Šikanovanie u detí: Čo robiť, keď je vaše dieťa šikanované?

Šikanovanie je problém, ktorý sa čoraz častejšie objavuje na školách a ktorý sa týka detí aj dospelých. Je dôležité, aby si slovenskí rodičia všímali trápenie svojich detí a neprehliadali ich problémy, ktoré sa môžu prejaviť aj v dospelosti.

Ako rozpoznať šikanu?

Šikana nie je len bežné súperenie. Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej si páchateľ vyberá obeť, ktorá bude klásť najmenší odpor. Páchateľ to dokáže odhadnúť podľa chôdze, pohľadu, rečového prejavu a celkového vyžarovania obete. Riešenie si vyžaduje osobný prístup k obeti aj páchateľovi.

Šikana prebieha rôznymi spôsobmi, od fyzického ubližovania až po psychické ponižovanie, vysmievanie, ohováranie, intrigovanie a neprimeranú kritiku v reálnom aj virtuálnom priestore. Dôsledky šikany môžu byť vážne, vrátane strachu, depresií, neurotických prejavov, sebapoškodzovania a v extrémnych prípadoch aj samovrážd.

Kyberšikana

Problémom súčasnosti je kyberšikana, ktorá sa vyskytuje najmä u detí. Deti sú na internete odvážnejšie, majú pocit anonymity a často si neuvedomujú dôsledky svojho konania. Agresivita na internete preto môže byť častejšia ako v bežnom živote.

Ako sa má postaviť rodič?

Ak zistíte, že vaše dieťa šikanujú, uvedomte si, že sa nevie brániť, má strach, je slabé a chýba mu sila a odvaha. Namiesto obviňovania školy alebo iných detí sa zamerajte na psychický stav svojho dieťaťa a podporujte jeho osobnostné prejavy. Naučte ho efektívne reagovať na útočníkov. Prijatie šikany vám umožní vidieť situáciu z iného uhla pohľadu a uvedomiť si, že vaše dieťa potrebuje získať odvahu a silu na prekonávanie prekážok. Dôsledky neriešenia príčin šikany budú dieťa sprevádzať celý život.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Signály, ktoré si treba všímať

Dieťa o svojich problémoch často nehovorí, pretože sa bojí sklamania a posmechu. Preto je dôležité identifikovať rizikové správanie a rozpoznať signály šikany.

Prejavy dieťaťa, ktoré spúšťajú šikanu:

• Strach
• Citlivosť
• Úzkostné správanie
• Neurotické prejavy
• Introvertná orientácia
• Nedostatočná sebaistota a sebadôvera
• Akákoľvek odlišnosť
• Iné názory, než má útočník
• Úspešnosť a výnimočnosť v určitom smere

Prejavy dieťaťa, ktoré signalizujú, že je šikanované:

• Dieťa sa bojí chodiť do školy
• Nemá veľa kamarátov
• Vymýšľa si zdravotné ťažkosti
• Má zranenie, ktoré si neviete vysvetliť
• Je zakríknuté, smutné, apatické
• Nemá chuť do jedla
• Má problémy so spánkom
• Chodí poza školu
• Zhorší sa mu prospech
• Pýta si peniaze
• Strácajú sa mu veci

Čo robiť, keď je dieťa šikanované?

Detská psychologička rozdelila pomoc rodičov šikanovaným deťom do 3 fáz:

1. Prvotný šok: Predýchajte hnev a uvedomte si, že vaše dieťa potrebuje pomoc. Porozprávajte sa s ním v pokoji a povedzte mu, že urobíte všetko pre to, aby sa dokázalo brániť.
2. Opatrenia: Informujte zodpovedné osoby v zariadení, kde sa šikana deje, a hľadajte riešenia. Upozornite, ale neobviňujte, pretože môže byť obviňované aj vaše dieťa.
3. Práca s dieťaťom: Začnite pracovať s dieťaťom a v prípade zložitejšej situácie vyhľadajte pomoc odborníka. Pracujte s odvahou namiesto strachu.

Tréning dieťaťa - ako nebyť šikanovaným

Dôležité je formovanie odvahy. Pomôžte dieťaťu s tréningom prejavu a sebavyjadrovania, čo tkvie v pohybových, hlasových a očných prejavoch. Kombinácia ráznych pohybov, gest s vhodným zvukovým prejavom a priamym očným kontaktom dáva správaniu dieťaťa iné vyžarovanie.

1. Tréning pohybu: Výrazná reč tela, vzpriamené držanie hlavy, dlhé a rozhodné kroky a hlas sú prejavom sebaistoty. Trénujte dupanie nohami s vyjadrením "a dosť". Uvoľnite energiu dieťaťa boxovaním, mlátením, dupaním, kričaním. Naučte dieťa zdolávať živly ako voda, vietor, oheň a zem. Aktivity so zvieratami, ako jazda na koni, tiež pomáhajú dieťaťu prekonať obavy a nájsť sebadôveru.
2. Tréning hlasu: Krik je tiež hlasom. Smejte sa a spievajte s deťmi. Naučte dieťa opäť prejaviť inštinktívny krik. Hrajte doma hru, kde sa postavíte proti sebe, pozeráte sa do očí a hovoríte si humorné a nezmyselné "nadávky". Dieťa by nemalo reagovať a iba sa usmievať.
3. Tréning očného kontaktu: Očný kontakt je silný komunikačný kanál, ktorý odráža energetické procesy v tele a vyžaruje silu. Pohľad do očí je aktom sebapresadzovania. Dupanie a dýchanie pomáha posilniť aj priamy očný kontakt. Jeden negatívny zážitok dieťaťa je možné "anulovať" siedmimi úspešnými zážitkami, v ktorých dieťa zažije svoju schopnosť brániť sa a presadiť.

Prieskum: Rodičia neveria školám pri riešení šikany

Až deväť z desiatich rodičov považuje šikanovanie na školách za problém, ktorý treba riešiť. Z prieskumu pre občianske združenie Rodičia vyplýva, že asi 40 percent rodičov obetí šikanovania je nespokojných s reakciou školy. Rodičia školám nedôverujú, že problém zvládnu.

Škola by mala po obdržaní informácie o šikanovaní ochrániť svojho žiaka a vykonať dôslednú diagnostiku, aby zistila, ako často je dieťa šikanované, kde je šikanované a kto sa na tom podieľa. Na základe týchto informácií by mala podniknúť ďalšie kroky, ako zamedziť takejto situácii.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Správny postup

Rodičia niekedy nevedia, aký je správny postup v prípade, ak ich dieťa šikanujú. Na základnej škole sa s rodičmi o nahlasovaní šikanovania rozprávajú už na začiatku školského roku. Prvý kontakt a najlepšia forma, ako sa ozvať, je priamo cez triedneho učiteľa.

Ak rodič zistí, že jeho dieťa je šikanované, treba kontaktovať predovšetkým školu, čiže triednu učiteľku, riaditeľa, školskú psychologičku. Odborníci sa zhodujú, že v prípade šikanovania je najdôležitejšie, aby rodičia problém nahlásili škole čo najskôr.

Šikana v online prostredí

S určitou formou šikany sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretne každé dieťa. Okrem školy sa čoraz častejšie a výraznejšie vyskytuje v online priestore. Podľa výskumu Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky sa v školskom roku 2019/2020 stretla so šikanou väčšina škôl, teda až 86,3 %. Zároveň sa do popredia dostáva pojem kyberšikana, ktorá sa vyskytla až na 73,6 % škôl.

K šikane dochádza, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane týra spolužiaka, pričom k tomu používa agresiu a manipuláciu. Dôsledky takéhoto správania pocítia nielen obete, ale tiež agresori. Negatívne následky si šikanované dieťa so sebou často nesie po celý život, preto je dôležité situáciu rozpoznať čo najskôr a okamžite zakročiť.

Typické znaky šikany

Šikana sa v kolektíve neobjaví zo dňa na deň. Vyvíja sa postupne, a preto je dôležité všímať si jej úvodné štádium, ktoré odborníci označujú ako ostrakizmus. Ide o varovný signál, ktorý je nutné ihneď zastaviť, aby sa ubližovanie medzi deťmi nevyvinulo do nebezpečnejšej formy. Ostrakizmus je typický tým, že obeť je vyčlenená z kolektívu - nikto sa s ňou nerozpráva, ani ju nezdraví.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Šikana môže mať rozličné formy - verbálnu (urážky, nadávky, vyhrážky, posmievanie, vydieranie), fyzickú (bitky, kopance, facky, potkýnanie), sociálnu (nahováranie iných detí na vyčlenenie obete z kolektívu, ohováranie, ignorovanie) a sexuálnu (nevhodné narážky, dotyky, komentovanie vzhľadu).

Kyberšikanovanie zahŕňa písanie nenávistných, urážlivých postov a komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín s cieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, prípadne zverejňovanie a preposielanie nevhodného obsahu.

U šikanovaného dieťaťa sa môžu objaviť náhle zmeny správania - zhoršenie prospechu, nárast agresivity, vyhľadávanie spoločnosti detí z nižších ročníkov. Zároveň platí, že obeť šikany málokedy požiada o pomoc učiteľa, ba dokonca ani rodiča.

Medzi ďalšie príznaky šikanovania patria:

• Dieťa menej rozpráva a vyhýba sa rozhovorom o kamarátoch, škole či trávení svojho času.
• Prejavujú sa u neho zmeny emócií - plačlivosť, hnev, smútok alebo strach.
• Odrazu vynecháva krúžky a odmieta aktivity, ktorého nedávno bavili.
• Dieťa je nepozorné, nesústredené alebo apatické, má problémy s učením.
• Odmieta jedlo alebo sa naopak prejedá.
• Trpí nespavosťou, máva zlé sny alebo veľmi ľahký spánok, prípadne spí neadekvátne veľa.
• Objavia sa „záhadné“ zdravotné problémy - bolesti brucha, hlavy a podobne.
• Neprehliadajte drobné úrazy, ako sú odreniny, modriny a škrabance.
• Všímajte si častejšie strácanie a ničenie vecí (špinavé oblečenie, nezvestná mikina či potrhané a počmárané knihy alebo zošity).
• Dieťa neustále požaduje zvýšenia vreckového či pýta sladkosti namiesto desiatej.
• Schováva si mobil, náhle zatvára počítač, keď vojdete do miestnosti.

Ako dieťaťu pomôcť?

Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Šikanovaným sa môže v živote stať každý a rozhodne to neznamená, že ste ako rodič vo výchove zlyhali alebo že váš potomok slabší. Pre dieťa je dôležité, aby ste mysleli v prvom rade naňho a problém riešili aktívne, no s pokojom a rozvahou. Ak sa vám dieťa so šikanou zdôverilo, potrebuje najmä vašu pomoc a pocit bezpečia, preto sa rozhodne vyvarujte kriku alebo plaču.

V prvej fáze je najdôležitejšie obeť vypočuť, neskákať mu do reči ani nerobiť unáhlené závery. Ak si to dieťa neželá, nezaťahujte do vašej diskusie ďalších členov rodiny. Pochváľte ho za to, že našlo odvahu zdôveriť sa vám - určite ho to stálo veľa síl. Ubezpečte ho, že jeho šikana nebude pokračovať a že mu v tom aktívne pomôžete.

Ak sa tento problém dotýka priamo školy alebo inej organizácie, je načase do situácie zasvätiť aj triednu učiteľku alebo trénera, respektíve osobu, ktorá vaše dieťa pozná a je s ním v kontakte najčastejšie. Trvajte na prešetrení šikany, no pokojnou a efektívnou formou. Ak je to možné, využite služby školského psychológa. Pokiaľ ani po čase nevidíte zmenu, obráťte sa na vedenie školy alebo krúžku a trvajte na prešetrení okolností i vyvodení adekvátnych dôsledkov.

Následky šikany sa niekedy prejavia až v neskoršom veku. Je preto dobré poradiť sa s odborníkom - nemusí ísť priamo o terapiu pre dieťa, no dokážu vám poradiť napríklad v tom, ako dieťaťu najlepšie pomôcť a ako s ním komunikovať. Trávte s ním čo najviac času a vytvorte mu pevné rodinné zázemie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Skúšajte nové činnosti, v ktorých môže zažívať úspech a okrem zábavy posilní aj svoje sebavedomie. Motivujte ho k hľadaniu nových priateľstiev a zážitkov.

Agresor

Ak ste zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje, je nevyhnutný spoločný rozhovor, v rámci ktorého si nielen vypočujete jeho názor na situáciu, no tiež mu jasne vysvetlíte dôsledky takého správania. Dohovorom sa posnažíte dosiahnuť, aby s takýmto správaním okamžite prestalo. Bitka, krik alebo výčitky nič nevyriešia. Zvoľte radšej primeraný trest a sústreďte sa na adekvátne ospravedlnenie sa šikanovanému dieťaťu a jeho rodičom.

Malému agresorovi vysvetlite, čo to je šikana. Nezľahčujte jej dôsledky a jasne vyjadrite, že ju nepovažujete za vtip alebo nevinnú detskú zábavu. Aby ste predišli podobnej situácii v budúcnosti, učte vaše dieťa pracovať s emóciami. Potrebuje vedieť regulovať svoje správanie tak, aby nikomu neubližovalo. Dôležité je ovládať svoj stres a vyjadrovať nesúhlas spôsobom, ktorý je pre okolie prijateľný. Dieťa by malo vedieť, aké sú riziká šikanovania a to ako pre obeť, tak tiež pre toho, kto šikanuje.

Čo robiť, keď šikanujú vaše dieťa alebo keď vaše dieťa šikanuje druhých?

Takmer každé dieťa si prejde provokovaním či šikanou. Šikana môže na deťoch zanechať dlhodobé stopy. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa je obeťou šikany alebo ak samo šikanuje niekoho druhého, je dôležité situáciu správne podchytiť, aby sa úspešne vyriešila. Väčšina z nás si myslí, že deti, ktoré šikanujú sú veľké, drsné a agresívne. Deti, ktoré sú šikanované, väčšinou vyzerajú inak ako ich rovesníci a sú tichšie a nie až tak sebavedomé.

V prípade, že sa dozviete, že vaše dieťa niekoho šikanuje, je dôležitá komunikácia. Ak cítite hnev, hanbu, strach alebo akýkoľvek iný pocit, je dôležité sa najprv upokojiť a uistiť sa, že sa s dieťaťom rozprávate s chladnou hlavou. Posaďte sa spolu v prostredí, kde vás nič nevyrušuje, v čase, keď sa nemusíte nikam ponáhľať a vy aj dieťa máte dobrú alebo neutrálnu náladu. Narovinu a bez emócií dieťaťu oznámte, že ste sa dozvedeli o jeho šikane.

Skúste zistiť, prečo vaše dieťa vlastne šikanuje. Deti môžu mať rôzne reakcie; niektoré vám hneď povedia pravdu, iné budú zapierať a ďalšie nebudú schopné povedať, prečo niekoho týrajú. Ak vám povedia pravdu, postúpte k ďalšiemu kroku nižšie. Ak budú zapierať a vy ste si 100 % istí, že klamú, pokračujte v diskusii, až kým sa dieťa neprizná. Keď už príčinu poznáte, vysvetlite dieťaťu, že ubližovať druhým nikdy nie je riešením. Uistite sa, že dieťaťu vysvetlíte následky. Ak sa rozhodnú potrestať ho aj v škole - napríklad ho na určitý čas chcú vylúčiť z krúžku, v ktorom šikanoval druhých, podporte ich rozhodnutie. Je dobré, keď sa dieťa naučí, že ho zo situácie, ktorú si spôsobil sám a navyše ublížil druhým, nezachránite. Dávajte na správanie dieťaťa pozor. Učte ho nové veci, posilňujte empatiu a pomôžte mu nájsť novú skupinu kamarátov.

Ak vaše dieťa šikanuje, v tomto prípade však dieťaťu musíte byť oporou. Ak vaše dieťa o šikane rozpráva, potichu počúvajte. Je vhodné dieťa uistiť, že za danú situáciu nemôže, že nie je jediné a že to nie je jeho chyba. Nezameťte detské obavy pod koberec. Je normálne, ak sa dieťa obáva zhoršenia situácie po tom, ako ju začnete riešiť. Potom si dohodnite stretnutie s niekým zo školy alebo krúžku, kde sa situácia odohráva. Najčastejšie to býva triedna učiteľka, ktorá by mala situáciu preveriť. Ak škola vášho dieťaťa ponúka služby psychológa, navštívte aj jeho. Pokúsiť sa situáciu riešiť s rodičmi agresora nemusí byť najvhodnejšie. V prípade, že sa vám prístup školy k situácií nepozdáva a/alebo šikana neprestane, je vhodné zvážiť zmenu triedy alebo aj školy vášho dieťaťa. Pozorujte správanie dieťaťa a pomôžte mu čo najviac.

Je dôležité si uvedomiť, že deti, ktoré šikanujú, netreba hneď odsúdiť ako „zlé“. Nezabúdajme, že sú to stále len deti a učia sa, ako naložiť s rôznymi pocitmi a situáciami. Je dôležité, aby sme my - dospelí do situácie správne zasiahli. Šikana je v školách stále prítomná a nič na tom nemení ani fakt, že osveta na túto tému je čoraz hlasnejšia. Je dôležité vedieť, že škola sa musí obvinením zo šikany zaoberať.

Čo robiť, ak je dieťa šikanované?

Primárnou úlohou rodiča je ochrániť svoje dieťa. A hoci sa môže zdať, že dieťa má obavy z konfrontácie, intuitívne očakáva, že rodič zasiahne a podnikne aktívne kroky proti šikane v škole. Odporúča sa dieťaťa pýtať konkrétne otázky typu: Čo presne sa v škole stalo? Ako sa to stalo? Kto pri tom bol?

Je veľkou chybou, ak rodičia namiesto oficiálneho riešenia so zástupcami školy oslovia priamo dieťa, ktoré je označené ako iniciátor šikany. Nepomôže ani osloviť rodičov agresora, ktorí majú zväčša potrebu svoje dieťa za každú cenu chrániť a postavia sa proti vám. Možno obvinia vaše dieťa, že šikanu vyprovokovalo, a teda si za to môže samo. Agresor sa môže pokúsiť ovplyvniť svedkov, čo následne skomplikuje vyšetrovanie v škole.

Šikanu je nevyhnutné riešiť v priamej spolupráci so školou, ktorá by sa mala riadiť metodickými pokynmi ministerstva školstva a mať vypracované postupy na vyšetrovanie šikany. Škola by nemala dopustiť, aby boli v rámci vyšetrovania svedkovia a obeť konfrontovaní s agresormi. Po vyšetrovaní by mali byť spísané výstup a následné opatrenia, ktorých cieľom je v budúcnosti šikane predísť. V prípade, že napriek všetkým vyššie uvedeným krokom šikana naďalej trvá a aj po vašom opakovanom upozornení sa problém nevyriešil, je čas zvážiť zmenu školy.

Čo mám robiť, ak som obeťou šikany?

Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Nezostaň v tom sám! Možno prežívaš pocity hanby a viny. Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „…keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát..”), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje?

Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému, čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho, odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy, ktorými ti ubližovali.

Ako spoznám, či moje dieťa šikanujú?

Berte sťažnosti dieťaťa na šikanovanie vážne. Nikdy si nemyslite, že deti to nejako zvládnu samé. Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Často to funguje v momentoch uvoľnenia sa počas dňa. Upovedomte školu hneď, ako si začnete myslieť, že vaše dieťa šikanujú. Hovorte s dieťaťom. Nemyslite si, že ak sa vaše dieťa dopustilo šikanovania, že je „zlé“. Povedzte dieťaťu, že nebudete tolerovať takéto správanie. Obráťte sa na učiteľa a/alebo riaditeľa školy. Zvýšte dohľad nad aktivitami dieťaťa - s kým a kam chodí. Zistite, s kým sa kamaráti, a uistite sa, že viete, kde sú vaše deti po celý čas. Odraďte dieťa od vzťahov s agresívnymi deťmi. Dohodnite si spoločne jasné domáce pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte. Keď deti vytvoria nejaké pravidlá, ľahšie ich dodržiavajú. Netrestajte dieťa tak, že ho ponížite, aby pocítilo, aké to je byť šikanovaný. Namiesto toho zvážte účinnú a nenásilnú reakciu. Venujte dieťaťu viac času. Oceňte láskavé správanie dieťaťa k druhým. Dajte dieťaťu vedieť, že láskavosť má hodnotu.

Nepodporujte vhodné správanie odmenami (darčeky, čokoláda, PC hry, pozeranie televízie či iné úplatky) alebo zlé správanie sankciami (odmietanie dieťaťa, tresty, facky). Zistite, aké pravidlá a prostriedky má škola proti šikanovaniu a aký má systém na oznámenie šikanovania a rozprávajte sa o nich s dieťaťom, aby ich vedelo používať. Učte deti, ako majú riešiť hádky bez násilných slov a činov. Učte ich zručnostiam sebaobrany: ako kráčať s istotou, byť pozorný k dianiu okolo seba a postaviť sa za seba verbálne. Počúvajte pozorne svoje dieťa! Povzbuďte ho, aby vám rozprávalo o škole, spoločenských udalostiach, ceste do a zo školy. Všímajte si jeho rozhovory s inými deťmi. Mohlo by vám to naznačiť, či je vaše dieťa obeťou, agresorom, alebo ani jedným. Opýtajte sa dieťaťa, ako by podľa neho bolo najlepšie riešiť šikanovanie. Dieťa sa môže báť, že ak šikanovanie oznámi, môže sa situácia zhoršiť. Pomôžte dieťaťu naučiť sa sociálne zručnosti, ktoré potrebuje, aby si vedelo nájsť priateľov. Stále komunikujte. Zaistite, aby všetci aktéri vedeli, aké opatrenia zamýšľate prijať a kedy.

Počas posudzovania/vyšetrovania jednotlivých prípadov sa odporúča nadviazať spoluprácu so školským psychológom, prípadne kontaktovať Centrum poradenstva a prevencie (CPP). Sieť Centier poradenstva a prevencie (CPP), ktoré sídlia v každom okresnom meste, CPP ponúka školám podporu pri riešení šikanovania. CPP poskytuje bezplatnú psychologickú pomoc aktérom šikanovania - obetiam, agresorom (vrátane rodičov); odborné konzultácie pri hľadaní konkrétnych postupov pre danú školu a riešení situácie; prácu s celým triednym kolektívom, v ktorom došlo k šikanovaniu. Škola môže odporučiť rodičom vyhľadať odborné poradenstvo na individuálnej úrovni aj v súkromných psychologických poradniach.

Čo je to šikana?

Šikanovanie je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej.

Šikanovanie sa netýka len dvoch osôb - obete a agresora. Podľa Metodického usmernenia MŠ SR č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach šikanovanie je „akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.

Existuje viacero foriem šikanovania:

• Verbálne šikanovanie: zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky.
• Sociálne šikanovanie: jeho cieľom je útočiť na vzťahy.

Rovnako ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý sa nazýva ostrakizmus. Je to štádium, ktoré slúži pre učiteľov a rodičov ako varovný signál. Toto štádium je typické tým, že spolužiaci jednu „obeť“ vyčlenia z kolektívu, nikto sa s daným dieťaťom nebaví, nikto mu neodpovedá na pozdrav a ak aj áno, tak iba nejakou posmešnou poznámkou. Dieťa je týmto spôsobom vyčleňované z partie spolužiakov. Typickým a asi najznámejším príkladom vyčleňovania z kolektívu je vznik „dievčenských spolkov“. Ide o spojenie skupinky dievčat, ktoré vytvoria v triede silnú alianciu a ostatné nechcú medzi seba pustiť. Časté je taktiež ohováranie, posmievanie či urážanie.

Dieťa, ktoré sa stane vyčleneným z triedneho kolektívu, si tento fakt začína uvedomovať postupne. Začína zisťovať, že v triede nie je nikto, s kým by mohlo sedieť, každý ho odmieta, uráža, ponižuje. Spočiatku sa toto dieťa začína brániť - vracia spolužiakom nadávky, bráni sa hnevom, kopancami a pod. Ako sa hovorí, klin sa klinom vybíja. V škole to však prebieha spôsobom, že agresori voči obeti zvyšujú svoj tlak pretože vidia, že obeť sa snaží brániť.

Ak sa dozviete, že je vaše dieťa šikované, alebo na ňom spozorujete závažné zmeny v správaní, nastal čas konať. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa.

• Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu.
• Rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém.
• Zvážte presun dieťaťa do inej triedy.
• Skúste sa skontaktovať s rodičmi agresora, aj keď odmietnu bude jasné, že sa o svoje dieťa a jeho blaho zaujímate a chcete situáciu riešiť.
• Pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti priviesť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity.
• Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne).
• Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho.
• Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo.
• Pokúste sa získať čo najviac dôkazov.
• Zaistite ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov.
• Obohaťte život svojho dieťaťa zážitkami, výletmi a cennými spomienkami, rozvíjajte jeho záujmy.

Boj proti šikanovaniu na škole je dlhodobá záležitosť, pri ktorej je dôležitá úzka kooperácia školy s rodičmi. Je preto potrebné otvorene sa rozprávať o šikanovaní.

tags: #sikanuju #dieta #ale #popieraju #to