Komiks Jožinko s podtitulom Dieťa svojich rodičov bol najdlhšie publikovaným slovenským kresleným seriálom. Jeho autor, Jozef Babušek, známy aj pod pseudonymom Jozef Schek, sa zapísal do sŕdc čitateľov humoristického časopisu Roháč, kde táto populárna postavička vynaliezavého chlapca vychádzala od roku 1965 do roku 1988. Tento článok sa zameriava na rozbor fenoménu Jožinka, jeho vplyvu na slovenskú kultúru a na život a tvorbu jeho autora, Jozefa Babuška.
Zrod Jožinka a jeho tvorca
Jozef Babušek, narodený 3. septembra 1921 v Bratislave, prejavoval talent pre kreslenie už od mladosti. Jeho prvé obrázky sa objavovali v týždenníku Nový Svet. Začiatkom jeho karikaturistickej kariéry bol príbeh Dozorca a väzeň, ktorý v roku 1947 začal uverejňovať v satirickom antikomunistickom časopise Šidlo. Autorstvo komiksu a zlý kádrový posudok však po komunistickom prevrate vo februári 1948 spôsobili Babušekovi problémy. Musel opustiť štúdium agronómie v Brne a nesmel publikovať.
V roku 1958 začal Jozef Babušek pod pseudonymom Jozef Schek spolupracovať s časopisom Roháč ako karikaturista a ilustrátor. Prvého septembra 1965 vyšlo 35. číslo týždenníka Roháč, práve v ňom sa pásy komických obrazových príbehov na pokračovanie posunuli do polohy komiksového seriálu. Na pod - net Kolomana Uhríka nakreslil prvý príbeh s názvom Dieťa svojich rodičov, ktorý o štyri mesiace s kolegami premenovali - možno podľa autora - na Jožinko - dieťa svojich rodičov. Tu sa zrodil Jožinko, strapatý chlapec v pásikavom tričku, ktorý sa stal miláčikom generácií čitateľov.
Jožinko ako fenomén
Jožinko sa stal fenoménom vďaka svojej jednoduchosti, priamočiarosti a vtipnému zrkadlu každodenného života. V dlhoročnom seriáli Jožinko - dieťa svojich rodičov prostredníctvom životných situácií obyčajného chlapca reflektuje priamočiaro bez zveličenia, vtipne, niekedy aj smiechom cez slzy aktuálnu každodennú realitu v rodine, škole či spoločnosti. Situáciám, ktoré sú nám mnohým blízke, nechýba určitá dávka dynamiky (Jožinko uteká pred mamou, otcom, skáče na švihadle, do ktorého sa zamotá…), ale občas aj statiky. Text príležitostne strieda mlčanie - humor bez slov.
Komiks oslovoval nielen deti, ale aj dospelých, ktorí si prostredníctvom Jožinka spomínali na vlastné detstvo a nachádzali v ňom úľavu pre ubolenú dušu. „Keď som začal kresliť toho nešťastného idiota, bol som viazaný tým, že som to musel každý týždeň vymýšľať, čo bolo to najbolestnejšie,“ povedal Jozef Babušek.
Prečítajte si tiež: Jožinko – dieťa svojich rodičov
Technika a vývoj komiksu
Jozef Babušek kreslil tvrdým oceľovým perom alebo labutím brkom a čiernym tušom. Linka kresieb bola pevná, dôsledná, obraz sa vynímal zmyslom pre detail, na ktorého realizáciu používal aj lupu. Následne obrázky vymaľovával štetcom a farbami. Spočiatku bol seriál Jožinko - dieťa svojich rodičov dvojfarebný, od januára 1969 vychádza už ako farebný. Najskôr bol koncipovaný vodorovne, od apríla 1971 boli obrázky radené do stĺpca pod sebou. Od roku 1973 býval uverejňovaný na poslednej strane.
Postavy jeho seriálu komunikovali nielen medzi sebou, ale i so svojím autorom, napr. „Ujo Schek, čo mám dnes vyparatiť?“ v čísle 3 z roku 1970. Občas sa v seriáli objavili aj kreslené autorove ruky. Zaujímavosťou je, že v roku 1981 sa v seriáli objavila postavička Mickey Mousa, ktorého autor poznal pravdepodobne z francúzskeho časopisu Robinson. Tak ako avantgardný umelec Lucio Fontana prerezával na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov svoje plátna, podobný prístup v seriáli uplatnil aj Jozef Schek. Jožinko s priateľom boli zvedaví a chceli sa v roku 1985 pozrieť, čo je inde ako na poslednej strane.
Jožinko v kontexte československého komiksu
Jožinko - dieťa svojich rodičov nebol prvý komiksový seriál v našom prostredí. Ako prvý, pravidelne sa opakujúci seriál, sa objavuje Cvik a Cvak podpísaný menami G. Viktor a K. Viktor v časopise Roháč od čísla 29 v roku 1954. Ak by sme chceli siahnuť hlbšie do minulosti, tak by sme sa k sériám obrázkov tvoriacich príbeh dostali na Slovensku až do roku 1929, kedy v detskom časopise Slniečko ilustroval Jaroslav Vodrážka Smelého Zajka od Jozefa Cígera Hronského.
Napriek tomu si Jožinko získal výnimočné postavenie a stal sa jedným z najvýznamnejších komiksov v histórii slovenského komiksu. Pod menom Pepánek bol seriál publikovaný aj v Čechách (v rokoch 1970 - 1971 v osemnástom a nepravidelne v devätnástom a dvadsiatom prvom ročníku mesačníka Pionýr).
Jozef Babušek - umelec a človek
Jozef Babušek bol nielen talentovaný výtvarník, ale aj skromný a pracovitý človek. Ako výtvarník nebol docenený, veľké množstvo jeho diela sa nedochovalo. Mal pocit, že jeho originály nie sú až také vzácne. „Ako skromný človek nechcel, aby sa o ňom hovorilo. Veľkú časť svojho diela zničil, tvrdil dokonca, že ho používal aj ako papier na podkúrenie, keď mu bolo na chalupe zima…“ povedal Fero Jablonovský.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Okrem Jožinka kreslil Jozef Babušek aj iné komiksy a ilustrácie. V rokoch 1965 - 1990 pre slovenské a české časopisy nakreslil 23 rozsiahlych dobrodružných komiksov. Bol jedným z mála autorov (napríklad popri Karlovi Saudekovi, Milošovi Novákovi), ktorý výrazne prispel k rozvoju komiksu na Slovensku a dostal ho na svetovú úroveň. Spoluprácu s českými periodikami začal seriálom Zajatec na námet Ladislava Langpaula, ktorý vychádzal v rokoch 1967 - 1968 v časopise Pionýr.
Jožinko žije ďalej
Hoci Jozef Babušek zomrel 22. augusta 2013, jeho Jožinko žije ďalej v spomienkach generácií čitateľov a v reedíciách jeho komiksov. V roku 2003 vyšla publikácia Jozef Schek: Velká kniha komiksů a v roku 2009 kompletné vydanie komiksu Jožinko, dieťa svojich rodičov.
Vďaka Jurajovi Weissovi a jeho spoločnosti JW producentská vznikli aj animované verzie mnohých Jožinkových príbehov, ktoré boli v premiére uvedené na 20. ročníku medzinárodného filmového festivalu ARTFILMFEST v roku 2012.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa