Nástup do škôlky je významným medzníkom v živote dieťaťa aj celej rodiny. Okrem radosti a nových skúseností môže priniesť aj obavy a plač. Ako teda pripraviť dieťa na túto zmenu a uľahčiť mu adaptáciu? Ponúkame vám sedem rád, ktoré vám pomôžu zvládnuť tento prechod s pokojom a istotou.
Priblížte dieťaťu škôlkarský život
Rozprávajte dieťaťu o tom, čo ho v škôlke čaká. Vysvetľujte mu priebeh dňa, aktivity, ktoré bude robiť, a o pani učiteľke a ostatných deťoch, s ktorými sa stretne. Existuje množstvo kníh a rozprávok, ktoré sa venujú téme škôlky. Čítajte si ich spolu s dieťaťom a snažte sa mu priblížiť neznámy svet škôlky čo najviac.
Vysvetlite dieťaťu, prečo bude chodiť do škôlky
Je dôležité, aby dieťa pochopilo, prečo bude tráviť čas v škôlke bez vás. Povedzte mu reálne dôvody, napríklad, že maminka musí chodiť do práce zarábať peniaze, že si v škôlke nájde nových kamarátov a naučí sa veľa zaujímavých vecí. Venujte dostatok času jeho otázkam a odpovedajte na ne trpezlivo a úprimne. Zároveň sa snažte nástup do škôlky neprezentovať ani ako jedinečnú, najdôležitejšiu situáciu, ani ako banalitu.
Uisťujte dieťa o svojej láske
Zmena prostredia a odlúčenie od rodičov môžu v dieťati vyvolať neistotu a strach. Preto je dôležité, aby ste ho neustále uisťovali o svojej láske. Pripomínajte mu, že nič sa nemení na vašom vzťahu a že ho stále rovnako ľúbite a ste pri ňom. Maznajte sa s ním, túľte sa a ubezpečujte ho o svojej láske a o tom, že aj keď s ním nie ste, neprestávate ho ľúbiť. Neodmietajte jeho potrebu túlenia sa.
Nájdite dieťaťu kamaráta ešte pred nástupom do škôlky
Ak sa vám podarí nadviazať kontakt s rodičmi iných detí, ktoré budú chodiť do rovnakej škôlky, skúste sa s nimi stretnúť a vytvoriť kamarátsky vzťah medzi budúcimi spolužiakmi. Adaptácia vášho dieťaťa bude oveľa ľahšia, ak nepôjde do neznámeho prostredia úplne samo.
Prečítajte si tiež: Čo očakávať v 7,5 mesiaci?
Predstavte dieťaťu pani učiteľku
Rozprávajte dieťaťu o pani učiteľke, kto je to, čo s nimi bude robiť v škôlke. Snažte sa ju v časovom predstihu vykresliť ako pozitívnu postavu, ktorá bude na deti dávať pozor, bude im čítať a hrať sa s nimi. Nerobte z nej prísnu autoritu, ktorá vzbudí strach.
Podporujte detskú samostatnosť a šikovnosť
Prejavujte dôveru v šikovnosť a samostatnosť svojho dieťaťa. Podporujte jeho sebavedomie, aby do škôlky nenastúpilo s pocitom, že je neschopné, pomalé alebo nevie dôležité veci. Učte ho samostatnosti v obliekaní, jedení, hygiene a upratovaní hračiek.
Nestrašte dieťa škôlkou
Vyhýbajte sa vetám typu: "Však počkaj, v škôlke na teba nikto čakať nebude!", "Ako chceš chodiť do škôlky, keď si nevieš umyť ruky?", "V škôlke ťa to veľmi rýchlo odučia!", "Nebudeš mať žiadnych kamarátov, ak sa takto správaš!". Tieto vety môžu spôsobiť v dieťati stres, nízke sebavedomie a odmietanie škôlky.
Uznajte všetky pocity a emócie
Uistite dieťa, že strach a plač sú normálnou reakciou. Ak chce, nech si poplače, kľudne mu povedzte, že aj vám bude smutno. Je to prirodzené a nepotláčajte tieto emócie u dieťaťa. Aj keď sa vám zdá, že plače zbytočne, je to jeho spôsob vyrovnávania sa a prijímania novej situácie.
Adaptácia v škôlke ako proces
Adaptácia na škôlku je proces, ktorý sa deje postupne a tempom podľa potrieb konkrétneho dieťaťa. Niekto si zvykne od prvej chvíle, iný sa plačom dožaduje mamy ešte dva mesiace od nástupu medzi spolužiakov. Začiatok školského roka je veľkou zmenou najmä pre trojročné deti, ktoré do škôlky nastupujú po prvý raz. Je to míľnik, na ktorý sa pripravujú a ktorý emotívne prežívajú aj rodičia. Dieťa, ktoré sme doteraz mali neustále pri sebe, ktoré za nami chodilo aj tam, kde sme chceli alebo potrebovali byť sami, jedného dňa odovzdáme pani učiteľke a keď sa zatvoria dvere, odchádzame od neho preč. Odrazu osamieme a je to akési iné. Prvé dni sú náročné pre všetkých. Nielen samotné deti, ale aj rodičia si musia zvyknúť na túto zmenu, na nový režim a novú životnú etapu, ktorá sa dotýka v podstate celej rodiny. A hoci sa dieťa počas leta možno do škôlky tešilo, hovorilo všetkým okolo seba, že už je z neho škôlkar a počúvalo z každej strany, aké to tam bude super, predsa len vlastne nemôže tušiť, do čoho ide.
Prečítajte si tiež: Diéta na 7 dní
Ako prebieha adaptácia v materských školách
Adaptácia prebieha v materských školách rôzne. Záleží od konkrétnej škôlky, aký je jej edukačný plán, a teda aké pravidlá a postupy platia v súvislosti s adaptáciou detí. Rodič s dieťaťom zostávajú v škôlke najskôr len pár hodín dopoludnia. Neskôr, keď sa už dieťa so škôlkou ako tak zžilo, zostane aj na obed a poobedný spánok. Ten však býva najkritickejšou časťou dňa v škôlke. Takmer každá škôlka povoľuje deťom v rámci adaptácie vziať si so sebou v prvých týždňoch aj obľúbeného plyšáka alebo inú hračku. Ak vaše dieťa má nejakého mojkáčika, s ktorým rado zaspáva, určite ho nenechávajte doma. Adaptácia na škôlku pokračuje tým, že sa rodič na nejaký čas stiahne a odíde zo spoločenskej miestnosti. Postupne sa tento čas predlžuje a dieťa sa naučí zostávať v kolektíve bez rodiča. Pred tým, ako dieťa nastúpi do škôlky, sa odporúča porozprávať sa s pani učiteľkou o tom, akú povahu má dieťa, aký je jeho temperament, ako sa v určitých situáciách správa, čo v niektorých konkrétnych prípadoch vyžaduje, aké má zvyklosti, a podobne.
Realita väčšiny škôlok je však u nás úplne iná a adaptácia prebieha bez aktívneho zapojenia rodiča v priestoroch materskej školy. Ráno sa dieťa po prezutí a odložení vecí do skrinky odovzdá pani učiteľke, zatvoria sa dvere a rodič musí odísť. Dieťa tak celý proces adaptácie prežíva v škôlke bez rodiča, za prítomnosti pani učiteľky a iných detí, ktoré sú na tom rovnako. Pri tomto spôsobe adaptácie ide najmä o to, aby celý proces zvykania si dieťaťa prebehol čo najrýchlejšie.
Ako začať s privykaním dieťaťa na škôlku
S privykaním dieťaťa na škôlku treba začať už pred začiatkom septembra. Brány škôlky sú počas leta síce zatvorené (s výnimkou vopred nahlásených detí) ale okolie materskej školy je prístupné. Je preto dobré, aby rodičia vodili svoje dieťa na prechádzky okolo škôlky, prezreli si spolu aspoň spoza plota ihrisko s preliezačkami a rozprávali sa o tom, ako sa tam bude dieťa hrať spolu s novými kamarátmi.
Predpokladom úspešnej adaptácie je, aby dieťa vedelo zostať aj s niekým iným, ako len so svojimi rodičmi. Aj odlúčenie je niečo, čo sa dieťa potrebuje naučiť. Musí vlastnou skúsenosťou zistiť, že sa mama alebo otec vrátia, aj keď od neho odídu a keď ich dlhší čas nevidí. Dieťa potrebuje osobe, s ktorou zostáva, dôverovať. Pocit bezpečia zohráva v procese adaptácie významnú úlohu. Iba vtedy, keď sa dieťa cíti v bezpečí a keď má istotu v tom, čo sa okolo neho deje, keď si je isté, že sa poňho rodičia vrátia, sa môže cítiť dobre a v pohode. Leto pred začiatkom školského roka je ideálnym obdobím na trénovanie odlúčenia.
Ťažkosti pri adaptácii
Nie vždy ide všetko od prvého momentu ako po masle. Adaptácia na škôlku sa niekedy nezaobíde bez určitých ťažkostí. Jednou z najčastejších je separačná úzkosť. Ide o strach z odlúčenia od rodičov. Keď je dieťa s rodičmi, cíti sa dobre, je uvoľnené, pretože má pocit bezpečia a istoty. Tento pocit sa naruší, keď sa rodič vzdiali. Separačná úzkosť počas adaptácie sa môže prehĺbiť. Dieťa je plačlivé, odrazu nevie vydržať bez mamy alebo ocka ani minútu. Ide o prechodný jav, ktorý sa postupne vytratí. S adaptáciou sa neraz spájajú aj detské úzkosti.
Prečítajte si tiež: Strava a spánok v 7. mesiaci
Ako zvládnuť adaptačný proces
Privykanie detí na nové prostredie v škôlke a na celú túto obrovskú zmenu v ich živote je pre väčšinu rodičov a detí náročným procesom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť, láskavý prístup a najmä čas. Ale aj adaptácia na škôlku sa dá zvládnuť pomerne hladko. Pri rannom lúčení v škôlke povedzte dieťaťu, že ho ľúbite a že sa vrátite. Dbajte však na to, aby rozlúčka netrvala pridlho. Samozrejme tak, aby to pochopilo. Malé dieťa ešte nebude rozumieť vete: „Prídem o 16:15“, pretože hodiny ešte nepozná. Buďte preto konkrétny iným spôsobom a povedzte mu, že poň prídete, keď spapá olovrant, alebo keď sa po obede vyspinká.
Je dobré, keď si dieťa môže do škôlky vziať niečo, čo z domu dobre pozná. Predmet mu bude pripomínať napríklad jeho izbičku, alebo vás, milovaného rodiča. Nemusí to pritom byť nevyhnutne iba jeho hračka.
Dôležitosť systematickej a pravidelnej adaptácie
Dôležité je, aby adaptácia bola systematická a pravidelná a aby sa neprerušovala, ak to nie je nevyhnutné. Radšej po malých krokoch, ale systematicky. Nemusí to byť univerzálne pravidlo, avšak systematické a pravidelné navštevovanie škôlky a opakujúce sa situácie, pomáhajú dieťaťu pochopiť organizáciu škôlky a zorientovať sa v režime. Opakovaním a režimom škôlky získava dieťa bezpečie a istotu.
Ráno je dôležité pripraviť pohodu a tiež dostatočnú časovú rezervu. Ak dobiehame na poslednú chvíľu, keď už deti nastupujú na odchod na raňajky, nie je to úplne ideálna situácia pre dieťa v adaptácii. Ak škôlka dovolí, je dobré dieťa voviesť do triedy a postupne sa vytratiť alebo sa rýchlo rozlúčiť. Dlhé lúčenie len sťažuje situáciu všetkým stranám. Pomáha aj tzv. rituál rozlúčenia, napríklad mama mi zakýva, pošepne do uška čarovnú formulku… Dieťaťu tiež pomáha, ak si môže vziať z domu niečo svoje. Je to taký „transportný predmet“ ku ktorému sa počas dňa môže utiekať, ak cíti nepohodu. Je dôležité dieťaťu dovoliť mať predmet, hračku pri sebe. Väčšinou sa jej postupom času dobrovoľne vzdá a bude na neho čakať doma, ale v adaptácii má často takýto predmet pre niektoré deti až bytostný význam.
V adaptačnom procese nie je dobré dieťa nútiť do činností, alebo riešiť jeho papanie. Niektoré deti prvé týždne v škôlke nejedia, lebo celú svoju energiu vkladajú do prežitia situácie. Je to v poriadku. Ak dieťa neje z iného dôvodu, to si vyžaduje iný prístup. Iné dieťa sa možno zo začiatku nebude zase chcieť obliecť do pyžamka, aj to je v poriadku. Po určitom čase však dieťa začína postupne papať, komunikovať s dospelými, hrať sa a akceptuje režim škôlky. Výsledkom je zdarná adaptácia. Každý rodič to pozná, ten pocit vydýchnutia, keď pominú počiatočné stresy.
Prerušenie adaptačného procesu
Niekedy treba separáciu odložiť, adaptačný proces prerušiť pre nezrelosť dieťatka, jeho neschopnosť prispôsobiť sa, neschopnosť zvládnuť záťaž. Vždy je však potrebné, nevzdávať to skôr ako je nutné. Citlivý rodič a učiteľka vedia nutnosť odloženia nástupu do škôlky, alebo prerušenia adaptácie odhadnúť. Je to úplne v poriadku, pretože vždy musí ísť o dobro dieťaťa. Ak je dieťatko zrelšie, vždy je možné sa k „zaškôlkovaniu“ vrátiť.
Ako sa nebáť emócii dieťaťa
Inšpirujte sa tiež a rozmýšľajte, ako sa nebáť emócii dieťaťa, ktoré sa pri nástupe do škôlky môžu objaviť. Myslite na to, že pre dieťa nie sú ľahké prvé dni v škôlke.
- Prvý týždeň sa dieťa učí v škôlke orientovať, pozoruje, získava nové informácie, ale ešte nevyvíja iniciatívu a nenadväzuje kontakty s rovesníkmi.
- Druhý týždeň má obdobie presadenia sa. Začína komunikovať, získavať pozornosť všetkými možnými prostriedkami a hľadá si kamarátov.
- V treťom týždni sa už dieťa ukľudní a vyrovná. Prejavuje záujem o aktivity, istejšie sa v škôlke pohybuje a tiež napodobňuje ostatné deti.
Sú rodičia, ktorí sa skutočne potrebujú vžiť do úlohy detí, pochopiť ich a dosiahuť výsledok. Sú rodičia, ktorí práve naopak prehnane, niekedy ešte horšie ako deti, prežívajú odchod detí do škôlky a výsledok sa nedostavuje.
Treba mať zdravý pohľad na škôlku a príliš sa o deti nebáť. Škôlka je potrebná, veľa deťom prinesie. A aj odlúčenie od nás rodičov deťom prospeje vo vývoji.
Tipy pre rodičov
- Choďte sa pozrieť na priestory škôlky: Sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
- Zoznamujte dieťa s rôznymi ľuďmi: Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív.
- Trávte istý čas aj s inými dospelými či bez mamy: Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje.
- Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou: Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky. Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene.
- Hrajte sa s dieťaťom na škôlku: Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.
- Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa: Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú.
- Nechajte dieťa vybrať si "mojkáčika": Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach.
- Nastavte "škôlkarský" režim: Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky.
- Cvičte krátke odlúčenia: Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom.
- Používajte rituál na rozlúčku: Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky.
- Zoberte svoje dieťa do vašej práce: Nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
- Privítajte svoje dieťa po príchode zo škôlky: Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte.
Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do škôlky
Najlepšie je dieťa na škôlku pripraviť a to v rôznych oblastiach:
- Samostatnosť a hygiena: Naučiť dieťa samostatnosti v obliekaní, jedení, nemať plienku, umyť si zuby, použiť toaletu, vysmrkať sa, upratať hračky, naučiť ho zaspávať samé a prezúvať sa.
- Komunikácia a poslušnosť: Dieťa by malo vedieť komunikovať, poslúchnuť učiteľku, vyjadriť svoje potreby, podeliť sa o hračky, pozornosť a tiež sa chvíľku sústrediť na cielenú činnosť.
- Nezávislosť od rodičov: Nezavislosť od vás budovať už do narodenia, pomaly a postupne tak, aby to dieťaťu pripadalo ako niečo normálne.
- Spoznanie škôlky a okolia: Možno pol roka pred tým, ako dieťa ide do škôlky, ísť na prechádzku popri škôlke, kde bude dieťa chodiť.
- Emocionálna inteligencia: Naučte svoje dieťa vyrovnať sa zo stresom, neúspechom, nespravodlivosťou, frustráciou už doma.
Rady na boj detí so škôlkou
- Naučte deti rozlišovať medzi sebou a svojim problémom: Dieťa musí vedieť, že problém (nepriateľ) nie je dieťa, ale situácia v ktorej sa práve nachádza.
- Dieťa musí prevziať zodpovednosť za riešenie situácie, problému a bojovalo s nepriateľom ono samo: Môžete dieťaťu povedať „Viem, že sa bojíš ísť do škôlky pretože tam nikoho nepoznáš, aj ja by som sa bála, to je normálne. Vieš, aj to, že tam musíš ísť a musíš prekonať svoj strach?
- Naučte deti uvažovať o probléme iným spôsobom: Klásť si otázky, odpovede, hľadať viacero možností riešenia, alebo sa na problém pozerať z opačnej strany.
- Zahrajte sa s dieťaťom slovné hry: Dieťa môže použiť iba dve slová „je/ nie je“ alebo hra so slovami „chcem/nechcem“.