Rodičovský Príspevok, Zníženie Odpočítateľnej Položky a Podmienky: Komplexný Prehľad

Úvod

Rodičovský príspevok a odpočítateľné položky sú dôležité nástroje štátnej podpory rodín na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto dvoch formách pomoci, ich podmienkach, výške a spôsobe uplatnenia, s dôrazom na aktuálne zmeny a novinky.

Rodičovský príspevok: Základná podpora pre rodičov

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Počas poberania rodičovského príspevku je možné dosahovať príjmy, napríklad z podnikania.

Kto má nárok na rodičovský príspevok?

Oprávnenou osobou, ktorá môže žiadať a poberať rodičovský príspevok, je rodič dieťaťa žijúci s ním v domácnosti. Rodičovský príspevok sa poskytuje na dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Musí ísť o riadnu starostlivosť o dieťa.

Ak sa o dieťa starajú obaja rodičia, alebo ak súd schváli dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti, výška rodičovského príspevku sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, alebo podľa dohody. V prípade, že sú v domácnosti napríklad dve deti, rodič nedostane dvojnásobný rodičovský príspevok.

Ako požiadať o rodičovský príspevok?

Žiadosť o rodičovský príspevok sa podáva na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Vo formulári žiadosti sa uvádzajú údaje o žiadateľovi, dieťati, spôsobe výplaty (IBAN alebo hotovosť) a ďalšie vyhlásenia, napríklad o tom, že dieťa nebolo prijaté do inej štátnej materskej školy. K žiadosti sa prikladajú potrebné prílohy, ako napríklad rodný list dieťaťa a doklad o trvalom pobyte. O priznaní nároku na rodičovský príspevok sa nevydáva písomné rozhodnutie, ale ÚPSVaR o ňom žiadateľa informuje.

Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pre rodiny s deťmi

Podmienky nároku na rodičovský príspevok

Oprávnená osoba musí zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, a to buď osobne, alebo inou plnoletou fyzickou osobou. Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak je dieťa umiestnené v zariadení s celoročným pobytom na základe rozhodnutia súdu, alebo ak sa dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Špecifickou situáciou je umiestnenie dieťaťa v štátnej materskej škole. Ak dieťa navštevuje štátnu materskú školu, nárok na rodičovský príspevok sa posudzuje individuálne. Rodičovský príspevok sa spravidla nevypláca, ak dieťa navštevuje materskú školu viac ako 4 hodiny denne. Ak však dieťa nie je prijaté do spádovej štátnej materskej školy, môže rodič poberať predĺžený rodičovský príspevok aj po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa. Toto sa poskytuje vždy na školský rok, tzn. od 1. septembra do 31. augusta. Povinné je pre dieťa, ktoré dosiahlo 5 rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má začať plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, tzn. posledný ročník materskej školy.

Zánik nároku na rodičovský príspevok

Nárok na rodičovský príspevok zaniká:

• Od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom stanovený vek (3 alebo 6 rokov).
• Smrťou oprávnenej osoby alebo dieťaťa.
• Prijatím dieťaťa do štátnej materskej školy, ak sa rodičovský príspevok vyplácal na toto dieťa.
• Na základe žiadosti o odňatie rodičovského príspevku (napr. z dôvodu uplatnenia nároku na materské, uplatnenia nároku na rodičovský príspevok druhou oprávnenou osobou, a pod.).

Nárok na predĺžený rodičovský príspevok od 3 rokov veku dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do spádovej štátnej materskej školy, zaniká:

• Od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa dosiahlo 6 rokov veku.
• Od 1. septembra školského roka, kedy sa na dieťa vzťahuje posledný ročník materskej školy.
• Ak bolo dieťa prijaté do štátnej materskej školy.

Výška rodičovského príspevku

Výška rodičovského príspevku je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od toho, či oprávnená osoba pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberala materské alebo obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ. Ak oprávnená osoba poberala materské, výška rodičovského príspevku je vyššia. Rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa (dvojčatá, trojčatá atď.). Ak sa oprávnenej osobe vypláca rodičovský príspevok a súčasne sa jej vypláca aj príspevok na starostlivosť o dieťa, suma rodičovského príspevku sa zníži o 50 %.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a dávky

Výplata rodičovského príspevku

Výplata rodičovského príspevku prebieha mesačne, a to buď na bankový účet oprávnenej osoby, alebo v hotovosti. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, tzn. príspevok za daný mesiac sa vypláca v nasledujúcom mesiaci.

Príjem a rodičovský príspevok

Počas poberania rodičovského príspevku môže oprávnená osoba vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez obmedzenia výšky príjmu. To znamená, že rodič môže mať akýkoľvek druh pracovného pomeru, pracovnoprávneho vzťahu alebo podnikať. Dôležité je však zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Fyzická osoba - podnikateľ je povinná Sociálnej poisťovni podať čestné vyhlásenie o nevykonávaní podnikateľskej činnosti.

Odpočítateľná položka na dieťa a manželku/manžela: Zníženie daňovej povinnosti

Okrem rodičovského príspevku existuje aj možnosť znížiť si daňovú povinnosť prostredníctvom odpočítateľných položiek na dieťa a manželku/manžela. Tieto položky predstavujú daňové zvýhodnenie, pretože umožňujú znížiť základ dane, z ktorého sa vypočítava daň z príjmov.

Nezdaniteľné časti základu dane sú upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. konkrétne v § 11.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma, o ktorú si môže daňovník znížiť svoj základ dane. Jej výška je odvodená od sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka počíta ako 21-násobok sumy platného mesačného životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti sa používa životné minimum platné od 1. júla.

Prečítajte si tiež: Zvýšenie rodičovského príspevku: Analýza návrhu

V roku 2026 bude suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 5 966,73 € ročne (497,23 € mesačne). Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne.

Plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane si môže uplatniť daňovník, ktorého základ dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov) je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima, teda 26 083,13 €. Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac (t. j. 154,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, starobné dôchodkové sporenie, vyrovnávací príplatok, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR, výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku, ak manžel/manželka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

• Stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života.
• V príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie.
• Bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/manželku závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastného príjmu manžela/manželky.

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 455,30 €.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje sumu 5 455,30 € (19,2-násobku životného minima), nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 455,30 € a vlastným príjmom manžela/manželky.
• Ak vlastný príjem manžela/manželky presiahne sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť základu dane je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa rovná nule.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane zníženej o vlastný príjem manžela/manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Daňovník si môže znížiť základ dane aj o príspevky, ktoré zaplatil na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). Maximálna suma, o ktorú si môže znížiť základ dane, je zákonom stanovená (180 eur ročne). Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti je potrebné splniť určité podmienky, napríklad, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu. Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov, najviac do výšky 180 eur ročne. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus na dieťa je ďalšia forma štátnej podpory rodín. Ide o sumu, ktorú si môže daňovník odpočítať od vypočítanej dane z príjmov.Daňovník - zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. aktívnych príjmov. Manželovi vzniká nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, o ktorú si znižuje základ dane. Výška nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky, do ktorého sa nezapočítava rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka), avšak materské sa do vlastného príjmu započítava.

Osobitosti sociálneho a zdravotného poistenia

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.

• Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
• Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.

Zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:

• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).

Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.

Dôchodkový vek a zmeny v dôchodkovom systéme

Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Známy je už dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred - zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967 a ich dôchodkový vek je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. Naďalej platí, že aj po zvyšovaní dôchodkového veku a naviazaní na tzv. strednú dĺžku života je maximálny dôchodkový vek 65 rokov.

Zrušenie evidenčných listov dôchodkového poistenia

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026.

Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch - ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne. Tie údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje Sociálnej poisťovni výlučne prostredníctvom ELDP a nie sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje prostredníctvom mesačných výkazov poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia. Takýmito údajmi sú údaje o náhrade mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 a § 250b ods. 4 Zákonníka práce).

S uvedenou zmenou súvisí aj povinnosť zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni ELDP za obdobie do 31. decembra 2025 v nasledovných termínoch:

• a) 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak túto povinnosť nesplnil pred 1. januárom 2026,
• b) 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 20 zamestnancov,
• c) 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 od 20 do 249 zamestnancov,
• d) 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 250 a viac zamestnancov.

Elektronický účet poistenca a dôchodková prognóza

Zamestnanci majú možnosť získať informácie o svojom dôchodkovom poistení v Elektronickom účte poistenca (EUP), ktorý si môžu kedykoľvek aktivovať, ak tak ešte neurobili. V EUP má každý poistenec uvedené získané obdobie dôchodkového poistenia u svojich zamestnávateľov, dosiahnuté vymeriavacie základy a osobné mzdové body, a to za celé obdobie svojej pracovnej činnosti.

Tieto informácie je možné tak, ako doteraz, získať aj ďalšími spôsobmi: o výpis môže klient Sociálnu poisťovňu požiadať písomne poštou, cez kontaktný formulár na webovej stránke alebo telefonicky v Informačno-poradenskom centre.

Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca. Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa prvýkrát zašle do 31. mája 2026, pričom údaje v prognóze budú vychádzať zo stavu evidovaných údajov poistenca o jeho dôchodkovom poistení k 31. decembru 2025. Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). V neskoršom období sa plánuje rozšírenie prognózy aj o informácie z doplnkového dôchodkového sporenia (III. pilier).

Na to, aby sa stanovená suma predpokladaného starobného dôchodku čo najviac priblížila reálnej sume starobného dôchodku, je potrebné vychádzať z čo najpresnejších údajov. Suma predpokladaného starobného dôchodku poistenca tak bude priamo závisieť od údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou, konkrétne údajov o období dôchodkového poistenia a údajov o vymeriavacích základoch na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa preto odporúča aktivovať si a využívať Elektronický účet poistenca, ktorý je zdrojov mnohých užitočných informácii. V súvislosti s dôchodkovým poistením v ňom poistenci nájdu informácie o období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, ako aj o neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch. Ak poistenec zistí, že niektoré obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je Sociálnou poisťovňou evidované a má o tomto období doklady, môže ich Sociálnej poisťovni predložiť (doručiť).

#

tags: #rodicovsky #prispevok #znizenie #odpocitatelnej #polozky