Rozvod je jednou z najväčších životných skúšok, ktorá so sebou prináša sociálne, etické, právne, emocionálne a najmä psychologické aspekty. V súčasnosti nie je rozvod ojedinelým javom, práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Tento článok sa zameriava na psychologický dopad rozvodu, diéty a obdobia 2 rokov a 6 mesiacov po rozvode, pričom zdôrazňuje dôležitosť pochopenia a zmiernenia negatívnych vplyvov na psychiku dieťaťa a celej rodiny.
Fázy Rozvratu Manželstva
Rozvrat manželstva prechádza niekoľkými fázami, ktoré majú vplyv na všetkých členov rodiny:
- Manželský/rodinný nesúlad: Ide o počiatočné problémy a nezhody v manželstve, ktoré ešte nemusia mať zásadný vplyv na fungovanie rodiny.
- Manželský/rodinný rozvrat: V tejto fáze dochádza k podstatnejšiemu ovplyvneniu základných rodinných funkcií, ako sú emocionálna, ekonomická a výchovná.
- Rozvod: Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.
Reakcie Detí na Rozvod v Rôznych Vývinových Obdobiach
Reakcie detí na rozvod rodičov sa líšia v závislosti od ich veku a vývinového štádia. Dospelí by si mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela, a poskytnúť im potrebnú podporu.
- Predškolský vek: Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel. Môže si myslieť, že to zavinilo ono, a potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť, aby sa uistilo, že ho majú obaja stále radi, a aby pochopilo a vyrovnalo sa s faktom, že sa k sebe nevrátia.
- Školský vek: Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
- Dospievanie: V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. Dospievajúce deti sa obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Adaptačné Fázy Detí po Rozvode
Deti reagujú na rozvod rodičov podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby alebo na inú traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
Prečítajte si tiež: Zvládanie rozvodu: Rady pre rodičov
- Popretie: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Deti nemôžu uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží, alebo obviňujú rodičov či sami seba. Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
- Zlosť: V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť. Pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Vyrovnávanie sa: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Dôležitosť Rodičov v Adolescencii
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Otvorená Komunikácia o Rozvode
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov.
Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ' bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho “zvláštny prípad”, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít , čim trochu zmierni jeho utrpenie. Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Niekto o tom vie, napr. deti od susedov, povie to ďalej a správa sa rozšíri po celom okolí. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.
Psychologické Mechanizmy a Obrana Detí
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Človek sa chráni pred následkami napr. rozvodu tým, že “vymaže" zo svojho vedomia už samotnú existenciu príčiny. Zvyčajne to neprebieha vedome - ide o nevedomý proces. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Určité osobnostné charakteristiky a spôsoby zaobchádzania s dieťaťom jednoznačne prispievajú k vzniku popretia ako reakcie na rozchod rodičov. Niektorí rodičia sú napr. presvedčení, že pre deti je veľmi nebezpečné, ak sú svedkami ich “súbojov". Hoci majú vážne rozpory, prísne sa vyhýbajú zrážkam v prítomnosti detí. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé. Mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť. Ľahšie pochopia, že nikto na svete nie je dokonalý a že v každom manželstve sa občas vyskytujú konflikty a nedorozumenia. Niektorým deťom rodičia podrobne rozprávajú, ako to bude po rozvode. Aj napriek tomu snívajú a hovoria o návrate neprítomného rodiča. Všetci musíme občas niečo odmietnuť alebo poprieť, ak chceme ostať zdraví. Keby sme jasne videli každé nebezpečenstvo a citovo reagovali na všetky nešťastia, pravdepodobne by sme si nedokázali uchovať duševné zdravie. V niektorých prípadoch by nebolo dobré brať dieťaťu obranné mechanizmy. Popretie ho môže totiž pripraviť o možnosť účinnej liečby. Hoci mechanizmus do určitej miery chráni pred duševným utrpením, jeho použitie nie je “bežným” riešením problémov. Ak totiž tento mechanizmus pretrváva, nedovoľuje "nástup" zdravších spôsobov prispôsobenia sa rozchodu.. Dospelí (či už rodičia alebo učitelia), ktorí na to pôjdu priamo, zistia, že deti sa budú ešte pevnejšie pridržiavať svojho obranného mechanizmu. V takýchto prípadoch je potrebná zo strany dospelých veľká trpezlivosť. Odborníci, ktorí pracujú s deťmi, dobre vedia, že deti ochotnejšie hovoria o svojich ťažkostiach, keď v rozprávaní nahradia seba samých niekým iným (napr. Niektoré príbehy sú však také priezračné, že im môžu porozumieť aj iní dospelí ako rodičia, napr.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov pri rozvode
Smútok a Depresia u Detí po Rozvode
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko.Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp.
Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii, nepoteší ich ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca začnú vyhýbať. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia "ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu. Mnohým sa darí naďalej dobre prospievať v škole, no keď' sa vrátia domov, opäť podliehajú smútku. Niektoré deti sa usilujú popierať smútok siláckymi výrokmi, napr. "vôbec mi to nevadí", "som úplne pokojný" a pod. U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam. Smútok sa stratí tak rýchlo, ako rýchlo prejaví neprítomný rodič o dieťa záujem. Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť' plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia. Samozrejme, pri depresii sa nemusia vyskytovať všetky tieto príznaky - depresia ma rozličné stupne intenzity. Deti so svojou prirodzenou bezstarostnosťou nepodliehajú depresii tak rýchlo ako dospelí. Ďalším faktorom, ktorý prehlbuje depresiu dieťaťa, je depresia rodiča, najmä toho, s ktorým dieťa zostalo žiť. Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, rozvod uvíta a pokladá ho za príležitosť začať nový život, je pravdepodobné, že k nemu zaujme pozitívnejší postoj aj dieťa. U niektorých detí sa prejavuje depresia sklonmi k sebapoškodzovaniu a dokonca samovražednými sklonmi. Deti z neúplných rodín majú veľký podiel na počte vážnych pokusov o samovraždu. No často je v tom i pomsta. Napríklad chlapec si predstavuje, že rodičia, ktorí sa ho podľa neho vzdali, budú mať obrovské výčitky svedomia za to, ako sa k nemu správali. Môže snívať aj o tom, ako budú plakať nad jeho hrobom a ako si budú želať, aby mu mohli ešte aspoň raz ukázať svoju lásku. Ale už je neskoro! Niekedy sa pokus o samovraždu spája s túžbou po smrti a znovuzrodení do nového, lepšieho života s naozaj milujúcimi rodičmi - s rodičmi, ktorí sa nikdy nerozídu. Faktorov, ktoré k tomuto kroku prispievajú, je veľa. Útek z domova je predovšetkým taký čin, ktorý vzbudí pozornosť a záujem rodičov. Je to vlastne najsilnejší prostriedok na upútanie pozornosti, ktorý majú deti k dispozícii. Taký záujem dieťa ubezpečí, že rodičia ho ešte stále berú, že ho úplne neodmietli. Strach z odmietnutia sa teda zmenší. Podobnému ubezpečeniu sa dieťa teší, keď sa konečne vráti domov. Pri pátraní môže pomôcť polícia a niekedy i televízia alebo tlač. Keď potom dieťa slávnostne príde domov alebo ho za dramatických okolností nájdu, dieťaťu sa potvrdí, že je stále milované, že sa o neho všetci boja. Hoci ho niekedy po radostnom zvítaní neminie ani trest, ciel' dosiah…
Vplyv Jaslí na Dieťa do 3 Rokov
Detský lekár a primár detského oddelenia v Čadci MUDr. Jozef Marec je presvedčený, že „odloženie“ detí do jaslí sa nejakým spôsobom prejaví na neskoršom vzťahu k rodičom a ako jeden z mála lekárov o tom aj otvorene hovorí. Deti do 3 rokov by podľa neho mali vyrastať v bezpečí domova, ale nie chorobne ochraňované úzkostlivou mamou a pripomína, že puto dieťaťa k matke nie je dané automaticky biologicky , dokonca ho nezaručí ani bonding či dojčenie - to silné puto sa totiž vytvára práve tým, kto a ako je s dieťaťom v jeho kľúčovom období. A ak chceme kontakt aj s inými deťmi, stačí zájsť do parku či na ihriská. Nemenej dôležitá je aj úplná rodina - taká, kde má svoje pevné miesto ako mama, tak i otec a dokonca aj ich sobášny list , pretože aj to, či sú rodičia manželmi a či sa rovnako volajú, môže ovplyvniť, aký človek raz z dieťaťa vyrastie.
Vo veku od približne 8. mesiaca do 3 rokov začína dieťa podvedome preferovať istotu a bezpečnosť v prítomnosti BLÍZKEJ osoby, pred stravovacími stereotypmi či hrou. Dieťa síce už dávno pozná tú istú tvár, hlas a pohyby osoby, ktorá sa o neho stará, rozozná ich medzi ostatnými už dávno, ale teraz k nej začína už adherovať - čiže k nej priľnie. Očakáva od nej istotu a bezpečie a je spokojné (pokiaľ nespí) takmer výlučne v jej prítomnosti. Pokiaľ dieťa tejto blízkej osobe na dlhšie (aj hodina, dve) odoberieme, dostaví sa tzv. separačná úzkosť, stres z odlúčenia, na ktoré dieťa reaguje poväčšinou plačom, ale aj odmietaním stravy, spánku. Dieťa plače preto, že zažíva stres a nie naopak. V konečnom dôsledku však separácia zanecháva na dieťati následky, zážitky ktoré sa ukladajú do podvedomia, do podvedomej pamäti.
Jasle od 2 rokov dieťaťa sú ťažký hriech na psychickom vývoji dieťaťa. Ja osobne som nesporne presvedčený, že „odloženie“ detí do jaslí sa nejakým spôsobom prejaví na neskoršom vzťahu k rodičom. Pritom ale Slovensko je jednou z krajín, kde máme ešte možnosť byť s dieťaťom doma po 3 roky. Niekde je len žalostných pár týždňov materskej a potom späť do práce - dieťa do jaslí, či pracovnej škôlky, alebo k opatrovateľke.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad rozvodu
Okolo 3. roku života sa dieťa začína pomaly odpútavať od absolútnej citovej závislosti na blízkej osobe. Začína objavovať, skúmať svet okolo seba, začína sa zaujímať o iné deti a nadväzovať s nimi sociálne kontakty. Dokáže sa už celé hodiny „prehrať“ s rovesníkmi a na maminu si spomenie, len keď má nejakú potrebu - jesť, piť, cikať.
Ako Sa Poskladať a Žiť Ďalej Po Rozvode
Obdobie po rozpade rodiny je náročné. Hľadajte dohodu a zmierenie. Každá nepekná skúsenosť má svoje následky. Pravdepodobne si budete prechádzať tými najhoršími emóciami, beznádejou, smútkom, depresiou… Čo s tým? V prvom rade to berte ako fakt. Je to už raz tak! Jednoducho ste rozvedená a inak to už nebude. Tým, že budete plakať do vankúša alebo na plece niekoho, smútiť, uzatvárať sa pred svetom, sa na situácií nič nezmení. Ak sa cítite ponížená, neznamená to, že sa tak budete cítiť stále. Všetko sa časom upokojí a príde obdobie, keď sa začnete cítiť lepšie. Hlavne na seba netlačte. Ale majte na pamäti, že pomoc len tak nepríde. Nikto vás nebude ľutovať večne. Aj keby sa vám podarilo zbaliť nového chlapa, ktorý je ochotný vás „zachrániť“, po čase mu začnete liezť na nervy a odplašíte si ho. Realita je taká, že sa musíte z toho dostať sama. Inak uviaznete v celoživotnom smútku a sebaľútosti.
Zamerajte svoju pozornosť na seba:
- Ste veľkolepá: Premýšľajte o tom, aká veľkolepá naozaj ste! Nastavte si nový zámer. Založte si zošit a vypíšte si do neho všetky svoje dobré vlastnosti. Čítajte si ho každý deň, aby ste si uvedomili, kým vlastne ste.
- Desať minút denne venujte sebe: Ak chcete zmenu, pre seba a zároveň pre svoje deti, tak majte na pamäti, že čas venovaný sebe je tá najlepšia investícia. Hoci len 10 minút denne.
- Naučte sa veci púšťať: Držanie sa ľútostí a zatrpknutosti vás v živote bude hádzať vždy len na začiatok. Je dôležité, aby ste sa poučili z minulých skúseností a dokázali svojim blúdiacim myšlienkam povedať: Stop!
- Rozveseľte sa: Naučte sa znova smiať. Naučte sa zasmiať sa na maličkostiach.
- Nájdite svoj kompas a určite si azimut: Vezmite si čas, aby ste sa sústredili na to, na čom vám naozaj záleží.
- Vysielajte správne vlny: Všímajte si, na čo myslíte. Uvedomte si, aké situácie sa vám dejú a aké emócie prežívate.
- Buďte voči sebe fér: Počúvajte svoju intuíciu. Keď počúvame seba, sme v súlade sami so sebou a potom sa ľahšie naučíme hovoriť nie tomu, čo nechceme.
- Upratate si svoje vzťahy: Naučte sa lepšie komunikovať s okolím. Mať dobré a priateľské vzťahy je dôležité.
- Nehľadajte hneď nový vzťah, všetko má svoj čas: Rozvod však nie je vhodná téma, tak sa jej vyhnite. Ak sa vy cítite zle a nemáte energiu pre nový vzťah, tak doň nechoďte.
Manželstvo a Rodina
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Zakladanie rodín podľa kresťanských tradícií je možné len v manželských zväzkoch. V profánnom svete si však rodina nenárokuje na právny vzťah manželstva, preto sa aj na Slovensku čoraz častejšie objavuje kohabitácia, starší názov konkubinát (concubine - prostitútka, spoločníčka), alebo ľudovo nazývané „žitie nadivoko.“
Manželstvo od jeho začiatku prechádza niekoľkými dôležitými fázami:
- Obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne opačnému pohlaviu.
- Obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú.
- Obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať.
- Obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie.
- Obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí.
- Obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: je obdobie veľkých turbulencií. Často prichádza k nevere, alkoholizmu, strate zamestnania, pocitom menejcennosti.
Rodina je sociálnou skupinou, ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Rodina by mala byť miestom, kde sa človek cíti dobre, a bezpečne. Kam sa rád vracia, a kde má vytvorené podmienky pre svoj rast a rozvíjanie svojich schopností. Rodina je významným a špecifickým činiteľom socializácie, dáva dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života.
Kríza v Manželstve a Rodine
Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.
Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme:
- Výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti)
- Neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti
- Otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu
- Fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev
- Absenciu finančných zdrojov
- Impotenciu
- Depriváciu
- Atomizáciu rodín
Ak krízy neriešime, začnú oni riešiť pôvodcu, človeka. Každá ľudská bytosť je riadená určitými regulatívnymi mechanizmami (biologickými, psychickými, či sociálnymi). Ak sú tieto regulatívne mechanizmy narušené, človek sa dostáva do vonkaj…