Rozvod patrí k najstresujúcejším udalostiam v živote človeka, a to nielen pre samotných rodičov, ale predovšetkým pre deti. Je to komplexný proces, ktorý sa začína dlho predtým, než dôjde k samotnému rozchodu, a pre deti predstavuje hlboký a často traumatizujúci zážitok. Mnohí dospelí si od rozvodu sľubujú ukončenie trápenia, úľavu a zvýšenie životnej spokojnosti, no pre deti je to strata istoty, stability a pocitu bezpečia.
Rozvod ako Proces Smútenia a Strata pre Dieťa
Proces vyrovnávania sa s rozchodom sa podobá procesu smútenia, ktorý prechádza viacerými štádiami: šok, hnev, zmätok a nakoniec prijatie. Výskumy ukazujú, že zotavenie trvá minimálne dva roky. Pre deti je tento proces omnoho bolestivejší, až traumatizujúci. Ideálne by bolo, keby rodičia aj po rozvode tvorili tím, vzájomne sa podporovali a vo výchove detí sa dopĺňali. Oddeliť rodičovskú a manželskú rolu je však nesmierne ťažké a mnohým sa to nedarí. Averzia voči druhému rodičovi môže pretrvávať celé roky.
Rodičovská Spolupráca po Rozvode: Výzva a Nutnosť
Podľa výskumov až polovicu rozvedených manželstiev charakterizuje "pokoj zbraní", ale zároveň nefunkčnosť rodičovskej spolupráce. Dvadsať percent expartnerov nedokáže konflikty potlačiť vôbec a rozvod je pre nich len predohra k nikdy nekončiacej bitke, v ktorej deti predstavujú nedobrovoľných pešiakov, poslíčkov nenávisti, či nástroj moci a ovládania. Sú nútené zraňovať a samé sú fatálne zraňované. Len tridsať percent rodičov zvládne ťažkú výzvu oddelenia sa ako partneri a zároveň zotrvania v spojení ako rodičia. Pre ich deti je omnoho jednoduchšie a prirodzenejšie prispôsobiť sa novému usporiadaniu v rodine, pretože nestratia ani jedného z rodičov a nie sú vystavené protichodným tlakom a požiadavkám.
Emocionálna Záťaž Rodičov a Prehliadanie Potrieb Detí
Nie je jednoduché prechádzať zásadnou životnou krízou a myslieť pri tom na iných. Prisilná emocionálna záťaž (kombinácia sklamania, zlyhania, strachu, osamelosti, zúrivosti a i.) spôsobuje, že mozog spustí obranný mechanizmus, ktorý chráni psychiku pred narušením a pomáha docieliť zvládnutie. Ak sa cítime ohrození, reagujeme často nepochopiteľne a impulzívne. Racionálne úvahy, či vnímanie potrieb a pocitov detí, sa vtedy odpájajú od priorít. Niekedy sa stáva, že sú deti rodičmi úplne prehliadané, alebo sú jedným z rodičov používané ako nástroj manipulácie toho druhého, prípadne sa na ne rodič nezdravo upne. To všetko nesie so sebou riziká duševných rán, hojacich sa len ťažko.
Prežívanie Detí Rozvod: Vplyv Veku, Pohlavia a Odolnosti
To, ako dieťa situáciu vníma a aké pocity ju sprevádzajú sa líši v závislosti od jeho veku, pohlavia, úrovne psychickej odolnosti a emocionálnej vyzretosti. Jeho spôsob zvládania takisto vo významnej miere odráža citovú stabilitu a osobnostnú vyrovnanosť rodiča/rodičov, celkovú atmosféru prostredia, v ktorom doteraz vyrastalo a intenzitu konfliktnosti partnerského vzťahu v predrozvodovom období. Deti, ktoré často alebo dokonca vôbec nebývali svedkami sporov svojich rodičov a ich nešťastie a trápenia si neuvedomovali, zväčša zažívajú silný šok a náhlu stratu istôt, čo vedie k pocitu ohrozenia, sebaobviňovaniu a teda aj neobvyklým reakciám a správaniu. Všetko sú to však normálne reakcie na nepoznanú situáciu. Deti, ktoré už pred rozpadom vzťahu ich rodičov nasávali napätie, dráždivosť, depresívne ladenie, nevšímavosť a stratu spojenia s rodičom, sa len naďalej utvrdzujú v strate svojej sebahodnoty a pocite bezmocnosti. Vo všeobecnosti takmer žiadne dieťa nie je vývinovo prispôsobené na zvládnutie toho návalu nezrozumiteľných pocitov, ktoré rozchod rodičov a aj porozchodové fungovanie a komunikácia sprevádza. Stráca bezpečie, istoty, stabilitu, zázemie, piliere, o ktoré sa doteraz opieralo, pýta sa: „čo so mnou teraz bude?“ a odpovede nenachádza. Môže sa hanbiť, cítiť sa opustené, menejcenné. Hľadá príčiny a pravdepodobne si vytvára chybné závery. V danej chvíli si žiadne z nich nedokáže predstaviť, že by mohlo byť niekedy lepšie a život raz dostane nový zmysel.
Prečítajte si tiež: Zvládanie rozvodu: Rady pre rodičov
Narušenie Prežívania a Regres u Detí v Dôsledku Rozvodu
Dochádza k narušeniu jeho prežívania a uvedomovania si svojich potrieb, emočný život sa zastaví a čaká na pochopenie, spracovanie všetkých zážitkov, ktoré stále neprichádza. Mladšie deti ešte nedokážu chápať príčiny a následky diania v rodičovskom vzťahu, ich myslenie je egocentrické a sklon hľadať vinníka ich nasmeruje k samým sebe, svojmu neposlúchaniu, chybám, nedostatočnosti. Vo vypätých emočných situáciách môžeme u nich pozorovať regres - skĺznutie k formám správania detí nižšieho veku. Dieťa si pýta uistenie a dôkazy lásky upozorňovaním na seba, pričom spôsoby pútania pozornosti majú rozličný charakter. U školopovinných detí zasa často vídame stratu koncentrácie, vnútornej motivácie, zníženie výkonu, zhoršenie vzťahu k rovesníkmi, úbytok záľub. Dospievajúci môžu dlhodobo stratiť svoje ideály o vzťahoch a hodnote rodiny. To všetko má výrazne negatívny dopad na kvalitu ich života v prítomnosti aj budúcnosti.
Čo Deti Potrebujú Počas a Po Rozvode Rodičov?
Sprievodcu Emóciami a Oporu: Dieťa potrebuje sprievodcu týmto zložitým svetom emócií, zmätku, beznádeje, nerovnováhy. Oporu. Niekoho s nadhľadom, kto vnesie do ich života bezpečie, pochopenie, vrelosť, záujem, kto pomenuje, čo potrebujú, kto legitimizuje, čo prežívajú. Opakovane poskytuje to, čo si nevedia zadovážiť sami. Najvhodnejšou osobou je samotný rodič, ktorý tak zároveň pôsobí ako nasledovaniahodný vzor zvládania záťaže. V prípade, že sa rodičia od svojich emócií nedokážu oddeliť a na dieťa dostatočne napojiť, rolu sprievodcu často veľmi efektívne zaujíma odborník. Plakať, kričať, zúriť v týchto situáciách nie je hanbou. Takisto ani vyhľadať pomoc.
Lásku, Podporu a Istotu: Dieťa potrebuje lásku, podporu, istotu v podobe zachovania toľkých rutinných činností, na ktoré boli doteraz zvyknuté, koľko len bude možné.
Uistenie o Nezodpovednosti: Uistenie, že za rozchod nie sú zodpovedné, nie je to ich chyba. Že sú a budú oboma rodičmi naďalej milované.
Pochopenie a Úprimnosť: Pochopenie, vypočutie, rozvážne odpovede na ich otázky. Úprimnosť. Zhovievavosť a rešpektovanie častejších zmien nálad, či netypických prejavov správania.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov pri rozvode
Rozptýlenie a Kontakt s Rodičmi: Rozptýlenie, akékoľvek. Nestratiť intenzívny kontakt s rodičom, ktorý odchádza zo spoločnej domácnosti, ak bol doteraz silnou súčasťou ich identity.
Rešpekt a Úctu k Druhému Rodičovi: Počúvať z úst jedného rodiča o tom druhom hovoriť s patričným rešpektom a úctou.
Ochrana Pred Konfliktmi: Nebyť vťahované do pokračujúcich konfliktov medzi rodičmi.
Citlivé Zotrvanie v Nastavených Pravidlách: Citlivé zotrvanie v nastavených pravidlách. Aj dôslednosť a znášanie následkov pri porušení dohôd je súčasťou bezpečia a istôt, ktoré deťom poskytujú potrebnú stabilitu.
Rozvod ako Riešenie Krízy, Nie Deštruktívny Rozpad Rodiny
Rozchod/rozvod môže byť veľmi dobrou odpoveďou na dlhotrvajúcu partnerskú krízu. Nie je a nemal by však byť deštruktívnym rozpadom rodiny. Manželstvo v dnešnom svete nie je nerozlučné, rodičovstvo by nerozlučným zostať malo. Pretože najrizikovejšie na rozvode je vždy to, ak nesplní svoju funkciu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad rozvodu
Kritériá Úspechu: Dôstojne Zvládnutý Rozvod
Pre úspech v podobe dôstojne zvládnutého rozvodu sú kritériom deti schopné nestratiť pozitívne vízie a chuť do života. Je dôležité im v tom nebrániť.
Emócie Strachu a Hnevu u Detí
Spoločným emocionálnym menovateľom detí všetkých vekových či sociálnych kategórií sú emócie strachu a hnevu. Vnímanie rozvodovej situácie má neraz dopad na správanie sa dieťaťa v školskom či sociálnom prostredí, kedy môžu byť deti uzavretejšie, agresívnejšie, viac plačlivejšie.
Rozvod z Pohľadu Detí Rôzneho Veku: Od Škôlkarov po Dospievajúcich
Škôlkari často nerozumejú správaniu dospelých. Vonkajší svet si interpretujú na základe vlastnej fantázie, či svojho pochopenia sveta. U detí predškolského veku sa môže u detí objavovať pocit, že za to môžu oni lebo neposlúchajú, neupratujú si hračky. V ich ponímaní sa problém vyrieši keď si upracú hračky bude mamička s oteckom spokojnejšia. Často sa v myslení dieťaťa objavuje scenár strachu o rodičovskú lásku- boja sa, že ich rodičia prestanú ľúbiť. Rozvodové obdobie je v mnohých rodinách spojené s konfliktami, ktorých riešenie môže dieťa vyhodnocovať ako normálne, môže si myslieť, že tak majú vzťahy fungovať. Odkopíruje správanie rodičov, ktoré môže využívať v iných situáciách. Rozvod rodičov v období mladšieho školského veku je často spojený s prežívaním intenzívneho hnevu, smútku z odlúčenia od jedného z rodičov. Strachom, že niečoho bude v rodine nedostatok, hlavne po materiálnej stránke. V období dospievania zväčša chápu dospievajúci rozhodnutie rodičov. Často sa však stávajú morálnymi sudcami, ktorí odsudzujú správanie rodičov na základe svojich často nevyspelých postojov. Čo často zapríčiňuje ďalšie problémy v rozvádzajúce sa rodine. U dospievajúcich sa môže objaviť problémové správanie ako je napríklad neprimerané správanie v domácom či školskom prostredí, či experimentovanie s návykovými látkami.
Komunikácia s Dieťaťom o Rozvode: Citlivosť a Primeranosť
Je vhodné aby sa partneri vopred dohodli, ako a čo povedia spoločne dieťaťu. V rozhovore s dieťaťom volíme citlivo slová, ktoré sú primerané veku dieťaťa (napr. nie sme spolu spokojní, nerozumieme si..). Dieťaťu sa snažíme vysvetliť, že rozvod je zapríčinený nezhodami medzi rodičmi. Dieťa uistíme, že ho máme radi. Vo vzťahu k dieťaťu sa pre nás nič nemení, stále ho máme radi, stále sme obaja jeho rodičia, ktorí sú tu pre dieťaťa. Povieme dieťaťu ako budeme ďalej spoločne fungovať. Kto zostane v dome, kto sa odsťahuje. Ako často sa bude dieťa stretávať s rodičom, ktorý opúšťa domácnosť. V prípade striedavej starostlivosti, vysvetlíme dieťaťu ako bude všetko prebiehať.
Zmeny v Živote Dieťaťa Počas Rozvodu: Postupnosť a Citlivosť
Dávajme však pozor aby v danom období nenastalo veľa zmien. Pre dieťa je veľkou a invazívnou zmenou celý rozvod. Ideálne je aby dieťa zostala vo svojom pôvodnom prostredí, nech cíti istotu a bezpečie. V danom období nie je vhodná zmena školy, zmena krúžkov, sťahovanie sa, rýchla zmena rodiny (začať sa stretávať s novým partnerom rodiča či s jeho rodinami). Zmeny zavádzame do života dieťaťa citlivo a postupne.
Podpora a Pochopenie Emócií Dieťaťa: Hnev, Strach a Frustrácia
Oznámenie rozvodu a rozvodová situácia vyvoláva u detí rôzne reakcie. Vždy je treba vyjadriť deťom podporu a pochopenie, uistiť ich o normálnosti ich pocitov. Najčastejšie je to hnev, strach frustrácia. Niektoré deti neprejavujú žiadne emócie či zmeny, keď sa dozvedia o rozchode rodičov. Dieťaťa uistíme, že je to v poriadku, keď bude cítiť, že je pravý čas na rozhovor môže za vami kedykoľvek prísť.
Správanie Rodičov Pred Dieťaťom: Slušnosť a Pravdivé Vysvetlenie
Pred dieťaťom by sme sa mali pokúsiť správať k partnerovi slušne, bez prejavov agresie, útočnosti, či vzájomné ponižovania. Dieťa odzerá vzory, ako riešime nepohodlnúsituáciu, tieto vzory môže dieťa potom neskôr využívať v záťažových situáciách. Pred dieťaťom nezhadzujeme druhého rodiča, snažíme sa podať dieťaťu pravdivé vysvetlenie situácie. Pripustíme možnosť, že druhý rodič sa pokúsi dieťaťu vynahradiť aktuálny nezáujem inak. Nebránime dieťaťu v negatívnych pocitoch v pocite hnevu, či smútku.
Nové Partnerstvá Rodičov a Dieťa: Postupná Príprava a Zoznámenie
Ako rodičia máte právo na ďalšie partnerstvá a lásky. Dieťa nezoznamujeme s partnerom hneď na začiatku stretávania. Predchádzametak ďalším možným sklamania v živote dieťaťa, kedy sa naviaže na partnera a partner neskôr odíde zo života dieťaťa. Dieťa postupom času pripravujeme na možnosť, že si rodič nájde druhého partnera.
Dieťa ako Tešiteľ a Spojenec: Riziká a Prevencia
V mnohých rodinách sa stávajú deti, tešiteľom nešťastných rodičov, spojencov proti druhému rodičovi. Dieťa však v období zvýšenej záťaže nemôže prijať ďalšiu záťaž zo strany rodiča.
Manželstvo, Rodina a Kríza: Súčasný Kontext
Rozvody sa v súčasnosti stávajú dostupným a úplne bežným riešením problémov v rodine. Aj keď rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím muselo prejsť. V súčasnosti manželstvo a rodina prechádzajú krízou.
Manželstvo ako Zväzok a Rodina ako Základ
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo. Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým: majetkové, právne.
Kríza v Rodine: Faktory a Následky
Kríza rodiny súvisí s dnešnou dobou. Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme: výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti); neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti; otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu; fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev: otázka suicídia ľudí, ktorí sa cítia byť homosexuálmi a otázka suicídia tých, ktorí sa hanbia sa homosexuálne deti (rodičia, širšia rodina a pod.); absenciu finančných zdrojov; impotenciu; depriváciu; atomizáciu rodín: a následne vznik tzv.
Rozvod: Skúška a Možnosti Zmiernenia Následkov
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické.
Reakcie Detí na Rozvod v Rôznych Vývinových Obdobiach
To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Adaptačné Fázy Dieťaťa na Rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami. V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva. V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní. V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Dôležitosť Rodičov v Adolescencii
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Odborná Pomoc a Stabilizácia Dieťaťa Po Rozvode
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
O Rozvode Treba Hovoriť: Otvorenosť a Postoj Rodičov
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov.
Informovanie Učiteľa o Rozvode: Dôležitosť a Prínos
Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ' bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho “zvláštny prípad”, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít , čim trochu zmierni jeho utrpenie. Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Niekto o tom vie, napr. deti od susedov, povie to ďalej a správa sa rozšíri po celom okolí. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.
Popretie Skutočnosti: Psychologický Mechanizmus a Jeho Úskalia
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Človek sa chráni pred následkami napr. rozvodu tým, že “vymaže" zo svojho vedomia už samotnú existenciu príčiny. Zvyčajne to neprebieha vedome - ide o nevedomý proces. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Určité osobnostné charakteristiky a spôsoby zaobchádzania s dieťaťom jednoznačne prispievajú k vzniku popretia ako reakcie na rozchod rodičov. Niektorí rodičia sú napr. presvedčení, že pre deti je veľmi nebezpečné, ak sú svedkami ich “súbojov". Hoci majú vážne rozpory, prísne sa vyhýbajú zrážkam v prítomnosti detí. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé. Mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť. Ľahšie pochopia, že nikto na svete nie je dokonalý a že v každom manželstve sa občas vyskytujú konflikty a nedorozumenia. Niektorým deťom rodičia podrobne rozprávajú, ako to bude po rozvode. Aj napriek tomu snívajú a hovoria o návrate neprítomného rodiča. Všetci musíme občas niečo odmietnuť alebo poprieť, ak chceme ostať zdraví. Keby sme jasne videli každé nebezpečenstvo a citovo reagovali na všetky nešťastia, pravdepodobne by sme si nedokázali uchovať duševné zdravie. V niektorých prípadoch by nebolo dobré brať dieťaťu obranné mechanizmy. Popretie ho môže totiž pripraviť o možnosť účinnej liečby. Hoci mechanizmus do určitej miery chráni pred duševným utrpením, jeho použitie nie je “bežným” riešením problémov. Ak totiž tento mechanizmus pretrváva, nedovoľuje "nástup" zdravších spôsobov prispôsobenia sa rozchodu.. Dospelí (či už rodičia alebo učitelia), ktorí na to pôjdu priamo, zistia, že deti sa budú ešte pevnejšie pridržiavať svojho obranného mechanizmu. V takýchto prípadoch je potrebná zo strany dospelých veľká trpezlivosť. Odborníci, ktorí pracujú s deťmi, dobre vedia, že deti ochotnejšie hovoria o svojich ťažkostiach, keď v rozprávaní nahradia seba samých niekým iným (napr. Niektoré príbehy sú však také priezračné, že im môžu porozumieť aj iní dospelí ako rodičia, napr.