Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý sa neustále vyvíja a mení. To, čo bolo považované za správne pred niekoľkými desaťročiami, môže byť dnes vnímané ako nevhodné alebo dokonca škodlivé. Článok sa zaoberá prekonanými výchovnými postupmi, ktoré sa v minulosti bežne používali, a ich potenciálnym negatívnym dopadom na deti. Zároveň poukazuje na moderný prístup k výchove, ktorý kladie dôraz na potreby dieťaťa, vzťahovú väzbu a rešpektovanie jeho individuálneho vývinu.
Staré príručky a prekonané rady
Staré príručky pre rodičov často obsahovali rady, ktoré sú v súčasnosti považované za prekonané a škodlivé. Napríklad, odporúčalo sa nenechať dieťa na rukách, ignorovať jeho plač, prísne dodržiavať časový rozvrh dojčenia a oddeľovať novorodenca od matky. Tieto postupy boli založené na presvedčení, že dieťa treba vychovávať prísne a systematicky, aby sa predišlo rozmaznávaniu a zabezpečila jeho poslušnosť.
Oddelenie novorodenca od matky
V minulosti bol bežný postup, že novorodenca po pôrode previezli do špeciálnej detskej miestnosti, oddelene od izby matiek. Tento prístup bol zdôvodňovaný potrebou odpočinku matky a prevenciou šírenia infekcií. Dnes sa však uprednostňuje skorý a neprerušovaný fyzický kontakt medzi matkou a dieťaťom, ktorý pomáha dojčeniu a vytváraniu silnej vzťahovej väzby. Žena je navyše biologicky stavaná na to, aby bola s dieťaťom hneď od narodenia a oddeľovať ich je v podstate násilie.
Návštevy v pôrodnici
V minulosti boli návštevy na oddeleniach šestonedelia zakázané, aby si matka mohla odpočinúť. V niektorých pôrodniciach sa tento prístup dodržiava dodnes a príbuzní môžu novorodeniatko vidieť len cez sklo. Vo vyspelých krajinách je však bežné, že príbuzní môžu za dieťaťom priamo na izbu už v deň narodenia.
Dojčenie s rúškom cez ústa
V minulosti sa odporúčalo, aby si žena pred dojčením umyla ruky mydlom a bradavku vatou namočenou v borovej vode. Počas dojčenia mala matka nosiť zdravotnícke rúško. Dnes je tento postup považovaný za prekonaný a matkám sa odporúča, aby si bradavku potreli materským mliekom, ktoré má hojivé účinky. Matka si však môže bradavku potrieť materským mliekom, ktoré má hojivé účinky.
Prečítajte si tiež: Praktické tipy pre nákup nosičov
Prísny režim dojčenia
V minulosti sa odporúčalo dojčiť každé tri hodiny, bez ohľadu na to, či dieťa kričalo od hladu. Dnes sú deti našťastie dojčené podľa potreby, keď si žiadajú. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča plné dojčenie do šiesteho mesiaca a potom, ako si dieťa bude žiadať. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť dva roky a ak chcete, tak aj dlhšie.
Ignorovanie potrieb dieťaťa
V minulosti sa odporúčalo ignorovať plač a nepokoj dieťaťa, aby sa predišlo jeho rozmaznávaniu. Dnes je tento prístup považovaný za škodlivý, pretože ignorovanie potrieb dieťaťa môže viesť k narušeniu vzťahovej väzby a emocionálnym problémom v budúcnosti. Ignorovať vrodenú túžbu dieťaťa po nosení, maznaní sa a telesnej blízkosti bolo jedným z tragických výchovných omylov minulosti.
Spoločné spanie s dieťaťom
V minulosti sa považovalo za nevhodné brať si dieťa na utíšenie k sebe do postele, pretože sa predpokladalo, že sa dieťa príliš pripúta k rodičovi a bude sa v noci budiť. Dnes je spoločné spanie s dieťaťom bežné a považuje sa za prirodzený spôsob uspokojovania jeho potrieb po blízkosti a bezpečí. Ak vám to tak vyhovuje a dieťa si to žiada, prečo to neurobiť? Rodine by nemal nikto zvonku prikazovať, čo smie a čo nesmie.
Učenie na nočník v ôsmich mesiacoch
V minulosti sa odporúčalo začať učiť dieťa na nočník už v ôsmich mesiacoch. Dávať dieťa na nočník v ôsmich mesiacoch je predčasné. Dieťa ešte neovláda dobre zvierače. Musí k tomu dospieť samo a prirodzeným vývojom, čo je okolo 18. až 24. mesiaca, u mnohých detí aj neskôr, okolo 30. mesiaca. Rešpektujte preto jeho prirodzený vývoj bez ohľadu na to, čo hovoria babičky, podľa ktorých vy ste už na nočníku sedeli v jednom roku.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento vývin prebieha v priebehu prvých troch rokov života a je individuálny pre každé dieťa. Existujú však určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými dieťa prechádza.
Prečítajte si tiež: Čo jesť pri bolesti ruky?
Prvý mesiac života: Adaptácia na nové prostredie
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi.
Motorika
Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Pohyby novorodenca nie sú cielené, pohybuje celým telom. Typické je asymetrické uloženie trupu a preferovanie rotácie hlavy na jednu stranu.
Zmysly
Novorodenci môžu krátko po narodení rozpoznať hlas rodičov a reagujú na ich blízkosť.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku.
Druhý až tretí mesiac: Objavovanie vlastného tela a interakcia s okolím
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím.
Prečítajte si tiež: Rozťahovanie rúk u detí
Motorika
Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Medzi 4.-6. týždňom sa hlavička dostáva do stredného postavenia, objavuje sa prvý optický kontakt.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Tretí mesiac
V polohe na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré sú pred telom), symfýzu a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky (súhra ruka-ruka), začína prvý cielený úchop v stredovej línii (do 3.mesiaca je úchop iba reflexný). Prvým vzpriamením sa dieťa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti a nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice. Ak dieťa do konca 3.
Štvrtý mesiac
Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Po 4.mesiaci uchopuje rukou zo strany, odkiaľ je hračka ponúkaná. V 4.mesiaci sa chytá rukami v oblasti triesel.
Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
Piaty mesiac
Začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. V 5.mesiaci sa chytá rukami kolien. V ľahu na bruchu sa postupne trup dvíha nad podložku a ruky sa začínajú vystierať. Pri zrakovom kontakte predvádza dieťa tzv. lietadlo (alebo vzor plávania). Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Šiesty mesiac: Príprava na sedenie a plazenie
Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť.
Motorika
Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Dozrieva mimika - funkcia svalov tváre - predpoklad pre žuvanie a rozvoj reči. Je dokončené hrudné dýchanie. Chytá si rukami prsty na nohách. Dokáže sa otočiť na brucho. Na bruchu je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté (vymizol úchopový reflex na horných končatinách) a zaťaženie je na dolnej časti stehien. Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Siedmy mesiac
V tomto mesiaci je prvá lokomočná aktivita - tulenenie - plazí sa po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhupnúť na 4, ale zatiaľ neštvornoží. Je prítomný šikmý sed, zatiaľ ešte nezrelý.
Ôsmy mesiac
V tomto mesiaci už dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu a rozvinutú dlaň. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore. Je prítomný pinzetový úchop.
Deviaty mesiac: Samostatné sedenie a príprava na lezenie
Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie.
Motorika
Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. V 9. mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. V 9. mesiaci je už predpoklad na sed v priestore bez opory končatín. Od 9.mesiaca je kliešťový úchop.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred.
Ako dieťa dosiahne vzpriamený sed?
Zo šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont.
Lezenie
Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo.
Vzpriamený sed vs. pasívne posadenie
Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém.
Desiaty mesiac: Precvičovanie nadobudnutých zručností
Nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Vertikalizácia - dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby to nepreskočilo. V tomto období rodičia s obľubou chytajú deti za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne. Dieťa sa vo vertikále musí najprv naučiť orientovať a až potom sa môže samostatne pustiť do priestoru.
Jedenásty a dvanásty mesiac: Prvé kroky a slová
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety.
Motorika
Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. mesiaca.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
Samostatne sedieť, postaviť sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť, uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop), podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán, hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie, cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk), zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu), pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu, jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Čo už vie povedať dieťa v 12. mesiaci?
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.
Koľko meria a váži dieťa v 12. mesiaci?
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
Dvanásty až osemnásty mesiac: Samostatná chôdza a objavovanie sveta
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi.
Motorika
Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. 12. - 18. mesiac- v tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín - používa ich skôr na vyvažovanie.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
Osemnásty až tridsiaty šiesty mesiac: Rozvoj motoriky, reči a sociálnych zručností
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie.
Motorika
Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Do konca 3. roku života sa rozvíja hrubá motorika (napr. stoj na jednej nohe viac ako 3 sekundy, úplné vzpaženie…) a trvá 4 roky. Vývoj jemnej motoriky (schopnosť písať, maľovať, ručné práce…) je do 6.roku života.
Sociálne a emocionálne správanie
Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky. Medzi 1. a 3. rokom dieťaťa sa dynamiku za to naberá rozvoj reči a zmyslových vnímaní.
Dôležitosť bezpečného prostredia
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Prečítajte si niekoľko ďalších rád na vytvorenie bezpečného domova:
- Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
- Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
- Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
- Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
- Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
- Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
- Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
- Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu. Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
- Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
- Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
- Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
- Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
- Zamykajte vstupné dvere.
Podpora psychomotorického vývinu
Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k zdravému rastu a rozvoju dieťaťa.
- Komunikácia s bábätkom: Stimuluje jazykový a emocionálny vývoj. Rozprávajte sa s dieťatkom, spievajte mu, čítajte. Áno, aj bábätkám môžete čítať. Milujú váš hlas a blízkosť.
- Reagujte na plač a potreby: Bábätko chce spätnú väzbu a je dôležité, aby ju dostalo. Puto, ktoré sa medzi vytvára bude v strede jeho emocionálnej stability aj v budúcnosti. Nenechávajte bábätko vyplakať, buďte pri ňom. Ste jeho prvými sprievodcami životom a potrebuje si vytvoriť najprv dôveru k vám, k sebe a neskôr k okoliu.
- Stimulácia zmyslov: Ponúkajte dieťaťu rôzne hračky a predmety s rôznou textúrou, farbou a zvukom.
- Pohyb: Podporujte dieťa v pohybe a objavovaní svojho okolia.
Vzťahová väzba
Dôvodom plaču a prejavom separačnej úzkosti vám pomôžu porozumieť zákonitosti vzťahovej väzby. „Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. Vzťahová väzba, trvalé a hlboké emocionálne puto, sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam. „Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie. Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu. Psychologička vysvetľuje: „Ako matka svojmu dieťatku prirodzene poskytujete rôzne podnety. Napríklad pri dojčení je vaša tvár vo vzdialenosti 18 - 20 centimetrov od tváre bábätka, a presne na takúto vzdialenosť novorodeniatko najlepšie vidí. Keď držíte bábätko v náručí, umožňujete mu okrem fyzického kontaktu aj možnosť priamo skúmať vašu tvár. Reakcia dojčaťa zameraná na vás vedie k tomu, aby ste sa mu ešte viac prihovárali a venovali a tým mu zase vy pomáhate ďalej sa rozvíjať. Napríklad vtedy, keď dieťatko začne prejavovať záujem o váš hlas a vy vidíte, že na vás reaguje, začnete sa s ním rozprávať alebo mu spievať ešte viac. Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. „Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás. Vzťahové väzby k ďalším osobám si deti zvyčajne vytvoria v období od desať mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie. „Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne. Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku. Väzba na deku alebo medvedíka? Psychologička radí: „Väzba na hračku alebo podobný objekt nie je nič nezvyčajné a vytvorí sa preto, že ju dieťatko potrebuje. Pre prípad, že dieťa svoj obľúbený predmet stratí alebo len zapatroší, je praktické mať po ruke jeho kópiu, keďže jeho strata môže byť stresujúca nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Väzba na predmet sa môže vyskytnúť aj v situácii, keď má dieťa k matke vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu. Otázka: Je v poriadku, keď moje dieťa plače, keď od neho odchádzam, lebo si potrebujem odskočiť k lekárovi? Ako mu mám jeho úzkosť uľahčiť? Mária Majetićová: V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje, má to tak byť. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúčam, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu. Mária Majetićová: Dieťa by malo byť s inou blízkou osobou, ktorá jemnocitne reaguje na jeho podnety. Možno je to vo vašom prípade otec dieťaťa alebo babka. Mária Majetićová: V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas vašej neprítomnosti stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety. V druhej časti článku si prečítate, aké typy vzťahových väzieb medzi matkou a dieťaťom existujú a akým spôsobom ich vedci skúmajú. Autorka: Mgr.
Osamostatňovanie sa dieťaťa od dospelého
Siedmy mesiac života dieťaťa je obdobím osamostatňovania sa dieťaťa od dospelého. 3. štvrťročie života dieťaťa je obdobím osamostatňovania sa dieťaťa od dospelého. Už nemusí čakať na to, aby k nemu dospelý prišiel, pretože sa dokáže k nemu dostať sám lezením. Rovnako v 7. mesiaci už deti začínajú rozumieť niektorým slovám a výzvam.
#