Protilátky u novorodencov: Ako sa vyvíja imunita a na čo si dať pozor

Imunitný systém novorodenca je odlišný od imunitného systému dospelého človeka. Po narodení sa musia deti adaptovať na prostredie plné mikroorganizmov. Tento článok sa zameriava na vývoj imunitného systému novorodencov, na protilátky, ktoré získavajú od matky, a na faktory, ktoré ovplyvňujú ich obranyschopnosť.

Imunita "požičaná" od matky

Krátko po narodení deti ešte nemajú plne funkčný imunitný systém. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Ide o takzvanú pasívnu imunitu. Prijaté protilátky chránia novorodenca pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si dieťa začína budovať samostatný obranný systém. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14. a 17. rokom.

Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok. Dojčenie je prospešné ako pre matku, tak pre dieťa a v ranom detstve predstavuje jednoznačne najlepší zdroj výživy.

Vývoj a druhy imunitného systému

Hlavnou úlohou imunitného systému je rozpoznať a zničiť látky, ktoré sú pre telo škodlivé, a to pomocou špecifických a nešpecifických imunitných procesov. Bábätko sa rodí s vyvinutou nešpecifickou imunitou, ale špecifický imunitný systém je ešte nezrelý. Aby imunitný systém rozoznal škodlivé látky od tých neškodlivých, musí sa to „naučiť“.

• Vrodená (nešpecifická) imunita: S tou sa bábätko narodí a tvorí akúsi prvú obrannú líniu. Vrodená imunita predstavuje rýchlu a okamžitú odpoveď, ktorá bábätku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Tvorí ju najmä koža a sliznice a pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde cez tieto bariéry prenikne do tela cudzí mikroorganizmus. Nemá imunologickú pamäť, čo znamená, že si telo novorodenca nepamätá, že sa s danou látkou už stretlo, a pri druhom stretnutí s antigénom reaguje rovnako ako po prvý raz.
• Získaná (špecifická) imunita: Predstavuje druhú obrannú líniu a na rozdiel od vrodenej imunity sa s ňou bábätko nerodí, ale formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Získaná imunita má pre dieťa najväčší účinok, pretože poskytuje obranu špecificky namierenú voči konkrétnemu antigénu (látke, ktorá je schopná vyvolať imunitnú reakciu). Túto imunitu bábätko získava postupne tým, ako vyzrieva jeho imunitný systém. Akonáhle sa organizmus stretne s infekciou, imunitný systém začne produkovať protilátky, ktoré pomáhajú proti infekcii bojovať. V tej chvíli sa vytvárajú pamäťové bunky, ktoré pri ďalšom stretnutí s infekciou zavelia „pozor“ a zabránia prepuknutiu choroby.

Faktory ovplyvňujúce detskú imunitu

Okrem prenosu črevnej mikroflóry a materského mlieka sú pri formovaní detskej imunity dôležité aj ďalšie faktory.

Prečítajte si tiež: Prečo majú bábätká nízke protilátky?

• Spánok: Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu.
  • Novorodenci do 1 roka - 12 až 17 hodín
  • Batoľatá do 2 rokov - 11 až 14 hodín
  • Predškoláci vo veku 3 až 5 rokov - 10 až 13 hodín
  • Školáci vo veku 6 až 13 rokov - 9 až 12 hodín
  • Starší školáci od 14 do 17 rokov - 8 až 10 hodín
• Čistota prostredia: V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo.
• Stres: Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.

Strava a vitamíny pre detskú imunitu

To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách.

Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.

V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami.

• Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky.
• Vitamín D: Nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody.
• Zinok: Je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach.
• Selén: Sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža.

Ako na detskú imunitu vplýva kolektív?

Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré. Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.

Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. Odborník na základe krvných a ďalších laboratórnych testov určí, či má dieťa poruchu imunitného systému a nastaví potrebnú liečbu, aby nedochádzalo k dlhodobému vyčerpávaniu organizmu.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa plače, aby dosiahlo svoje

Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou.

Očkovanie ako podpora imunity

Očkovanie v tehotenstve predstavuje významnú ochranu matky a plodu, zároveň poskytuje ochranu novorodencovi v prvých týždňoch až mesiacoch života, keďže jeho imunitný systém nedokáže adekvátne reagovať na infekcie (kritické okno zraniteľnosti novorodenca pred začiatkom očkovania).

Očkovanie tehotnej ženy zabezpečuje imunitnú ochranu matky, pretože sa zvyšuje jej odolnosť voči infekciám a znižuje sa riziko prenosu na plod a neskôr novorodenca. Vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré sa môžu prenášať na plod cez placentu, po pôrode cez materské mlieko a kolostrum. Toto zabezpečuje imunitu dieťaťu v ranom veku a hoci koncentrácia protilátok v jeho tele postupne klesá, môžu cirkulovať na rôznych úrovniach až do veku 6 mesiacov.

Všeobecne sa odporúča tehotným ženám očkovať sa proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (počas III. trimestra, v prípade tejto kombinovanej vakcíny najlepšie podľa CDC medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva) a proti chrípke (v akomkoľvek štádiu tehotenstva, aj po pôrode).

Ochrana proti čiernemu kašľu

Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné vážne ochorenie, nebezpečné pre našich najmenších, najmä novorodeniatka, ktoré ešte nemôžu byť očkované, aby si proti infekcii vyvolanej baktériou Bordetellou pertussis mohli vytvoriť protilátky. Ochorenie postihuje dýchacie cesty a prejavuje sa silnými záchvatmi kašľa. Chorý človek je nákazlivý aj 3 - 4 dni pred objavením sa prvých príznakov, čo uľahčuje šírenie ochorenia rovnako ako ďalší spôsob šírenia - vzdušnou cestou a kvapôčkami.

Prečítajte si tiež: Sprievodca online hrami pre deti

Novorodenci, predčasne narodené deti a neočkované deti do 1 roka sú najohrozenejšou skupinou v prípade čierneho kašľa. Čierny kašeľ môže pre nich predstavovať vážne ochorenie a viesť ku komplikáciám (podľa ÚVZ SR zápalu pľúc, trvalému poškodeniu mozgu, zlomeninám rebier z kašľa, problémom s dýchaním) vyžadujúcim si hospitalizáciou. V niektorých prípadoch môžu skončiť úmrtím.

Hlavná hygienička odporúča práve v tejto súvislosti na základe zváženia zdravotného stavu pre tehotné očkovanie - a to v 26. až 30. týždni tehotenstva. „Vytvorené protilátky sa následne prenesú do dieťaťa cez placentu a to potom chránia prvé mesiace po narodení, a tak sa preklenie čas, kým si dieťa začne budovať svoju vlastnú imunitu očkovaním,“ ubezpečil aj imunológ Miloš Jeseňák. Ak by sa u nich objavil čierny kašeľ, mal by mať nie tak závažný priebeh.

Vakcínu však môžete dostať aj po pôrode - môže vás chrániť pred infekciou čiernym kašľom a znížiť tak možnosť prenosu infekcie na vaše dieťa.

Ak máte doma malé bábätko, vedzte, že očkovanie proti čiernemu kašľu sa povinne vykonáva tromi dávkami hexavalentnej (šesťzložkovej - aj proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám) očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa, pričom prvá dávka sa podáva najskôr v prvom dni 10. týždňa života.

Ochrana proti chrípke

Ďalšie očkovanie, ktoré tehotná žena môže absolvovať v rámci ochrany seba, plodu či budúceho novorodenca - je očkovanie proti chrípke. Odporúča ho tiež ÚVZ SR. Ako sme spomínali vyššie, môže sa podať kedykoľvek počas tehotenstva, keďže tehotné ženy sú vysokorizikové pri ochorení na chrípkovú infekciu.

V istej štúdii sa zistil maximálny prenos protilátok na deti narodené matkám, ktoré boli očkované aspoň 1 mesiac pred pôrodom, v inej potvrdili 63 % zníženie laboratórne potvrdených prípadov chrípky u dojčiat do 6 mesiacov veku po očkovaní žien ešte počas tehotenstva a o 48 % nižšia pravdepodobnosť hospitalizácie súvisiacich s chrípkou u novorodencov.

Podobne ako pri chrípke a čiernom kašli, dieťatko môžete v súčasnosti chrániť aj očkovaním proti COVID-19. Výskum totiž preukázal, že protilátky vytvorené očkovacou látkou sa preniesli cez placentu aj do tela novorodenca, k dojčaťu sa tiež dostali cez materské mlieko počas obdobia dojčenia. Zároveň očkovanie znižuje riziko prenosu nákazy, riziko úmrtia, ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.

Nebezpečné vírusy pre novorodenca

• RSV vírus: Tento vírus u našich najmenších a novorodencov prispieva, keďže je hlavnou príčinou infekcie dýchacích ciest, k problémom s dýchaním, kvôli ktorým je veľmi často nutná hospitalizácia. Deti infikované RSV sú vystavené vysokému riziku vzniku bronchiolitídy (zápal drobných priedušničiek), bronchitídy (zápal priedušiek), vírusovej pneumónie (zápal pľúc), ktoré ohrozujú bábätko na živote. U detí s ochorením dolných ciest dýchacích sa prejavuje praskanie, tachypnoe, dýchavičnosť a ďalšie príznaky respiračnej tiesne. RSV počas dojčenského veku bola identifikovaná ako rizikový faktor pre rozvoj detskej astmy. CDC napríklad odporúča očkovať tehotnú ženu proti RSV infekciám a to medzi 32. a 36. týždňom tehotenstva.
• Herpes vírus: Infekcia oboma typmi vírusu u novorodencov však môže byť veľmi závažná a rozsiahla, môže postihnúť hlavné orgány vrátane mozgu a spôsobiť smrť. Z blízkeho kontaktu s cudzími ľuďmi, rodinou, priateľmi rodiny sa môžu novorodenci infikovať práve HSV-1. Infikovaný novorodenec môže mať spočiatku mierne príznaky ako horúčka, problémy s dýchaním, malé kožné pľuzgiere (vyrážka) 2 - 12 dní po vystavení sa infekcii (ale nemusí ich mať vôbec). Pri neliečení infekcie totiž môžu nastúpiť príznaky ako nebezpečná vysoká horúčka, záchvaty a letargia. Infekcie HSV (pri oboch typoch) predstavujú vysoké riziko rozvoja závažných a život ohrozujúcich príznakov ako smrteľné poškodenie orgánov vrátane pečene, pľúc a srdca, závažné vírusové infekcie ako vírusová meningitída či herpetická encefalitída (keď napadne vírus centrálny nervový systém), záchvaty či slepota. Liečba si vyžaduje hospitalizáciu.

Prevencia: Ako chrániť novorodenca pred ochoreniami?

Cocooning - izolácia po pôrode

Ide o izoláciu aspoň počas obdobia prvých týždňov (pre niektorých je to pár mesiacov) po pôrode, kedy sa rodina doma zžíva s novou situáciou a snaží sa prísť na spôsob, ako fungovať, ale aj ako si vytvoriť „bond“. Neprijímajú žiadne návštevy, čím chránia seba aj bábätko napríklad pred emocionálnym napätím, úzkosťami, stresom, ale aj pred chorobami.

Napríklad pediatri a pediatričky z prestížnej John Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali aspoň 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho bábätka silnejší - a pripravenejší, aby ste ho predstavili širšej rodine a ostatným.

Stanovenie pravidiel pre návštevy

Keďže novorodeniatka sú náchylnejšie na infikovanie baktériami a vírusmi a sú rizikovou skupinou, čo sa týka závažnejšieho priebehu chorôb a infekcií, ten, kto sa chystá vás navštíviť, by mal byť úplne zdravý.

1. Žiadna návšteva ani s miernym prechladnutím: Na návštevu by teda k vám nemal prísť nik prechladnutý, ukýchaný, ukašľaný, s hnačkou, teplotou, boľavým hrdlom, nevoľnosťou, zvracaním, jednoducho s prejavmi akéhokoľvek infekčného ochorenia. Infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy u dospelých či starších ľudí, môžu ohroziť život bábätka.

Dôležitosť lekárskej starostlivosti

Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov, veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva. Imunitný systém je súbor mechanizmov, látok a buniek v organizme, ktoré zabezpečujú jeho ochranu pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi. Zúčastňuje sa aj na dstraňovaní vlastných poškodených či odumretých tkanív a buniek. Základom imunitného systému sú krvotvorné bunky a biologické látky, ktoré sú týmito krvinkami vytvárané alebo aktivované. Bunky imunitného systému sú zhodné s bunkami krvotvornými, krvinkami, z ktorých najväčší význam majú biele krvinky. Biele krvinky predstavujú bunky, ktoré sú schopné pohlcovať a zabíjať baktérie a iné škodlivé mikroorganizmy, a ďalej sem patria bunky, ktoré riadia ďalšie imunitné reakcie a umožňujú i tvorbu protilátok.

Hemolytická choroba novorodencov

Hemolytická choroba novorodencov je krvné ochorenie plodu alebo novorodenca. Vznikne, keď matka a jej nenarodené dieťa majú rôzne krvné skupiny. Hemolýza je odborný názov pre rozpad červených krviniek. Krvný systém má mnoho delení. Najdôležitejšími klasifikáciami pre popísanie krvných skupín sú AB0 systém a Rh faktor. Hemolytická choroba novorodencov vzniká najčastejšie v týchto systémoch:

• AB0 inkompatibilia (nezhoda)
• Rh inkompatibilita

AB0 inkompatibilita zvyčajne nie je veľmi závažná, vyskytuje sa najčastejšie. Rh inkompatibilite sa dá v dnešnej dobe účinné predísť, vyskytuje sa pomerne málo.

Príčiny ochorenia

Príčinou ochorenia je prítomnosť určitého znaku na červených krvinkách plodu. Tento znak je zodpovedný za jednotlivé krvné skupiny. Matke tento znak chýba. Plod zdedí daný znak po otcovi. To znamená, že organizmus matky pri zmiešaní vníma krv plodu ako niečo cudzie. Matka produkuje preto protilátky, ktoré napádajú červené krvinky dieťaťa. Krv matky a plodu sa za bežných okolností nemieša, placenta tvorí bariéru medzi nimi.

K zmiešaniu krvi najčastejšie dôjde pri pôrode, vtedy sa vytvoria protilátky. Vzniknuté protilátky ostávajú v krvnom obehu matky aj po pôrode. Pri ďalšom tehotenstve tieto protilátky majú schopnosť prejsť placentou do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad červených krviniek. Preto je ohrozený plod v druhom tehotenstve.

Prejavy

Pri rozpade červených krviniek plod trpí nedostatkom kyslíka. Závažnosť ochorenia závisí od množstva protilátok, ktoré prejde cez placentu.

• Žltačka po narodení - trvá dlhšie ako novorodenecká žltačka.
• Novorodenecká málokrvnosť (anémia).
• Ťažká novorodenecká žltačka, ktorá sa vyvíja už počas vnútromaternicového vývinu plodu. V tele plodu je nadbytok žlčového farbiva, ktoré pochádza z rozpadnutých červených krviniek. Farbivo sa môže uložiť do mozgu. Vtedy sa narodí dieťa s psychickými a mozgovými poruchami.
• Opuch celého plodu - dieťa sa narodí bledé, opuchnuté, zvyčajne odumiera už v maternici.

Liečba

Liečba patrí do rúk neonatológov a pediatrov.

• Fototerapia - žlčové farbivá sa odbúrajú pomocou UV svetla, a následne sa vylúčia obličkami.
• Transfúzia červených krviniek - indikuje sa v ťažších prípadoch. Výmenná transfúzia sa robí cez pupočníkovú žilu, kedy sa odstráni chorá krv a podá sa transfúzia.

Rhesusova choroba

Rhesusova choroba je spôsobená špecifickou kombináciou krvných typov tehotnej matky a jej nenarodeného dieťaťa. Typy krvi: Existuje niekoľko typov ľudskej krvi. Známe sú ako krvné skupiny, 4 hlavné sú A, B, AB a 0. Každá z nich môže byť RhD pozitívna alebo negatívna. To, či je niekto RhD pozitívny, alebo RhD negatívny, je určené prítomnosťou antigénu Rhesus D (RhD). Ide o molekulu nachádzajúcu sa na povrchu červených krviniek. Typ krvi závisí od génov, ktoré človek zdedí od rodičov. Skutočnosť, či je RhD pozitívny, alebo negatívny, závisí od toho, koľko kópií RhD antigénu zdedil. Môže zdediť jednu kópiu antigénu RhD od matky alebo od otca, kópiu od oboch alebo žiadnu. Žena s RhD negatívnou krvou môže mať RhD pozitívne dieťa, ak je krvný typ partnera RhD pozitívny. Ak má otec dve kópie antigénu RhD, každé dieťa bude mať RhD pozitívnu krv. RhD pozitívne dieťa bude mať Rhesusovu chorobu iba v prípade, že jeho RhD negatívna matka bola senzibilizovaná na RhD pozitívnu krv. Senzibilizácia nastane, keď je matka prvýkrát vystavená RhD pozitívnej krvi a vyvíja sa u nej imunitná odpoveď. Počas imunitnej odpovede telo zistí, že RhD pozitívne krvné bunky sú cudzie a vytvára protilátky, ktoré ich zničia. Vo väčšine prípadov sa tieto protilátky nevytvárajú dostatočne rýchlo, aby poškodili dieťa počas prvého tehotenstva.

Ak nastane senzibilizácia, pri ďalšom vystavení ženy RhD pozitívnej krvi jej telo okamžite vytvára protilátky.

Diagnostika a liečba Rhesusovej choroby

• Krvné testy: Krvný test by sa mal vykonať hneď v úvode tehotenstva, aby sa vyšetrili stavy, ako je anémia, ružienka, HIV a hepatitída B.
• Monitorovanie počas tehotenstva: Ak je dieťa vystavené riziku vzniku Rhesusovej choroby, bude monitorované meraním prietoku krvi v jeho mozgu. Ak je postihnuté, môže byť jeho krv redšia a tiecť rýchlejšie. Lekári tento stav merajú pomocou ultrazvukového skenovania nazývaného Dopplerov ultrazvuk. Ak Dopplerov ultrazvuk ukáže, že krv dieťaťa tečie rýchlejšie ako normálne, na zistenie, či je dieťa anemické, sa môže použiť fetálny odber vzoriek krvi (FBS). Tento postup zahŕňa vloženie ihly cez brucho, aby sa odobrala malá vzorka krvi dieťaťa. Zákrok sa vykonáva v lokálnej anestézii. Ak sa zistí, že dieťa je anemické, môže dostať transfúziu krvi cez tú istú ihlu.
• Diagnostika u novorodenca: Ak je matka Rh negatívna, krv sa odoberie z pupočnej šnúry dieťaťa hneď po narodení. Kontroluje sa krvná skupina a zistí sa, či anti-D protilátky prešli do krvi.

Liečba Rhesusovej choroby závisí od závažnosti stavu. Približne polovica prípadov tohto ochorenia je mierna a zvyčajne si nevyžaduje náročnejšiu liečbu. Ak je to potrebné, pôrod môže byť vyvolaný liekmi, prípadne sa vykoná cisársky rez, aby sa liečba začala čo najskôr.

• Fototerapia: Ide o umiestnenie novonarodeného dieťaťa pod halogénové žiarivky, kde mu prikryjú oči. Svetlo absorbované pokožkou počas fototerapie znižuje hladinu bilirubínu v krvi dieťaťa procesom nazývaným fotooxidácia. Počas fototerapie sa dieťaťu zväčša podávajú do žily tekutiny (intravenózna hydratácia), pretože jeho koža stráca viac vody a pri vylučovaní bilirubínu sa produkuje viac moču.
• Krvné transfúzie: Počas krvnej transfúzie sa časť krvi dieťaťa odstráni a nahradí sa krvou od vhodného darcu, ktorý má rovnakú krvnú skupinu. Tento proces pomáha odstrániť časť bilirubínu v krvi dieťaťa a odstraňuje protilátky, ktoré spôsobujú Rhesusovu chorobu. Rovnako je možné, aby dieťa malo transfúziu len červených krviniek. Krvná transfúzia pre nenarodené dieťa je známa ako intrauterinná fetálna transfúzia krvi. Ihla sa zvyčajne vkladá cez brucho matky do pupočníkovej šnúry, takže darovaná krv sa injekčne dostáva k dieťaťu. Lekári si pomáhajú ultrazvukovým skenerom, aby ihlu nasmerovali na správne miesto.
• Intravenózny imunoglobulín (IVIG): Imunoglobulín je roztok protilátok (proteíny produkované imunitným systémom v boji proti organizmom prenášajúcim choroby) od zdravého darcu. Pomáha predchádzať zničeniu červených krviniek, takže hladina bilirubínu v krvi dieťaťa prestane stúpať. Znižuje sa tiež potreba transfúzie krvi.

Komplikácie Rhesusovej choroby

Rhesusova choroba spôsobuje nadmerné množstvo bilirubínu a bez okamžitej liečby môže vznik bilirubínu v mozgu viesť k neurologickému stavu nazývanému kernicterus. To môže zapríčiniť hluchotu, slepotu, poškodenie mozgu, ťažkosti s učením, ba dokonca smrť.

Prevencia Rhesusovej choroby

Ak je matka Rh pozitívna, netreba sa Rhesusovej choroby obávať. Ak je Rh negatívna a dieťa je Rh pozitívne, existuje riziko, že telo bude produkovať protilátky, ktoré by mohli dieťaťu uškodiť. Preto je potrebná správna lekárska starostlivosť a aplikovanie injekcie imunoglobulínu Rh počas tehotenstva.

tags: #protilatky #ktore #vytvoril #novorodenec