Detský vek je rozsiahle obdobie, ktoré sa delí na viacero fáz, pričom každá z nich má svoje špecifické znaky a výzvy. Od novorodenca až po pubertu prechádza dieťa neustálym vývojom, ktorý sa prejavuje zmenami vo vzhľade, raste, schopnostiach a prekonávaní bežných chorôb.
Etapy detského veku
Detský vek sa tradične delí na päť hlavných období, ktorým predchádza prenatálne obdobie:
- Prenatálne obdobie: Trvá približne 280 dní (plus mínus 14 dní) a zahŕňa čas, ktorý dieťa strávi v maternici.
- Novorodenecké obdobie: Začína sa prestrihnutím pupočníka a trvá do 28. dňa života.
- Dojčenské obdobie: Trvá od konca novorodeneckého obdobia do konca prvého roka života.
- Batolivé obdobie: Začína sa po prvom roku a trvá do tretieho roku života.
- Predškolské obdobie: Trvá od tretieho do šiesteho roku života.
- Školské obdobie: Začína sa nástupom do školy (6-7 rokov) a trvá do 15. roku života.
Novorodenecké obdobie (do 28 dní)
Po narodení čaká na novorodenca množstvo úloh. Bezprostredne po narodení dieťa silno zaplače, upokojuje sa v kontakte s matkou a začína sa prisať k prsníku. Tento prvý kontakt je veľmi dôležitý, ak je to v pôrodnici umožnené. Novorodenec sa musí adaptovať na samostatné dýchanie, prijímanie potravy, vylučovanie a udržiavanie telesnej teploty.
Pre nezrelých novorodencov, ktorí sa narodia predčasne, sú tieto úlohy náročnejšie. Často potrebujú inkubátor a špeciálnu starostlivosť, pretože môžu mať problémy s dýchaním, udržiavaním teploty, infekciami, žltačkou, príjmom potravy a neurologickým vývojom.
Dojčenské obdobie (do konca 1. roku)
Dojčenské obdobie je charakterizované intenzívnym rastom a vývojom. Medzi 4. a 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín dosiahne 2,5 až 3-násobok pôrodnej hmotnosti. Dojčatá rastú veľmi rýchlo, bežne dosahujú výšku okolo 74 cm.
Prečítajte si tiež: Ako naučiť dieťa čítať
Výživa je v tomto období kritická, pretože ovplyvňuje budúci život dieťaťa. Rodičia by mali starostlivo zvážiť, čo dieťaťu podávajú a v prípade problémov s dojčením sa neváhať obrátiť na poradkyne v dojčení.
Okrem fyzického rastu prebieha aj intenzívny vývoj psychiky. Vypracúvajú sa podmienené reflexy, rýchlo sa vyvíja motorika a začína sa rozvíjať reč. Prerezávanie mliečnych zúbkov môže byť náročnou kapitolou rastu.
Medzi najčastejšie zdravotné problémy v dojčenskom období patria infekcie dýchacích ciest, tráviaceho ústrojenstva, močových ciest a zápaly kože. Častým problémom je aj reflux, potničky a zapareniny.
Batolivé obdobie (od 1. do 3. roku)
Batolivé obdobie sa delí na dve fázy:
- Mladšie batoľatá (1-2 roky)
- Staršie batoľatá (2-3 roky)
V porovnaní s dojčatami, batoľatá už nerastú tak rýchlo, ale dynamicky sa rozvíja reč a zmyslové vnímanie. Rodičia sa často zaoberajú nácvikom používania nočníka a odúčania od plienok. Okolo druhého roku sa uzatvára veľká fontanela a prerezávajú sa všetky mliečne zúbky.
Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny: Platy učiteliek MŠ
Aj kategórie zdravotných problémov sa menia. Batoľatá sú pohyblivejšie, ale ešte nemajú dostatok skúseností, preto sú častejšie úrazy, otravy, oparenia a popáleniny. Z bežnejších ochorení sú to infekcie dýchacích ciest a infekčné choroby.
Vývoj dieťaťa takmer v dvoch rokoch
Okolo druhých narodenín dieťaťa prichádzajú dôležité míľniky. Dieťa už nie je len hyperaktívny výmyselník, ale zvedavý parťák, ktorého baví spoznávanie sveta. Rodičia by mali podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a pracovať s ňou.
Stravovanie
V tomto období by mali deti jesť päťkrát denne. Dôležité je zdravé stravovanie, ovocná desiata, čerstvá zelenina, ryby a mliečne výrobky. Ak je dieťa dojčené, malo by to byť len pred spaním a nemalo by to nahrádzať žiadny chod. Postupne sa pridávajú nové chute, ale bez preháňania so solením a korením. Strava by mala byť normálna, nemixovaná a nekrájaná na drobné kúsky.
Zručnosti
Okolo dvadsiateho mesiaca by malo dieťa chodiť na malú potrebu na nočník. Spávať ešte môže s plienkou. Dieťa by sa malo naučiť základnú hygienu: umývať sa, čistiť zúbky, česať sa a krémovať. Rodičia by ho mali zapájať do obliekania a dávať mu na výber z niekoľkých vecí. Dieťa by malo vedieť pracovať s loptou, hádzať ju a kopať do nej. Malo by jesť samé, stavať vežičky z kociek a pracovať s jemnou motorikou.
Hra
Deti milujú zábavné a kreatívne hry, ktoré ich niečo naučia. Učte ich spievať, tancovať, recitovať a napodobňovať zvieratká. Môžete ich učiť aj prvé slovíčka v cudzom jazyku. Zapájajte ich do kolektívneho hrania a tvorivých činností. Nezabúdajte na domáce práce a varenie, kde im môžete dať drobné úlohy. Obľubujú zvukové hračky a montessori techniky.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
Hnev
Dávajte pozor na to, ako dieťa prejavuje negatívne emócie, najmä hnev. Ak uvidia, že im kvôli tomu ustúpite, budú ho využívať častejšie. Musíte byť prísni a nedovoliť im, aby vás takto dostávali pod tlak. Učte ich kontrolovať emócie a spracovať ich. Chyťte ich za rúčky, upokojte a objímte.
Chôdza a reč
Slovná zásoba dieťaťa obsahuje viac ako 50 slov, ktoré spája do ľahkých viet. Rozumie vašim príkazom. Chôdza je istejšia, s oporou prejdú schody a prekážky. Radi behajú a sú v pohybe. V 21. mesiaci sa už vedia postaviť na špičky.
Individuálnosť
Očakávajte, že dieťa si začne vytvárať svoj vlastný priestor. Začne sa rysovať jeho povaha a individuálnosť. To sa spája s protestami, skúšaním trpezlivosti a hľadaním hraníc. Často vás prekvapí, ako si bude tvrdošijne stáť za svojim.
Spánok
Dieťa by ste mali učiť na jeden spánok denne. Ak plánujete dať dieťa do škôlky skôr, musí sa postupne naučiť na tento režim. Dosiahnete tak, že v noci vydrží spať po celý čas a bude spať pokojnejšie.
Predškolské obdobie (od 3. do 6. roku)
Začiatok tohto obdobia je spojený s návratom matky do práce a nástupom dieťaťa do škôlky. Niektoré deti to zvládajú s úsmevom, iné s plačom. V tomto veku sa prejavuje osobnosť dieťaťa a začíname tušiť, s kým máme do činenia.
Rodičia majú často vysoké očakávania, napríklad aby dieťa vedelo rátať do 10 alebo sa hralo hodinu. Iní sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa nič nechcú. V každom prípade, trojročné deti by už mali niečo vedieť. Dôležité je začať s výchovou a stanovením hraníc, pretože v desiatich rokoch je už neskoro vysvetľovať, že dieťa nie je centrom vesmíru.
Školské obdobie (od 6. do 15. roku)
Toto obdobie sa delí na mladší školský vek (do 12 rokov) a starší školský vek (do 15 rokov). Rastie kostra a svaly, mliečny chrup sa mení za trvalý, zdokonaľuje sa nervový systém a psychika. Tempo napredovania sa odlišuje u dievčat a chlapcov. Puberta nastupuje u dievčat skôr, nezriedka od 10 rokov. Je to obdobie urýchleného rastu a výrazných zmien tela aj psyché. U dievčat sa objavuje prvá menštruácia, u chlapcov polúcia. Puberta trvá priemerne 2 roky.
Emocionálny vývoj batoľaťa (13-36 mesiacov)
Batolivé obdobie je emocionálne najzložitejšie. Dieťa sa potrebuje naučiť presadiť sa a mať sa rado. Tieto dve vlastnosti sa navzájom ovplyvňujú. Nie je ľahké dosiahnuť, čo chce a pritom neraniť okolie. Ak dieťa cíti, že nahnevalo alebo sklamalo rodičov, bráni mu to v sebaprijatí a sebaláske. Dieťa má pocit, že zlyháva a nie je hodné rodičovskej lásky.
Správanie dieťaťa, jeho sociálny, psychický a emocionálny vývin ovplyvňuje kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve. Správanie rodičov ovplyvňuje dozrievanie mozgu dieťaťa. Počas prvých dvoch rokov sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Mozog reaguje na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a následne sa formuje. Ak je rodič schopný dieťa citlivo vnímať a naučí sa rozoznávať rôzne potreby skryté za jeho prejavmi plaču, kriku a hnevu, nadviaže s dieťaťom hlbokú väzbu. Uspokojovanie detských potrieb a harmonické prostredie uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa, ktoré naviazalo so svojimi rodičmi bezpečnú väzbu, bude schopné ovládať svoje správanie a adekvátne ho regulovať v rôznych stresových situáciách.
Ak sa nám podarí úspešne previesť batoľa týmto náročným obdobím, dieťa získa základ pre vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ).
Záchvaty hnevu
Obdobie medzi 2. až 3. rokom je charakteristické uvedomovaním si vlastníctva. Dieťa začína mať majetnícke sklony voči svojím hračkám a ak mu ich niekto berie, pociťuje frustráciu. Dieťa si postupne uvedomuje samého seba a vníma svoje rôznorodé emócie, ktoré však nie je schopné ovládať. Pociťuje podráždenosť kvôli spoločenským konvenciám a limitom, ktoré mu prekážajú vo vlastnom sebapresadzovaní sa.
Schopnosť presadiť sa je dôležitá z hľadiska preberania zodpovednosti za svoje činy. Dieťa si začína uvedomovať, že nie je matkinou súčasťou a tvoria dve odlišné osoby. Dieťa začína mať nástojčivú potrebu dosiahnuť, čo si zaumieni. Začína si uvedomovať aspekty moci a vplyvu. Zisťuje, že môže ovplyvniť chod vecí a učí sa získavať kontrolu nad svojím životom. Problém nastáva, keď dieťa nadobudne pocit, že je milované len vtedy, ak robí, čo je od neho očakávané. Dieťa nadobudne pocit, že musí svoje emócie skrývať, alebo o nich klamať, ak chce byť hodné lásky a bude sa za svoje prejavy ”zlého” dieťaťa hanbiť.
Ako dieťaťu určite v hneve nepomôžeme?
- Odopieraním lásky dieťaťu, keď sa nespráva podľa našich predstáv a spoločenských očakávaní
- Reagovaním na detské záchvaty hnevu naším hnevom, krikom, odmietnutím
- Ignorovaním záchvatov hnevu a nevšímaním si dieťa, kým sa neupokojí
- Snahou o prekričanie dieťa
- Posielaním dieťa preč, aby sa samo upokojilo
- Bitkou alebo iným trestom dieťaťa
- Hovorením dieťaťu, že je zlé
- Odchodom od dieťaťa a jeho opustením
- Vysvetľovaním dieťaťu, čo robí zle
Ako batoľaťu pomôcť zvládnuť nával silných emócií
Najdôležitejšie je uvedomiť si, čo výbuch hnevu u dieťaťa znamená, aká udalosť ho spustila a prečo. Dieťa potrebuje nadobudnúť istotu, že jeho pocity sú normálne a do budúcna bude schopné s nimi pracovať. Ak dieťaťu pomôžeme zvládnuť epizódu hnevu, jeho negatívne pocity rýchlejšie odznejú a záchvaty postupne vymiznú. Dieťa sa postupne naučí presadiť sa iným spôsobom, ktorý bude spoločensky akceptovateľný a bude schopné ovládať svoje vlastné emócie.
- Dieťa potrebuje svoje nahromadené emócie uvoľniť.
- Pomenujte pocity, ktoré dieťa cíti.
- Držte dieťa v náručí, ak to nedovolí, aspoň sa ho jemne dotýkajte.
- Empaticky mu stanovte hranice a nedovoľte mu jednať na základe jeho emócií, ak by tým malo niekomu fyzicky ublížiť alebo niečo poškodiť.
Vďaka rodičom, ktorí vnímavo a citlivo reagujú na detský vzdor sa batoľa naučí, že emócie sú prirodzené, nie je na ne samo a nie sú trvalé.
Prehľad vývinu dieťaťa
V prehľade vývinu dieťaťa nájdete zručnosti a znaky, ktoré sú typické pre dané obdobie do veku 6 rokov. Každé dieťa je individualita, preto aj jeho vývin prebieha individuálne. Rozdiely vo vývine sú dané nielen geneticky a biologicky, ale aj množstvom ďalších faktorov (temperament, pohlavie, vplyv prostredia, rodiny a pod.).
Normálny vývin
Priemerný alebo typický vek, kedy si väčšina detí v danej kultúre osvojí špecifické zručnosti predstavuje normu. Treba však zdôrazniť, že norma je vždy určité časové rozmedzie a nie vek, do kedy si má dieťa danú zručnosť osvojiť.
V reálnom živote neexistuje asi dieťa, ktoré sa vyvíja typicky vo všetkých ohľadoch. Aj tie deti, ktoré sa vyvíjajú podľa normy, si osvojujú jednotlivé zručnosti vo veľmi rozličných časových rozpätiach.
Charakteristika jednotlivých vekových období
Novorodenecké obdobie
Novorodenecké obdobie trvá prvých 28 dní života. Charakterizuje ho prechod z vnútromaternicového života do vonkajšieho prostredia, biologické osamostatnenie a adaptácia na prostredie. Aktivita má nepodmienene reflexný charakter. Novorodenec výraznú časť dňa i noci prespí (20 - 22 hodín). Počas bdenia reaguje na vonkajšie podnety negatívnymi reakciami (krik, plač, obranné reakcie). Citlivosť analyzátorov novorodenca nie je rovnaká.
Ako prvé sa prejavujú reakcie na podnety dotykové, tepelné, na zmenu polohy a stratu rovnováhy a na chuťové podnety. Z vnútorných pocitov sa najvýraznejšie prejavujú pocity hladu a bolesti.
Základným predpokladom zdravého vývoja novorodenca je uspokojovanie jeho potrieb dýchania, spánku, príjmu potravy a vylučovania. Novorodenec sa učí prostredníctvom dotyku, spozná matku podľa čuchu do 45 hodín po narodení. Dôležitá je interakcia s okolím, ktorá ovplyvňuje neskorší vývin dieťaťa.
Dojčenské obdobie
Dojčenské obdobie je obdobím prudkého fyzického, emocionálneho a kognitívneho vývoja. Rozvoj motorických schopností je tiež veľmi rýchly. Telesný vývin charakterizuje prudký rast (do konca obdobia o 20 až 25 cm). Hmotnosť sa zvýši o 6 až 7 kg. Nikdy v živote dieťa tak rýchlo nerastie, pôrodná hmotnosť sa môže až strojnásobiť (Kapellerová a kol., 2002). Obvod hlavičky a hrudníka sa vyrovná.
V polroku začína prvá dentícia - prerezávanie mliečnych zubov. Rozvoj pohybových a rečových schopností je rýchly. Prvý polrok by sa mala výživa dojčaťa zakladať na dojčení, následne cielene do stravy zaraďovať príkrmy a postupne prejsť na plnú dojčenskú stravu , čím predchádzame vzniku alergií, obezity, diabetu a iných chorôb. Dôležité je dodržiavať vysoký hygienický štandard v starostlivosti o dojča.
Činnosť dieťaťa je podriadená biologickým potrebám a psychickým potrebám bezpečia, istoty a stimulácie. Výrazným komunikačným prostriedkom je plač.
Batolivé obdobie
Batolivé obdobie (1. - 3. rok života) je obdobím výrazných zmien v živote dieťaťa. Na jeho začiatku dieťa nevie vedome ovládať funkcie tela, na konci je však osamostatňovanie v základných funkciách (chôdza, reč). Učí sa samostatne jesť, udržuje čistotu, zlepšuje si komunikáciu s okolím.
Dieťa speje k nezávislosti a bojuje o ňu, je to tiež prvé obdobie vzdoru - „ja sám“. Zdokonaľuje sa motorika, pohyby rúk. Batoľa si začína osvojovať prvé sebaobslužné činnosti (umývanie, obliekanie, používanie príboru, zapínanie gombíkov, obúvanie a pod.). Výrazne sú psychické zmeny. Mozog váži viac ako 1 kg. Rast sa spomaľuje. Výchova realizovaná v domácom prostredí znamená nízku chorobnosť.
Predškolské obdobie
Predškolské obdobie (od 3. do 6. roku) je to obdobím socializácie dieťaťa v rámci spoločnosti vrstovníkov. Tempo rastu sa spomalí a v tej súvislosti sa znižuje chuť do jedenia. Častou chybou je nútenie dieťaťa do jedenia, čím sa môže vyvolať buď trvalé nechutenstvo alebo „prekrmovanie“ vedúce k obezite. Zlepšuje sa ovládanie a koordinácia tela predškoláka. Rozvoj sociálnych a kognitívnych schopností dieťaťa tvorí základ jeho budúceho úspechu v škole. Zdokonaľujú sa sebaobslužné činnosti dieťaťa (obliekanie, stolovanie - stravovanie, umývanie rúk, tváre a zubov).
Základnou úlohou dieťaťa v predškolskom období je príprava na školskú dochádzku. Hlavnou činnosťou dieťaťa v predškolskom období je hra (manipulačná, pohybová, rolové - situačné, konštrukčné, didaktické). Deti sa v tomto období rady hrajú so svojimi vrstovníkmi, spoločenská interakcia je pre nich veľmi dôležitá. Poskytuje im možnosť rešpektovať pravidlá hry a dodržiavať príkazy.
Deti navštevujúce kolektív majú výraznejšiu chorobnosť ako deti vychovávané doma. Úrazy sa vyskytujú menej ako v batolivom a školskom období. Vhodné je deti učiť športovať plávať, lyžovať, korčuľovať a zdôrazňovať zdravie ako významnú hodnotu.
Školské obdobie
Školské obdobie sa začína dovŕšením 6. roku a končí v 15. roku , čo je obdobie navštevovania základnej školy. Delí sa na mladší školský vek do 12. roku a starší školský vek po 12. roku.
Začiatok školskej dochádzky je významným medzníkom v živote dieťaťa. Majú možnosť porovnať si svoje schopnosti so schopnosťami iných detí, zároveň sa stretávajú so skutočnosťou ako iný hodnotia ich schopnosti. Zvyšuje sa rozsah pozornosti a pamäť dieťaťa. Odolnosť detí je dobrá a chorobnosť relatívne nízka. Veľké je nebezpečenstvo úrazov, najmä následkom dopravných nehôd. Pubescencia 11. - 15. rok, je prvou fázou dospievania, znamená radikálne zmeny vo fyzickej a psychickej oblasti, označuje sa ako najbúrlivejšie obdobie ľudského života.
Rýchlosť rastu je ovplyvnená pohlavím, u oboch pohlaví sa stretávame s rastovým špurtom. Hormonálna nerovnováha môže spôsobovať zvýšenú chorobnosť a neurovegetatívnu nerovnováhu (bolesti hlavy, brucha, kĺbov, zvýšená únavnosť).
Dospievanie (adolescencia)
Dospievanie (adolescencia) je druhou fázou dospievania, 15. - 22. rok , vývinové obdobie v živote jednotlivca, kedy sa dosahuje plná reprodukčná zrelosť. Počas tohto obdobia človek telesne a psychicky dozrieva a hľadá svoju vlastnú identitu, nazýva sa aj obdobím druhého vzdoru. Na konci obdobia sa mladí ľudia zaoberajú plánovaním budúcnosti a získavaním ekonomickej nezávislosti.
Chorobnosť nebýva vysoká. Trvá nebezpečenstvo úrazov, pomerne vysoký výskyt samovrážd, nebezpečenstvo narkománie.
Demografické ukazovatele na Slovensku
Demografický vývoj Slovenska je charakterizovaný znižovaním pôrodnosti a zvyšovaním strednej dĺžky života. Veľmi nízka pôrodnosť znamená, že sa celkový počet obyvateľov bude znižovať.
Na Slovensku je priemerná plodnosť žien dlhodobo pod hodnotou 1,3 dieťaťa. Výrazne sa znižuje počet živo narodených detí. Zvyšuje sa podiel detí narodených mimo manželstva, čo znamená nový model reprodukčného správania.
Kľúčový ukazovateľ ekonomického a kultúrneho stavu krajiny je detská úmrtnosť. Rastie priamo úmerne s chudobou a sociálnym vylúčením (Rovný, 2008). Dojčenská úmrtnosť je výrazný indikátor a znamená pomer medzi počtom detí do prvého roka života, ktoré zomreli, a počtom detí narodených v danom roku. Spravidla sa vyjadruje ako počet zomretých detí na tisíc živo narodených detí.