Emocionálna zrelosť je kľúčovým prvkom úspešného rodičovstva a budovania zdravých vzťahov. Avšak, mnohí rodičia sami zápasia s emocionálnou nezrelosťou, čo môže mať negatívny dopad na ich deti a rodinné prostredie. Tento článok sa zameriava na prejavy emocionálnej nezrelosti u rodičov, definuje emocionálnu zrelosť a ponúka stratégie na podporu emocionálneho rastu a zlepšenie rodičovských zručností.
Definícia emocionálnej zrelosti
Americká psychologická asociácia definuje emocionálnu zrelosť ako "vysokú a primeranú úroveň kontroly a vyjadrovania emócií." To znamená uvedomovať si svoje pocity, vedieť ich pomenovať a adekvátne vyjadriť bez toho, aby sme ublížili ostatným.
Emocionálne zrelý človek:
- Skúma svoje prežívanie a myšlienky: Efektívne zvláda a vyrovnáva sa s náročnými pocitmi.
- Má empatiu pre ostatných: Uvedomuje si prežívanie druhých a vie sa vžiť do ich kože.
- Preberá zodpovednosť za svoje pocity a činy: Neobviňuje okolie za svoje prežívanie.
- Dokáže riešiť konflikty bez kriku a osočovania: Pristupuje k nezhodám konštruktívne.
- Prijíma konštruktívnu kritiku bez urážky: Umožňuje druhým slobodne sa vyjadriť.
- Túži sa posúvať a osvojiť si prospešnejšie návyky: Neváha sa nechať poučiť a je flexibilný.
- Nenavyšuje svoje napätie na nikom: Vie, že jej pocity nedefinujú to, kým je.
Prejavy emocionálnej nezrelosti v rodičovstve
Emocionálne nezrelý rodič sa prejavuje nasledovne:
- Viní dieťa za svoje prežívanie a činy: Ak sa rozčúli, je to vina dieťaťa, pretože ho provokovalo.
- Nie je schopný prebrať zodpovednosť za svoje činy a prežívanie: Obyčajne ide o impulzívneho človeka, ktorý sa nevie ovládať.
- Viac mu záleží na tom, ako ho vidia ostatní, než na tom, ako ho vidia vlastné deti: Žiada od nich rešpekt, poslušnosť a loajalitu bez toho, aby sa o ne zaslúžil.
- Zobrazuje deti v negatívnom svetle, aby si udržal dojem dokonalosti: Sťažuje sa známym, že mu doma nepomáhajú, hoci v skutočnosti ich od pomoci odrádza kritikou.
- Stavia sa do pozície obete, na ktorú je svet zlý: Nie je schopný pochopiť, že jeho slová a činy majú dôsledky.
- Radšej obviní okolie (rodinu) než by si priznal, že problém je aj v ňom.
- Svoje dospelé deti nevníma ako samostatné osoby, ale stále ako deti, ktoré sú mu dlžné všetko, čo pre ne obetoval.
- Sťažuje sa všetkým, ktorí sú ochotní ho počúvať, aké nevďačné deti má, ak si dospelé deti udržiavajú od neho mierny odstup.
- Nie je ochotný zmeniť svoj pohľad na situáciu a hlavne na seba: Akékoľvek pokusy o zlepšenie vzťahu berie ako kritiku.
- Má povrchný alebo žiadny vzťah so svojimi deťmi: Nie je preto prekvapením.
Na rozdiel od toho, emocionálne zrelý rodič:
Prečítajte si tiež: Asistovaná reprodukcia: Postupy a informácie
- Dáva svojim deťom priestor, aby nesúhlasili a otvorene vyjadrili hnev: Nemusia sa báť, že stratia jeho náklonnosť či bezpečie domova.
- Je flexibilný a otvorený zmenám: Je schopný zohľadniť myšlienky, ktoré sa líšia od jeho vlastných.
- Vyjadruje svoje myšlienky a pocity zdravým a konštruktívnym spôsobom: Dbá na to, aby sa k druhým správal s rešpektom a presne to žiada aj od ostatných.
Mentalita emocionálne zrelého rodiča podľa Rogersovej
Podľa Rogersovej sa emocionálne zrelý rodič prejavuje nasledovne:
- Vyvádzanie a zlé správanie dieťaťa nie je o mne, neberiem to osobne: Uvedomuje si, že dieťa prežíva náročný moment a potrebuje pomoc.
- Nežiaduce správanie vyjadruje nenaplnené potreby alebo nerozvinuté zručnosti: Snaží sa pochopiť, čo dieťaťu chýba alebo čo potrebuje naučiť.
- Chcem dosiahnuť spoluprácu s dieťaťom, nie jeho slepú poslušnosť: Vie, že pre vývoj osobnosti dieťaťa je zdravé, ak má „vlastnú hlavu” a vyjadrí nesúhlas či hnev.
- Ak chcem, aby sa dieťa správalo lepšie, musím sa správať lepšie aj ja: Uvedomuje si, že dieťa podvedome napodobňuje jeho správanie.
- Keď dieťa vyvádza alebo plače, netrápi mňa - ono samé sa trápi: Ovplýva empatiou, vie sa vcítiť do kože dieťaťa a jeho správanie neberie osobne.
Dôsledky emocionálnej nezrelosti rodičov
Emocionálne nezrelí rodičia si so svojím dieťaťom nevedia vytvoriť emocionálne puto a uprednostňujú svoje vlastné potreby pred potrebami dieťaťa. Citlivejšie deti cítia, že im niečo chýba. „Bohužiaľ, vinu deti často hádžu na seba,“ hovorí v rozhovore psychologička Stanislava Kováčová. V útlom detstve je rodič pre ne celým svetom. Deti prirodzene vzťahujú všetko na seba. Myslia si, že všetko, čo sa deje, sa ich týka. Ak im rodič nedáva niečo, čo potrebujú, tak čia to v očiach detí môže byť vina, ak nie ich vlastná? Nevytvárajú si s dieťaťom emočné puto a nedokážu ho emočne uspokojiť. Vo vzťahu chýba láskyplná interakcia, ktorá by vychádzala z potrieb detí a nie z potrieb rodiča. Takíto rodičia sú menej predvídateľní, môžu byť reaktívni a reagovať prehnane aj na malé problémy, s ktorými dieťa príde. Pozornosť a porozumenie deťom dokážu bez problémov dávať, keď sú choré. Empatiu môže prejaviť, ak nie je v strese. Reagovať na smútok si však vyžaduje blízkosť a to, že sa rodič na chvíľu odosobní a venuje sa naplno dieťaťu. Lenže emočne nezrelí rodičia sa boja emočnej blízkosti. Je tam potrebné aj to, aby si rodič vedel predstaviť, čo dieťa pociťuje. Emočne nezrelí ľudia majú problém vcítiť sa do prežívania druhého, takže veľakrát dieťa odbijú, zmenia tému alebo jeho problém bagatelizujú a povedia: „Nepreháňaj, nie je to také strašné.“ Hovoria to preto, lebo pre nich je náročné byť tam pre to dieťa.
Deti si neuvedomujú, že rodič potrebuje byť centrom pozornosti, má svoje emócie, ktoré sú premenlivé a potrebuje od svojho okolia, aby mu pomáhalo s reguláciou. Toto má byť bežné v obrátenom garde, deti potrebujú pozornosť svojich rodičov a to, aby im rodič pomáhal spracovávať vlastné emočné stavy, regulovať ich vlastnú nervovú sústavu.
Ako si dopomôcť k emocionálnej zrelosti
Dozrievať a vyliečiť všetky jazvy je bolestivá a dlhá cesta. Podstatné však je, že ste vykročili. Chcete byť lepším človekom a lepším rodičom pre svoje dieťa, a len na tom záleží. Nič nie je desivejšie ako pozrieť sa sám sebe do očí a vidieť sa v celej svojej podstate; s nedokonalosťami, za ktoré nás kritizovali, a s chybami, ktoré boli dôsledkom nášho strachu, že stratíme lásku rodičov. Ale vykročiť na cestu je prvým krokom k zlepšeniu vášho vzťahu s dieťaťom. Môžete byť na seba právom hrdí.
Ak ste od dosiahnutia emocionálnej zrelosti ešte ďaleko, nezúfajte - len málokto je v cieli. Existujú ale spôsoby, akým si okrem terapie pomôcť aj samostatne. Najdôležitejším prvkom v zrelosti je uvedomovať si, čo cítime a identifikovať dôvod prečo. Dajte však pozor - nikdy nehádžte vinu za vlastné emócie na druhých.
Prečítajte si tiež: NPR: Zodpovedný prístup
Stratégie na podporu emocionálnej zrelosti:
- Uvedomujte si svoje emócie: Identifikujte, čo cítite a prečo.
- Veďte si denník: Pomôže vám pochopiť, čo sa vo vás deje a upratať vaše myšlienky.
- Obklopujte sa ľuďmi, ktorí vás ľúbia a majú na srdci vaše dobro: Štúdia z roku 2016 preukázala úzke spojenie emocionálnej nevyzrelosti s pocitom samoty.
- Netrávte čas v spoločnosti niekoho len preto, aby ste neboli sami: Tí správni ľudia vás dokážu posunúť dopredu.
- Načúvajte svojmu telu: Vnímajte, kde sa aká emócia prejavuje a akým spôsobom.
- Využívajte podcasty a odborné knihy: Pomôžu vám v pochopení seba.
- Vyhľadajte terapiu: Odborná pomoc vám môže poskytnúť nástroje a podporu na emocionálny rast.
Vplyv rodinného prostredia a výchovy na emocionálnu zrelosť
Rodinné prostredie a výchova majú zásadný vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Deti, ktoré vyrastajú v harmonickej rodine, sú odolnejšie voči stresu. Naopak, dysfunkčné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa.
Dôležité aspekty pre zdravý emocionálny vývoj:
- Spoločne strávený čas: Kvalitný čas s rodinou posilňuje vzťahy.
- Otvorená komunikácia: Umožňuje deťom vyjadriť svoje pocity a potreby.
- Láska a prijatie: Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.
- Podporné vzťahy: Pomáhajú deťom zvládať náročné situácie.
Tipy pre rodiny:
- Doprajte si spoločne strávený čas.
- Komunikujte otvorene.
- Podporujte svoje deti a prejavujte im lásku.
Psychické poruchy u detí a ich súvislosť s emocionálnou nezrelosťou rodičov
Emocionálna nezrelosť rodičov môže prispievať k vzniku psychických porúch u detí. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými detskými problémami a psychickými poruchami, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.
Varovné signály psychických problémov u detí:
- Extrémne zmeny nálad a emócií: Intenzívnejšie ako zvyčajne.
- Izolácia od seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom: S kamarátmi a rodinou.
- Zmeny v stravovacích návykoch: Jedlo menej alebo viac ako zvyčajne.
- Nezvyčajné zmeny v správaní: Môžu naznačovať aj psychické problémy.
- Časté bolesti hlavy alebo brucha: Môžu byť znakom psychosomatických porúch.
- Problémy v škole: Majú často horšie známky a ťažkosti s učením.
Diagnostika a liečba:
- Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom.
- Môžu nasledovať testy na získanie ďalších informácií.
- Vhodný spôsob liečby môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie.
- Liečba je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a pravidelnú kontrolu u odborníka.
Vplyv rozvodu a chýbajúcich otcov na emocionálny vývoj detí
Rozvod a absencia otca v živote dieťaťa môžu mať negatívny dopad na jeho emocionálny vývoj. Deti potrebujú po rozvode matku i otca, aj keď mylná kultúrna norma o nadradenosti matky tomu bráni. Rozvodové traumy u dieťaťa vzniknú vždy, ale je dôležité ich včas a kvalitne ošetriť, minimalizovať ich dopad na dieťa, ktoré sa raz stane otcom alebo matkou, a tieto vzorce si ponesie so sebou. Rozvedeným otcom je treba umožniť a pomôcť, aby sa mohli vo výchove ďalej angažovať.
Prečítajte si tiež: Psychologické aspekty rodičovstva
Nástup do školy a emocionálna zrelosť
Nástup do školy je významným životným krokom pre dieťa i rodiča. Je spojený s novými povinnosťami, hodnotením a zmenou režimu. Rodičia by mali dieťaťu pomôcť vytvoriť si režim, ktorý vyhovuje rodičom i dieťaťu. Spoločné denné učenie by malo trvať asi tak dlho ako vyučovacia hodina, teda 45 minút. Ak učenie trvá výrazne dlhšie, sprevádza ho plač aj krik, treba hľadať príčinu.
Príbeh mamy dvojročného syna a hľadanie pomoci
Mnoho rodičov sa stretáva s náročnými situáciami pri výchove detí. Príkladom je príbeh mamy dvojročného syna, ktorý sa správa veľmi nepríjemne. Otĺka rodičov, búcha hračkami o steny, nechce jesť, obliekať sa, kúpať sa a pod. Po novom začal odmietať muža, svojho otca. Mama sa cíti neschopná a vynervovaná. Často jej rupnú nervy a kričí a dá mu po zadku. Vždy ju to mrzí a nerada to robí.
V takýchto situáciách je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a podporu. Psychologické vyšetrenie, terapia a podpora od rodiny a priateľov môžu pomôcť rodičom lepšie zvládať náročné situácie a podporiť zdravý emocionálny vývoj dieťaťa.
tags: #psychologicka #nezrelost #na #rodicovstvo