Neuveriteľné programy v materskej škole, ktoré podporujú rozvoj vášho dieťaťa!

Materská škola je pre dieťa prvým krokom do sveta mimo rodinného kruhu. Je to miesto, kde sa dieťa zoznamuje nielen s novým prostredím a kamarátmi, ale aj so životom ako takým. Pre rodičov je materská škola akýmsi laboratóriom, kde s úžasom sledujú, aké nové slová, zručnosti a zvyky ich dieťa prináša domov. Keď jedného dňa uvidíte, že vaše dieťa trpezlivo čaká v rade na šmykľavku, zatiaľ čo ste ho doma nevedeli prinútiť ani postaviť sa k stolu, pochopíte, že tá materská škola naozaj robí zázraky.

Predškolská výchova realizovaná v materských školách vychádza z osobnostného rozvoja dieťaťa. To znamená, že ciele a obsah predškolskej výchovy smerujú k plnohodnotnej osobnosti. Základ rozvoja osobnosti predstavuje rozvoj emocionality a tento rozvoj určuje úroveň emocionálnej inteligencie, ktorá významne ovplyvňuje úspešnosť človeka. Najvýraznejšie sa utvára práve v predškolskom veku, kedy dieťa intenzívne prežíva pozitívne či negatívne situácie. Na niektoré ešte nedokáže slovne reagovať, v skutočnosti však veľmi vplývajú na jeho celkový citový postoj voči ľuďom a svetu a rozhodujú o smerovaní jeho budúceho citového života.

Preventívne programy využívané v materských školách

Hlavným zámerom preventívnej činnosti školských psychológov je predchádzanie vzniku rôznym patologickým javom v školských zariadeniach realizovaním rôznych preventívnych programov. Existuje ich nespočetné množstvo a sú zamerané na rôznorodú problematiku. Preventívny program všeobecne predstavuje nástroj, resp. strategický plán k dosiahnutiu stanoveného cieľa pomocou preventívnych aktivít, pričom má vopred zadefinovanú cieľovú skupinu, cieľ, harmonogram a konkrétnu tému.

Zippyho kamaráti

Ako prvý stojí za zmienku program sociálneho a emocionálneho učenia zameraný na rozvoj sociálnych zručností s názvom Zippyho kamaráti. Je určený pre deti vo veku od 5 - 7 rokov (aplikovateľný aj na 1. stupni ZŠ). Jeho tvorcom je britská mimovládna organizácia Partnership for Children a využívajú ho vo viac ako 30 krajinách sveta. Celosvetovo ho absolvovalo už viac ako 1,6 milióna detí. Na Slovensku sa realizuje od roku 2013, pričom prvých 5 rokov ho zastrešovala mimovládna organizácia Liga za duševné zdravie a od roku 2018 spadá pod občianske združenie OZ Zippy. Celý program pozostáva zo 6 modulov (tém), konkrétne Pocity, Komunikácia, Vzťahy, Riešenie konfliktov, Vysporiadanie sa so zmenou a stratou, Zvládanie nových situácií. Počas jednotlivých stretnutí sa deti učia ako si uvedomiť svoje pocity a vedieť o nich hovoriť, učia sa ako vyjadriť to, čo chcú povedať, ako pozorne načúvať, ako požiadať o pomoc. Postupne si osvojujú zručnosti, ako sa vyrovnať s osamelosťou a odmietnutím, so šikanou, so zmenou či stratou. Venujú sa témam ako riešenie konfliktov, zvládanie nových situácií a pod. Tieto témy sú spoločne zahrnuté v 24 lekciách a ich realizácia prebieha počas jedného školského roka. Maskotom celého programu je lúčny koník Zippy sprevádzaný príbehom, v ktorom vystupuje niekoľko ďalších postáv. Základným pilierom programu je učenie deti hravou formou samostatne hľadať možné riešenia bežných situácií. Počas realizácie sa dodržuje pravidlo, že hovorí len dieťa, ktoré chce. Tie deti, ktoré nechcú, nemusia nič povedať. Pri hľadaní vhodných riešení musia byť splnené 2 kritériá - musia dieťaťu pomôcť v danej situácii cítiť sa lepšie a nesmú ublížiť ani jemu, ani nikomu inému.

Kozmo a jeho dobrodružstvá

Druhým významným preventívnym programom je Kozmo a jeho dobrodružstvá. Je určený pre deti vo veku od 3 do 8 rokov realizovaný v materských aj základných školách, pričom vychádza z filozofie nenásilnej komunikácie, ktorá nikomu neubližuje, neškatuľkuje a nestavia do roly obete či agresora. Jeho autorom je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa dlhodobo podieľa na eliminácii násilného správania a šikany medzi deťmi. Tento program pozostáva z 10 modulov, v ktorých zážitkovou formou vedie deti ku vzájomnej tolerancii. Hlavnou postavou programu je kozmonaut s menom Kozmo, ktorý lieta z planéty na planétu a stretáva sa s rôznymi peknými aj škaredými zážitkami, o ktorých deťom rozpráva. Učí ich, aby boli schopné prijímať odlišnosti a rešpektovali ich. Tento program podnecuje u detí rozvoj emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania, spolupráce, asertivity a empatie, a tým znižuje riziko výskytu hostilného a agresívneho správania.

Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ

Druhý krok

Často využívaný je aj projekt Druhý krok je program zameriavajúci sa na sociálno-emocionálny rozvoj u detí v materských školách a na prvom stupni základných škôl. Jeho základným pilierom je naučiť deti rozpoznávať emócie, vedieť o nich hovoriť a predovšetkým vcítiť sa do situácie niekoho iného. V súčasnosti ho využíva mnoho krajín ako napr. Fínsko, Nemecko, Dánsko, Veľká Británia, Kanada či USA. Na Slovensku je realizovaný pod odbornou garanciou OZ PROFKREATIS a od roku 2014 sa doposiaľ podarilo vyškoliť a certifikovať 96 pedagógov z 54 škôl. Aktuálne je do tohto projektu zapojených už spolu 154 základných škôl a počet neustále rastie. Pedagógovia na školeniach získavajú potrebné informácie, vedomosti a zručnosti pre prácu s rozvíjaním sociálno-emocionálnych a morálnych kompetencií u detí. Prostredníctvom programu sa žiaci učia zvládať svoju agresiu, násilie, hyperaktivitu či introverziu a zlepšovať svoje komunikačné zručnosti, podnecuje u nich empatiu či súdržnosť skupiny. Účinnosť tohto programu potvrdzuje množstvo prieskumov realizovaných na Slovensku aj vo svete.

Filipovi kamaráti

Významný je tiež vzdelávací projekt Filipovi kamaráti, ktorého hlavným zámerom je vychovávať deti od útleho veku k ochrane svojho zdravia v celej svojej komplexnosti, k environmentálnemu zmýšľaniu, ku zmysluplnému a harmonickému životu. Vznikol na námet knihy francúzskych autorov bratov Breuilovcov s názvom Filipove dobrodružstvá. Autorkou tohto projektu je Mgr. Katarína Kernová. Cieľovou skupinou sú staršie deti materských škôl a žiaci prvého stupňa na základných školách. Celý program moderuje lektor OZ Život a Zdravie. Hlavným hrdinom je bábka Filip, ktorý za pomoci ruky lektora ,,ožíva“, spriatelí sa s deťmi a rozpráva im svoj príbeh. Deťom poskytuje dobré rady o zdravých návykoch a vzťahu k prírode i k ľuďom, a to hravým a poučným spôsobom.

Kiko a ruka

Ďalší často realizovaný preventívny program v materských školách nesie názov Kiko a ruka, ktorého primárnym cieľom je zamedzenie sexuálneho násilia na deťoch. Vytvorila ho Rada Európy v roku 2011 v rámci kampane Jedno z piatich, pričom ho realizuje Jarmila Majáková z OZ Náruč na Kysuciach. Tento program je názornou ukážkou toho, ako možno bezpečne, citlivo a s maximálnym ohľadom na vývinovú úroveň detí pracovať s problematikou, akou je sexuálne zneužívanie u tých najmenších. Učí deti rozlišovať dotyky dobré a zlé.

Objednané programy

Existujú aj objednané programy pre deti v materských školách, ktoré sú určené pre konkrétne triedy a realizujú sa podľa potreby učiteľov a dohody so školou. Tieto programy sú zamerané na rozvoj osobnosti dieťaťa za pomoci využitia konkrétnych hier a aktivít. Umožňujú podnecovať originálne myšlienky, pomáhajú nachádzať nové spôsoby riešenia problémov, podporujú sebavedomie detí a ich dôveru vo vlastné schopnosti. Niektoré programy sa zameriavajú na celkový osobnostný a kognitívny rozvoj dieťaťa v materskej škole. Aktivity sú zamerané na objavovanie a rozvíjanie jedinečného potenciálu dieťaťa, na rozvoj osobnostnej percepcie, emocionality, sociálnej percepcie a tvorivosti. Ďalšie programy sa zameriavajú najmä na emocionálnu a sociálnu stránku osobnosti dieťaťa predškolského veku. Aktivity sú zamerané na rozvoj prosociálneho správania, kooperácie, sebaovládania, zdieľanie myšlienok a pocitov s druhými i na podporu tvorivého myslenia.

Aktualizačné vzdelávanie pre učiteľov materských škôl

Aktualizačné vzdelávanie je forma celoživotného vzdelávania, ktorá má za cieľ udržiavať a aktualizovať odborné a pedagogické kompetencie učiteľov. Zameriava sa na to, aby si učitelia pravidelne obnovovali svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti, a tak sa prispôsobovali novým požiadavkám vzdelávacieho procesu, legislatíve, či vývoju v oblasti pedagogiky.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej

Témy aktualizačného vzdelávania

Medzi témy aktualizačného vzdelávania patria:

Hudba a rytmus: Využitie hudobných a rytmických aktivít vo výchovno-vzdelávacom procese v materských školách na rozvoj kognitívnych, motorických a sociálnych schopností detí.
Emócie a konflikty: Poskytnutie učiteľom nástrojov a stratégií na efektívnu prevenciu a manažment konfliktov v triede a rozvoj emocionálnej inteligencie detí.
Sociálne zručnosti: Poskytnutie učiteľom nástrojov a metód, ktoré podporia rozvoj sociálnych zručností u detí predškolského veku, ako sú komunikácia, spolupráca, riešenie konfliktov, empatia a schopnosť vytvárať vzťahy.
Interaktívne kvízy: Efektívne využitie online platforiem Kahoot a Quizizz vo výchovno-vzdelávacej praxi na rozvoj kognitívnych zručností, rýchleho rozhodovania a schopnosti sústrediť sa na konkrétne úlohy.
Interaktívna tabuľa: Tipy a nápady na didaktické hry pre deti v MŠ, aby ju mohli učitelia využívať efektívne, a príprava zaujímavého a atraktívneho digitálneho vzdelávacieho obsahu.
PowerPoint: Využitie šablón PowerPointu na prípravu zaujímavého zážitkového výučbového materiálu, ktorý zaujme detí a pomocou ktorého osvojovanie nového učiva bude zároveň hrou.
Diagnostika a inklúzia: Diagnostikovanie individuálnych, vývinových a sociokultúrnych charakteristík dieťaťa, psychologických a sociálnych faktorov učenia sa, a zavádzanie inkluzívnej školy prostredníctvom projektového vyučovania.
Kurikulum: Definícia pojmu kurikulum a poukázanie na význam transformácie národného kurikula pri premene tradičnej materskej školy na materskú školu 21. storočia.
Zážitkové vzdelávanie: Získanie nových vedomostí a zručností v realizácii zážitkového vzdelávania a prehĺbenie digitálnych kompetencií pedagógov prostredníctvom používania moderných prístupov a online nástrojov.
Tvorivosť: Rozvíjanie tvorivosti u detí v predškolskom veku, kedy sa najviac formuje osobnosť človeka, a podpora odvahy riskovať a vidieť veci z iného uhla pohľadu.
Školská integrácia: Vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a podpora spoločného vzdelávania od raného veku.
Finančná gramotnosť: Venovanie pozornosti téme peňazí vo výchove a vzdelávaní detí už od útleho detstva, pochopenie zmyslu peňazí a vytvorenie správneho vzťahu k financiám.
Zákon o pedagogických zamestnancoch: Orientácia v zákone o pedagogických zamestnancoch a zostavenie portfólia pedagogického zamestnanca.
Osobný plán profesijného rozvoja: Vytvorenie osobného plánu profesijného rozvoja učiteľa na niekoľko školských rokov, identifikácia vlastných vzdelávacích potrieb a príprava zmysluplného ročného plánu vzdelávania.
Atestačné portfólio: Hovorenie o kľúčových učiteľských kompetenciách a profesijných štandardoch PZ/OZ vydaných MŠVVaŠ SR a ako súvisia s tvorbou atestačného portfólia.
Umelá inteligencia: Príprava učiteľov materských škôl na prácu s umelou inteligenciou a využívanie nových technológií vo vzdelávaní.
Funkčný behaviorálny prístup: Riešenie problémového správania u detí so ŠVVP a oboznámenie sa s ABC analýzou správania, funkciami správania a základnými princípmi, ktoré ovplyvňujú výskyt nežiadúceho správania.
Dramatická výchova: Rozvíjanie emocionálnych, prosociálnych ale aj jazykových zručností detí predškolského veku prostredníctvom integrácie prostriedkov dramatickej výchovy s využitím hier a cvičení.
Digitálne nástroje: Príprava a tvorba digitálneho výučbového materiálu pomocou digitálnych nástrojov, ktoré zvládne používať aj menej skúsený učiteľ.
Rozprávky a príbehy: Využitie rozprávok a príbehov na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa v materskej škole.
Predčitateľská gramotnosť: Rozvíjanie predčitateľskej gramotnosti a vzbudenie lásky ku knihám.
Mediálna výchova: Začatie s mediálnou výchovou v materskej škole a spracovanie množstva informácií, ktoré vnímame z médií a každú informáciu kriticky prehodnotiť.
Komunikácia: Základy správnej komunikácie, význam verbálnej a neverbálnej komunikácie, jednotlivé fázy komunikácie a na akých úrovniach komunikácia prebieha.
Spätná väzba: Zásady dávania spätnej väzby, prečo je spätná väzba v rozhovore dôležitá a akým spôsobom používať spätnú väzbu ako rozvojový nástroj.
Konflikty: Vedenie korektných rozhovorov so svojimi kolegami, prípadne s rodičmi detí v napätých a záťažových situáciách, a riešenie konfliktov.
Grafický nástroj Canva: Používanie grafického nástroja Canva na vytváranie jednoduchých vizuálne atraktívnych pomôcok, interaktívnych učebných materiálov a kreatívnych projektov, ktoré podporujú rozvoj detí v predškolskom veku.

Prvé kroky v materskej škole: Odlúčenie a adaptácia

Nástup do škôlky je pre dieťa významnou zmenou. Prvé dni a týždne môžu byť náročné, plné odlúčenia, plaču a stresu. Každé dieťa sa adaptuje iným tempom - niektoré potrebujú len pár dní, iné pár týždňov, a niektoré až po niekoľkých mesiacoch pochopia, že škôlka nie je len detský kútik a že ju budú musieť navštevovať pravidelne. Je to obdobie, kedy si dieťa po prvýkrát skúša, aké to je byť samostatnou osobnosťou mimo domova.

Sociálny rozvoj a zdieľanie

V materskej škole dieťa zrazu pochopí, že jeho svet nie je jediný naokolo. Tu prichádza prvá veľká výzva - podeliť sa o hračku. Fráza „To je moje!“ sa postupne mení na „Teraz je to moje, neskôr bude tvoje“. V škôlke nie sú hračky len pre jedno dieťa, ale pre všetky deti, ktoré sa s ňou chcú hrať. Dieťa sa učí nadväzovať kontakty s inými deťmi a dospelými, požičiavať si veci a spolupracovať v triede.

Vzdelávanie a predškolská príprava

Vzdelávanie a predškolská príprava sú v materskej škole prioritou. Prvé roky sú pre formovanie dieťaťa kľúčové pre budovanie základov ich následného vzdelávania a celkového vývoja. Materská škola ponúka rôzne programy a aktivity, ktoré pomáhajú rozvíjať motoriku, jazykové a kognitívne schopnosti detí.

Aktivity a programy

Cvičenia: Zlepšujú zručnosti a koordináciu.
Hry: Rozvíjajú komunikáciu a sociálne správanie.
Tvorivé aktivity: Podporujú kreativitu a fantáziu.

Dopoludnia sú zamerané na vzdelávacie aktivity, kde sa deti môžu učiť napríklad anglický jazyk a hrať rôzne hry a hravé činnosti. Zároveň pobývajú aj vonku a prechádzajú sa v prírode. Poobede sa venujú krúžkovým činnostiam, ako sú tanečný, dramatický krúžok, tvorivé dielne, joga, balančné dosky, hudobná výchova, dopravná výchova a environmentálna výchova.

Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov

Športové aktivity

Športová škôlka sa zameriava na podporu zdravého životného štýlu a rozvoj fyzických a motorických schopností detí. Program zahŕňa:

Plávanie a gymnastika: Dvakrát týždenne sa deti venujú základným technikám a zručnostiam pod vedením skúsených trénerov.
Futbal a loptové hry: Raz týždenne sa deti učia základy futbalu a loptových hier, čo rozvíja koordináciu, pohybové schopnosti a kognitívne funkcie.
Zimné športy: Deti sa učia korčuľovať a lyžovať pod dohľadom certifikovaných trénerov, čo podporuje rozvoj rovnováhy, koordinácie a sily.

Rozvoj osobnosti a špeciálne aktivity

Materská škola sa venuje aj rozvoju osobnosti detí. V tíme je logopedička, psychologička a ponúka sa aj meranie zraku. Okrem toho sa deti zapájajú do rôznych aktivít mimo škôlky, ako sú návštevy sokoliarov, múzeí, parkov, fariem, zoo a bábkových divadiel. Všetky tieto aktivity sú zabezpečené pomocou vlastného autobusu a kvalifikovaných sprievodcov.

Krúžkové činnosti

Škôlka ponúka širokú ponuku krúžkových činností, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti záujmu:

Tanečný krúžok: Podporuje koordináciu a motorické zručnosti.
Dramatický krúžok: Rozvíja jazykové schopnosti, kreativitu a fantáziu.
Tvorivé dielne: Umožňujú deťom kreatívne sa vyjadrovať.
Jóga: Zlepšuje koordináciu a rovnováhu.
Balančné dosky: Rozvíjajú rovnováhu a koordináciu.
Hudobný krúžok: Učí deti hrať na hudobné nástroje a zoznamuje ich s rôznymi žánrami hudby.
Dopravná výchova: Učí deti správnemu správaniu na cestách a bezpečnostným pravidlám.
Environmentálna výchova: Učí deti o dôležitosti ochrany prírody a životného prostredia.

V areáli školy sa nachádza aj enviro záhradka, v ktorej s deťmi pestujú a učia sa názvy rastlín (ovocia, zeleniny a bylín). Vzťah k prírode budujú aj cez výlety a návštevy okolia riek, jazier, botanických záhrad a múzeí.

Príprava na školu a celoročná prevádzka

Po absolvovaní predprimárneho vzdelávania sú deti pripravené na vstup do základnej školy. Materská škola je otvorená počas celého roka, vrátane letných prázdnin, okrem obdobia medzi Vianocami a Novým rokom. Pre rodičov to znamená, že môžu pracovať bez stresu z hľadania opatrovateľa počas leta. Pre deti to znamená zábavu, vzdelávanie a nové zážitky aj počas letných mesiacov. Celoročná prevádzka pomáha rodičom zabezpečiť kontinuitu a stabilitu v starostlivosti o deti.

Čo by malo dieťa vedieť pri nástupe do škôlky?

Hoci neexistujú striktné pravidlá, existujú určité zručnosti, ktoré by dieťa malo ovládať pred nástupom do škôlky. Mnohé mamičky sa obávajú, že ich trojročné dieťa sa nevie kompletne samé obliecť, obuť, vyzliecť a skladať si veci.

Mýty o materskej škole

Svoje dieťa dokážem naučiť všetko, čo ho naučí škôlka: Doma sa deti naučia čítať, počítať, používať nožnice, zaviazať si šnúrky a umyť si ruky pred obedom. Čo sa však doma nenaučia, je interakcia s inými deťmi, zdieľanie skúseností v kolektíve a správanie sa medzi rovesníkmi.
V škôlke sa deti len hrajú a spievajú: Hra je pre deti najlepší spôsob, ako sa naučiť komunikovať, spolupracovať, riešiť problémy, vychutnávať si aktivity, budovať si sebavedomie a byť súčasťou komunity. Pri hraní hier a spievaní sa vytvárajú nové neurónové prepojenia v mozgu.
Deti si aj tak nebudú pamätať, čo robili v škôlke: Dlhotrvajúce štúdie dokazujú, že deti, ktoré navštevovali predškolské zariadenie, dosahujú lepšie výsledky v škole aj v živote.

Zlomové obdobie v živote dieťaťa a matky

Nástup dieťaťa do materskej školy je zlomovým okamihom v živote dieťaťa aj matky. Je to deň, kedy dieťa vstupuje do inštitúcie a musí sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi. Preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé.

Emocionalizácia v humanistickej výchove

Emocionalizácia vo výchove podľa G. Bálintovej sa chápe ako proces citového, emocionálneho zrenia a rozvíjania jedinca. Jej prvým cieľom je, aby sa dieťa naučilo prežívať šťastie a radosť, získať životný optimizmus, ovládať svoje emócie a regulovať ich. Pokiaľ to nedokáže a neovláda svoje city, stáva sa neurotikom. Druhým cieľom emocionálnej výchovy je, aby dieťa nebolo apatické, aby nepoklesol jeho citový záujem o okolie. Dôležitou podmienkou pre odstránenie apatie je podnetné prostredie, v ktorom dieťa žije. Tretím cieľom je, aby dieťa vedelo správne nasmerovať svoje city.

Hra ako výchovná metóda

V procese výchovy a vzdelávania plní hra funkciu prostriedku pre rozvoj intelektuálnych schopností, formovanie zručností a návykov, formovanie vzťahu k sebe samému, k ostatným deťom a ľuďom, ale aj k umeniu, prírode, ale tiež potláča nežiaduce stránky osobnosti dieťaťa. Pomocou hier sa deti v predškolskom veku môžu nenásilným spôsobom zoznamovať so svojimi emóciami, ale aj s emóciami iných detí, môžu pochopiť príčiny existencie rôznych citov, môžu poznávať vlastné potreby, naučia sa byť vedomé svojich dobrých vlastností a schopností, ale súčasne si dobre uvedomovať aj svoje slabosti a chyby. Podľa L. E. Shapira je schopnosť dieťaťa vyjadriť emócie slovami životne dôležitá súčasť uspokojenia jeho základných potrieb. Predpoklady dieťaťa pre emočné uvedomenie a schopnosť hovoriť o svojich citoch súvisí s rozumovým vývojom.

Príklady aktivít na rozvoj emocionality

Uvoľnenie energie: Nájdite bezpečné miesto, kde môže dieťa behať a kopať do zeme, aby sa upokojilo.
Pantomíma emócií: Učiteľka povie deťom, aký emočný stav budú pantomimicky stvárňovať.
Klopanie s emóciou: Dobrovoľník zaklopať tak, aby svojím klopaním vyjadrilo určitú emóciu.
Hľadanie pera: Deti hľadajú pero v triede iba očami, bez dotýkania sa čohokoľvek.
Hodiny pocitov: Učiteľka ukazuje deťom, ako sa momentálne cíti, čo prežíva.
Kartičky emócií: Dieťa si vytiahne kartičku a pantomimicky znázorní emóciu z kartičky.
Kocka emócií: Dieťa pomenuje emóciu, ktorú ukázala kocka a samo ju znázorní.
Hádzanie loptičky s prianím: Deti si navzájom hádžu loptičku a povedia si, čo si navzájom prajú.
Spoločný obrázok bez slov: Dvojica nakreslí spoločný obrázok bez používania slov.
Zrkadlo: Učiteľka vyjadruje mimikou rôzne pocity, deti vravia, ako sa asi cíti a skúšajú ju napodobňovať ako zrkadlo.
Pieseň radosti: Deti si zaspievajú pieseň a namaľujú obrázok radosti.
Ulička priateľstva: Deti utvoria dva rady a po jednom prechádzajú uličkou, kde ich ostatné deti hladkajú a povedia im, prečo ich majú rady.
Vyjadrenie sympatií: Deti sa prechádzajú po triede a po stíšení hudby si neverbálne vyjadria sympatiu.
Spoločná pastelka: Dvojica kreslí obraz s jednou pastelkou.
Príbeh o krajine bez reči: Učiteľka rozpráva príbeh o krajine, kde ľudia stratili reč a dohovorili sa bez slov.
Obrázok pre kamaráta: Každé dieťa nakreslí obrázok pre kamaráta z triedy a následne ho obdaruje.
Odtlačky prstov: Učiteľka rozpráva deťom, že každý človek je iný, jedinečný (výzorom, vlastnosťami, povahou) a ukáže im odtlačky prstov.
Pochvala: Učiteľka deťom navrhne, aby si spomenuli, keď ich niekto pochváli za to, čo sa im podarilo, aby opísali to, ako sa cítili.
Moja obľúbená hračka: Každé dieťa si prinesie svoju obľúbenú hračku, predstaví ju kamarátom, povie, prečo ju má rád, opíše, ako sa s ňou hráva a pod.
Pohľad do zrkadla: Každé dieťa sa pozrie do zrkadla, predstaví sa, povie svoje meno a priezvisko a verbálne opisuje, ako vidí seba samého.

Inklúzia v materskej škole

Rodičia boli nútení syna (Tomiho) preradiť do inej materskej školy. Deti ho ponižovali, vysmievali, vymysleli mu prezývku (nálepku)„šušloššoploš“. V „novej“ materskej škole deti zapojili Tomáša do hry. „Poď, poď, Tomi, budeš vlakovodič“ (rušňovodič, pozn.), volajú deti na chlapca. Nepostrehnutím „onálepkovania“ dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa „prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania, kultúry na každého jednotlivca“ (Ďurič et. al, 2000). Odbúraním bariér komunita školy (aj spoločnosť) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, môže byť ním aj jazyková bariéra (napr. dialóg v dvojici detí, Nemca s Rusom, každý ovláda len svoju materinskú reč), materiálna bariéra (napr. dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti), sociálna bariéra (napr. „Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ … učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala). „Tu som!“ upozorňuje deti pedagóg a žiada deti, aby jej venovali pozornosť. Llyod (2006) považuje za bariéru aj situácie typu: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny. Dieťa v ranom veku vstupuje do rôznych priestorov s určitým kvantom informácii a skúseností (často aj predsudkov), ktoré sa naučilo v rodine a v bližšom okolí. Časom svoje spôsobilosti (kompetencie) použije, napr.

tags: #programy #v #materskej #skole