Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý sa vyznačuje rýchlymi zmenami a pokrokmi. Najintenzívnejšie obdobie vývoja nastáva v prvom roku života, kedy dieťa prechádza významnými zmenami v oblasti motoriky, kognície, sociálnych zručností a komunikácie. Psychomotorický vývoj je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Hoci každé dieťa je jedinečné a jeho vývoj sa môže líšiť od ostatných, existujú všeobecné princípy, ktoré usmerňujú vývoj zdravého dieťaťa.
Princípy psychomotorického vývoja
Psychomotorický vývoj je proces, v ktorom všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roku života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Je to zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho.
Adaptácia na nové prostredie (0-3 mesiace)
Po pôrode sa dieťa adaptuje na nové prostredie. Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov. Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.
Spánok novorodenca
Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná. Potvrdzuje to aj Andrea, mama dvojčiat, ktoré sa narodili mesiac pred termínom a nejaký čas pobudli v inkubátore: „Aďka bola hore často, intenzívne vnímala svet okolo a vyzeralo to, že spánok ju dosť otravuje. Maťka na rozdiel od nej spala takmer v kuse - aj som sa bála, či vôbec vníma. Neraz som ju musela budiť, aby sa vôbec najedla.
Budovanie vzájomného puta (bonding)
V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu. Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom. Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Veronika nemá na svoj prvý pôrod dobré spomienky. „Bol ťažký a napokon ma museli uspať a synčeka som videla až na druhý deň. Pozerala som na to čudné stvorenie zabalené v perinke, ktoré bolo pre mňa veľkou neznámou. Materinský inštinkt vôbec nefungoval. Vtedy sa ešte rooming pri cisárskych rezoch nerobil, bábätko som videla, len keď mi ho priniesli na dojčenie. Trvalo pomerne dlho, možno mesiac, kým som si k nemu vybudovala nejaké puto.“ Druhého syna porodila až po 12 rokoch a vtedy už bol rooming a bonding v našich pôrodniciach bežnou praxou. „Bolo to úplne iné. Ak je pôrod ťažký alebo si dieťa vyžaduje lekársky dohľad, môže byť skorá fáza väzby narušená. Niektoré mamičky sa zdráhajú zveriť svoje novorodeniatko niekomu inému, nechcú ho dať ani lekárom na vyšetrenie, dokonca ani členom rodiny.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
- Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
- Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.
Rast a priberanie v prvých mesiacoch
V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.
Zmyslové vnímanie a reflexy
Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.
Prečítajte si tiež: Recenzie a informácie o plávaní pre bábätká
Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku. U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne.
Medzi najznámejšie reflexy patria:
- Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
- Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
- Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
- Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
- Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.
Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.
Podpora vývoja v prvom mesiaci
V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.
Výživa novorodenca
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.
Prečítajte si tiež: Ideálne šaty pre dievčatko
Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše:
- Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
- Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
- Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
- Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.
Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku. Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.
Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.
Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním.
Dávky mliečnej výživy závisia od veku dojčaťa a jeho hmotnosti.
Novorodenecký skríning a preventívne prehliadky
Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo. Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18.
Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili.
Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10.
Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrně a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky a najneskôr do 6. mesiaca života.
Rýchly rast a vývoj (6-12 mesiacov)
Vedeli ste, že polročné dieťa dosiahne na dvojnásobok svojej pôrodnej váhy? Malé bábätká rastú raketovou rýchlosťou a v ich drobnom telíčku sa dejú úžasné veci. Dieťa sa vyvíja, je obratnejšie, rýchlejšie a múdrejšie. Je krásne sledovať, ako sa z novorodenca stáva stále silnejší jedinec. Poďme sa pozrieť na to, o koľko vám bábätko v prvom roku života oťažie v náručí.
Mýty o váhe dieťaťa
Častou chybou, ktorú rodičia robia je, že si svoje deti navzájom porovnávajú. Nezabúdajme na to, že váš potomok je originál a tak je aj treba naň nazerať. Áno, existujú tabuľky pre váhové prírastky dojčiat, ale výška a váha vášho dieťatka sa odvíjajú od iných faktorov ako je napríklad pôrodná váha či genetika, ale najmä správne fungujúca placenta. Ale medzi rodičmi existuje mnoho mýtov, ktoré sa šeptom dostávajú stále ďalej.
5 mýtov okolo váhy dieťaťa:
- Nedonosení sú chudí: Normálna pôrodná váha novorodenca sa pohybuje medzi 2,7 až 4,5 kg u bábätiek, ktoré sa narodia v období od ukončeného 37. týždňa do 42. týždňa tehotenstva. Táto štartovacia pozícia je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje váhu dieťaťa. Ale pozor, iba v ranom štádiu života. Nedonosené deti môžu mať paradoxne v dospelosti problémy s obezitou.
- Ženy, ktoré viac priberú v tehotenstve, majú väčšie deti: Aj tento mýtus je treba vyvrátiť. Štíhla žena môže mať väčší plod rovnako ako silnejšia žena naopak menší. Veľkosť plodu závisí od funkcie placenty.
- „To on je tučko po ockovi“: V prvých týždňoch a mesiacoch sa genetika neuplatňuje. Veľkosť bábätka sa odvíja od množstva mlieka, ktoré sa mamičke tvorí a ktoré dieťa vypije, alebo ako často a v akom množstve dieťa dokrmuje mliekom umelým.
- Ženy, ktoré viac dojčia, majú ťažšie deti: Nie je pravda. Hlavným ukazovateľom dostatočnosti alebo nedostatočnosti dojčenia by mala byť celková pohoda bábätka. Je to len na mamičke a dieťati, v akých častých intervaloch bude dojčenie prebiehať a všetko mimo vzostupnú váhovú krivku rieši rodič s pediatrom.
- „To vybehá“: „Len mu dopraj, to vybehá“, počujete z okolia a pripadáte si ako krkavčia mama, keď mu odmietnete podať druhý obed. Ak je dieťa trochu silnejšie v dojčenskom veku, má skutočne šancu „to vybehať“, pretože s lezením a chodením dochádza k vysokému nárastu fyzickej aktivity. Ak je ale dieťa obézne v batoľacom a predškolskom veku, je veľmi na mieste upraviť jedálny lístok a zaradiť viac aktivity. Nejde to ale úplne ľahko, preto buďte v strehu a postrážte, aby batoľa do fázy obezity vôbec nedošlo.
Rastové grafy a vývojové medzníky
Pediatri a lekárski odborníci sa riadia podľa tzv. rastových grafov. Hodnoty z rastových grafov sa získavajú prepojením výšky (dolná lišta) a váhy v kg (bočná lišta). Keď je hodnota v percentile 50, ide o ideálny priemer. V norme sú ale tiež hodnoty od 10 do 90. Ak ale váha dojčaťa prekročí hodnotu 90, má dieťa nadváhu. Pri prekročení hodnoty 10 má dieťa podváhu. Nižšie uvedené hodnoty sú výsledkom rozsiahleho 50-ročného výskumu, ktorý uskutočnil Celoštátny antropologický ústav u detí v ČR a ktorý je každých 10 rokov aktualizovaný. Keď otvoríte zadnú stránku očkovacieho preukazu vášho dieťatka, asi tam rastové grafy tiež nájdete. Môžete si ich stiahnuť aj na stránkach Štátneho zdravotného ústavu. Graf rozlišuje hodnoty pre dievčatká a chlapčekov.
Jedným zo základných ukazovateľov správneho vývoja u bábätka je jeho priberanie na váhe. V prvých mesiacoch je preto veľmi dôležité sledovať hmotnosť bábätka a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Priberanie však závisí od mnohých faktorov a preto váhu bábätka musí sledovať pediater na pravidelných preventívnych prehliadkach. Bábätko nám o svojich zdravotných ťažkostiach ešte nepovie, preto musíme sledovať iné, nepriame príznaky toho, či sa mu darí dobre a správne sa vyvíja. Jedným zo základných indikátorov správneho prospievania je práve sledovanie zmien jeho váhy v závislosti od jeho veku.
Správny rast implikuje, že v danej populácii priberajú bábätká približne rovnako. Monitorovaním váhy môžeme vidieť, či bábätko papá tak akurát. Váha môže byť spojená aj s dosiahnutím vývojových míľnikov. Od váhy sa odvíja aj správne dávkovanie mnohých liekov. Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom. Aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.
Váženie bábätka
Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobené tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení.
Váha musí byť čistá a pred vážením vynulovaná. Používame na to funkciu TARE, vďaka ktorej vynulujete hmotnosť aj s už predtým položenou dekou a čistou plienkou. Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte. Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Je normálne, že po narodení stratí časť svojej pôvodnej hmotnosti. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať.
Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Nie je výnimkou ak malého novorodenca musíte vážiť pred a po každom dojčení, aby ste sledovali, či vypil dostatok materského mlieka. Váha a rýchlosť priberania sa sleduje v porovnaní so štandardizovanými tabuľkami a grafmi, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo národné inštitúcie, ktoré hodnoty ešte prispôsobili konkrétnej populácii. Dieťatko nemusí priberať v každom týždni rovnakú hodnotu, ale v priemere by sa k nej malo približovať. Priemerný nárast hmotnosti by v prvom štvrťroku života mal byť 700 gramov za mesiac, čo činí 150 až 250 gramov za týždeň. V druhom štvrťroku by sa mesačný prírastok na váhe bábätka mal pohybovať okolo 500 - 600 g, v treťom štvrťroku 400 až 500 g a vo štvrtom 300 až 400 gramov za mesiac.
Každá maminka by mala vedieť, že dieťatko nepriberá vždy rovnakým tempom, ale je úplne prirodzené, že v určitom období priberá menej ako v inom. Niekedy z tohto dôvodu chybne prejdú z materského mlieka na umelé dojčenské mlieko. Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny. Ako bude bábätko rásť, všimnete si, že v istom období výrazne narastie a zrazu viac priberie. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. U dojčiat býva okolo 3., 6. a 9. mesiaca. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok.
Aj keď bábätká rastú takto skokovo, predsa len sa vám môže zdať, že vaše bábätko priberá príliš pomaly alebo príliš rýchlo. V takomto prípade sa so svojimi obavami obráťte na svojho pediatra, ktorý vám povie, či sú vaše obavy opodstatnené alebo určí, ako postupovať ďalej.
#