Strata nenarodeného dieťaťa je hlboká a bolestivá skúsenosť, ktorá sa dotýka mnohých žien a ich partnerov. Hoci je spontánny potrat relatívne bežný - podľa štatistík postihuje až 20 % potvrdených tehotenstiev - v spoločnosti stále pretrváva ako tabu. Cieľom tohto článku je otvoriť dialóg o tejto citlivej téme, poskytnúť informácie a podporu tým, ktorí si prešli stratou, a ponúknuť rady, ako sa s ňou vyrovnať.
Anjel strážny a strata
Každý z nás by mal vedieť o prítomnosti strážneho anjela, ktorého poslal Boh, aby nás chránil a viedol do neba. Prišiel pod rúškom anjela svetla.
Rozsah problému
Podľa štatistík 20 % lekárom potvrdených tehotenstiev končí spontánnym potratom, pričom toto číslo je pravdepodobne omnoho vyššie. Mnoho tehotenstiev totiž zanikne ešte predtým, ako žena dostane od lekára tehotenskú knižku.
Prečo sa o tom nehovorí?
Existuje viacero dôvodov, prečo je strata nenarodeného dieťaťa v spoločnosti tabu. Často je to o vnútornej aj celospoločenskej dileme, či to bolo dieťa alebo len nejaký zhluk buniek. Práve táto rozpačitosť, či idem oplakávať svoje dieťa alebo len nejaký plod bez ľudskej dôstojnosti, spôsobuje, že ľudia sa na to pozerajú rôzne a nie sú na jednej vlnovej dĺžke. Rovnako, keď sa na to pozrieme tak všeobecne - a to sa netýka len potratov - často nám utrpenie iného spôsobuje nepohodlie. Keď vidíme, že niekto trpí, mnohokrát nemáme odvahu vstúpiť útechou do jeho utrpenia, prípadne nemáme trpezlivosť, keď to už trvá dlhšie. Keď žena smúti za niekým, koho nevidela a nepoznala - nestihla porodiť, okolie nevie, čo na to povedať. Prípadne sú presvedčení, že deti, ktoré má doma, jej dokážu jej stratu nahradiť. To sú také najčastejšie dôvody, prečo sa o tom veľmi nehovorí.
Prežívanie smútku po strate
Strata nenarodeného dieťaťa je krízová situácia. Akékoľvek reakcie na túto situáciu sú normálne. Nenormálna je len situácia, ktorá sa žene stala. Už len toto vedomie, že mám právo plakať aj sa hnevať, prináša žene úľavu. Je tiež dôležité, aby si to uvedomila nielen samotná žena, ale aj jej blízki. Nemusia ju chápať, ale mali by akceptovať, čo prežíva. Každý prežíva rôzne situácie inak, lebo každý z nás je jedinečný. Tie prvotné reakcie, ktoré ženu valcujú, neznamenajú, že takto to bude navždy a nič sa s tým nedá robiť. V poradenstve ide aj o to, aby v sebe klientka objavila vnútorné zdroje, ako v sebe spracovať, čo sa jej v živote stalo. Samozrejme, ako každá krízová situácia, aj táto dokáže spustiť aj dlhodobejšie a hlbšie problémy v telesnej alebo psychickej oblasti. Na to sme tu my psychológovia, aby sme odhadli, čo sa v človeku deje a akú pomoc potrebuje. Vždy, keď má žena pocit, že si nevie pomôcť sama a že ani najbližšie okolie jej nevie dať podporu, akú potrebuje, môže sa nám ozvať.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Fázy smútku
Prežívanie straty nenarodeného dieťaťa sa skôr u žien prejavuje ako smútenie vo vlnách. Zo začiatku sa smútkom cítia úplne zaplavené a vnímajú len svoju stratu a bolesť. Pomaličky však prichádzajú chvíle, kedy sa vedia z tejto vlny vynoriť a nadýchnuť a od smútku sa tak odpútať. Vidia, že život je nielen bolestný, ale aj plný dobrých vecí. Časom sú vlny smútku menej časté a menej intenzívne a to je znak, že sa človek so svojou stratou vyrovnáva. Cieľom nie je, aby človek na svoju stratu zabudol, ale aby sa s ňou naučil žiť. Na tejto ceste je preto dôležitý každý krok vpred, nielen samotný cieľ.
Individuálne prežívanie
Každá žena prežíva spontánny potrat inak a zároveň sú si v mnohom tieto ženy podobné. Vplýva na to veľa faktorov - vek, rodinné zázemie, osobnosť, minulé skúsenosti a podobne. Aj keď majú mnohé ženy podporujúceho partnera, deti, podporu blízkych alebo už v minulosti prešli rôznymi problémami, nemusí to znamenať, že spontánny potrat ich nezasiahne alebo nešokuje. Niekedy na to má vplyv aj taká dôležitá vec ako prístup personálu v nemocnici. A bohužiaľ, niektoré skúsenosti žien hovoria, že necitlivý prístup môže ženu doslova traumatizovať. Naopak, citlivý a ľudský prístup lekárov a sestier jej môže veľmi pomôcť na ceste zmierenia sa s potratom.
Pocity viny
Pocit viny je niečo, čo sa počas trúchlenia na oboch stranách objavuje veľmi často a veľmi intenzívne. Sama seba sa pýtam, či sa mu dá vyhnúť. Prichádza v rôznych situáciách. Keď sa pýtame, prečo sa to stalo práve nám, u oboch partnerov vyvstávajú domnienky, že niečo mohli urobiť inak a všetko by bolo iné. Jeden si hovorí, že chce byť sám, no bojí sa, čo ten druhý. Ten často túži po väčšom spojení s partnerom, no cíti sa odpojený. Prichádza obrovská vina na oboch stranách. Pocit viny je môj a potrebujem sa naň pozrieť. Ak je zavaľujúci, potrebujem si ho rozmeniť na drobné, nájsť niekoho, kto mi pomôže k nadhľadu.
Ako sa s tým vyrovnať?
- Dovoľte si smútiť: Je dôležité dať priestor svojim emóciám a nechať ich plynúť. Plač, hnev, smútok - všetky tieto pocity sú prirodzené a je potrebné ich prežiť.
- Hovorte o tom: Zdieľajte svoje pocity s partnerom, rodinou, priateľmi alebo terapeutom. Hovoriť o svojej strate môže pomôcť zmierniť bolesť a pocit izolácie.
- Nájdite si rituál: Vytvorte si vlastný rituál na rozlúčku s dieťatkom. Môže to byť zapálenie sviečky, napísanie listu, zasadenie stromu alebo akákoľvek iná aktivita, ktorá vám prinesie úľavu.
- Starajte sa o seba: Dbajte na svoje fyzické a psychické zdravie. Doprajte si dostatok odpočinku, zdravej stravy a pohybu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa cítite preťažení a neviete sa s traumou vyrovnať sami, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.
Úloha partnera a blízkych
Najdôležitejšie je akceptovať prežívanie iného, aj keď ho nechápeme. Žena má po strate nenarodeného dieťaťa právo plakať a smútiť. Partner jej môže pomôcť od jednoduchých praktických vecí, ako sú starostlivosť o domácnosť až po vypočutie jej pocitov, poskytnutie útechy a súcitu. Partner môže byť mostom, ktorý ju opäť postupne prepojí späť do bežného života a vzťahov napríklad tak, že spolu strávia čas v prírode, na výlete, v spoločnosti priateľov… Ale aj muž oplakáva často stratu svojho dieťaťa a teda potrebuje rovnakú podporu zo strany ženy. Podporu by si mali poskytnúť navzájom, lebo najhoršie je, keď je človek v utrpení sám.
Blízke okolie niekedy chce žene pomôcť, ale nevie ako. Blízke okolie totiž niekedy pomôcť aj chce, ale nevie ako, lebo aj pre nich to môže byť nová nepoznaná situácia. Často nám utrpenie iného spôsobuje nepohodlie, a tak nemáme odvahu doň vstúpiť s útechou.
Prečítajte si tiež: Piesne o potratoch a ich význam
Príbehy žien
Mnohé ženy, ktoré prežili stratu nenarodeného dieťaťa, sa cítia osamelo a nepochopene. Preto je dôležité zdieľať príbehy a skúsenosti, aby sme si navzájom ukázali, že v tom nie sme sami.
Príbeh Tamary
Tamara, 28-ročná matka dvoch detí, zistila, že je tehotná v ťažkej životnej situácii. Žila s partnerom závislým od drog, ktorý bol agresívny. Po odchode z tohto prostredia prešla s deťmi niekoľkými krízovými centrami. Pôvodne sa chcela dieťaťa vzdať, no po rozhovoroch a podpore si uvedomila, že si zaslúži žiť a cítiť lásku. Hoci sama to nedokáže, verí, že s pomocou druhých dokáže dieťatku zabezpečiť bezpečný domov.
Príbeh Janky
Janka, matka dvoch synov, sa ocitla v zložitej situácii, keď jej partner oznámil, že čaká dieťa s inou ženou a že má opustiť spoločnú domácnosť. Zostala sama s deťmi, odkázaná na dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. Obáva sa, ako sa dokáže postarať o ďalšie dieťa, no zároveň je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby jej deti mali zabezpečený život.
Príbeh Danielly
Daniela, ktorá prežila ťažké detstvo s rodičmi závislými od alkoholu a bola zneužívaná, si nesie traumu z minulosti. Po rokoch šťastného života s partnerom a štyrmi deťmi jej diagnostikovali sklerózu multiplex a krátko nato jej partner zomrel. Napriek všetkým ťažkostiam sa rozhodla dieťa si nechať a verí, že s pomocou druhých to zvládne.
Príbeh Klaudie
Klaudia zažila komplikácie počas tehotenstva a bola hospitalizovaná so silným zápalom obličiek. Napriek tomu sa jej narodil zdravý syn Denis, o ktorého sa s láskou stará.
Prečítajte si tiež: Svedectvá a potrat
Tieto príbehy ukazujú rôzne situácie, v ktorých sa ženy môžu ocitnúť, a zdôrazňujú dôležitosť podpory a porozumenia v ťažkých chvíľach.
Odtabuizovanie témy
Prirodzene, keď sa o tom hovorí a robí sa osveta, scitlivuje to ľudí na tento problém, a ženy, ktoré si potratom prešli, sa cítia viac pochopené. V smútkovom poradenstve sa často vyplavia na povrch aj iné vnútorné bolesti, ktoré so sebou prinesie strata dieťatka.
Pomoc pre ženy po strate
Poradňa Alexis je na Slovensku jedinou svojho druhu. Zaoberá sa ženám, ktoré neželane otehotneli, no rovnako i takým, ktoré o svoje nenarodené dieťa prišli.
Forma pomoci
Niekedy sa nám ozvú aj Slovenky žijúce v zahraničí. Vždy si formu komunikácie s nami vyberá klientka podľa toho, ako jej to vyhovuje. Pri prvom kontakte klientku/klienta najskôr vypočujeme, snažíme sa definovať problémy a potom spoločne hľadať ich riešenia. Rozhodnutie, ako bude situáciu ďalej riešiť, je však výlučne na osobe, ktorá u nás hľadá pomoc. Vo februári tohto roka sme rozbehli podporné svojpomocné skupiny pre ženy po spontánnom potrate. Stretávame sa raz do mesiaca v Bratislave. Okrem toho robíme osvetu na verejnosti účasťou na prednáškach, seminároch, diskusiách a podobne. Venujeme sa tiež prednáškovej činnosti na školách. Naše poradenstvo je proces, nie jednorazová záležitosť, a dôležitý je každý krok na tejto ceste.
Interrupcie - ťažké rozhodnutie
Je veľa žien, ktoré by si dieťatko nechali, ale partner ich z rôznych dôvodov núti k potratu. Každá ochrana a pomoc tehotnej žene a jej nenarodenému dieťaťu, ale tiež rodine ako základnej bunke spoločnosti, je v tomto smere krok k zlepšeniu situácie a môže ženy ochrániť od umelého potratu a jeho negatívnych dôsledkov. Muži majú často väčší vplyv v tejto veci, ako si sami myslia.
Psychický stav ženy
K nám do poradne sa ozývajú ženy, ktoré sú v procese rozhodovania a nie je im jedno, či podstúpia umelý potrat. Preto vyhľadajú niekoho, s kým sa môžu porozprávať a zvážiť svoje rozhodnutie. Predpokladáme však, že môžu byť aj ženy, ktoré to možno až tak neriešia a skutočne idú na potrat bez rozmyslu. Otázne je, či sa prekonaným potratom nebudú zaoberať neskôr, pretože máme aj klientky, ktoré sa ozvú 15 alebo 30 rokov po potrate. Dlhé roky potrat neriešili alebo ho potlačili a nejaký podnet (narodenie vnúčatka, kríza stredného veku, staroba…) spôsobil, že si to potrebujú v sebe vysporiadať.
Tehotné ženy, s ktorými sa stretávame my v poradni, chcú vedieť, aké riziká pre nich potrat predstavuje po fyzickej aj psychickej stránke. Často bojujú na viacerých frontoch naraz - majú finančné problémy, partnerské problémy, zdravotné problémy, riešia bytovú otázku a podobne. Keďže ich zároveň tlačí čas a niekedy je nereálne vyriešiť dlhodobé problémy za pár dní, celý problém sa okrem riešenia praktických záležitostí posúva aj na inú úroveň, povedala by som, že až filozoficko-duchovnú. Ide o uvedomenie, či to, čo sa vyvíja v jej tele, je pre ňu len zhluk buniek alebo človek, ktorý má svoju hodnotu od prvého okamihu. Od tohto momentu sa potom často odvíja aj jej rozhodnutie. Keď to totiž je ľudská bytosť, nestojí za to, aby žila? Keď ona ako jeho matka nie je schopná sa oňho postarať, nemá tento človek aj inú možnosť ako žiť? Napríklad v adoptívnej alebo pestúnskej rodine? Takéto rôzne procesy sa odohrávajú v mysli ženy, ktorá sa rozhoduje o potrate. Na ktorú stranu sa prikloní, to závisí od mnohých vecí a rovnaký vplyv má aj otec dieťaťa. Či už aktívnou podporou ženy, alebo aktívnym odporom, ale tiež svojou pasivitou alebo aj neprítomnosťou. Muži majú často väčší vplyv v tejto veci, ako si sami myslia.