Začiatok roka prináša zvýšenú pozornosť na prevenciu respiračných ochorení, vrátane chrípky a COVID-19. Očkovanie je kľúčový nástroj v boji proti týmto ochoreniam, a preto je dôležité mať aktuálne informácie, zvlášť pre rizikové skupiny, ako sú onkologickí pacienti.
Očkovanie proti chrípke: Dôležitá prevencia
Očkovanie proti chrípke sa odporúča každému, kto sa chce vyhnúť ochoreniu. Chrípka nie je len bežné prechladnutie, ale ochorenie celého organizmu, ktoré môže mať vážne komplikácie, najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva. Rekonvalescencia po chrípke môže trvať dlho a pre niektorých môže byť chrípka obzvlášť nebezpečná.
Prečo sa očkovať každý rok?
Vírusy chrípky sa menia, preto je potrebné očkovanie každý rok. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aktualizuje zloženie chrípkových vakcín na základe celosvetového sledovania a identifikácie kolujúcich vírusov. Úspešnosť WHO v predpovedaní dominantných vírusov v danej chrípkovej sezóne je veľmi vysoká.
Kedy sa dať zaočkovať?
Optimálne je dať sa zaočkovať v októbri až novembri, prípadne aj v decembri. Epidémia chrípky zasahuje Slovensko zvyčajne koncom januára, s vrcholom vo februári, výnimočne môže prísť až v marci.
Očkovanie proti pneumokokom: Ochrana pred zápalom pľúc
Okrem chrípky je dôležité očkovanie proti pneumokokom. Zápaly pľúc, ktoré táto baktéria spôsobuje, patria medzi najčastejšie príčiny hospitalizácie a úmrtia seniorov na Slovensku. V dospelosti sa očkuje len jednou dávkou kedykoľvek počas roka a nie je potrebné každoročné preočkovanie.
Prečítajte si tiež: Malígny lymfóm: pohľad na pediatrickú onkológiu
Očkovanie proti COVID-19: Aktuálna situácia
Očkovanie proti COVID-19 je dôležité pre ochranu pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou a úmrtím. Na Slovensku sú momentálne k dispozícii mRNA vakcíny.
mRNA vakcíny: Bezpečné a účinné
Technológia mRNA nie je nová a je známa už od roku 2011. mRNA vakcína obsahuje gén kódujúci tvorbu S-proteínu vírusu SARS-CoV-2. Keď sa mRNA dostane do bunky, bunka vyrobí vírusovú bielkovinu a tá stimuluje vlastnú imunitu. Potom sa mRNA degraduje a je vylúčená z tela.
Je niektorý typ vakcín lepší?
Pre bežného človeka je nepodstatné, ktorým typom vakcíny sa nechá očkovať, lebo všetky vakcíny majú podobnú bezpečnosť a účinnosť. Vedľajšie účinky sa nijak neodlišujú od iných vakcín.
Odporúčania pre očkovanie proti COVID-19
Aj tým, čo prekonali infekciu SARS-CoV-2 sa odporúča dať sa zaočkovať, vzhľadom na to, že doposiaľ nie je jednoznačné, koľko trvá postinfekčná imunitná ochrana. Pri očkovaní sa odporúča odstup minimálne 2 týždne po prekonaní ochorenia.
Očkovanie a onkologickí pacienti: Dôležité informácie
Očkovanie onkologického pacienta je plne v kompetencii lekára, ktorý zohľadňuje konkrétny profil pacienta a tiež všetky rizikové faktory. Všetky doteraz schválené vakcíny EMA sú neživé a bezpečné.
Prečítajte si tiež: Diagnostika Hodgkinovho lymfómu u detí
Očkovanie po transplantácii krvotvorných buniek (TKB)
Očkovanie proti COVID-19 je odporúčané všetkým pacientom po TKB, ktorí už boli očkovaní proti iným ochoreniam a neužívajú imunosupresívnu liečbu. V prípade, že pacient očkovaný byť nemôže, dôrazne sa odporúča, aby boli očkované všetky osoby žijúce s ním v jednej domácnosti.
Imunokompromitovaní pacienti
Imunokompromitovaní ľudia môžu byť očkovaní, lebo majú zvýšené riziko komplikovaného priebehu a mortality na ochorenie COVID-19. Očkovanie proti COVID-19 by malo mať prednosť pred pravidelným iným očkovaním.
Možné vedľajšie účinky
Hoci sa vedľajšie účinky očakávajú pri podaní akejkoľvek vakcíny, nie sú žiadne informácie o tom, že by neživé vakcíny mali častejšie alebo závažnejšie vedľajšie účinky u pacientov po TKB v porovnaní so zdravou populáciou tej istej vekovej skupiny.
Rizikové skupiny a odporúčané očkovania
Na základe aktuálnych odporúčaní odborníkov a zdravotníckych autorít by očkovanie mali zvážiť prioritne tieto rizikové skupiny:
Proti chrípke:
- Ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb (povinne)
- Deti od šiestich mesiacov života do 12 rokov (odporúčané)
- Ľudia od 59 rokov a starší (odporúčané)
- Pacienti dispenzarizovaní bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami (odporúčané)
- Tehotné ženy (odporúčané)
- Zdravotnícki pracovníci s priamym kontaktom s pacientom (odporúčané)
Proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam:
- Deti podľa očkovacieho kalendára (povinne)
- Ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb (povinne)
- Ľudia od 59 rokov a starší (odporúčané)
- Ľudia pred splenektómiou, s funkčnou alebo anatomickou aspléniou (odporúčané)
- Pacienti dispenzarizovaní bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami (odporúčané)
- Pacienti s únikom mozgomiešneho moku (odporúčané)
- Ľudia s kochleárnym implantátom (odporúčané)
- Ľudia s anamnézou invazívneho pneumokokového alebo meningokokového ochorenia prekonaného v minulosti (odporúčané)
- Ľudia s anamnézou fraktúry lebky v tvárovej alebo kraniálnej oblasti (odporúčané)
- Ľudia závislí na alkohole (odporúčané)
- Fajčiari (odporúčané)
Proti COVID-19:
- Ľudia vo veku 60 a viac rokov (vek je najsilnejší rizikový faktor)
- Dospelí, dospievajúci a deti s viacerými významnými komorbiditami a ťažkou obezitou (BMI 40)
- Osoby so stredne ťažkými až ťažkými imunokompromitujúcimi stavmi (bez ohľadu na vek)
- Tehotné ženy
- Zdravotnícki a sociálni pracovníci v prvej línii
- Osoby žijúce v domácnosti osôb s vysokou prioritou
Čo robiť pred očkovaním?
Očkovanie sa odporúča len v prípade, že človek nemá klinické príznaky akútneho respiračného ochorenia a nebol v nedávnom kontakte s osobou s príznakmi akútneho respiračného ochorenia.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Zväčšené lymfatické uzliny: Čo to znamená?
Zväčšené lymfatické uzliny môžu byť príznakom rôznych stavov, od bežných viróz až po vážnejšie ochorenia, ako je lymfóm.
Príčiny zväčšených lymfatických uzlín:
- Infekcie: Reakcia tela na vírus sa môže prejaviť aj zväčšením lymfatických uzlín. Pri niektorých virózach býva obzvlášť výrazné, typicky napríklad pri infekčnej mononukleóze, ktorú spôsobuje vírus Epstein-Barrovej. Angína (streptokoková infekcia), záškrt, choroba z mačacieho poškriabania (Bartonellóza), toxoplazmóza.
- Autoimunitné ochorenia: Systémový lupus erytematodes.
- Rakovina: Lymfatické uzliny nezachytávajú len vírusy a baktérie, ale aj škodlivé bunky v našom tele. Bývajú preto prvé, do ktorých sa rakovina šíri z napadnutého orgánu. Prípadne lymfóm - rakovina lymfatických uzlín, rakovinou je postihnuté priamo lymfatické tkanivo uzliny.
Kedy navštíviť lekára?
Nie vždy je dôvod na paniku. Zväčšené uzliny sú bežným sprievodným javom pri virózach a aj niekoľko dní po ich prekonaní, a to najmä u detí. U dospelého za normálnych okolností nie sú lymfatické uzliny hmatné.
Lekár bude skúmať aj charakter uzliny - či je koža nad uzlinou začervenaná, či je možné uzlinou pohybovať oproti spodine, či sú uzliny oddelené alebo splývajú do takzvaných paketov, aká je konzistencia zväčšenej uzliny a jej veľkosť. Je dôležité, či sú zväčšené uzliny vo viacerých oblastiach tela (celkovo) alebo len v určitej jednej (regionálne).
Dôležitosť očkovania: Osobná skúsenosť
"Keďže viem, aké následky môže mať ochorenie na chrípku a chcem sa im vyhnúť, očkujem seba a celú rodinu proti chrípke už veľa rokov. Rovnako som sa pred niekoľkými rokmi dala zaočkovať proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam. Som vo veku, v ktorom pneumokoky môžu vážne ohroziť moje zdravie aj život. Proti covidu som bola očkovaná ako jedna z prvých na Slovensku. Na základe prístupu k vedeckým štúdiám, verila som v potrebu a účinnosť očkovania proti covidu. A oplatilo sa. Covid som prekonala s veľmi miernymi príznakmi až na jar v roku 2022. Pretože vírus SARSCoV-2 sa v čase mení, aj dnes je hlavným cieľom očkovania proti covidu zabrániť ťažkému priebehu s hospitalizáciou a úmrtiu na toto ochorenie." - Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.