Škola sa začala a vy isto uvažujete, kedy bude vaše dieťa pripravené, aby do školy a zo školy išlo samostatne. Kedy mu dať túto nezávislosť? Veľa záleží od niekoľkých faktorov.
My ako deti verzus naše deti dnes
Možno sa niektorí z vás pýtajú, čo je toto za otázku? Veď my ako deti sme klasicky od prvej triedy kráčali do školy samé, veď našim rodičom začínala práca skoro, takže sme sami zamkýnali dom, samé si chystali desiate, kľúčik bezpečne schovali do tašiek. Následne sme sa po škole vrátili domov a ešte do tretej, štvrtej (xy-tej) čakali na rodičov, kým sa vrátia z práce. Niektorí z nás išli vyčkať na pracujúcich rodičov k babičkám, ktoré „varovali“ deti, kým sa nevrátia. A decká si stihli ešte aj dokončiť u babky domáce úlohy. Iní z nás mali starších súrodencov, ktorí ich sprevádzali od prvých dní prvej triedy do školy. Alebo ste jedným z tých detí, ktoré len prvý týždeň mama do školy odprevádzala.
Dnes sa situácia pre mnohých rodičov zmenila. Na dedinách, kde je cesta do školy jasná a pozostáva z niekoľkých odbočiek a prechodu cez cestu, sa to ešte dá a rodičia veľmi nad touto otázkou neuvažujú. No vo väčších mestách to je inak - škola vášho dieťaťa môže byť vzdialenejšia a vyžaduje si využívanie verejnej dopravy, prípadne vozenie dieťaťa osobným autom. Čo sa zase dedín týka, základná škola sa môže nachádzať v tej vedľajšej a tiež je potrebné dieťa naučiť, ktorý autobus využívať, ako používať kartičku prípadne platiť si za lístok mincami, alebo kde je vlaková stanica.
Vek a Zrelosť: Čo Hovorí Odborník?
Nie je žiadne pravidlo, príručka, zákon, ktoré by rozhodovali o tom, kedy prvýkrát nechať ísť (alebo odkedy) dieťa do školy samotné. Všetko záleží na vás, rodičoch, vašom slobodnom rozhodnutí a, samozrejme, povolení. Existujú však odporúčania spoločne so zdôvodneniami, ktoré by vám mohli napovedať, na čo dbať a čo nezanedbať, keď sa budete rozhodovať.
Americká akadémia pediatrov a pediatričiek (APP) napríklad na svojich stránkach radí: „Deti sú zvyčajne pripravené chodiť do školy bez dozoru dospelého, keď sú v piatom ročníku, konkrétne okolo 10. roku veku. Mladšie deti bývajú impulzívnejšie a menej si dávajú pozor, čo sa týka dopravy.“ Podľa nej nemajú malé deti kognitívne, percepčné a behaviorálne schopnosti k samostatnému rozhodovaniu. Ako sa správať ako súčasť dopravnej premávky.“ Ide však len o všeobecné odporúčanie. Vaše dieťa môže byť už od prvého ročníka (6-8 rokov) pripravené, zrelé na cestu do školy bez vašej prítomnosti, iné sa na to nemusia cítiť ani v 10-11 rokoch. Záleží na osobnosti vášho dieťaťa aj povahy cesty do školy, ktorá môže byť skutočne zložitá a škola veľmi vzdialená. Vy ho poznáte najlepšie.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti matky s dieťaťom s Downovým syndrómom
V zahraničí napríklad niektoré školy vo väčších mestách pripravili pre rodičov odporúčania, dokedy by mala dospelá osoba sprevádzať dieťa do školy a zo školy. Dôrazne odporúčajú, aby deti 1. a 2. ročníka nechodili do školy ani zo školy samotné, aby sa nepohybovali v priestoroch školy samotné pred ani po vyučovaní a to isté platí aj pre deti 3. a 4. ročníka. Sprevádzať by ich mal zodpovedný dospelý, prípadne starší súrodenec. Vyššie ročníky už nechávajú na rozhodnutí rodičov. Čo sa mobilov týka, niektoré školy odporúčajú, aby ich dieťa malo pre potreby volania o pomoc, ale po príchode do školy ich odovzdalo triednemu učiteľovi. Nezabúdajme, stále platí zákaz mobilov na školách, no na ceste zo školy a do školy ich mať pri sebe môžu.
Otázky, ktoré si treba položiť pred rozhodnutím
Školy tiež odporúčajú rodičom, aby si položili niekoľko otázok, ktoré im môžu pomôcť pri lepšom rozhodovaní. Napr.:
- Veríte svojmu dieťaťu? Že je schopné ísť rovno do školy a zo školy domov po dohodnutej bezpečnej trase?
- Ako táto trasa vyzerá? Koľko je na nej prechodov cez cestu, hlavnú cestu, vedľajšie?
- Veríte dieťaťu, že sa bude chovať zodpovedne a bezpečne, aj keď bude s kamarátom/kamarátkou? Že bude dbať na vlastnú bezpečnosť?
- Vie vaše dieťa reagovať, ak by ho oslovil cudzí dospelý a požiadal ho napr. o pomoc?
- Vie vaše dieťa, ako sa zachovať, keby samotné potrebovalo pomoc?
Ako pripraviť dieťa na cestu do školy?
Práve riziká a nástrahy na cestách môžu byť jedným z dôvodov, prečo sa obávate púšťať dieťa do školy samotné, preto APP radí, aby ste si s dieťaťom cestu „natrénovali“:
- Ako sa správať na cestách - si môžete s dieťaťom natrénovať na ihrisku, doma na dvore, alebo si len zopakovať, čo sa dieťa naučilo v škôlke (niektoré materské školy majú dopravné ihriská, deti sa už stretli s dopravným policajtom či policajtkou, ktorí im vysvetlili pravidlá správania sa na cestách) - niektorí rodičia to majú s deťmi už natrénované z trás do obchodov, na poštu, do kaderníctva, reštaurácie, na krúžok dieťaťa či keď vás sprevádzalo do práce - ak nie, nechajte deti, aby komentovali cestu a vysvetlili vám, čo treba robiť či nerobiť (zahráte si hru s výmenou rolí - vy ste dieťa a dieťa je dospelý) - naučte ho samostatne sa rozhodovať v rôznych situáciách, ktoré spoločne zažijete, a nezasahujte
- Keď prechádzate cez cestu, držte vaše dieťa za ruku a vysvetľujte mu pravidlá cestnej premávky. Cez cestu prechádzame cez prechod pre chodcov, poriadne sa musím rozhliadnuť, aby sme vedeli, či neprichádza auto nielen zľava, ale aj sprava.
- Je dôležité sledovať aj svetelnú signalizáciu, semafory pre chodcov a na cestu vkročiť, až keď majú zelenú. Pozor, aj tak sa treba rozhliadať, či prichádzajúce autá zastavujú.
- Pripomeňte deťom, že vodiči dieťa nemusia hneď zahliadnuť, keď sa približujú k prechodu pre chodcov.
- Uvažujte aj o tom, či nemáte možnosť, aby vaše dieťa do školy chodilo s kamarátmi, kamarátkami - vo väčších skupinách.
- Vyberajte si vždy trasu, ktorá je najbezpečnejšia (najkratšia nemusí byť najbezpečnejšia, nech sa deti vyhýbajú tmavým, neznámym uličkám, cestám bez chodníkov, neosvetleným oblastiam, vyberajte bezpečnejšie cesty, trasy s prechodmi, husto osídlené oblasti, trasy s obchodmi)
- Nezabúdajte, aby vaše dieťa vodiči a vodičky lepšie videli, je potrebné im zabezpečiť napr. na školskej taške, vetrovke, topánkach reflexné prvky, prípadne jasné farebné znaky, ktoré budú dobre rozlíšiteľné v šere a z diaľky
Myslite tiež na rizikové situácie. Ako napríklad prechádzať cez cestu, keď pred dieťaťom stojí autobus a dieťa ani vodič protiidúceho auta nevidia na seba nevidia. Aj toto sú totiž situácie, pri ktorých sa často dejú tragické nehody - keď dieťa vybehne spoza autobusu na cestu, ktorú chce prekročiť.
Rovnako naučte deti:
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
- počúvať - auto začujeme skôr, než ho uvidíme, najmä ak prechádzame cez cestu v zákrutách (nie slúchadlá v ušiach)
- neprechádzať cez cestu - ak si dieťa nie je isté
- neprechádzať cez cestu - ak vidí blížiace sa auto - radšej nech vyčká - auto sa mu môže zdať vzdialené, no pohybovať sa môže veľmi rýchlo
- pozor na motocyklistov, bicyklistky, kolobežkárov na cestách
- neprechádzať cez cestu, ktorá je neprehľadná - pod kopcom, spoza autobusu, medzi zaparkovanými autami, v zákrutách - vodiči a vodičky deti potrebujú vidieť
Čo by dieťa malo vedieť predtým, než ho pustíte samé
Aby mali rodičia dušu na mieste, určite pomôže, ak deti budú vedieť, ako sa správať mimo rodičovského domu a jeho bezpečia. Napríklad:
- Vedieť povedať „nie“ cudzím ľuďom (naučte dieťa, kto to je - cudzí človek), nenasledovať ich, nenastupovať k cudzím do auta, neprijímať od cudzích žiadne dary, ak ich cudzí človek požiada o pomoc - nech sa naučia osloviť iného dospelého (najlepšie rodiča s inými deťmi) - prípadne ich naučte bezpečné frázy, ako cudzieho odmietnuť: „nesmiem rozprávať s cudzími ľuďmi, toto nemám dovolené“ atď
- Vedieť požiadať o pomoc, utekať, kričať, ak ich obťažuje cudzí človek
- Naučte deti, že nie je bezpečné používať mobilný telefón, kým kráčajú do školy, prípadne prechádzajú cez cestu - mobil rozptyľuje pozornosť, takže dieťa nedáva pozor na cestu (je to to isté, akoby vodič/ka pozerali do mobilu počas riadenia)
- Dieťa by sa nemalo báť spýtať sa na cestu
- Malo by tiež poznať svoju adresu, adresu školy, telefónne čísla na rodičov, ale aj políciu, hasičov či záchrannú službu
Niektorí rodičia predtým, než nechali cestu do školy a zo školy úplne na dieťati, dieťa ešte tajne z určitej vzdialenosti sledovali. „Dcérka o tom nevedela, ale pre svoj pokoj na duši som ju tajne sledovala, ako sa správa na ceste do školy, a odišla som domov až keď do školy vstúpila,“ napísala nám Daniela - dcérka do školy chodila sama v priebehu prvého ročníka, nemala to od domu veľmi ďaleko.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku