Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou, ponúka návštevníkom množstvo zážitkov a príležitostí. Táto práca sa zameriava na podrobnejší opis historického vývoja Radvane a jej materskej školy.
Počiatky mesta a osídlenie
Osídlenie Banskej Bystrice a okolia siaha nepretržite od praveku až po prvú písomnú zmienku o meste. Toto územie poskytovalo a plnilo významnú komunikačnú úlohu na surovinovej báze - ťažbe striebra a medi. Obyvatelia slovanskej osady Bystricia sa živili rybolovom, ryžovaním zlata a ťažbou rúd v povrchových jamách až do jej zničenia tatárskym vpádom roku 1241.
Začiatky stavebného vývoja Banskej Bystrice sa už dnes nedajú presne zistiť. Podľa výsledkov archeologických výskumov za najstaršie jadro mesta možno považovať hradnú vyvýšeninu s komplexom cirkevných a svetských budov. Vyvýšenina mala už v minulosti veľmi výhodnú polohu. Stála nad brodom cez Hron a nad sútokom Hrona s Bystricou. Najstaršou zástavbou v meste boli zrejme drevené domy. Ich existencia však zatiaľ nie je dokázaná. K počiatočnému rozvoju Banskej Bystrice prispeli najmä prírodné a nerastné podmienky ako aj príchod nemeckých, prevažne Saských ťažiarov, obchodníkov, remeselníkov a aj banských robotníkov, ktorých pozval uhorský kráľ Belo IV. ako reakciu na pustošivé tatárske nájazdy v rokoch 1241 až 1242. Bolo by však nesprávne pripisovať všetky zásluhy o vznik a vývoj mesta iba osídlencom, pretože tí prišli už do jestvujúcej slovanskej osady. Svedčia o tom nielen najnovšie archeologické nálezy z 9. a 10.
Vznik kráľovského mesta a mestské privilégiá
Významným medzníkom v histórii mesta Banská Bystrica je rok 1255. V tomto roku uhorský kráľ Belo IV. prvilegiálnou listinou voviedol banícke sídlo do dejín a zapísal ho medzi mestá, avšak ono samo už dávno prerástlo úzke rozmery osady či dediny. Mestu ako aj jeho obyvateľom boli pridelené rôzne privilégiá. Bystričania si mohli usporadúvavať vlastné jarmoky, variť pivo, voliť si farára či richtára a iné. Prvým richtárom sa stal Ondrej. Belo IV., udeliac mestu právo spojené so samosprávou a výsady zabezpečujúce jeho existenciu a nezávislosť, daroval mu na krytie svojich potrieb aj pozemky: ornú pôdu, lúky a lesy s rozhodným nariadením, aby sa pri ich užívaní nikto neopovážil obťažovať mešťanov.
Mestský erb
Banská Bystrica odvodila svoj erb od kráľovského erbu Arpádovcov. Nie je známe, kedy mesto dostalo svoj erb, ale fakt, že ho užíva na základe kráľovskej donácie, bol medzi obyvateľmi vždy v jasnom povedomí. Tento erb označujeme aj ako patronátny - teda bol súčasťou kráľovského a zároveň aj štátneho erbu. Okrem Banskej Bystrice malo patronátny erb viacero slobodných kráľovských miest, napr. Levoča, Košice, Budín alebo Pešť.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Ako patronátny erb obsahuje štyri červené pruhy striedané s rovnakým počtom bielych pruhov, ktoré pochádzajú z ľavej polovice uhorského erbu. Priamo stojaci trojuholníkový štít drží anjel odetý v bielom rúchu s rozprestretými krídlami tak, že z jeho postavy vidno aj časť tela pod pásom, a oboma rukami položenými na štíte. Celá dispozícia je totožná z erbom viditeľným na rube obojstrannej pečate kráľa Mateja z r.1464. Pätu erbového štítu z obidvoch strán pridržiavajú jednou nohou dva sokoly, kým o druhú nohu sa opierajú. Na štíte sú štyri červené pruhy striedané bielou farbou, ktoré symbolizujú štyri rieky tvoriace hranice mesta, a to Hron, Bystrica, Senica a Udurná. Červená farba značí krv a pohromu, biela útechu miernenia. Anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným. Erb zdobí čelo balkóna mestskej radnice. Na pozlátenie tohto erbu odkázal vo svojom závete jeden z verných synov mesta, farár z Lovčice- Trubína, v r.1847 desať zlatých, čo vtedajšia mestská rada z vďaky pokladala za hodné zaznamenania pre potomstvo vo svojej zápisnici.
Určením farieb pruhovania v erbe sama od seba zaniká otázka mestských farieb. V 19. storočí totiž túto otázku nepokladali za vyriešenú a za mestské farby považovali zelenú a bielu. V dávnych časoch mesto používalo tieto farby na svojich mestských a bojových zástavách a aj jeho visiace pečate boli upevnené na takto zafarbené motúzy. Mesto až do čias Ľudovíta II. do roku 1516 mohlo odtlačiť svoju pečať len do zeleného vosku a tak jeho listiny podľa krajinského práva nedisponovali plnou mocou, rovnako ako listiny súkromných osôb. Ľudovít II. však udelil mestu predprávo používať na pečate červený vosk. Mesto tak mohlo používať svoju pečať hodnoverne na všetkých listinách.
Remeselníctvo a obchod
Výsady udelené mestu podporovali aj jeho obchod a remeslá. V 15. storočí už Banská Bystrica patrila k známym mestám Uhorska, o ktorom sa vedelo i za hranicami krajiny. O slávu mesta sa pričinili najmä remeselníci. Pôsobili tu zruční zlatníci, kovotepci, murári, kamenári, kováči, mäsiari, zbrojári, čižmári, krajčíri, tkáči, hrnčiari a iní.
Baníctvo
Banská Bystrica sa stala druhým banským mestom na Slovensku po Banskej Štiavnici. Veľmi významnú úlohu v živote mesta a na pomerne dlhú dobu ovplyvnili jeho chod, dvaja významní muži, Ján Thurzo 1437 - 1508 a Jakub II. Fugger 1459 - 1525 . Už v 70-tych rokoch 15. storočia evidujeme prvý, síce neúspešný pokus krakovského ťažiara a podnikateľa spišského pôvodu Jána Thurzu o prienik do oblasti stredoslovenských banských miest. Ten napokon s Augsburčanom Jakubom II. Fuggerom v roku 1494 založil nový a veľmi prosperujúci podnik, ktorý dnes považujeme jeho rozsahom za najväčší nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale aj v celej Európe. Thurzovsko - Fuggerovská spoločnosť na niekoľko desaťročí ovládla ťažbu a aj trh s meďou v celom vtedy známom svete. Fáranie prebiehalo v Španej doline a Tajove. V 16. storočí spoločnosť zamestnávala okolo 1000 banníkov. Kov sa vyvážal do celého sveta tromi smermi, na sever do Krakova a Gdanska, na juh do Benátok a na západ do Norinbergu. Za 50 rokov vyťažili asi 500 000 centov medi, jeden cent predstavuje 56 kg. Spoločnosť však bohatla na aj na úkor banníkov a preto aj s jej fungovaním súviselo najväčšie banícke povstanie v roku 1525 až 1526. V 18. storočí tak dochádza k úpadku baníctva.
Požiar v roku 1761
V 18. storočí sa z tejto časti mesta rozšíril aj najväčší požiar, aký kedy postihol Banskú Bystricu. Všetko sa začalo ráno 3. augusta 1761. Bol pondelok, tradičný trhový deň. Z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia sa schádzali dedinčania, trhovníci. Okolo deviatej sa strhol silný severný vietor, ktorý počas dňa stále viac mohutnel. K večeru už dosiahol silu orkánu. Ľudia začali mať obavy a zlé predtuchy, pretože v tej dobe spolu s víchrom prichádzal aj ďalší živel, požiar. Tušenie ich neklamalo.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Už niekoľko minút po polnoci strážca dával znamenie o vzniku požiaru, šíriaceho sa smerom od Medeného hámru. Krátko po vzniku už boli v plameňoch pece na meď a železo, sklady, domy robotníkov. V jednom dome neďaleko bolo uskladnených 50 fúr sena, ktoré začali horieť. Tým sa rozhodlo o osude mesta. Obyvatelia Vybehovali so svojich príbytkov. Silný vietor rozfukoval chuchvalce sena na všetky strany. Ľuďom neostávalo nič iné ako zachrániť si aspoň holé životy. Všetci utekali za Hron. Odtiaľ sa potom bezmocne prizerali ako sa oheň prenáša z domu na dom, z ulice na ulicu. Množstvo budov bolo požiarom natoľko poznačených, že bol zmenený ich celkový vzhľad. Zhorel aj prekrásny drevený oltár zo začiatku 16. storočia, pripisovaný majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho žiakom. Tak isto dopadol aj organ, ktorého cínové píšťaly sa od obrovskej teploty roztavili. Roztavili sa aj zvony na veži Barbakanu a sedem mestských kanónov. Veľké pustošenie ohňom bolo aj na Hlavnom námestí. Spolu zahynulo 132 ľudí a vyhorelo 305 domov, pričom v tomto období ich bolo v meste približne 400. Obete pochovali hneď na druhý deň do spoločného hrobu. No ešte nestihli dotlieť ani mnohé zhoreniská, keď 10. augusta v jednej z hradných budov požiar vypukol opäť.
Po tomto veľkom pustošení začala nová výstavba mesta. Mestská rada prijala nový regulačný plán zástavby. Zakázala stavať drevené domy, drevené komíny a hospodárske budovy vo vnútornom meste. Namiesto vysokých štíhlych veží, dominánt mesta sa postavili nové s cibuľovitými tvarmi, čo značne zmenilo siluetu a tým aj celkovú panorámu mesta. Správa o veľkom požiari sa rozniesla po celej krajine. Mária Terézia na zmiernenie biedy oslobodila mesto od platenia vojenskej dane na tri roky a povolila aj celokrajinskú zbierku. Ešte v ten istý mesiac bolo banskému riaditeľstvu nariadené vyšetriť príčinu požiaru. Boli vypočutí všetci robotníci z Medeného hámra. Všetci bez výnimky obviňovali tesárov, ktorý toho dňa do dielne doniesli uhlie. Za vinníkov boli označení Ondrej Kabala, Matej Aigler a Ján Vajda. Na uhlí si varili a po odchode oheň neuhasili. Dňa 12. septembra 1761 bol vynesený rozsudok a vinníci boli odsúdení na 4 až 5 rokov nútených prác v okovách, za dennú mzdu 6 krajcov chleba. 14. októbra im Kráľovská kúria trest znížila na dva roky. Za poľahčujúcu okolnosť považovala to, že tesári nie sú až tak zodpovední za veľké škody zapríčinené požiarom, pretože Medený hámor je dosť ďaleko od mesta. Skôr veľký požiar, ktorý toho dňa bol, v hlavnej miere dopomohol šíreniu ničivého živlu.
Obranný systém mesta
Postupom času, tak ako mesto hospodárstvo rástlo, vznikla potreba budovania opevnení. Táto skutočnosť sa stala ešte aktuálnejšou po obsadení južnej časti Uhorska vojskami Osmanskej ríše. Ako ostatné banské mestá aj Banská Bystrica mala najviac stavbu opevnení sťaženú nerovným kopcovým terénom. Po roku 1465 sa začalo budovať opevnenie okolo mestského hradu. Boli tu uchovávané najvzácnejšie listiny mesta. Táto časť opevnenia bola dokončená začiatkom 16. storočia. Na najkritickejších miestach boli postavené pozorovacie veže a celý areál bol obkolesený vodnou priekopou, ktorej súčasťou bol tiež padací most. Okrem hradného areálu existovalo v tej dobe v ostatných častiach mesta len nesúvislé opevnenie tvorené zemnými valmi, múrmi a na niektorých miestach stáli bašty prípadne mestské brány. Do definitívnej podoby sa fortifikačný systém vyvinul až začiatkom 17. storočia. Výstavbe a veleniu opevňovacích prác sa venovali mnohí renomovaní stavitelia, zväčša z Talianska. Celé vtedajšie opevnenie malo dĺžku 3 700 metrov. Okrem hradobných múrov ho tvorilo 18 bášt a 9 mestských brán. Do dnešného dňa sa z tohto fortifikačného systému zachovalo niečo vyše kilometra nesúvislých hradieb a 7 bášt.
Materská škola Radvaň v kontexte vzdelávania
V kontexte histórie a súčasnosti vzdelávania v Radvani nad Laborcom zohráva významnú úlohu aj miestna základná škola s materskou školou Michala Sopiru. Táto inštitúcia nadväzuje na tradíciu štátnej ruskej meštianskej školy, ktorá bola v obci zriadená v roku 1946.
História Štátnej ruskej meštianskej školy
Písal sa rok 1946-47, keď vo Vyšnej Radvani (dnes Radvaň nad Laborcom) Povereníctvo školstva a osvety - Referát ukrajinských škôl v Bratislave pod číslom 5655/46 - R/2 zo dňa 31. augusta 1946 povolilo zriadiť ŠTÁTNU RUSKÚ MEŠTIANSKU ŠKOLU s vyučovacím jazykom ruským s účinnosťou od 1. septembra 1946. Riaditeľom školy bol menovaný MICHAL SOPIRA - odborný učiteľ na Štátnej ruskej meštianskej škole v Prešove, ktorý do prvej triedy zapísal 63 žiakov.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Významné osobnosti a úspechy školy
Postupne na školu prichádzali ďalší učitelia. Medzi prvými okrem už spomínaného riaditeľa to boli Helena Nebesná, Michal Rohaľ, Vasiľ Zachariáš, Oľga Hučková, Anna Bariová, Ján Kočan, Margaréta Lipčáková, Ivan Mihalič, Štefan Kačmár, Štefan Vico, Ján Frický, Helena Bajcurová a mnohí ďalší, v celkovom počte viac ako 100.
Riaditeľovi školy, Michalovi SOPIROVI, sa podarilo do Radvane nad Laborcom dostať učiteľov, ktorí boli po každej stránke na úrovni. Vo veľmi úspešnej činnosti, nielen v samotnej obci a okolí, sa prejavil hudobno-spevácky súbor, vtedy ešte mladej meštianskej školy, ktorý v školskom roku 1948-49 zaznamenal historický neprekonateľný úspech. Mladí recitátori, muzikanti, speváci a tanečníci ako víťazi okresných a krajských kôl sa dostali na ústrednú súťažnú prehliadku do Bratislavy, kde v silnej konkurencii Radvaň nad Laborcom obsadila 3. miesto.
Boli položené dobré základy pre mimoškolskú činnosť aj vo verejnoprospešných prácach, ochrany prírody a zveľaďovania okolia školy. Najlepšie o tom svedčí množstvo zelene, stromov a estetická starostlivosť o vnútorné priestory školy. Toto všetko už je tradíciou pre ďalších nových žiakov, ktorí pod vedením svojich učiteľov robia dobré meno škole plných 70 rokov, čo škola plní k spokojnosti rodičov, žiakov, zriaďovateľovi i vyšším školským orgánom.
Michal SOPIRA, aj po odchode z Radvane nad Laborcom, sa do posledných dní svojho života neprestal zaujímať o túto obec a obvod, o kolegov, žiakov, ktorí mali tiež radosť, keď prišiel do obce. O jeho vrelom vzťahu k radvanskej škole svedčí aj list zo dňa 2. augusta 2000, ktorý napísal pri príležitosti osláv 620. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Bol by sa osláv zúčastnil, ale práve v tom čase bol na kúpeľnej liečbe po operácii.
Predstavitelia obce na bývalého zakladajúceho riaditeľa školy nezabudli. Aktuálnou riaditeľkou ŽŠ s MŠ Michala Soporu je pani Ing. Zástupkyňou riaditeľky je pani PeadDr.
Súčasné aktivity a úspechy materskej školy
Materská škola v Radvani nad Laborcom sa aktívne zapája do rôznych aktivít a projektov. Medzi najnovšie patria:
- Máj v škôlke: Deti sa učili o bylinkách a kvietkoch, poznávali, ako sa semienko mení na kvet, a čo všetko potrebuje pre svoj rast. Zbierali púpavu a pripravili si chutný púpavový medík. O záhradku sa treba starať a vedia to už aj naši škôlkari. Poznajú náradie a vedia, na čo sa používa. Zužitkovali všetko, čo sa naučili a posadili si mrkvu, zemiaky ai. Deti sa oboznamovali aj s hmyzom a jeho významom. Nezabudli ani na svoje mamky. Pripravili im malú kytičku plnú básničiek, pesničiek a tančekov. Záver mesiaca patril našej športovej olympiáde, ktorá sa tento rok konala v MŠ Horné Hámre.
- Literárna súťaž Miroslava Bielika: V tomto školskom roku sme zorganizovali 1. ročník literárnej súťaže Miroslava Bielika. Žiaci mohli na tému Potulky jarnou prírodou napísať báseň alebo ľubovoľný prozaický žáner. Porota si prečítala veľa zaujímavých prác od našich tvorivých žiakov. Všetci mladí autori boli odmenení sladkosťou a pochvalou.
- Hodina na zjedenie: Aké sú životné prejavy živočíchov? Majú niečo spoločné aj s ľuďmi? Ako sa prejavujú rastliny? Na tieto všetky otázky sme si odpovedali na niekoľkých hodinách prvouky. Vďaka žeruche sme videli vývin rastliny, pohyb za slniečkom, dôležitosť polievania. A prečo hodina na zjedenie?
- Matematika trochu inak: Po úspešných prijímacích skúškach na stredné školy je dosť náročné zaujať deviatakov klasickým učením. Preto som sa rozhodla ich motivovať a zopakovať si učivo netradične. Žiaci si vo dvojiciach vybrali teleso spomedzi preberaných telies v 9. ročníku. Výstupom bol plagát podľa vopred daného zadania. Niektorí žiaci sa posnažili a okrem modelov kužeľa a ihlana z papiera, vytvorili model gule z modelovacej hmoty.
- Opäť na dopravnom ihrisku: V predchádzajúce roky nám pandémia corona vírusu zabránila navštíviť dopravné ihrisko v Žiari nad Hronom, no tento rok to vyšlo. Počas dvoch májových dní sa deti 1. stupňa vystriedali na kolobežkách a bicykloch, aby si zopakovali pravidlá bezpečnej jazdy a pohybu na ceste. No nielen jazdy boli na programe. Žiaci boli aj teoreticky poučení o dopravných značkách, o bezpečnom pohybe po ceste, prechádzaní cez cestu,… Veríme, že deti si mnohé zručnosti, ktoré tu získali, osvoja a budú sa nimi riadiť aj doma.
- Tvoríme naše životné prostredie: Letničky, ktoré nám sponzorsky venovalo kvetinárstvo Linda pre mamičky k ich sviatku a ktoré zvýšili, nevyšli navnivoč. Naši žiaci ich vysadili na verejné priestranstvo a starajú sa o ne. V triedach zisťovali, ako často žiaci pijú mlieko.
- Vysnívaný úspech našich futbalistiek: Dňa 23. 5. 2023 sa uskutočnil na futbalovom ihrisku Radvaň krajský futbalový turnaj v malom futbale mladších žiačok. Zúčastnili sa ho 3 najlepšie tímy postupujúce z regiónov - ZŠ P. K. Hostinského Družstevná, Rim. Sobota, ZŠ M. Rázusa, Zvolen a naša škola. Hrací systém bol každý s každým. V prvom zápase sme vyhrali 5:1 nad ZŠ P. K. Hostinského Družstevná, Rim. Sobota a v druhom 4:0 nad ZŠ M. Rázusa, Zvolen. Jasne sme skončili na 1. mieste a postúpili do celoštátneho kola, ktoré sa uskutoční 13. - 14. Reprezentovali nás: S. Števková, E. Adamíková, S. Beňová, D. Barroso, R. Supuková, M. Angletová, S. Repiská, E. Mišková, S.
- Po stopách Slovanov: V pondelok 22. 5. 2023 sme sa so žiakmi 6. A vybrali preskúmať život našich predkov do obce Bojná, na území ktorej ležalo v období pred vznikom Veľkej Moravy hospodárske a politické centrum Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva. V obci sa nachádza jedno z najmladších múzeí na Slovensku - Archeologické múzeum Veľkej Moravy. Žiaci si tu mohli prezrieť množstvo unikátnych predmetov nájdených na hradisku Valy, napr. zbrane, platidlá, oblečenie, ale aj najstarší kresťanský zvon na Slovensku či unikátny súbor pozlátených oltárnych plakiet z Nitrianskeho kniežatstva. Po teoretických vedomostiach sme sa prešli na miesto, kde ožíva naša história - Hradisko Valy. A tak žiaci videli, ako naši predkovia žili, kde si uchovávali potravu a ako sa chránili pred nepriateľom.
- Činnosť v ŠKD: Deti a vychovávateľky ŠKD sa rozhodli vziať si pod "svoje ochranné krídla" školský fóliovník. Pripravili si pôdu a vysiali hrášok, špenát, ľadový šalát a cibuľku. Semienka výdatne poliali.
- Matematický Klokan: Je to najväčšia medzinárodná matematická súťaž na svete. Každoročne sa do nej zapája niekoľko miliónov žiakov na celej zemeguli. Našu školu v súťaži reprezentovalo 22 žiakov 1. stupňa a 25 žiakov 2. stupňa. Úlohy sú logické, s rôznymi stupňami náročnosti.
- PYTAGORIÁDA: Na rozvíjanie predstavivosti, kombinačných schopností, tvorivého a abstraktného myslenia slúžia matematické súťaže.
- Vzdelávanie zamestnancov: Keď v piatok naši žiaci odišli víkendovať, zasadli do ich lavíc zamestnanci školy. Zúčastnili sa vzdelávania o GDPR. Lektor p. Slavomír Novák, ktorý je konateľom SN real, s.r.o. a zároveň zodpovednou osobou pre GDPR v našej škole, nám vysvetlil všetko, čo súvisí s ochranou osobných údajov v našej práci. Ďakujeme.
- Slávik Slovenska - okresné kolo: Dnes sa v Žarnovici uskutočnilo okresné kolo v speve ľudových piesní Slávik Slovenska 2023. Našu školu reprezentovali tri dievčatá, v každej kategórii jedna. V prvej kategórii to bola Tamara Mesiariková, ktorá získala 3. miesto, v druhej kategórii Júlia Kapráliková, ktorá získala 3. miesto a v tretej kategórii to bola Lilien Ludvigová, ktorá získala 2. miesto.
- Dobroty zo školskej kuchynky: V jedno popoludnie sa celou školou šírila príjemná vôňa. To "družinári" pripravovali lokše. Spoločnými silami si zamiesili cesto, vyvaľkali ho a upiekli. Hotové lokše dochutili maslom a soľou. Všetci si na nich pochutili.
- Deň mlieka: 16. 5. 2023 sa hrdí prívlastkom MEDZINÁRODNÝ DEŇ MLIEKA. Pripomenuli sme si ho aj v našej škole. Plnili sme niekoľko zábavných, ale aj vedomostných úloh. Kŕmili sme hospodárske zvieratá, zavracali sme ovce do košiara pomocou florbalovej hokejky, skúšali sme zapletať chutné korbáčiky, dojili sme kravy, skladali puzzle. V školskej kuchynke sme videli názornú ukážku, ako sa dá vyrobiť doma tvaroh z kyslého mlieka.
- Úspech našich futbalistiek: Dňa 15. 5. 2023 sa uskutočnil na umelom ihrisku ZŠ Žarnovica regionálny turnaj v malom futbale mladších žiačok. Zúčastnili sa ho iba 2 tímy - Základná škola Dr. Jánskeho 2, Žiar nad Hronom a naša škola, keďže škola z banskoštiavnického okresu sa odhlásila. Zápas sme vyhrali jasne 8:1 a postúpili do krajského kola, ktoré sa uskutoční v utorok 23. Reprezentovali nás: S. Števková, E. Adamíková, S. Beňová, D. Barroso, R. Supuková, M. Žiaková, S. Repiská, E. Mišková, S.
- Činnosti v ŠKD: …upratovali sme si sklad športových pomôcok a hračiek, ktoré používame vonku… vyčistili sme si ihrisko… robili sme kvíz o hmyze… cvičili sme na posilňovacích strojoch… kreslili sme kriedami na asfalt…
- Vlk a sedem kozliatok v ŠKD: Deti v ŠKD dramatizovali rozprávku Vlk a sedem kozliatok. Najskôr pani vychovávateľka prečítala rozprávku. Chvíľu sa o príbehu rozprávali. Potom navrhla deťom, že by si ju mohli zahrať ako herci v divadle. Vybrala dobrovoľníkov, ktorí sa naučili krátke texty a pripravili si scénku. Keď bolo všetko nacvičené, zahrali rozprávku ostatným žiakom. Deti sa vcítili do svojich rolí, presvedčivo stvárnili vlka, mamu kozu, kozliatka a uja kováča.