Uvedomte si prosím: Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným, individuálnym tempom. Tento článok sa zameriava na vývoj reflexov u dojčiat, ich význam pre zdravý vývoj a ako ich možno pozorovať.
Úvod
Narodením dieťatka začína jeho veľká cesta životom. Keď sa bábätko narodí, jeho telíčko už od prvých dní vie, ako reagovať na okolitý svet. Novorodenecké reflexy (tzv. vrodené - nepodmienené) ako napríklad sací, hľadací či úchopový, mu pomáhajú s papaním, objavovaním aj vytváraním prvých väzieb s rodičmi. Postupne, ako rastie a vyvíja sa, niektoré z týchto reflexov zmiznú a nahradia ich nové činnosti či pohyby, ktoré už bude robiť vedome (v tomto prípade hovoríme o tzv. podmienených reflexoch).
Čo sú novorodenecké reflexy?
Tieto reflexy sú dôležitým znakom zdravého vývoja a sú prirodzenými, automatickými reakciami tela na podnety z okolia. Bábätko ich nerobí vedome - dejú sa samy od seba. Pomáhajú mu prispôsobiť sa novému svetu a zabezpečujú, aby malo všetko, čo potrebuje na základný bezpečný “rozbeh” do života.
Súčasťou “výbavy na prežitie” je u novorodenca hneď niekoľko nepodmienených reflexov, ktoré odrážajú činnosť nervovej sústavy a pomáhajú mu zvládnuť život mimo bruška. Tieto reflexy sú rovnaké u všetkých novorodencov. Ak by niektorý z nich chýbal, môže to naznačovať problém, preto je v takom prípade dobré poradiť sa s lekárom.
Je ale dôležité zároveň hlavne nepanikáriť a najmä vedieť, že tieto reflexy by ste doma mali len pozorovať pri bežných činnostiach a nemali ich “nasilu” skúšať umelo vyvolávať alebo testovať, pretože ich správne hodnotenie vyžaduje odborný prístup. Lekári pri vyšetrení presne vedia, ako podnet správne aplikovať - aká má byť poloha bábätka, sila dotyku či smer pohybu. Ak by ste reflexy skúšali sami, nemuseli by ste získať správny výsledok a mohli by ste bábätko zbytočne rozrušiť.
Prečítajte si tiež: Podpora pre matky na materskej
Vývoj dieťaťa v prvom roku života
Narodením dieťatka začína jeho veľká cesta životom. Narodí sa bezmocné, odkázané na pomoc druhých. Ovláda zopár inštinktívnych reflexov nevyhnutných pre prežitie, ako je napríklad sací reflex či úchopový reflex. Postupne si osvojuje pohybové stereotypy, ktoré vytláčajú a nahrádzajú primitívne reflexy. Ako dieťatko rastie a prechádza vývojovými fázami učí sa ovládať svoje telo a inštinktívne reflexy postupne zamieňa za vedomé činnosti. Každá fáza, ktorou si dieťatko prechádza, je preň dôležitá. Je to taká prestupná stanica pre ďalšie, vyššie fázy, ktoré si vyžadujú väčšiu silu či mieru uvedomenia.
Individuálny vývoj
Je dobré, ak dieťatko fázy nepreskakuje a každou si postupne prejde. Z praxe však ale vieme, že každé dieťatko je individuálne. Tabuľky netabuľky, deti niektoré fázy preskočia, či v nich strávia viac času ako je písané. Jedna z fáz, ktorá je pre vývoj dieťatka naozaj dôležitá a je dobré, ak ju dieťatko nepreskočí, je práve fáza štvornoženia. Každé dieťa napreduje vo vývoji individuálne. Na to, aby sa presunulo o etapu vyššie musí byť pripravené. Dalo by sa povedať, že vývoj dieťaťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa aktivujú vtedy, kedy sa majú, keď sú dostatočne spevnené z aktuálnej fázy. Vtedy je dieťatko pripravené na prechod o stupienok vyššie.
Podpora prirodzeného vývoja
Preto sa všeobecne neodporúča deti tlačiť vo vývoji dopredu. Tlačením na fázy, na ktoré dieťa nie je fyzicky pripravené, môžeme narobiť viac škody ako osohu. Dieťatko sa začína dvíhať na kolienka zvyčajne počas fázy plazenia. Najskôr sa moc na štyroch nedokáže udržať, potrebuje spevnieť. Keď už sa na všetkých štyroch udrží nastupuje väčšinou fáza hojdania sa. Dieťatko kľačí na kolienkach, opiera sa ručičkami o zem a hojdá sa spredu dozadu. V tejto fáze opäť posilňuje svalové skupiny potrebné na to, aby sa pohlo vpred. K tomu väčšinou dochádza niekedy okolo 8.-9. mesiaca. Ako však stále zdôrazňujeme, každé dieťatko je individuálne. Niektoré začínajú štvrnožiť skôr, iné neskôr ako udávajú tabuľky. Všetko je to v úplnom poriadku.
Význam štvornoženia
Fáza štvornoženia sa považuje za jednu z najdôležitejších a najzdravších. Štvornoženie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo. Štvornoženie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze. Navyše je dokázaný pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a jemnú motoriku. Štvornoženie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťatko dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér.
Štvornoženie spevňuje sa chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje sa ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu - vzpriamenie a chôdzu. Štvornoženie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia. Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvrnoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla. Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené.
Prečítajte si tiež: Postihnuté dieťa
Dieťatko treba nechať štvrnožkovať tak dlho, ako potrebuje. Keď na to bude pripravené, samo sa posunie ďalej. Zaujímavosťou je napríklad aj to, že pri vývoji všetko so všetkým súvisí a pokladá základy pre situácie, ktoré nastanú až neskôr v čase. Deti, ktoré napríklad preskočili fázu štvrnoženia, alebo v nej nepobudli dostatočne dlho, napríklad môžu viac tlačiť ceruzkami do zošita v neskoršom veku. Môže za to nedostatočné posilnenie ramenných kĺbov a pletenca ramena, ktoré sa spevňujú práve štvornožením. Dokonca aj samotný úchop príboru je priamo ovplyvnený silou ramena a ramenného pletenca. Deti, ktoré preskočili fázu štvrnoženia môžu mať dokonca aj nedostatočne vyvinutú priestorovú orientáciu či vnímanie tempa a rytmu. Môže za to nedostatočné prepojenie mozgových hemisfér, ktoré sa stimuluje práve precvičovaním skríženého vzoru pri štvornožení. Rovnako môžeme spomenúť, že na hrubú motoriku priamo nadväzuje jemná motorika. Nie darmo sa hovorí o psycho-motorickom vývoji dieťaťa, keďže idú spolu ruka v ruke a priamo sa ovplyvňujú. Do jemnej motoriky nezaradzujeme iba pinzetový úchop či schopnosť manipulovať s lyžičkou. Patrí sem aj reč a logické myslenie. Nedostatočne pevná hrubá motorika môže teda viesť k problémom s artikuláciou či k neskoršiemu nástupu reči. Práve pohyby pri lození, skrížený vzor, aktivujú celý komplex neurologických spojení. Mozog sa týmito pohybmi prepája.
Priestor pre objavovanie
Ideálny scenár je dieťatku poskytnúť toľko slobodného priestoru, aby mohlo objavovať čo dokáže a mohlo sa posúvať ďalej. Nadmerné nosenie dieťatka ho brzdí v objavovaní schopností svojho telíčka. Dieťatko treba nechať na zemi, kde si neublíži, okolie zabezpečiť tak, aby bolo bezpečné. Občas ho treba nechať aj potrápiť sa. Keď niečo chce, nechajme ho aby sa k tomu dostalo samé, nepodávajme mu to. Keď chce prísť k nám, nechajme ho sa k nám dostať samé, nechoďme mu oproti. Motivácia je najväčšou hnacou silou. Nechajme dieťatko napredovať samé. Nesnažme sa ho posúvať tam, kde ho chceme mať a ono na to ešte nie je pripravené. Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi, používaní chodítok či skákadiel pre detičky. Všetky tieto činnosti a pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené. My si môžeme myslieť, ako dobre spravíme, že dieťatku ukážeme nový rozmer napríklad v podobe skákadla. Dieťatko je síce šťastné, smeje sa a prebaví sa v ňom hodnú chvíľku. Počas toho ale vyvíja neúmerný tlak na kĺbiky a chrbátik, ktoré ešte nie sú na vertikalizáciu a nedajbože odrazy v skákadle, pripravené. Riskujeme tak, že dieťa budú v neskoršom veku trápiť problémy s chrbtom či zlé držanie tela.
Najlepšie, čo môžeme pre dieťa spraviť je dať mu priestor. Netlačiť ho dopredu, rešpektovať jeho individualitu od mala. Samo sa bude posúvať podľa toho, ako bude pripravené. My ho môžeme na jeho ceste doprevádzať, motivovať, povzbudzovať, tešiť sa z jeho úspechov a pomojkať pri neúspechoch. Dieťa tak neobjaví len svoje pohybové schopnosti. Objaví tak niečo veľmi dôležité, z čoho bude ťažiť po celý zvyšok života - svoju samostatnosť a nezávislosť. Ak sa chcete poradiť alebo sa vám čokoľvek nezdá, obráťte sa na svojho pediatra alebo detského fyzioterapeuta.
Prvý krok
„Už má 12 mesiacov a ešte nechodí? Asi mu treba pomôcť,“ neveriacky krútia hlavami niektorí ľudia nad vaším dieťatkom. No a? Nohy bude potrebovať po celý život a netreba nič unáhliť. Ide aj o jeho zdravie…
Už od narodenia robia drobci dennodenne veľké pokroky a každá mama sa nestíha čudovať, zapisovať, fotiť či natáčať videá, len aby si tie radostné momenty mohla uchovať, a to nielen v pamäti.Okrem rozprávania či rastu zúbkov je však práve chôdza jedným z najdôležitejších miľníkov v živote malého človiečika. Na prvý krok vašej malej lásky sa však oplatí počkať.Odborníci neodporúčajú používanie rôznych chodítok či odrážadiel, ktoré síce umožňujú drobcovi pohyb, no nie je to vždy tým prirodzeným a najzdravším spôsobom.„Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť,“ vysvetľuje odborníčka Mgr. Edita Vlkovičová, fyzioterapeutka, ktorá roky pracuje s detičkami a sleduje psychomotorický vývoj aj u svojho vlastného ročného synčeka Jurka.
Prečítajte si tiež: Strata úchopového reflexu: Čo potrebujete vedieť
Pršteky hrajú prím
Tie male nôžky sú jednoducho na spapanie a nevieme sa ich nabažiť. Hrajte sa s nimi, bozkávajte ich, šteklite, hladkajte, sú to poklady vášho dieťaťa. Základ pre klenbu nožičky sa tvorí už dávno predtým, ako dieťatko začína chodiť.Od narodenia je prítomný tzv. úchopový reflex. Všimli ste si, že keď položíme dieťatku naše palce pod pršteky, tak ich stlačí a zohne k sebe? To je presne ono.Až keď tento reflex “vyhasne“, je dieťatko pripravené stabilne sa oprieť o celú plochu nožičky. „V troch mesiacoch, keď dieťa na chrbátiku dvíha nožičky nad podložku, posilňuje nielen brušné svaly, ale aj členok, ktorý sa dostáva do zohnutej polohy, čo spôsobí aktiváciu svalov tvoriacich pozdĺžnu klenbu.Dieťatko spája nožičky k sebe a objavuje sa tzv. asociovaný úchop, čo znamená, že pri úchope hračky hornými končatinami sa objaví aj úchop na dolných končatinách.Toto je vhodné u detičiek podporovať, hrať sa s nimi na chrbátiku a motivovať ich k dvíhaniu nožičiek,“ ozrejmuje Edita Vlkovičová, ktorá pracuje pod menom Fyziomama.
Najskôr na štyroch, potom na dvoch
Čo by malo bábo pre zdravý vývoj chôdze vedieť skôr? Okolo 4 a pol mesiaca sa objavuje tzv. skrížený model, kedy dieťa vysunie jednu nožku smerom nahor, oprie sa o koleno, čo mu dovoľuje uvoľniť jednu ruku a vysunúť ju za hračkou. Dochádza k prvému cielenému zaťaženiu päty.„V tomto období by rodičia nemali ťahať deti do plazenia vpred, aj keď to možno tak vyzerá, drobcovi ešte zatiaľ vôbec nejde o pohyb. Hračky preto ukladáme na dosah ruky alebo na strany, aby dieťatko mohlo rotovať okolo svojej osi - pivotovať.Trénuje si tak šikmé brušné svaly potrebné na zvládnutie druhého vzpriamenia, teda postavenia na vystreté lakte a otvorené dlane (6. mesiac) a tiež nákrok potrebný pri pohybe na štyroch,“ hovorí fyzioterapeutka.Dôležitým bodom vo vývoji je nácvik opory o nôžku s dosiahnutím bočného vzpriamenia a následného šikmého sedu, čo býva okolo 7 a pol mesiaca. Dieťa sa pri pokusoch o udržanie sa na boku doslova prvýkrát postaví na celé chodidlo.
Veľmi podstatné pre vývoj klenby je samotné postavenie na štyroch a tzv. húpacie pohyby. „V tejto polohe dieťa pracuje s ťažiskom a zapája nielen vnútorný stabilizačný systém tela, ale práve aj množstvo drobných svalov chodidla. Nechajte deti loziť po štyroch a motivujte ich k tomu.Dôležité je zachovať mobilitu nôžku, to znamená v žiadnom prípade neobúvať papučky ani topánky. V krátkom čase začína dieťatko štvornožkovať a objaví sa prvé postavenie cez nákrok.Je vhodné meniť povrchy, na ktorých sa dieťa stavia, aby nožička dostala viacero podnetov. Napríklad ku gauču dať koberček, k nábytku protišmykovú podložku, termofor, niekde nechajte iba podlahu,“ radí Fyziomama.
Kedy má prísť prvý krok?
Dieťatko napreduje priam raketovou rýchlosťou, aj keď sa vám to možno nemusí zdať. Treba mu dať priestor a čas, aby sa na prvý krôčik odhodlalo. Mimoriadne dôležitá je chôdza bokom popri nábytku a následné vytáčanie sa dieťaťa do priestoru, kedy sa tvorí priečna klenba nôžky, tvaruje sa päta a stabilizuje členok.Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé. „Pred samotným postavením sa v priestore sa u detí objavuje tzv. medvedia chôdza, kedy si prvýkrát skúšajú posúvať chodidlo - kolíska vpred.Toto všetko trvá cca 12-18 mesiacov, až potom je dieťatko pripravené zvládnuť prvé samostatné kroky. Nie je pravdou, že dieťa musí v jednom roku chodiť.Dokonca aj prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej,“ opisuje detaily vývoja zdravej chôdze u dieťaťa odborníčka.
Výber topánok je nesmierne dôležitý, v prvom rade by mali byť ohybné a dostatočne priestranné. Všetky spomínané etapy majú v psychomotorickom vývoji dieťaťa svoju postupnosť, cieľ a zmysel, preto vo všeobecnosti platí, že čím menej dieťaťu pomáhame, tým lepšie. Deti za ruky nevodíme.
Prečo?
Počkajte si! Dieťatko sa zo štvornožkovania, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu.„Od prvého postavenia môže aj 3 mesiace trvať, kým je všetko pripravené k prvému odhodlanému kroku do priestoru. Vtedy je veľmi dôležité nechať dieťa trénovať si túto funkciu.Tým, že mu podáte ruku, zavesí sa na ňu, vykriví sa, zmení sa jeho ťažisko, rovnovážne reakcie potrebné na spevnenie trupu nie sú. Ide o silný psychologický aspekt.Dieťa nadobudne pocit, že bez tej pomocnej ruky to nezvládne a bude trvať dlhšie, kým sa vás dokáže pustiť. Druhá varianta je ešte horšia, a síce vytiahnuť dieťaťu obe ruky hore akoby na škripec.Dochádza k prehnutiu v driekovej oblasti, horná časť trupu predbieha nohy a dieťatko má vystrčený zadok. Má to podobný efekt ako chodítko - brzdíte tým spomínaný vývoj chôdze.Deti, ktoré ešte nemajú potrebu vykročiť do priestoru, nevodíme vôbec. Keď už dieťa urobí samostatné kroky a vy ste radosťou bez seba, je samozrejmé, že sa s ním za ručičku prejdete, je to predsa krásne a prirodzené,“ dodáva Fyziomama.
Keď už cupotáme
Nohy, najmä chodidlá, sú najviac namáhanou časťou tela. Na stavbe nohy sa podieľa veľký počet kostí, väzov, krátkych i dlhých svalov, nervov a ciev. Ak sú pozdĺžne klenby a priečna klenba na chodidle správne vyformované, nôžka kopíruje nerovnosti terénu a informuje o tom centrálny nervový systém.„U detí môžeme zvyčajne vytvarované klenbu pozorovať až okolo 3. - 4. roka, kedy sa stratí tukový vankúšik v strede chodidla. Dovtedy však urobme všetko preto, aby práve svaly, ktoré klenby tvoria, dostali čo najviac stimulov z vonkajšieho prostredia a fungovali správne tak, aby udržali váhu celého tela a zabezpečovali dokonalú oporu,“ uzatvára Edita Vlkovičová.Podľa nej je vhodné, aby sme dieťa stimulovali a motivovali zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta.So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Najbežnejšie novorodenecké reflexy
Vrodené reflexy bábätka majú svoj význam - ktoré sú to a ako sa prejavujú? Páči sa vám ten železný stisk novorodeniatka alebo prsty ako vejár, keď sa dotknete pätičky? Roztvorenie ramienok, keď sa zľakne? Všetko sú to vrodené reflexy, ktorými príroda obstarala naše bábätká, aby prežili.
Na čo sú bábätkám vrodené reflexy? Čo sa s nimi časom deje?
Vrodené, inak primitívne reflexy sú dôležitá výbava každého novorodeniatka. Ide o automatické pohyby, svalové reakcie na podnety a stimuláciu, ktoré bábätko vykoná nedobrovoľne, bez vôle, bez uvedomenia a kontroly. Bábätku pomáhajú prežiť.Vyvíjajú sa už v maternici a pôvod majú v novorodeneckom mozgovom kmeni. Keď sa novorodenec narodí, vykonáva sa kontrola týchto reflexov v rámci klasického neurologického vyšetrenia bábätiek, aby sa posúdil správny psychomotorický vývoj. Sú tiež rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému (CNS) - napr. u predčasniatok môžu byť niektoré z vrodených reflexov buď nie prítomné, alebo nedovyvinuté.
O neurologickej poruche môže svedčiť aj prítomnosť vrodeného reflexu v dobe, kedy tu už nemá byť, a stojí tak za spomalením psychomotorického vývoja, čo môže viesť k ťažkostiam s hrubou aj jemnou motorikou a koordináciou, rovnako napr. k poruchám učenia a správania.Postupne s dozrievaním CNS väčšina z vrodených reflexov „vymizne“ - nezmiznú úplne, ale sa potlačia, resp. zapoja do pohybových stereotypov dieťatka - tentokrát vedomých pohybov a reakcií riadených mozgom a vôľou.
Ktoré reflexy pretrvajú do dospelosti a kedy sa môžu objaviť?
Preto je dôležité tieto reflexy poznať. Niektoré pretrvajú aj do dospelosti, napr.:
- reflex žmurknutia, keď vám do očí zasvieti silné svetlo, alebo vám tlesknú pred tvárou
- reflex kýchnutia, keď je iritovaná sliznica nosa
- zívací reflex v prípade potreby kyslíka
- kašľací reflex, keď dochádza k dráždeniu dýchacích ciest
- dávivý reflex, keď máte iritované hrdlo či zadnú časť úst.
Stáva sa aj to, že sa niektoré „znovu-objavia“ v dospelosti či starobe, napr. pri poškodení mozgu, mŕtvici, pri demencii napr. zaregistrovali prítomnosť Babinského a úchopového reflexu.