Krvná skupina je dedičná vlastnosť červených krviniek, určená prítomnosťou špecifických antigénov. V praxi sa najčastejšie stretávame so systémami AB0 a Rh. Systém AB0 rozlišuje krvné skupiny A, B, AB a 0, zatiaľ čo systém Rh rozlišuje Rh pozitívne (Rh+) a Rh negatívne (Rh-) osoby.
Krvné skupiny a ich význam
Naša krv pozostáva z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. V súčasnosti existuje viac než 30 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími. Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch.
Systém AB0
Systém skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.
Systém Rh
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Pri Rh negatívnych osobách ide o antigény Cde, cde, cdE, CdE. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami.
Rh faktor a tehotenstvo
Skratka Rh označuje Rh faktor - antigén, ktorý sa nachádza na červených krvinkách. Konkrétne pod týmto názvom rozumieme stav, keď erytrocyty matky tento antigén na svojom povrchu nemajú (sú Rh negatívne), otec dieťaťa a potenciálne aj dieťa tento antigén na povrchu červených krviniek majú - sú Rh pozitívni. Keďže organizmus matky tento antigén nepozná, imunitný systém ho rozoznáva ako niečo cudzie a po vzájomnom stretnutí začína proti nemu produkovať protilátky. Toto ochorenie potom nazývame hemolytická choroba novorodenca /hemolýza = rozpad červených krviniek/ a podľa stupňa hemolýzy rozoznávame aj stupne závažnosti tohto ochorenia a jednotlivé klinické obrazy.
Prečítajte si tiež: Výživné od narodenia
Počas tehotenstva sa za normálnych okolností nemieša krv matky a dieťaťa. Malé množstvo krvi dieťaťa však môže prísť do styku s matkinou krvou. Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine. Plod trpí anémiou, čiže málokrvnosťou, anémia spôsobuje, že jeho orgány sú nedostatočne zásobené kyslíkom. Z rozpadnutých erytrocytov vzniká veľké množstvo bilirubínu - farbiva, ktoré novorodenec nevie po pôrode sám spracovať, toto farbivo je toxické, hromadí sa v mozgu dieťaťa a poškodzuje ho. Navonok sa to prejaví ako výrazný ikterus - žltačka, ktorá vzniká už niekoľko hodín po pôrode.
Treba zdôrazniť, že len tak jednoducho k stretnutiu medzi Rh pozitívnymi krvinkami plodu a krvou Rh negatívnej matky nedochádza. Krvný obeh plodu a matky sú prísne oddelené. K stretnutiu medzi Rh negatívnou krvou matky a Rh pozitívnymi červenými krvinkami môže dôjsť viacerými cestami. Napríklad, ak takáto žena dostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, počas tehotnosti transplacentárnym prechodom niekoľkých krviniek plodu, počas rôznych invazívnych zákrokoch v tehotnosti ako je napr. amniocentéza, pri problematickom pôrode placenty, keď ju treba vyberať v narkóze operačne, atď. Imunizácia môže nastať napríklad aj po interupcii, pri mimomaternicovom tehotenstve. - uplatní v tomto prípade svoj efekt až v nasledujúcej tehotnosti. Tieto protilátky môžu prejsť cez placentárnu bariéru k plodu, naviažu sa na jeho krvinky, a tie sa potom rozpadajú v pečeni a slezine plodu.
Komplikácie spôsobené rozdielnymi Rh faktormi
Ak má matka negatívny Rh faktor, no jej bábätko po partnerovi zdedilo faktor Rh pozitív, môže imunitný systém matky začať proti jeho Rh pozitívnym krvinkám vytvárať protilátky. Do akej miery toto riziko hrozí, sa preventívne zisťuje u každej Rh negatívnej tehuľky na pravidelných vyšetreniach u gynekológa. „V prenatálnej starostlivosti Rh negatívnych tehotných žien je zahrnutá prevencia ohrozenia plodu závažnou hemolytickou chorobou plodu a novorodenca. Krv týchto gravidných sa vyšetruje na protilátky - podnetom na ich tvorbu je transplacentárny prienik červených krviniek plodu do krvného obehu tehotnej ženy,“ vysvetľuje MUDr. Jana Čajková, primárka novorodeneckého oddelenia nemocnice na Kramároch v Bratislave. Ak sú hodnoty protilátok v poriadku, nič nehrozí a bábätko sa môže narodiť zdravé.
Hemolytická choroba novorodenca
Ak už teda k tejto ‘nekompatibilite’ príde, dochádza k tomu, že telo matky začne vytvárať protilátky proti krvinkám plodu. Vzniká tzv. hemolýza - rozpadnutie krviniek.„Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka (krvinky a červené krvné farbivo - hemoglobín transportujú do tela plodu kyslík, ktorý sa k nim dostáva od matky cez placentu). Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu,“ netajil pred nami odborník.
Riziká v tehotenstve
Pri tehotenstve s prvým dieťatkom k žiadnym komplikáciám spravidla nedôjde. Fyziologicky sú krvné obehy oddelené a protilátky produkujete len v malom množstve. „Samotná Rh nekompatibilita bez pozitívnych protilátok je rizikový faktor, ale nie taký nebezpečný. Pri prvom tehotenstve nehrozia komplikácie z rozdielnosti krvných faktorov, ak nie sú pozitívne protilátky,“ vysvetľuje neonatologička. Počas pôrodu však dôjde k tomu, že krvné obehy prídu do styku a „pozitívne“ krvinky dieťatka prejdú do vašej „negatívnej“ krvi. Tvorba protilátok sa tak rozbehne v plnom prúde, no bábätko, ktoré ste práve porodili, to už neohrozí. Ak však bude Rh pozitívne aj vaše druhé dieťa, komplikácie už môžu byť oveľa závažnejšie. Protilátky vytvorené počas vášho prvého pôrodu totiž začnú napádať a rozkladať krvinky druhého očakávaného dieťatka. Dôsledkom môže byť málokrvnosť, poškodenie pečene, sleziny, závažná anémia a hyperbilirubinémia plodu. Riziko sa zvyšuje úmerne s počtom gravidít. Okrem pôrodu môžu k problémom prispieť aj pôrodnícke zákroky, napríklad amniocentéza alebo tiež úraz, čo následne vyvolá vzájomné premiešanie vašich krvných obehov ešte pred pôrodom.
Prečítajte si tiež: Štúdie o očkovaní proti COVID-19 a ich negatívne faktory
Prevencia a liečba
Dnes je vypracovaný a v praxi dobre zavedený systém starostlivosti o Rh negatívne matky. Každej Rh negatívnej budúcej mamičke sa v tehotenskej poradni počas tehotnosti trikrát kontroluje prítomnosť možných protilátok. Ak ide o prvú tehotnosť a samozrejme predpokladáme, že nedostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, nemá v krvi žiadne anti Rh protilátky /tieto protilátky sa v literatúre nazývajú aj ako antiD/. a podľa výsledku sa podá mamičke injekcia - Rhega, ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich imunizačnému vplyvu. Kritérii na podanie Rhegy je niekoľko, hlavným je, že dieťatko má Rh faktor pozitívny. Podľa názoru hematológov by sa mala preventívne podávať Rhega každej Rh negatívnej mamičke v 29. týždni tehotnosti. Takisto by sa mala Rhega podať Rh negatívnej pacientke po spomínaných zákrokoch, ako je napr. amniocentéza. Ďalej po spontánnom potrate, po interupcii, po mimomaternicovom tehotenstve. O podávaní Rhegy - antiD protilátok je vždy dobré poradiť sa a s hematológom.
V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti- Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky.
Popôrodná injekcia
To, či má bábätko skutočne pozitívny Rh faktor, lekári zistia až po pôrode vyšetrením jeho krvi. Ak sa potvrdí, pichnú vám injekciu antiD-globulínu - Rhega. Ten zničí „pozitívne“ krvinky, ktoré sa vám do obehu dostali pôrodom. A tak vaše telo prestane tvoriť aj protilátky. „Od zavedenia prevencie antiD-globulínom a realizácie indikovaného podania už komplikácie ako závažná anémia a hyperbilirubinémia pri ďalších tehotenstvách nehrozia,“ uisťuje odborníčka. Keďže k premiešaniu vašich a bábätkovských krviniek môže dôjsť aj po spontánnom potrate, interrupcii či mimomaternicovom tehotenstve, mali by ste injekciu dostať aj v týchto prípadoch, rovnako aj po amniocentéze. Dôležité je dodržať limit do 72 hodín.
Čo ak sú obaja rodičia Rh negatívni?
Ak ste negatívna vy aj nastávajúci otecko, nemáte sa absolútne čoho obávať. Dieťa totiž v tomto prípade pozitívny Rh faktor nemalo po kom zdediť, a teda nehrozia žiadne komplikácie. Rovnako sa nemáte čoho obávať, ak je Rh negatívne dieťa a vy ste pozitívna.
Prevencia už v tehotenstve?
Približne 7 až 8 percent Rh negatívnych žien vytvorí antiRh protilátky už v priebehu prvej gravidity, pričom vyše 92 percent z nich ich vytvorí až po 29. či 30. týždni.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre úspešné dojčenie
Transfúzia krvi a Rh faktor
Transfúzia krvi je prevod kompletnej krvi alebo iba jej komponentov od darcu k pacientovi. Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny. Niektoré situácie (napr. pri nedostatku krvných konzerv) si vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami.
Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou, je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť. Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná.
Výskyt krvných skupín vo svete
V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. U nás sa najčastejšie vyskytuje krvná skupina A- (42 %), potom 0- (32 %), B- (18 %) a najmenej častá je skupina AB (8 %). Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0.
Zmena krvnej skupiny
Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina.
tags: #rozdielne #rh #faktory #tehotenstvo