Očkovanie detí je v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém v spoločnosti, najmä medzi rodičmi. Rodičia čelia množstvu protichodných informácií, a preto je pre nich ťažké rozhodnúť sa, či dať svoje dieťa zaočkovať alebo nie. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na problematiku očkovania detí, zohľadňujúc obavy rodičov, názory odborníkov a dostupné vedecké poznatky.
Obavy rodičov a nárast odmietania očkovania
V posledných rokoch zaznamenávame nárast počtu rodičov, ktorí odmietajú očkovanie pre svoje deti. Dôvodov je viacero. Rodičia sa viac obávajú vedľajších účinkov očkovania, ako ochorení, proti ktorým očkovanie chráni. Tie už dnes na Slovensku bežne nevidia, no na internete nájdu veľa prípadov vedľajších účinkov. Spochybňovanie očkovania sa výraznejšie prejavilo v 90. rokoch, keď zo západu prišla štúdia, ktorá dávala do súvisu očkovanie a autizmus. Hoci bola táto štúdia stiahnutá a vedecky spochybnená, u mnohých rodičov pretrvávajú obavy z nežiaducich účinkov.
Ďalším dôvodom je nedôvera voči štátu a inštitúciám, ako aj vplyv farmaceutickej lobby, ktorú rodičia vnímajú nielen pri očkovaní, ale aj pri predpisovaní antibiotík. Prevláda individualizmus nad kolektivizmom, čo znamená, že rodičia sa viac zameriavajú na individuálne potreby svojho dieťaťa ako na kolektívnu imunitu.
Sociálne siete a prístup k informáciám spôsobujú revolučnú zmenu v tom, ako vnímame svet okolo seba, autority či štát. Vyvolávajú predstavu moci bežných ľudí, ale je to skôr ilúzia ako reálna moc. Rovnako je ilúziou alternatívnosť. Akoby sme si zvykli, že ku všetkému máme na výber niekoľko alternatív, ktoré sú rovnocenné. Ľudia si akoby neuvedomujú, že pri mnohých alternatívnych či prírodných produktoch platí tá istá výhrada, ako pri oficiálnej medicíne, že je to rovnako biznis a sú tam rovnaké komerčné záujmy ako pri liekoch. S tým rozdielom, že lieky sú do veľkej miery regulované, lebo sa nemôžu predávať také, ktoré o sebe tvrdia, že znižujú teplotu, ale v skutočnosti ju neznižujú. Dôležitým faktorom je aj návrat k prírode, ktorý sa stáva kultúrnym trendom. Všetko, čo nie je chemické, sa javí byť lepšie. Doslova to bol návrat k babičkovským receptom. Napríklad, keď vidia vážne nežiaduce účinky, ktoré má legitímna liečba chemoterapiou. Potom vidia alternatívny produkt, ktorý ich nespôsobuje, ale zároveň nelieči ich chorobu. Momentálny individuálny komfort tak má pre nás väčšiu hodnotu ako nejasná budúcnosť, nemáme istotu, či liečba naozaj zaberie. Rovnaké to je pri očkovaní. Očkovanie je nepríjemné, sú tam okamžité reakcie ako začervenanie a teploty. Je tam riziko vážnych porušení, aj keď je to v promile prípadov. Ako rodičia nevieme, či dieťa na tú chorobu v budúcnosti ochorie, nevieme, či ho vakcína podrží a na ako dlho.
Očkovanie je trochu ako platenie daní. Je to niečo, čo nik nerobí s radosťou. Keď sa jeden človek rozhodne, že nebude platiť dane, štát to vydrží. Ak mu na to nik nepríde, nič sa nestane. Naďalej bude mať záchrannú službu, policajti budú na uliciach, budú sa stavať cesty. Keď to spraví desať percent ľudí, služby štátu sa zhoršia, ale stále to nejako prežijeme. Ak by sa všetci rozhodli, že nebudeme platiť dane vôbec, tak máme problém. Očkovanie je niečo podobné. Od roku 2012 klesá počet rodičov, ktorí dávajú zaočkovať svoje deti. Lekári hovoria, že k zmene postoja prispela migračná kríza. Pri diskusii o očkovaní je dôležité si uvedomiť, že dnešná generácia rodičov nezažila žiadnu chorobu, proti ktorej sa dá očkovať, v takej miere, aby ich to vystrašilo. Na začiatku minulého storočia bolo veľa chorôb, na ktoré ľudia umierali a nedali sa liečiť. Keď sa vynašla vakcína proti pravým kiahňam, pre ľudí bolo omnoho dôležitejšie, aby sa zastavilo šírenie choroby, ako to, či má vakcína nežiaduce účinky. Nevymizli, ale v týchto geografických podmienkach sú potlačené, a my ich nezažívame. Začíname sa teda báť toho, s čím sme v kontakte, teda vedľajších účinkov vakcín. A to aj napriek tomu, že sa väčšina ľudí stretne len s bežnými komplikáciami. Ale rodič je aj tak zneistený a má v sebe príliš veľa strachu o dieťa. Nebezpečie, ktoré sme tu desiatky rokov nezažívali, sa zrazu priblížilo. Preto je otázne, či bude zaočkovanosť naďalej klesať. Pediatri tvrdili, že ak v Bratislave umrie niekto na meningokokovú infekciu, tak mnoho rodičov dá hneď svoje deti zaočkovať. Je tu skupina rodičov, ktorá je úplne proti očkovaniu, skupina, ktorá je za, a potom je veľká skupina nerozhodnutých. Keď hovoríme s matkami, máloktorá bola od začiatku striktne proti vakcinácii. Odpor k očkovaniu sa skôr vyvíja. Veľmi často sa vyvíja aj na základe zlej skúsenosti s komunikáciou s lekármi. V USA vyšla pred pár rokmi štúdia, ktorá ukázala, že väčšina pokusov štátu presvedčiť ľudí, aby očkovali, je kontraproduktívna a skôr zvyšuje neochotu ľudí očkovať. Napríklad podľa môjho lekára je veľmi dobrá stratégia ukázať ľuďom, že ich argumentácia pri rozhodnutí neočkovať nesedí. Napríklad, že nemajú problém očkovať svoje zvieratá, ani sa zaočkovať, keď idú do cudzej krajiny. Lenže to je technika, ktorá nefunguje. Ak takémuto rodičovi racionálne ukážem jeho nekonzistentnosť, tak sa začne brániť. Berie to ako aroganciu a útok. Často sa odmietnutie očkovania prezentuje ako sloboda v rozhodovaní a to znie atraktívne. Rozdiel v argumentácii bol. Rodičia sú zaplavení informáciami a nevedia si z nich vyberať, čo je relevantné. To zvyšuje ich neistotu. Nemajú medicínske vzdelanie, nemajú žiadny kľúč, podľa ktorého majú informácie filtrovať. Ďalšia veľká zmena je, že pred storočím mali rodičia veľa detí, rátali s tým, že niektoré z nich sa nedožijú dospelosti. Dnes máme jedno, dve, tri, pri ktorých veľmi lipneme na ich živote a zdraví. Zažívame veľmi úspešnú medicínu a nevieme sa vysporiadať s tým, že sú stále oblasti, kde medicína nevie pomôcť, alebo že sa stane niečo nepredvídané na individuálnej úrovni a dôjde k vážnemu postihnutiu napríklad pri očkovaní. Neistota u rodiča spôsobuje, že sa nevie rozhodnúť. Niektorí autori hovoria, že voľba, ako pristupovať k ochoreniam, je u rodiča jedna z kľúčových rodičovských volieb. Volím si štýl a spôsob, ako budem nakladať s ochorením dieťaťa. Mám záujem, aby dieťa bolo zdravé, aby prežilo dobre ten život. Voľby sú veľmi náročné. Rodič sa rozhodne tak, aby si to vedel obhájiť v prvom rade pred sebou, aby, ak sa niečo stane, sa necítil prehnane vinne. Rozhoduje o živote a poškodení svojho dieťaťa. Je otázne, čo je pre neho viac zaťažujúce - či následok choroby alebo očkovania. Z výskumov vychádza, že rozhodnutie v prospech očkovania prináša u neistých rodičov väčšie pocity viny v prípade poškodenia dieťaťa, lebo ide o aktívne rozhodnutie - ja som sa rozhodol dať ťa zaočkovať a ty znášaš následok rozhodnutia. Ak dieťa nedám očkovať, nechám na osud, či prinesie chorobu, a ak áno, či to imunita dieťaťa zvládne. Ak to nezvládne, nie je to následok môjho aktívneho rozhodnutia. Na rodičoch, ktorí neočkujú, je často nálepka, že sú zlí rodičia. Z výskumov vychádza, že rodič, ktorý očkuje aj neočkuje, má rovnaké rozhodovacie procesy, len je iné, ktorému argumentu dá väčšiu váhu. Štát dostatočne nekomunikuje benefity očkovania, ale hrozí sankciami. Presne. Keď má človek takýto vyprofilovaný postoj, tak začne byť selektívny, vytvorí si skupinu ľudí, čo sa vzájomne podporujú, a bude ignorovať ľudí, ktorí sú na opačnej strane. Toto je extrém. Keď sa už identifikuje, že nebude očkovať a je pevne rozhodnutý, dodatočná informácia, ktorá by mala protiargumentovať, neprechádza. Rozhodnutie je urobené a nedá sa narušiť zvonku. Stále je tam však väčšinová populácia, ktorá váha, a tam veľmi záleží na tom, komu dôverujú. Ak veria svojmu pediatrovi, dajú dieťa zaočkovať aj napriek vlastnej neistote. Veľmi dôležitý je čas. Rodičia potrebujú niekedy oveľa viac času, aby dnes urobili rozhodnutie, ako to bolo v minulosti, keď sa nediskutovalo. Diskusia u niektorých môže byť zdĺhavá a náročná. Najskôr sme robili predvýskum so študentkami, boli sme zvedaví, ako o tom rozmýšľajú v situácii, keď ešte nemajú deti. Boli to mladé ženy, ktoré budú mať deti možno o pár rokov. Keď sme sa ich pýtali na to, či by svoje deti zaočkovali, tak vlastne riešili situáciu, ktorú nepoznali. Tak hľadali inú podobnú situáciu z ich minulosti, ktorá im v tom mala pomôcť. Veľmi často si spomenuli na situáciu, keď im lekár predpísal antibiotiká už pri ľahkej infekcii. Ony si antibiotiká nevybrali, a aj tak vyzdraveli. Spravidla tým, že je to ich snaha zarobiť peniaze na zbytočných liekoch. Cez túto historku si študentky interpretovali aj vakcináciu ako snahu doktora za každú cenu niečo predpísať. Druhým problémom, ktorý v diskusiách zaznieval, bola obrana pred pretechnizovanou spoločnosťou. Je tu teraz veľmi silný trend, aby sme išli viac k prírode, žiadne éčka a samé bio produkty. Keď sa to preženie, môže tento trend nadobúdať absurdné podoby. Mnohé látky, ktoré sú prírodné, sú predsa škodlivé a mnohé chemické látky nám zas pomáhajú. Prevažná väčšina z nich dala dieťa očkovať. Asi len v troch prípadoch zo zhruba 40 oslovených vo výskumnej sonde nedali, a väčšinou to boli matky, ktoré žili v zahraničí, kde je predpísaných menej očkovaní ako u nás. Napríklad, prvé dieťa očkovať dali a ďalšie už nie. Matky, ktoré druhé deti nedali očkovať, väčšinou s prvým zažili nejakú väčšiu komplikáciu po očkovaní. A nemali viac odvahu očkovať ďalšie deti. Rozhodovanie ľudí všeobecne nie je veľmi racionálne. Je iné, ak robí rozhodnutie expert, ktorý vie, že má hľadať metaštúdie, vie, že má čítať medicínske časopisy, a rozumie im. Problém je, že väčšina ľudí takto nepostupuje a nemá na to spôsobilosti. Venujeme sa téme očkovania tri roky a za ten čas sme natrafili asi na troch respondentov, ktorí postupovali cez metaštúdie a odborné články. Väčšina ľudí sa rozhoduje tak, že dá kľúčové slová do vyhľadávania. Zástancovia vakcinácie si vo voľnom čase nerobia stránky, aké je očkovanie super. Aj v médiách a na sociálnych sieťach majú menšie zastúpenie ako tí, ktorí sú proti očkovaniu. Veľa príbehov s nežiaducimi účinkami. Je to tak, lebo, ak má dieťa problém po očkovaní, tak je príbeh silný. Ale už tam nenájdete, či nemalo iné choroby či komplikácie, a ani to, koľko na takéto jedno dieťa pripadá detí, ktoré očkovanie zvládli. Rodičia, ktorí dali zaočkovať dieťa, a to nedostalo osýpky, nebudú písať oslavné blogy na očkovanie. Takéto niečo nie je príbehom. My ako ľudia sme neboli pripravení na dnešnú situáciu, nevieme spracovať informácie, ktoré sa na nás hrnú, a vakcinácia je obeťou nepripravenosti konzumovať médiá v podobe, v akej prichádzajú dnes. Mediálny priestor na druhej strane je už taký nasýtený, že matky vo výskume povedali, že nedôverujú ani príbehu na internete, lebo je to z kategórie „pravdivých príbehov“. Že ide o zinscenované príbehy, aj keď tvrdia, že ide o realitu. Dnes keď sa ľudia rozhodujú, majú spravidla k dispozícii dva extrémne tábory - informácie od lekárov a to, čo im hovoria konšpirátori. Ľudia nájdu silné argumenty za aj proti a nadobudnú pocit, že pravda je uprostred. Ale pravda nie je uprostred. Vakcíny sa testujú roky, rozhodnutia sú robené na základe dôkazov a štúdií. Na druhej strane antivaxéri sú často ľudia, ktorí sa rozhodujú podľa toho, že sa stotožnia s identitou bojovníka proti systému, a argumentáciu podriadia tejto identite. Celé to komplikuje skutočnosť, že lekárska veda nie je neomylná. Už sa stalo, že sa do obehu dostala látka, ktorá prinášala viac škody ako úžitku. Prichádza sa na to, že niektoré štatistické postupy pri klinických štúdiách nie sú ideálne, existujú prípady korupcie farmaceutických firiem. Ale pravda nie je uprostred. To, že vieme v medicínskom a farmaceutickom systéme nájsť chyby, neznamená, že ho máme vymeniť za alternatívu. V jednej našej sérii fokusových skupín si účastníčky prečítali oficiálny materiál, ktorý mal podporiť vakcináciu. Bol tam príbeh dieťaťa, ktoré malo veľké problémy po tom, čo nebolo očkované. Prišli otázky, aká je to stará informácia, či je tam nejaký odkaz na relevantnú štúdiu, či tá štúdia bola robená na dostatočne dobrej vzorke, či to nebola americká vzorka, ale či to naozaj bolo na Slovensku. Veľmi k veci a gramotné otázky. Ak to bola americká štúdia, tak hneď prišli odpovede, že to sú iné vakcíny, iné prostredie, je to iné. Keď to je pán v električke tu v okolí, je to pre nás oveľa bližšie. Ak chceme čerpať zo spoločenského dobra kolektívnej imunity, 95 percent obyvateľov do toho musí niečo vložiť. Riziko, že sa dám zaočkovať, aj keď riskujem potenciálne vedľajšie účinky. Ak nebudeme takto prispievať do spoločenského dobra, ako s tým ďalej nakladať? Ak dieťa nemá také problémy, aby nemohlo byť zaočkované, ale rodič ho zaočkovať nedá a dieťa ochorie na chorobu, proti ktorej mohlo byť chránené, opäť čerpá zo spoločenského dobra peniaze, aby ho vyliečili. Je otázka, či je to spravodlivé voči väčšine, ktorá prispieva do spoločenského dobra. Aj lekári hovoria, že rodičia, ktorí sú o neočkovaní presvedčení, radšej zaplatia pokutu 331 eur. Tráviť s ľuďmi čas. Pristupovať k nim ako k partnerom. Toto lekári nebudú počuť radi, lebo majú málo času. Fakt je, že treba k ľuďom pristupovať trpezlivo a budovať si dôveru. Treba im vysvetľovať aj veci, ktoré sú pre lekárov samozrejmé. Napríklad koncept očkovania, lebo ten je neintuitívny. Lekára vnímame ako osobu, ktorá nám uľaví od bolesti, pomôže. Ale vakcinácia je niečo úplne iné. To nepomáha. Nemá zmysel ani sa tváriť, že medicína je absolútne neomylná a vakcinácia je absolútne spoľahlivá. Treba hovoriť pria…
Prečítajte si tiež: Ako vychovávať dieťa
Očkovanie na Slovensku: História, povinnosti a aktuálna situácia
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia, odkedy sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života. Očkovanie v Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
Rozlišujeme medzi povinným a dobrovoľným očkovaním. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti, je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života. Očkovanie v Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere. Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia: od roku 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 - čierny kašeľ, 1957 - detská obrna, 1958 - záškrt, tetanus, 1969 - osýpky, 1984 - ružienka, 1987 - mumps, 1998 - vírusová hepatitída typu B, 2000 - hemofilové invazívne nákazy, 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia.
Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu? Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. • preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. • preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13.
V Slovenskej republike očkovanie predpisuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva. Očkovanie je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám (zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie a výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou).
Názory odborníkov na očkovanie
Odborníci sa zhodujú v tom, že očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami.
- prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH: “Aby sa vás raz choré dieťa nespýtalo, prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli o možnosti predísť ochoreniu?”
- MUDr. Štefan Zamba: “Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť. Očkované dieťa by malo byť v dnešnej dobe cestovania a migrácie samozrejmá vec.”
- doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD.: “Očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami”
- prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD: “Očkovanie nespôsobuje autizmus, ide o poruchu vývinu mozgu s vysokou genetickou predispozíciou.”
- doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH: “Vakcíny sa používajú na prevenciu infekčných chorôb, ale budúcnosť patrí vakcínam na prevenciu a liečbu rakoviny, diabetu a iných neinfekčných chorôb.”
- Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD.: “Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Na Slovensko sa vrátili osýpky po 20 rokoch, ťažko choreli najmä malé deti. Očkovaním účinne chránime jednotlivca a celú spoločnosť pred závažnými infekčnými ochoreniami”
- doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.: “Očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu.”
- prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA., Dott.Ric., MHA: “Očkovanie efektívnym a primeraným spôsobom trénuje imunitný systém jedinca a umožňuje rozvoj dlhodobej imunitnej ochrany proti závažným infekčným ochoreniam.”
- MUDr. Elena Prokopová: “Očkovanie je najväčší objav modernej medicíny. Mnohé ochorenia, proti ktorým očkujeme nevieme liečiť ani dnes. Majú taký rýchly priebeh, že ani pri najväčšej snahe nemáme šancu dieťa zachrániť. Očkovaním zabránime, aby dieťa ochorelo, zabezpečíme mierny priebeh ochorenia, alebo zabránime vzniku závažných komplikácií.”
Títo odborníci zdôrazňujú, že očkovanie je bezpečné a účinné a že prínosy očkovania mnohonásobne prevyšujú riziká.
Prečítajte si tiež: Všetko o krste a krstných rodičoch