Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo faktorov, od genetickej výbavy až po výchovné metódy. Rodičia sa často stretávajú s rôznymi výzvami a otázkami, ako svoje dieťa čo najlepšie viesť a podporovať jeho vývoj. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty rodičovstva, vrátane vplyvu dedičnosti, výchovných štýlov a špecifických potrieb detí s poruchami pozornosti.
Dedičnosť a jej vplyv na dieťa
Každý jedinec je jedinečnou kombináciou genetickej informácie od oboch rodičov. Pri splodení nového života splynie vajíčko matky so spermiou otca, čím dieťa získa polovicu genetickej informácie od každého z nich. To platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá, s tým rozdielom, že otec odovzdáva X chromozóm pri vzniku dievčatka a Y chromozóm pri vzniku chlapčeka.
Ako dedíme gény?
Dedičnosť funguje rôznymi spôsobmi. Niektoré znaky sa dedia v zmysle "silnejší vyhráva", čo znamená, že ak jeden z rodičov odovzdá silnejší gén pre určitý znak, tento sa prejaví u dieťaťa. Príkladom je výskyt pieh na tvári. Iné znaky sú komplexnejšie a závisia od viacerých génov, medzi ktorými nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity. V tomto prípade je výsledný znak dieťaťa výsledkom komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.
Čo dedíme po rodičoch?
Dieťa získava kompletnú genetickú výbavu už v brušku. Táto výbava ovplyvňuje všetky biologické funkcie, štruktúru buniek, funkciu enzýmov a hormónov. Genetika však nie je len o viditeľných znakoch, ako je farba očí alebo vlasov. Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov.
Inteligencia a dedičnosť
Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa široké spektrum schopností. Veda dnes nevie presne povedať, ktoré gény sú zodpovedné za nadanie a intelekt. Faktom však ostáva, že inteligencia je geneticky podmienená. Existujú určité gény spájané s inteligenciou, ktoré sa nachádzajú na X chromozóme, ktorý chlapci dedia po matke.
Prečítajte si tiež: Ryšaví rodičia a farba vlasov dieťaťa
Vplyv otca
Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa nachádza len pár génov. Tieto gény riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav. Výnimkou je ochlpenie ušného boltca, ktoré sa často dedí z otca na syna.
Farba očí a dedičnosť
Farba očí je určená génmi, ktoré riadia tvorbu pigmentu. Gén pre hnedé a tmavé oči je dominantný a vyhrá nad génom pre modré. Ak má jeden rodič tmavé oči a druhý modré, je 75-percentná šanca, že dieťa bude mať tmavé oči.
Správanie a povaha
Správanie je komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je ovplyvnený prostredím. Správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môžu modulovať efekt génov. Ak boli rodičia problémoví, dieťa sa môže stať problémovým preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov.
Výchovné štýly a ich vplyv na dieťa
Rodičia si pri výchove svojich detí volia rôzne prístupy a metódy. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi prísnosťou a porozumením. Príliš voľná výchova môže viesť k tomu, že dieťa nadobudne dojem, že si môže všetko dovoliť, čo môže negatívne ovplyvniť jeho správanie a vzťahy s okolím.
Rozmaznané deti
Samostatnú kapitolu tvoria rozmaznané deti, ktoré svojim rodičom dokážu rýchlo prerásť cez hlavu. Aby k tomu nedošlo, je dôležité zvoliť rozumnú výchovu kombinujúcu prísnosť i porozumenie. Rozmaznané deti sa nevedia vpratať do vlastnej kože a sú postrachom pre rodičov i okolie.
Prečítajte si tiež: Dávky pre deti s hendikepom na Slovensku
Vplyv rodičov na reč dieťaťa
Obaja rodičia ovplyvňujú reč dieťaťa, každý však iným spôsobom. Otcovské gény sú spojené s tvorbou slov a materské gény s výslovnosťou. Deti, ktoré počujú hlas matky, imitujú zvuk, ktorý matka vydáva, ešte skôr, než začnú hovoriť prvé slová. Matky majú veľký podiel na tom, ako sa deti učia rozprávať, pretože s nimi trávia viac času.
Špecifické potreby detí s ADHD
Niektoré deti majú špecifické potreby, ktoré si vyžadujú osobitný prístup. Medzi ne patria aj deti s ADHD (syndróm poruchy pozornosti s hyperaktivitou). Tieto deti si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a výchovu, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti a pokojného prístupu.
Diagnostika ADHD
Na prvý laický pohľad sa nedá rozlíšiť normálny "raubír" od dieťaťa s ADHD. Preto je dôležité vyhľadať odbornú pomoc psychológa, ktorý posúdi stupeň neposednosti a odporučí dôležité cvičenia na vedomú reguláciu správania, sebaovládania a sústredenosti.
Výchova detí s ADHD
Výchova neposedníka si vyžaduje veľa trpezlivosti a pokojného prístupu, pretože náprava má dlhodobé trvanie a výsledky závisia od vzťahu rodičov k dieťaťu, ktoré ich potrebuje.
"Zlé" deti a nevhodné správanie
Deti vo všeobecnosti nie sú zlé, iba neposlušné či hyperaktívne, a práve vtedy si vyžadujú viac pozornosti od rodičov, učiteľov a blízkeho okolia. Deti sa často hnevajú, keď cítia, že pre ne nemáme dostatok času či pochopenie. V podstate sú dospelí zodpovední za to, že deti sú "zlé", pretože neurobili všetko, aby boli dobré a šťastné.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Riešenie nevhodného správania
Podobne ako dospelí, aj deti môžu mať svoje zlé dni, ale to ešte neznamená, že sú všeobecne zlé. Iba sú z času na čas podráždené, mrzuté, ufňukané, s prejavmi zlosti a vzdoru. Každé dieťa je iné, každé potrebuje iný prístup a každé má v sebe niečo z génov svojich rodičov, ktorí by zvládali "zlé" dni svojej ratolesti mali použiť vlastnú originálnu diplomaciu a výchovné metódy.
Záujem dieťaťa v legislatíve
Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva skloňujú slovné spojenie "záujem dieťaťa". Definícia pojmu záujem dieťaťa však neexistuje. V Zákone o rodine je záujmu dieťaťa venovaný priestor v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten "záujem dieťaťa"? Odpoveď právnych teoretikov - "treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa."
Právna istota a záujem dieťaťa
Slovenská republika je právny štát, v ktorom má občan právnu istotu. Ak sa však pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", tak sa dostávame do roviny právnej neistoty. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Problémy v praxi
Prax je veľmi často v rozpore s týmto paragrafom. Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Riešenia
Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa.
Bránenie v styku s dieťaťom
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek.
Zákon a jeho aplikácia
V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): "Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti." Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.
Stabilita výchovného prostredia
Stabilita budúceho výchovného prostredia je dôležitým záujmom dieťaťa a ak nie je stabilita budúceho výchovného prostredia narušená, tak nič nebráni realizácii toho, asi najdôležitejšieho záujmu dieťaťa - právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Bilingválna výchova
Bilingválnosť (dvojjazyčnosť) je prirodzený jav v rodinách, kde je mama alebo otec inej národnosti. Rodičia si často zvolia pravidlo "1 osoba = 1 jazyk". Byť bilingválny je pre malé dieťa prirodzené, najmä ak je nositeľom každého jazyka v rodine iná osoba. Mozog dvojročného dieťaťa má dvakrát toľko synapsií ako mozog dospelého človeka, ktoré buď využije, alebo neskôr stratí.
Ako funguje bilingválny mozog?
Mozog bilingválneho dieťaťa si môžeme predstaviť ako zmes košíkov, do ktorých si ukladá slová, vety, zvuky a tak na jednu vec, napríklad auto, bude mať v každom košíku slovo, ktoré ho určuje.
Príspevky na športovú činnosť dieťaťa
Od 1. januára 2025 môžu rodičia žiadať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Podmienky pre poskytnutie príspevku sú ustanovené v § 152b Zákonníka práce a v zákone č. 440/2015 Z. z. Zamestnávateľ má možnosť preveriť, či športová organizácia je zapísaná v Informačnom systéme športu. Zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku je povinný preveriť aj tú skutočnosť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej počas šiestich mesiacov.
Paysy a príspevky na šport
Systém Paysy umožňuje jednoduché vystavenie potvrdení o zaplatených príspevkoch na športovú činnosť dieťaťa. Rodičia si môžu vygenerovať potvrdenie za zvolené obdobie. Ak rodič potrebuje zmeniť údaje na potvrdení, môže požiadať manažéra športového klubu o zmazanie potvrdenia a následne si vygenerovať nové.