosti svojich detí na základe vlastného uváženia a informácií, ktoré si sami naštudujú. Poukazujú na možné nežiaduce účinky očkovania a na to, že v niektorých prípadoch môžu vakcíny skôr uškodiť ako pomôcť, napríklad u detí astmatikov, ekzematikov, alergikov alebo chorľavých detí.
Niektorí rodičia sa obávajú, že očkovanie môže viesť k autoimunitným ochoreniam, autizmu alebo iným zdravotným problémom. Tieto obavy sú často založené na štúdiách, ktoré boli neskôr vyvrátené alebo spochybnené vedeckou komunitou.
Stale sa tu nechape podstata rozvoja tychto aktivit, ako pisete. Podstatou je sloboda v ockovani, cize slobodne sa rozhodnut na zaklade vlastneho uvazenia, ci ockovat, alebo nie. Ti rodicia, ktori sa stale dozaduju ockovania proti TBC, su rodicia, ktori nemaju dostatok informacii o tom, co vlastne tato vakcina sposobuje. Nerozumeju ani napriek tomu, ze ju lekarska "odbornost" stiahla z povinneho ockovania. Keby im lekari zacali hovorit aj o neziaducich ucinkoch, ktore su obrovske a poslali ich pozriet do ambulancii pneumologov, mozno by sa dozadovat prestali.
Rodičia, ktorí odmietajú očkovanie, často argumentujú tým, že majú vysoký hygienický štandard, dobrú výživu a vitamíny, čo znižuje riziko ochorenia. Sú presvedčení, že si chcú niesť následky sami, ak nejaké budú.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre slobodné matky po rodičovskej
Povinné očkovanie na Slovensku a v Európe
Povinné očkovanie detí na Slovensku je predovšetkým záležitosťou štátu. Očkovací kalendár, a teda aj ochorenia, proti ktorým sa bude v danom roku na Slovensku očkovať, určuje Úrad verejného zdravotníctva MZ SR na základe očkovacích schém používaných v krajinách EÚ a podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Očkovacie látky na povinné očkovanie, ktoré sú určené v kalendári vyberá kategorizačná komisia Ministerstva zdravotníctva SR. Primárni pediatri v prípade odmietnutia povinného očkovania rodičmi majú povinnosť podľa zákona túto skutočnosť hlásiť. Kontroly zaočkovanosti vykonávajú epidemiológovia. Len pri nepovinnom očkovaní táto povinnosť nie je daná.
Vo väcsine europskych krajin je ockovanie dobrovolne a napriek tomu ockovanost deti takmer 100%.
Riziká a nežiaduce účinky očkovania
Očkovania su väcsinou prinosom, ale su skupiny det - deti astmatikov, ekzematikov, alergikov, kde mozu skor uskodit ako pomoct, chorlave deti, kde by trebalo ockovania odlozit a ockovania zbytocne - ako pre mna TBC, ockovania s väcsimi rizikami ako prinosom - MMR.
Myslim, ze rodicov do ockovania nutit je ta chyba, ktora sposobuje este viac "vzbury" ako pochopenia zmysluplnnosti/alebo nie u ockovani.
Ja som rada, ze mam moznost volby. A aj som zvolila. Moje deti su ockovane - okrem vakciny MMR - vsetkymi vakcinami. Aj ked niektorymi trolinka neskor, ako v ockovacom plane 😉
Prečítajte si tiež: Podmienky a proces IVF v Nitre
Rozložené proteíny môžu spôsobiť botulizmus,salmonelózu alebo ďalšie typy OTRAVY KRVI.
Ludia ktorí dávajú očkovať svoje dieti nie sú nerozumní ani nevzdelaní. Sú len neinformovaní. Na očkovanie v SR je uvalené obrovské embargo čiže o veci nehovoriť . Lekári nevedia nič, RUVZ detto - resp melú dokola to isté akoby sa za 50 rokov vobec nič nezmenilo a média neinormujú ale predovšetkým dezinformujú.
Vo všetkých oblastiach je tendencia skrášľovať štatistiky, či zamlčiavať nepríjemné skutočnosti. Super, keď sa to dá ešte zvaliť na nejakého vnútorného nepriateľa, a to je jedno, či ide o ekonomiku, životné prostredie, verejné zdravotníctvo, políciu, politiku atď. Ale naozaj sa čudujem, prečo lekári - onkológovia, psychiatri, neurológovia, diabetológovia - prečo tak hromadne mlčia, keď k nim prichádzajú tie nešťastné deti, ktoré mali smolu na vážne vedľajšie účinky vakcín… Je to kolegialita? Alebo automaticky možnosť vedľajšieho účinku vakcín vylučujú? Na základe čoho? Vlastných poznatkov? Alebo? Dostanú inštrukcie zhora, že treba mlčať? Aby sa nešírila panika? Že vieme, stáva sa, ale masy by zmätkovali? Ja sa len pýtam. Čo je to? Môžu mať laickú verejnosť za hlupákov, ale dokázateľne aj lekári samotní nie sú jednotní v názoroch, zdieľajú protichodné postoje. A ak som nejaké osočovanie zaregistrovala, tak jeho terčom sa stala práve napríklad ich profesijná kolegyňa MUDr.
Na Slovensku nájdete stovky prípadov, kedy očkovali choré deti. Povinnosť hlásiť neočkovačov je iba štatistická (hlásenie počtov). Pediatri poskytujú osobné údaje nad rámec zákona, a teda v rozpore so zákonom. Pediatri sú povinní riadiť sa nie zdravotníckymi zákonmi, ale VŠETKÝMI všeobecne právne záväznými predpismi, kam patrí aj ústava, medzinárodný dohovor o Ľudských právach a biomedicíne, zákon o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti.
Dôležitosť informovanosti a zodpovednosti
Téma očkovania je kontroverzná. Každoročne sa u nás narodí okolo 50-tisíc detí. Ich rodičia stoja pred dilemou - na jednej strane chcú pre svoje deti dobro, na druhej strane je nemožné, aby boli slepí a hluchí voči správam, ktoré úplnú bezpečnosť očkovacích vakcín spochybňujú.
JUDr. V tejto skupine ľudí je časť ľudí, ktorá si z ich pohľadu vyhodnotila situáciu tak, že sa z rôznych dôvodov rozhodla pre cestu očkovania. Niektorí úplne slobodne, niektorí najmä z pracovných dôvodov či iných pragmatických dôvodov, napr. Táto zodpovednosť leží na každom originálnom jedincovi, aby vyhodnotil svoj vek, fyzický stav svojho organizmu (kondícia, nadváha), štýl života, zdravotný stav, najmä aktuálne zdravotné problémy (stav po liečbe či operácii), ale aj dlhodobý sklon k chorľavosti, či komplikácie pri prekonávaní minulých respiračných ochorení a prijal rozhodnutie i zodpovednosť za cestu, ktorú si vyberie. Kým slobodný výber cesty k prežitiu pandémie ponechal štát na občana, nemal by podporovať a vo verejnoprávnych médiách propagovať iba jednu cestu (cestu očkovania), ale mal by vyvážene prinášať informácie aj pre druhú cestu (bez očkovania), a nie reagovať spôsobom, ktorý možno nazvať „trpením“ slobodného rozhodnutia. Veľa ľudí spolieha a obracia sa na právnikov, aby im pomohli, vysvetlili dôvodnosť a primeranosť opatrení. V režime „OP“ sú osoby na základe potvrdenia (administratívneho aktu) „slobodné“ (pozn.
Je oprávnený vyjadrovať sa k očkovaniu rodič, ktorý svoje deti vrúcne miluje, a preto mu nesmierne záleží okrem iného aj na tom, aby sa do ich tela nedostali žiadne jedy ani iné nebezpečné látky, ktoré v ňom nemajú čo hľadať (prinajmenšom nie vo významnom množstve/koncentrácii), a preto starostlivo kontroluje zloženie všetkých potravín, ktoré deťom kupuje, rovnako tak aj zloženie všetkých vitamínov, výživových doplnkov a liekov, ktoré deťom podáva? Je oprávnený vyjadrovať sa k očkovaniu rodič, ktorý v záujme zdravia svojho dieťaťa po večeroch a po nociach (keď deti spia, lebo cez deň sa im venuje) študuje knihy, odborné časopisy, vedecké články a štúdie o očkovaní, venuje tomuto štúdiu rádovo tisíce hodín čistého času (priemerný slovenský pediater nanajvýš niekoľko desiatok hodín za celú svoju profesionálnu kariéru), pýta sa kompetentných úradov a osôb neraz aj nepríjemné, avšak oprávnené a dôležité otázky, kontaktuje odborníkov - autorov štúdií na poli fyziológie, imunológie, toxikológie atď. a vedie s nimi vecný dialóg o očkovaní a jeho možných a pravdepodobných dopadoch na zdravie očkovanej osoby, zúčastňuje sa odborných podujatí v oblasti očkovania, alebo sa ich aspoň chce zúčastniť, lenže zodpovedné osoby (konkrétne doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD.) mu nechcú dovoliť účasť na týchto podujatiach za žiadnu cenu? Je takýto rodič oprávnený verejne sa vyjadrovať k očkovaniu?
Skúsenosti rodičov a lekárov
Z priebehu celej diskusie možno jednoznačne vidieť, že rodičia potrebujú riešiť iné otázky, ako ste nastolili vo Vašom stanovisku. Dozaista každý z nás chápe Vašu povinnosť očkovať (aj preto verejnosť volá po slobode v očkovaní, aby sa táto povinnosť z Vašich pliec sňala) a to, že nemáte možnosť ovplyvniť napríklad výber očkovacích látok.
Super, keď sa to dá ešte zvaliť na nejakého vnútorného nepriateľa, a to je jedno, či ide o ekonomiku, životné prostredie, verejné zdravotníctvo, políciu, politiku atď. Ale naozaj sa čudujem, prečo lekári - onkológovia, psychiatri, neurológovia, diabetológovia - prečo tak hromadne mlčia, keď k nim prichádzajú tie nešťastné deti, ktoré mali smolu na vážne vedľajšie účinky vakcín… Je to kolegialita? Alebo automaticky možnosť vedľajšieho účinku vakcín vylučujú? Na základe čoho? Vlastných poznatkov? Alebo? Dostanú inštrukcie zhora, že treba mlčať? Aby sa nešírila panika? Že vieme, stáva sa, ale masy by zmätkovali? Ja sa len pýtam. Čo je to? Môžu mať laickú verejnosť za hlupákov, ale dokázateľne aj lekári samotní nie sú jednotní v názoroch, zdieľajú protichodné postoje. A ak som nejaké osočovanie zaregistrovala, tak jeho terčom sa stala práve napríklad ich profesijná kolegyňa MUDr.
Milá pani doktorka, z vášho stanoviska cítiť, že sa za všetko ospravedlňujete a za nič predsa nemôžete, a to všetko štát a že všetko robíte podľa toho, ako musíte a prikazuje vám zákon atď… Čo tak použiť zdravý rozum, zamyslieť sa a konečne dodržiavať Hippokratovu prísahu a pristupovať ku každému lege artis! To nevidíte, že ten očkovací kalendár, ktorý musíte dodržiavať, je len súčasťou marketingového plánu farmabiznisu? Čo tak byť lekárom a nie ovcou, čo musí robiť to, čo jej prikážu? Verím, že v tom nie sme my, rodičia, sami. Verím, že sa nájdu aj lekári, ktorí chápu, že očkovať paušálne každé dieťa bez informovania rodičov, bez podrobnej kontroly zdravotného stavu, v priebehu 15 minút vrátane poradne, že to nie je ideálny stav. Verím, že sa nájdu aj lekári, ktorí nechcú udávať rodičov na RÚVZ a sociálku, pretože nie preto sa stali lekármi. Verím, že sú u nás aj lekári, ktorí sa zamýšľajú nad tým, aké nežiaduce účinky po očkovaní môžu nastať a majú také deti vo svojej starostlivosti. Už nežijeme v totalite, chceme sa slobodne rozhodnúť. My nesieme následky, či už deti dáme zaočkovať, alebo nedáme. Slobodný prístup k informáciám a sloboda voľby - azda to bolo to, prečo sme štrngali kľúčmi.
Názor odborníka
„Voľba nevyužiť vakcínu je slobodná, ale nesprávna. Pravdepodobnosť, že neočkovaní sa do zimy nakazia, sa blíži k istote,“ tvrdí v rozhovore patofyziológ a molekulárny biológ Peter Celec. Vysvetľuje, od čoho závisí, či ľudia aj po očkovaní môžu v prípade infekcie šíriť covid ďalej, prečo pokladá tretiu dávku na jeseň pre niektoré skupiny za nevyhnutnú i to, čomu pripisuje nechuť dať sa očkovať. Hovorí aj o lekároch, ktorí očkovanie odmietajú i sklamaní z prístupu niektorých z nich k liečbe covidu. Peter Celec je prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.
Ak sú seniori zaočkovaní, je pochopiteľné, že väčšina infekcií bude v mladších vekových kategóriách a vďaka tomu bude mať ochorenie iné, možno i miernejšie príznaky. Nemusí to tak byť. Stále platí, že pre vírus nie je dobré, keď jeho hostiteľ umrie, lebo sa potom nemá ako ďalej šíriť. Perspektíva je taká, že vírus sa stane endemickým, bude sa šíriť stále lepšie, ale jeho smrtnosť sa nemá prečo zvyšovať. Evidentne áno. Ak je to tak, ako ukázali v Austrálii, je otázne, nakoľko niektoré opatrenia majú vôbec zmysel. Otázka však znie, či to bolo doteraz inak, lebo to vlastne ani veľmi nevieme.
Nemecký virológ Christian Drosten pred pár mesiacmi povedal, že slobodné rozhodnutie nedať sa zaočkovať je rozhodnutím pre covid. Skôr či neskôr každý bez vakcíny bude infikovaný so všetkými rizikami, ktoré to prináša.
Najsilnejšia zbraň, ktorú máme, je očkovanie, a to je už v rukách každého z nás. Čím viac bude zaočkovaných, tým to bude lepšie. Čo by dali všetci pozostalí za to, keby sme mali pred rokom k dispozícii vakcínu. Musíme robiť všetko pre to, aby sa dalo čo najviac ľudí zaočkovať.
Myslím, že ide aj o prejav zlyhania vzdelávania, školstva a domácej výchovy. Nepotrebujem vedieť detailne, ako funguje mRNA a vektorová vakcína, aby som pochopil, že na ochranu pred covidom momentálne nemáme nič efektívnejšie.
Ak niekto toto spochybňuje, spochybňuje medicínu, ako funguje posledných 30 rokov a vracia sa do medicíny 19. To, že mnohých iných vrátane mňa mierne znepokojuje počet ľudí, ktorých covid zabil. Tí, ktorí hovoria, že sa pre rýchlosť ich vývoja nedajú zaočkovať, majú akú alternatívu? Lockdown a respirátory? Ale to sme robili a napriek tomu umierali tisíce pacientov. Toto sa nedá porovnať. Vakcíny, aspoň tie schválené, naozaj fungujú. Už dnes na Slovensku zachránili stovky, možno tisíce životov a na jeseň zachránia ešte viac, aj kebyže sa už nikto nedá zaočkovať.