Očkovanie je jednou z najvýznamnejších medicínskych metód, ktoré zachránili nespočetné množstvo životov na celom svete. Na Slovensku má očkovanie dlhú a bohatú históriu, siahajúcu až do obdobia Rakúsko-Uhorska. Hoci sa v súčasnosti vedú diskusie o povinnom očkovaní proti ochoreniu COVID-19, princíp povinného očkovania nie je žiadnou novinkou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o histórii očkovania proti osýpkam a iným ochoreniam na Slovensku, s dôrazom na obdobie od 80. rokov 20. storočia.
Počiatky očkovania a jeho význam
Už v starovekých civilizáciách v Číne, Indii, Grécku a Ríme sa ľudia snažili chrániť pred infekčnými chorobami prostredníctvom postupov, ktoré sa podobali dnešnému očkovaniu. Tieto opatrenia, známe ako variolizácia, viedli k umelo navodenej infekcii. Prelom nastal v roku 1796, keď Edward Jenner vyvinul prvú modernú vakcínu proti pravým kiahňam. O sto rokov neskôr, v roku 1885, použil francúzsky vedec Louis Pasteur oslabený vírus besnoty ako očkovaciu látku. Koncom 19. storočia bola vynájdená aj vakcína proti moru.
- storočie prinieslo rýchly pokrok vo vakcinológii. Jonas Salk vyvinul v 50. rokoch vakcínu proti detskej obrne a nasledovali vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Dnes máme vakcíny proti viac ako 20 život ohrozujúcim chorobám.
Očkovanie je dôležité z niekoľkých dôvodov. Vakcíny chránia ľudí pred vážnymi a potenciálne smrteľnými chorobami, ako sú osýpky, mumps, rubeola, čierny kašeľ, tetanus a chrípka. Vysoká miera očkovania môže zabrániť výskytu a šíreniu rozsiahlych epidémií a pandémií, čo znižuje zaťaženie zdravotných systémov a chráni verejné zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každý dolár investovaný do očkovania prináša návratnosť 16 dolárov v ušetrených nákladoch na zdravotnú starostlivosť a zvýšenej ekonomickej produktivite.
Očkovanie na Slovensku v období Rakúsko-Uhorska a Česko-Slovenska
História očkovania na Slovensku sa začína v období Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. Tento zákon bol osemdesiat rokov po objave vakcíny anglickým lekárom Edwardom Jennerom. Očkovanie ako štátna záležitosť sa podľa uhorského zákona uskutočňovalo v každej obci raz ročne. Právna úprava obsahovala všeobecné sankčné ustanovenie, podľa ktorého bolo "riadne vykonanie očkovania a zachovanie obozretnosti pri odoberaní očkovacej látky a jej úschove" nutné "pod hrozbou pokuty alebo trestu odňatia slobody do dvoch dní."
Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí.
Prečítajte si tiež: Podpora zdravia močových ciest stravou
Zákon bol novelizovaný v roku 1887, od kedy sa požadovalo, aby lekár s časovým odstupom posúdil úspešnosť očkovania, aby bola povinná školská dochádzka podmienená predložením očkovacieho certifikátu, aby došlo k preočkovaniu detí a aby sa očkovalo na miestach zvýšenej koncentrácie ľudí (napr. sirotince či domovy seniorov). Pre prípad epidémií sa mohlo nariadiť povinné preočkovanie dospelých, a to pre celú populáciu alebo pre tú časť, ktorá bola nákazou v dôsledku svojho spôsobu života a bývania najviac ohrozená. Porušenie povinností zákonným zástupcom malo za následok napomenutie, resp. pokutu.
V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom svete.
Povinné očkovanie proti ďalším chorobám
Po úspešnom vymiznutí pravých kiahní sa zaviedli povinné očkovania proti ďalším závažným ochoreniam:
- Tetanus: Očkovanie proti tetanu bolo zavedené v roku 1927 a povinným sa stalo v roku 1958.
- Záškrt: Proti záškrtu sa očkuje od roku 1942 a povinným sa stalo o štyri roky neskôr. Podľa zákona účinného v čase existencie vojnového Slovenského štátu sa za porušenie jeho ustanovení uložila osobám povinným starať sa o deti pokuta, pričom nevymožiteľný peňažný trest sa mal premeniť na trest odňatia slobody do desiatich dní.
- Tuberkulóza: Od roku 1953 sa Slováci povinne očkujú proti tuberkulóze.
- Detská obrna: V očkovaní proti detskej obrne bolo Česko-Slovensko priekopníkom. V roku 1957 sa na našom území začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti tomuto ochoreniu. Česko-Slovensko bolo jednou z prvých krajín, kde detská obrna vymizla.
- Čierny kašeľ: Od roku 1959 sa zaviedla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu a odvtedy na toto ochorenie nikto neumrel.
- Vírusová hepatitída typu B: Povinné očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B sa zavádzalo postupne. Najskôr povinnosť zaočkovať sa udelili len zdravotníckym pracovníkom, od roku 1989 rizikovým skupinám a od roku 1998 sa povinne proti tomuto ochoreniu očkujú aj deti.
Očkovanie proti osýpkam, rubeole a mumpsu
V priebehu 20. storočia sa zaviedli povinné očkovania proti osýpkam, rubeole a mumpsu. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 zaviedli očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Táto kombinovaná vakcína MMR (osýpky, mumps, rubeola) poskytuje dlhodobú až celoživotnú ochranu po podaní dvoch dávok. Štúdie ukázali, že efektivita tejto vakcíny je približne 97% pre osýpky a 88% pre mumps.
Súčasný stav očkovania na Slovensku
Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50-tych rokov a v rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa povinne očkuje proti 10 infekčným ochoreniam. Podľa vyjadrenia Tatiany Červeňovej, hlavnej hygieničky Slovenskej republiky, vďaka dlhodobému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Prečítajte si tiež: Prevencia bolesti krčnej chrbtice
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 11 ochoreniam, ktoré v minulosti boli príčinou celosvetových epidémií. Okrem povinných očkovaní existuje tiež možnosť nechať sa zaočkovať proti novej chrípke typu A(H1N1), infekčnej hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, kiahňam, meningokokovým infekciám, brušnému týfusu, cholere a iným prenosným chorobám.
V Slovenskej republike funguje komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou MZ SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z.
Vakcíny a imunita
Pri narodení má dieťa vrodenú imunitu voči niektorým chorobám, pretože protilátky získava cez placentu ešte v maternici a neskôr z materského mlieka. Protilátky prenesené od matky počas tehotenstva však chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. Aby sa vytvorila dlhodobá účinná ochrana pred infekčnými ochoreniami, využíva sa aktívna imunizácia - očkovanie. Na vytvorenie dostatočnej imunity je potrebné podávanie viacerých dávok.
Vakcinácia je založená na schopnosti organizmu rozoznať element, ktorý je telu cudzorodý (tzv. Vakcíny môžu obsahovať zložku, ktorá zvyšuje ich schopnosť indukovať imunitu (tzv.
Existujú rôzne typy vakcín:
Prečítajte si tiež: Utrpenie a nádej v pôrode: Biblická perspektíva
- Živé atenuované vakcíny: Používajú sa napr. proti osýpkam, mumpsu a rubeole v trojvakcíne MMR.
- Neživé vírusové vakcíny: Používajú sa napr. proti detskej obrne.
- Subjednotkové vakcíny: Pozostávajú z vírusových proteínov alebo ich fragmentov, ktoré reprezentujú dominantné vírusové antigény.
- Vektorové vakcíny: Sú založené na nepatogénnych vírusoch, ktoré majú odstránené oblasti potrebné pre rozmnožovanie.
- Vakcíny na báze nukleových kyselín: Sú tvorené fragmentom DNA alebo RNA, ktorý kóduje vírusový antigén alebo jeho časť.
Riziká a mýty o očkovaní
Približne u 1 - 10 osôb z 1 milióna očkovaných sa môže vyskytnúť akútna alergická reakcia na niektorú zo zložiek vakcín. V prípade niektorých vakcín sa u osôb geneticky predisponovaných na poruchy imunity zriedkavo zaznamenali autoimunitné reakcie, ktoré mali nástup v období do jedného až dvoch mesiacov po vakcinácii. Podobné autoimunitné reakcie však môžu u týchto osôb v ešte vyššej miere vyvolať aj samotné infekčné vírusy.
Častým mýtom je, že vakcíny spôsobujú autizmus. Tento mýtus vznikol po publikácii kontroverznej štúdie v roku 1998, ktorá bola neskôr stiahnutá a jej autor zbavený lekárskej licencie. Mnohé následné štúdie nepreukázali žiadnu súvislosť medzi vakcínami a autizmom.